Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/210/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201499 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201499.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. Q. U. D., F. 5, P., právne zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, advokát, Pribinova 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48297/2017-42-II zo dňa 10.08.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 48297/2017-42-II zo dňa 10.08.2017 ako aj rozhodnutie žalovaného č. 360/2017-142-I zo dňa 14.07.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Podaním zo dňa 04.07.2017 žiadal žalobca o sprístupnenie informácie - Materiálu k prvému bodu programu („informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie december 2016 až február 2017“) Medzirezortnej komisie pre zastupovanie pred súdmi EÚ konanej dňa 23.02.2017, ktorú žiadal zaslať na svoju e-mailovú adresu. 2. Dňa 14.07.2017 žalovaný vydal v prvom stupni rozhodnutie č. 360/2017-142-I, ktorým žiadosti žalobcu čiastočne nevyhovel a ním požadovanú informáciu odmietol sprístupniť s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo ako „ZSI“). Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu a nesprístupnil požadované informácie v 1. časti materiálu, v 2. časti materiálu (konkrétne v časti 2.1), v 3. časti materiálu s výnimkou informácii o konaniach C-289/15, C-632/15, C-48/16, C-89/16, C-76/16 a C-638/16 PPU a v 4. časti s výnimkou informácií o konaní T-646/13, nakoľko informácie požadované v predmetných častiach sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov EÚ. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o 1. časť, tá sa týka priamych žalôb podaných Slovenskou republikou pred Súdmi EÚ, a to identifikácie vecí, dňa jej odoslania, dotknutého rezortu, oblasti a stavu konania vo veci. Ide teda o informácie, ktoré obsahuje súdny spis, teda informácie o vyjadreniach účastníkov konania a o procesnom postupe súdu. Teda sa priamo týkajú konania pred súdmi EÚ, ktoré sa začali na základe iniciatívy Slovenskej republiky. 2. časť materiálu sa týka konaní, v ktorých je Slovenská republika žalovanou stranou, a to či už zo strany Európskej komisie alebo iného členského štátu. Konkrétne ide o identifikáciu priestupku dotknutého právneho aktu EÚ, ktorého porušenie je Slovenskej republike vytýkané a zodpovedného rezortu , čísla konania a jeho aktuálneho stavu. Ide teda o informácie, ktoré sa týkajú priamo konaní pred súdmi EÚ vedených proti Slovenskej republike. 3. časť materiálu sa týka stanovísk predložených Slovenskou republikou v prejudiciálnych konaniach, a to identifikáciu vecí a dátum jednotlivých úkonov SR, oblasť a identifikáciu rezortu, ktorý je daným konaním vecne dotknutý, ako aj stav konania. To predstavuje informácie, ktoré sa priamo týkajú konaní pred súdmi EÚ o prejudiciálnych otázkach. 4. časť materiálu sa týka ostatných konaní, v ktorých Slovenská republika intervenuje na podporu návrhov niektorého z účastníkov konania. Obsahuje informácie identifikujúce danú vec, i účastníkov, oblasť, dotknutý rezort, podporovaného účastníka a stav daného konania. Uvedené informácie sa priamo týkajú konaní pred súdmi EÚ. 5. časť materiálu sa týka iných úkonov Slovenskej republiky v konaniach pred súdmi EÚ. Ide o informácie o identifikácii danej veci, oblasti, dotknutom rezorte, type úkonov Slovenskej republiky a stave konania. Tieto informácie môžu identifikovať postoj Slovenskej republiky k istej právnej otázke, od ktorej môže závisieť aj výsledok daného konania. Každá z vyššie uvedených častí obsahuje informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu. Ide o prehľadné zhrnutie informácií z príslušných súdnych spisov, teda hutnejšie spracované informácie o konaní pred súdmi EÚ, ktoré by sa adresát dozvedel pri štúdiu samotného súdneho spisu. Už táto úvaha sama o sebe vedie žalovaného k záveru, že žalobcom požadované informácie vo vzťahu ku ktorým je vydané rozhodnutie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Sprístupnením predmetného materiálu by de facto došlo k sprístupneniu vyjadrení Slovenskej republiky ako účastníka konania pred súdmi EÚ, k sprístupneniu procesnej stratégie Slovenskej republiky v konaniach pred súdmi EÚ, k sprístupneniu informácií o rozhodovacom