Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201541 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201541.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale Q. U. XX/XXX, XXX XX Q., t. č.: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, 92041 Leopoldov, právne zast. JUDr. Peter Belica, advokát, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, pracovisko: Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd nepriznáva voči žalovanému náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.5.2017 bola žalobcovi podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 05.04.2017. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava svoje rozhodnutie odôvodnila odkazom na zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom k tomu, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 05.04.2017 nie je invalidný, žalovaný žiadosť o invalidný dôchodok zamietol. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 15.05.2017, doplnené dňa 29.05.2017. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia nezohľadnil zdravotný stav žalobcu pred nástupom na výkon trestu, kedy sa liečil a bol hospitalizovaný pre psychiatrické ochorenie a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. 4. O žalobcovom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.7.2017 tak, že v celom rozsahu zamietla žalobcove odvolanie a podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.5.2017. 5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 05.04.2017, žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 35 %. Žalovaný vychádzal zo záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudkový lekár ústredia žalovaného v posudku zo dňa 22.06.2017 uviedol, že žalobca bol údajne psychiatricky liečený od roku 2009, ale v zdravotnej dokumentácii je doložená prepúšťacia správa z Psychiatrickej nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne z marca 2009, vystavená na meno T. W., rodné číslo XXX XXX XXXX. V zdravotnej dokumentácii žalobcu bolo doložené ambulantné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 28.04.2016, s pseudosluchovými halucináciami, bez manifestnej intrapsychickej ten0zie či anxiety, bez porúch vnímania a myslenia, ktoré je simplexné, ale koherentné, bez bludov a suicidných tendencií, uvedené boli redukované záujmy, pretrvávajúce utiahnutie, prírastky na hmotnosti, oddanosť parazitickému spôsobu života. Na liečbe Olanzapínom a antidepresívom zo skupiny SSRI bol žalobcov zdravotný stav konsolidovaný. Posudkový lekár ústredia žalovaného sa zhodol s vypracovaným posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a potvrdil dolnú hranicu zákonom stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 35 % do 45 % pre dokumentovaný psychický stav žalobcu. Ostatné odborné vyšetrenia nevykazovali patologické nálezy, alebo vykazovali len ľahké zmeny, ktoré neboli posudkovo významné a nemali vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu žalovaný zhodnotil lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 28.04.2016 a zo psychologického vyšetrenia zo dňa 19.10.2010. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného určil reziduálnu schizofréniu, ktorej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadne iné zdravotné postihnutia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu nie sú dokumentované. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 20.09.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok. 7. V žalobe uviedol, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného boli len dve lekárske správy, zo dňa 19.10.2010 a zo dňa 28.04.2016. Žalovaný si nezaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Závery odborného posudku nie sú dostatočne podložené úplným zistením zdravotného stavu žalobcu. Tak z lekárskych správ, ktoré boli predmetom skúmania žalovaného ak aj zo všetkých novodoložených lekárskych správ, v priloženej komplexnej zdravotnej dokumentácii, je možné konštatovať zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, a tým aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov žalobca žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného. 8. V žalobe žalobca navrhol, aby súd priznal žalobe v predmetnej veci odkladný účinok z dôvodu, že ako osoba vo výkone trestu s psychickým ochorením a s obmedzeným ekonomickým príjmom, bez invalidného dôchodku, si nemôže dovoliť adekvátnu medikamentóznu starostlivosť, čo škodí jeho zdraviu. 9. Správny súd uznesením č. k.: 6Sa/80/2017-90 zo dňa 07.12.2017 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe žalobcu zo dňa 18.09.2017, nakoľko námietku žalovaného súd nepovažoval za takú, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP a § 188 SSP. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 06.11.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe žalobcom doloženej dokumentácie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, na účely správneho aj súdneho konania. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vlastného vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Preukázanie všetkých skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je na strane žalobcu ako žiadateľa o priznanie nároku. Žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by prijatý záver spochybnili alebo vyvrátili. 11. Vzhľadom ku skutočnosti, že do času posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, žalobca nedoložil všetky diagnostické zoznamy a lekárske nálezy, zhodnotil posudkový lekár zdravotný stav žalobcu na základe v danom čase dostupných, žalobcom doložených dôkazných prostriedkov objektívne a komplexne, a preto žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu je treba podľa § 190 SSP zamietnuť. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 15. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 16. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 17. Podľa čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. 21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 30. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2017 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 31. Hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok bola zamietnutá. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Trnava zo dňa 05.04.2017, navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položka 2 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia na 35 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 0 % (najviac o 10 %). 33. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava v posudku zo dňa 05.04.2017 uviedol, že žalobca je od roku 2009 počas výkonu trestu odňatia slobody v psychiatrickej starostlivosti, dovtedy bol údajne psychiatricky neliečený. Zdravotný stav žalobcu bol hodnotený ako reziduálna schizofrénia, v liečbe antidepresív a antipsychotikum. Na danej liečbe bol zdravotný stav hodnotený ako konsolidovaný, naďalej bola prítomná negatívna symptomatika. Psychologické vyšetrenie zamerané na psychodiagnsotiku potvrdilo diagnózu reziduálnej schizofrénie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania (Kapitola V, položka 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, invalidita u žalobcu nevznikla. 34. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa 22.06.2017 uviedol, že sa zhoduje s vypracovaným posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava a trvá na dolnej hranici zákonom predpísaného rozpätia pre dokumentovaný psychický stav žalobcu. Ostatné odborné vyšetrenia nevykazovali patologické nálezy, alebo vykazovali len ľahké zmeny, ktoré neboli posudkovo významné a nemali vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa kritériá pre priznanie invalidity, pretože žiadne z jeho diagnostikovaných ochorení a porúch osobitne, ani po prípadnom zvýšení nedosahuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v percentách je 35 %. 35. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava ako aj posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti a vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu. Podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia zdravotný stav žalobcu nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku, určil u navrhovateľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ predloženými odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Posudkový lekár určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy (kapitola V, položka 2, písmeno a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Za ostatné ochorenia nezvýšil percentuálnu mieru. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 35 %. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 36. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom v čase vydania druhostupňového rozhodnutia. K odborným nálezom a lekárskym správam, ktoré žalobca predložil spolu so správnou žalobou, je potrebné uviesť, že zhoršenie zdravotného stavu, alebo doplnenie zdravotnej dokumentácie a diagnostických záznamov, ktoré žalovaný nemal v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok k dispozícii, môže žalobca riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok u žalovaného. 37. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zmenu napadnutého rozhodnutia. Súd nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a nevybočilo zo zákonného rámca. Podľa názoru správneho súdu sú rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vecne správne, a preto žalobu zamietol. 38. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.