procese a procesnom postupe súdov EÚ, k sprístupneniu informácie o konkrétnom stave konaní pred súdmi EÚ, napokon i k sprístupneniu podkladu pre vytvorenie vyjadrení SR ako účastníka konania pred súdmi EÚ, ktoré ešte len v budúcnosti vzniknú a budú doručené súdom EÚ. Sprístupnenie požadovaných informácií môže zasiahnuť do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a sú spôsobilé zasiahnuť do objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétne právne veci. Žalovaný zároveň zohľadnili skutočnosť, že konania pred súdmi EÚ predstavujú proces vedúci k ovplyvňovaniu medzinárodných a diplomatických vzťahov, z dôsledkami na dôležité vnútroštátne otázky. Konania pred súdmi EÚ majú významný vplyv na dôležité záujmy Slovenskej republiky, iných členských štátov, tretích štátov, medzinárodných inštitúcií, nadnárodných korporácií i fyzických a právnických osôb. Sprístupnenie požadovaného materiálu by viedlo k vyzradeniu procesnej stratégie Slovenskej republiky v konaniach pred súdmi EÚ, čo by ovplyvnilo správanie sa iných subjektov s konkrétnymi záujmami v konaní v konečnom dôsledku vedúce k zásahu do vlastnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zároveň uviedol, že na webovom sídle Súdneho dvora EÚ sú zverejňované niektoré čiastkové informácie o niektorých konaniach. Súdny dvor EÚ ale nikde na svojej webovej stránke nezverejňuje ani len zoznam prebiehajúcich konaní, v ktorých ten ktorý členský štát vystupuje ako účastník. Žalovaný argumentoval, že právo na informácie limitované požiadavkou nezasahovať do rozhodovacej činnosti súdov, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci a tiež je limitované nevyhnutými opatreniami na ochranu práv a slobôd iným, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a podobne. Žiadateľom požadované informácie sú súčasťou súdnych spisov ako také sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ ako medzinárodného súdneho orgánu a vo vzťahu k týmto informáciám stanovuje § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. obmedzenie ich sprístupnenia resp. ich nesprístupnenie, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sa sprístupňujú podľa osobitných predpisov. Záverom žalovaný uviedol, že aplikoval právne závery rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22.02.2017, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k samotnému materiálu, ktorý je predmetom žiadosti žalobcu i v tomto prípade dospel k záveru, že pri ňom je nevyhnutné prihliadať na materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Teda v prípade, že tento materiál hovorí o skončených veciach, nie teda o živých veciach, ktoré majú informácie uvedené v predmetnom materiály len evidenčný charakter a nie je teda možné aplikovať obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.. 3. Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 48297/2017-42-II zo dňa 10.08.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na argumenty žalobcu, že ním požadované informácie sú verejne dostupné. Uviedol, že na webovom sídle žalovaného, resp. inej inštitúcie nie je zverejnený predmetný dokument Medzirezortnej komisie pre zastupovanie pred súdmi EÚ a na webovom sídle Súdneho dvora EÚ nie je možné filtrovať konania na základe procesného postavenia Slovenskej republiky v konaní, a preto nie je možné získať ucelený prehľad konaní, v ktorých Slovenská republika vystupuje v určitom procesnom postavení. Pokiaľ by záujemca chcel získať ucelenú informáciu o všetkých konaniach, v ktorých vystupuje Slovenská republika, musel by nahliadnuť do všetkých spisov. Z uvedeného vyplýva, že do úvahy neprichádza odkázanie na zverejnenú informáciu v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a zároveň nie je možné akceptovať argument žalobcu, že mu žalovaný bráni v prístupe k verejne dostupným informáciám. Pokiaľ žalobca v rozklade namietal, že požadoval len evidenčné informácie zo súdnych registrov, ktoré nespĺňajú materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám a nie je pre nich legitímne daný dôvod nesprístupnenia, žalovaný uviedol, že aj informácie, ktoré by na prvý pohľad mohli byť považované za majúce evidenčný charakter (spisové značky konania podobne), nadobúdajú v podobe ich uceleného spracovania spôsobom použitým v požadovanom dokumente a podľa kritérií v ňom uvedených charakter informácií, ktorá má strategický význam pre postup pri zastupovaní Slovenskej republiky pred súdmi EÚ. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval svoje prvostupňové rozhodnutie po vecnej a právnej stránke za správne. II. Žaloba 4. Žalobca včas podanou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, pričom žiadal, aby súd zrušil jeho v oboch stupňoch rozhodnutia vydané. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/105/2015, ktorý sa týkal rovnakého druhu informácie z iného časového obdobia (november 2012 až február 2013). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že tento druh dokumentu nepatrí v celom rozsahu medzi informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný však napriek tomu vydal rozhodnutie, ktorým informáciu nesprístupnil. Taktiež žalobca poukázal na to, že podstatná časť materiálu je verejne dostupná v sídle Súdneho dvora EÚ na základe čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdneho dvora EÚ alebo priamo na webovej stránke Súdneho dvora EÚ. Skutočnosť, že podstatná časť materiálu je verejne dostupná informácia každému sídle Súdneho dvora EÚ alebo na webovej stránke Súdneho dvora EÚ už počas prebiehajúceho súdneho konania vyplýva z e-mailovej informácie tlačovej a informačnej sekcie Súdneho dvora EÚ a z výpovede zástupkyne SR pre Súdny dvor EÚ pred Okresným úradom v Bratislave v priestupkovom konaní v januári 2015, ktoré listiny žalobca priložil k správnej žalobe. Taktiež z webovej stránky Súdneho dvora EÚ je známe, že v ktorých konaniach Súdnym dvorom EÚ vystupuje Slovenská republika. 5. Žalobca argumentoval, že všetky dôvody, ktoré boli použité ako dôvod na čiastočné nesprístupnenie informácie boli zjavne fiktívne, ochrana verejne dostupných informácií žalovaným nesleduje žiadny legitímny cieľ a už vôbec nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti na ochranu akéhokoľvek legitímneho cieľa. Všetky informácie v predmetnom materiály sú okrem iného evidenčného charakteru, preto nepodliehajú § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal žalobca na Nález Ústavného súdu SR II ÚS 830/2016, ktorý sa týkal prístupu k spisovým značkám prebiehajúcich konaní, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/28/2013, podľa ktorej evidenčné informácie zo súdnych registrov týkajúcich sa prebiehajúcich konaní sa sprístupňujú a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sži/105/2015, podľa ktorého sa na obdobný materiál v celom rozsahu nevzťahuje § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že jednotlivé časti materiálu je potrebné vnímať nielen v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomných súvislostiach, špecifikovaných pre konania vedené pred súdmi EÚ, ktoré môžu odkrývať dôvody procesnej stratégie Slovenskej republiky, pre ktoré je v jej záujme zúčastniť sa na určitom konaní, resp. v ňom istým spôsobom postupovať. Preto aj čiastkové sprístupnenie informácií o niektorých konaniach, ktoré by sa inak mohli zdať málo relevantnými, môže spôsobiť ohrozenie presadzovania spôsobu postupu Slovenskej republiky v daných konaniach, ohroziť nestrannosť rozhodovacieho procesu pred súdmi EÚ a celý rozhodovací proces tak ovplyvniť. Vyzradenie procesnej stratégie Slovenskej republiky v konaniach pred súdmi EÚ by ovplyvnilo správanie sa iných subjektov s konkrétnymi záujmami v konaní a v konečnom dôsledku by viedlo k zásahom do vlastnej rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu. Žalobcom požadované informácie sú podľa názoru žalovaného súčasťou súdnych spisov, ako také sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ ako medzinárodného súdneho orgánu v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré stanovuje obmedzenie ich sprístupnenie, resp. ich nesprístupnenie, nakoľko nejde ani o informácie sprístupňované podľa osobitného predpisu. Poskytnutie požadovaných informácií by tak prekročilo rámec povinností ustanovených zákonom povinnej osobe sprístupňovať informácie. Pokiaľ ide o namietané nerešpektovanie názoru Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 3Sžo/105/2015, žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil. Ako povinná osoba žalobcovi sprístupnil požadované informácie - materiál v rozsahu, v ktorom kvôli skončeniu tam uvádzaných konaní má predmetný materiál a informácie tam uvedené už len evidenčný charakter. Rozhodnutie o nesprístupnení sa týka len informácií v konaniach, ktoré v čase sprístupnenia informácie neboli ukončené, čím žalovaný učinil zadosť požiadavke preskúmania materiálneho charakteru obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017, tento sa netýka posúdenia otázky prístupu k spisovým značkám prebiehajúcich konaní z hľadiska jeho obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., ako sa snaží v žalobe vsugerovať žalobca. Dôvodom nesprístupnenia informácie, ktorý Ústavný súd SR posúdil v danej veci ako nesprávny a neakceptovateľný, bolo odmietnutie žiadosti o informácie, na základe § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. s odôvodnením, že krajský súd ako povinný osoba nevedie evidenciu súdnych rozhodnutí podľa formy rozhodovania, t.j. podľa § a zákonov, na ktoré vo svojej žiadosti poukázal žiadateľ a musel by ich vyhľadávať podľa kritérií zadaných žalobcom. Otázka obmedzenia prístupu k takýmto informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. teda nebola v predmetnom konaní riešená ani správnym súdom ani Ústavným súdom SR. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sži/28/2013 zo dňa 11.02.2014 žalovaný poukázal na právny záver vyjadrený v tomto rozsudku o tom, že vývoj v súdnej praxi obsah pojmu „rozhodovacia činnosť“ v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb. Zároveň je však pre posúdenie veci potrebné vziať do úvahy, že žalobca v tomto konaní svojou žiadosťou zo dňa 04.07.2017 nežiadal súd ako povinnú osobu o informáciu zo súdneho registra. Predmetom žiadosti o informácie, vo vzťahu ku ktorým boli vydané žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného, bol konkrétny, samostatne spracovaný dokument - materiál k 1. bodu programu („Informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie december 20146 až február 2017“) Medzirezortnej komisie pre zastupovanie pred súdmi EÚ konanej dňa 23.02.2017. Ide o výstup vypracovanú pre internú potrebu vyššie uvedenej komisie, ktorého účelom je podrobnejšie informovanie členov tejto komisie o jednotlivých konaniach a v nich vykonaných úkonoch tak, aby nebolo potrebné si študovať celé podania v jednotlivých konaniach a spisy dotýkajúce sa týchto konaní, pričom každá z jednotlivých častí žalobcom požadovaného materiálu obsahuje informácie, ktoré sa priamo týkajú rozhodovacej činnosti medzinárodného súdneho orgánu, keď ide de facto o prehľadné zhrnutie a zhutnenie informácií z príslušných súdnych spisov v konaniach pred súdmi EÚ, ktoré by sa adresát dozvedel pri štúdiu samotného spisu. V ďalšom bolo vyjadrenie žalovaného obdobné ako odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí. IV. Relevantné právne predpisy 7. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 10. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 11. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. V. Posúdenie veci správnym súdom 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 14. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia 15. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). 16. Žalovaný rozhodol o čiastočnom nevyhovení sprístupniť žalobcom požadované informácie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.. 17. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). 18. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. 19. Hoci sa na prvý pohľad javí dikcia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. k možnosti nevyhovieť (celkom alebo čiastočne) žiadosti o sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov formulovaná širokouhlo, na prospech posúdenia v napadnutých rozhodnutiach žalovaného, v kontexte s ústavným imperatívom práva na informácie, teda primárnou povinnosťou sprístupňovať informácie o činnosti povinnej osoby resp. sprístupňovať také informácie, ktoré má takáto osoba k dispozícii, nie je možné toto zákonné ustanovenie vykladať spôsobom prísne nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bolo možné považovať za neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Preto základným a najpodstatnejším východiskom povinnej osoby pri posúdení žiadosti o poskytnutie informácií v takýchto prípadoch bude vyjasnenie otázky, ktoré časti z požadovanej informácie nemožno sprístupniť a z akého právne relevantného dôvodu, pričom za zákonné a právo na informácie reflektujúce posúdenie možno považovať len také, ktoré mieru nesprístupnenia zvolenú povinnou osobou i náležite zrozumiteľne a presvedčivo v rozhodnutí vysvetlí. 20. Ako už správny súd uviedol, podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov. 21. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou povinnej osoby je najskôr posúdiť, či požadovaná informácia súvisí s rozhodovacou činnosťou súdu. V zmysle ustálenej judikatúry rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony účastníkov konania alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad vyjadrenie účastníkov konania, ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/7/2009 zo dňa 8.10.2009, sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.2.2010, sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011). 22. Správny súd, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a z jeho vyjadrenia k žalobe, považuje za nepochybné, že ani žalovaný predmetný materiál, ktorého sprístupnenie žalobca žiadal, nezaraďuje medzi procesné úkony účastníka alebo procesné rozhodnutia súdu, ako sú opísané v predchádzajúcom odseku. Samotný žalovaný uviedol, že ide o výstup vypracovanú pre internú potrebu Medzirezortnej komisie pre zastupovanie pred súdmi EÚ konanej dňa 23.02.2017, ktorého účelom je podrobnejšie informovanie členov tejto komisie o jednotlivých konaniach a v nich vykonaných úkonoch tak, aby nebolo potrebné si študovať celé podania v jednotlivých konaniach a spisy dotýkajúce sa týchto konaní a ide de facto o prehľadné zhrnutie informácií z príslušných súdnych spisov v konaniach pred súdmi EÚ, ktoré by sa adresát dozvedel pri štúdiu samotného spisu. 23. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné uviesť, že rešpektuje právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v právne a skutkovo obdobnej veci v rozsudku sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22. 2. 2017, podľa ktorého až do právoplatného skončenia súdneho konania má verejnosť pasívny prístup k informáciám prostredníctvom účasti na súdnych pojednávaniach a cieľom tohto ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je garantovať nezávislosť súdnictva, vylúčiť tým „paralelný priebeh súdneho procesu na verejnosti“. Verejnosť má prístup k informáciám zabezpečený prístupom do súdnych budov a na pojednávania. Rozsudky sa vyhlasujú verejne. Ide o všeobecné princípy, ktorými sa spravujú nielen národné súdy, ale i Súdny dvor Európskej únie. 24. právny súd posudzoval právne relevantnú a medzi účastníkmi spornú otázku potreby nesprístupnenia časti žalobcom požadovanej informácie primárne z hľadiska, ako už vyššie uviedol, z hľadiska vysvetlenia dôvodov, prečo hoci aj v živých veciach spomínaných v predmetnom materiáli bolo nevyhnutné nesprístupniť en bloc. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií stupňuje tak, že požadovaná informácia sa sprístupní, ak ju má povinná osoba k dispozícii; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu alebo ak ju nemá k dispozícii, potom požadovaná informácia sa nesprístupní. Teda vo všeobecnosti teda platí, že sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu a až potom, ako povinná osoba zistí, že k informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, informáciu nesprístupní, čo musí vo svojom rozhodnutí náležite vysvetliť. 25. Podľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/> všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Hoci žalovaný (predovšetkým vo svojom prvostupňovom rozhodnutí) rozsiahle odôvodňoval, prečo v spornej časti informácie žalobcovi nesprístupnil, z hľadiska už vyššie spomínanej a prezumovanej povinnosti primárne informácie sprístupňovať boli tieto dôvody nepresvedčivé. 26. Nesprístupnenie informácie je najprísnejšiu formu obmedzenia práva na informácie. K nemu pristupuje povinná osoba až po zistení, že informáciu nemožno sprístupniť ani po „zanonymizovaní“ predmetných informácií. Taktiež je potrebné v listinách, ktoré sú predmetom žiadosti, selektovať také, ktoré sa týkajú a ktoré sa netýkajú obmedzení v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) - teda rozhodovacej činnosti súdu. Až po ustálení, že ide o rozhodovaciu činnosť súdu, správny orgán skúma, či možno sprístupnenie informácie obmedziť za podmienok určených v § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (povinná osoba sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon), teda posúdiť, či sú splnené podmienky na miernejšiu formu obmedzenia práva na informácie. 27. Predmetnej právnej veci sa týka práve sprístupnenie informácií v obmedzenej forme, resp. nesprístupnenie informácií, čo zákonodarca vyjadril v odseku 1 ustanovenia § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. slovami: „povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní“. Z gramatického hľadiska sloveso „obmedziť“ znamená určiť <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ur%C4%8Di %C5%A5&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs> menší rozsah <http://slovnik.juls.savba.sk/? w=rozsah&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs> platnosti, pôsobnosti ap.; ohraničiť <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ohrani%C4%8Di %C5%A5&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs>, zúžiť rozsah <http://slovnik.juls.savba.sk/? w=rozsah&c=u694&d=locutio&d=psken&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=priezviska&d=sss&d=un&d=kssj4&d=peciar&d=pskcs&d=psp&d=scs> niečoho na istú mieru. Sloveso „nesprístupniť“ znamená vôbec neposkytnúť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri obmedzení sprístupnenia informácií sa určí menší rozsah sprístupnenia informácií v porovnaní s úplným sprístupnením informácií; inými slovami, informácia sa sprístupní, ale po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon postupom podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. Naproti tomu pri nesprístupnení informácií sa požadovaná informácia nesprístupní vôbec. 28. Pri sprístupňovaní informácií o rozhodovacej činnosti súdov zákonodarca v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. pripúšťa tak obmedzenie rozsahu sprístupňovanej informácie a ak to nie je možné, tak až potom nastupuje nesprístupnenie informácie. V každom prípade však z rozhodnutia orgánu verejnej správy musí vyplývať jeho úvaha, pre ktorú pristúpil k najprísnejšiemu obmedzeniu práva na informácie, a teda k nesprístupneniu požadovanej informácie, a prečo nie je relevantným obmedzenie rozsahu sprístupnenia informácie v užšom rozsahu, čo v prípade rozhodnutia žalovaného absentuje. 29. Žalovaný vo svojom rozhodnutí argumentoval, že žalobcom požadované informácie v podobe ich uceleného spracovania spôsobom použitým v predmetnom dokumente a podľa kritérií v ňom uvedených nadobúdajú charakter informácie, ktorá má strategický význam pre postup pri zastupovaní Slovenskej republiky pred súdmi EÚ. Nie je však zrejmé, keďže žalobcovi ani správnemu súdu nie je známy obsah predmetného dokumentu a žalovaný to vo svojich rozhodnutiach nevysvetlil, prečo práve spisové značky alebo ďalšie (príkladom napríklad) univerzálne či východiskové informácie by mali alebo mohli poškodiť relevantné záujmy Slovenskej republiky, resp. ich nesprístupnenie je nevyhnutné na zamedzenie zásahu do objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétne právne veci medzinárodnou súdnou inštitúciou, a preto by vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. orgánmi aplikujúcimi právo išlo o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov v takom rozsahu a forme, kedy by povinná osoba prijala rozhodnutie, že v ucelenej časti konkrétnu informáciu alebo informácie nesprístupní. 30. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania - porada senátu), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami prijatými na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Európsky súd pre ľudské práva prízvukuje, že legitímny cieľ na zachovaní autority a nestrannosti súdnej moci zo širšieho hľadiska zahŕňa samotný chod justície, súdnu moc ako jednu zo zložiek mocí v štáte a tiež samotných sudcov pri výkone ich úradných povinností. Nestrannosť súdnej moci obyčajne znamená absenciu zaujatosti; čoho sa nestrannosť súdnej moci primárne týka, je dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia vyvolávať u účastníkov aj u verejnosti (rozsudky ESĽP vo veciach Worm proti Rakúsku zo dňa 29.8.1997, č. sťažnosti 22714/93, vo veci Piersack proti Belgicku zo dňa 1.10.1982, č. sťažnosti 8692/79, vo veci Fey proti Rakúsku zo dňa 24.2.1993, č. sťažnosti 14396/88) 31. Neobstojí bez ďalšieho vysvetlenia ani argument, že žalobcom požadované informácie sú súčasťou súdnych spisov a ako také sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ ako medzinárodného súdneho orgánu, kedy vo vzťahu k týmto informáciám stanovuje § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. obmedzenie ich sprístupnenia resp. ich nesprístupnenie. Isto, správny súd akceptuje, že je nevyhnutné zamedzenie zásahu do objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právne veci medzinárodnou súdnou inštitúciou, avšak vyššie uvedené ustanovenie dávajúc povinnej osobe na výber určiť rozsah obmedzenia sprístupniť až po nesprístupnenie kladie zároveň na povinnú osobu požiadavku dostatočne preskúmateľne vysvetliť svoje rozhodnutie v kontexte s už spomínanou (ods. 19 odôvodnenia rozsudku) primárnou povinnosťou sprístupňovať informácie o svojej činnosti resp. sprístupňovať také informácie, ktoré má k dispozícii a vysvetliť svoj záver pristúpiť k odopretiu práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. 32. Súd k vyššie uvedenému dodáva, že pokiaľ opisoval nesprístupnenie, bol si vedomí, že žalovaný vydal rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení, avšak to sa týkalo ucelených častí žalobcom požadovaného dokumentu, kedy žalovaný, ako súd vysvetlil, neuviedol dostatočné dôvody, prečo nemohol tieto (uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku) sprístupniť aspoň čiastočne. 33. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 34. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 35. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného och stupňov trpí vadou nepreskúmateľnosti spôsobenou vyššie opísaným nedostatkom dôvodov, ktorá má za následok jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 36. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní sa žalovaný zameria na riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia, tak aby bolo jasné, či a ako vyhodnotil možnosť sprístupnenia požadovaných informácií v zúženom rozsahu alebo ho konkrétne dôvody viedli k absolútnemu nesprístupneniu požadovaných informácií. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky § 47 ods. 3 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 písm. a) SSP a úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v súhrne vo viacerých skutočnostiach. Žalobca sám má právnické vzdelanie. V konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám žalobca nemusí byť zastúpený advokátom. Zastúpenie advokátom nemohlo byť súdom považované ani za účelné, a to z pohľadu jeho celkom evidentnej účelovosti a nezakrývanej formálnosti. Na formálny charakter zastúpenia žalobcu advokátom poukazuje skutočnosť, že na pojednávaní advokát len predniesol v stručnosti žalobný návrh a v ostatnom prenechal slovo žalobcovi, ktorý jediný (bez pomoci advokáta) na pojednávaní aktívne vystupoval a prednášal argumenty. Len žalobca sa vyjadroval k právnej stránke veci. Z vlastnej činnosti senátu správneho súdu je známe, že takto postupuje žalobca a ním splnomocnený advokát na viacerých pojednávaniach vo veciach o žalobách týkajúcich sa slobodného prístupu k informáciám. Hoci písomné podania týkajúce sa predmetnej veci boli zasielané právnym zástupcom žalobcu, obsahovo sa výrazne tieto podania (vrátane žaloby) ponášajú na podania urobené žalobcom v čase, kedy pred správnym súdom o iných jeho početných žalobách týkajúcich sa slobodného prístupu k informáciám advokátom zastúpený nebýval. Napokon správny súd do úvahy zobral aj tú skutočnosť, že samotný žalobca argumentoval vo svojej žalobe tým, že veľká časť ním požadovanej informácie je verejne dostupná. 38. Súdu nedá nedodať, že od náhrady účelne vynaložených trov konania je potrebné odlišovať právo účastníka konania na právnu pomoc, ktoré sa priznáva každému - fyzickej osobe aj právnickej osobe alebo štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako procesná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia. Správny súd nebránil žalobcovi v konaní využívať právnu pomoc advokáta, no vyhodnotenie neúčelnosti vynaložených trov na jeho právne zastúpenie sa premietlo do rozhodovania o trovách konania. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).