Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200093 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200093.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou, v právnej veci žalobcu: H.. N. F., U. N. Č.. D.. XXX, XXX XX N., zastúpeného: SELTON legal s.r.o. advokátska kancelária, Medená 24, 811 02 Bratislava, IČO: 50 001 019, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 43478- 2/2017-BA, zo dňa 21. novembra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prvostupňovým rozhodnutím pod č. 700-0213132617- GC04/17 zo dňa 23.03.2017 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo vzťahu ku žalobcovi tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 4.februára 2015. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, príjem účastníka konania z podnikania za rok 2013 bol vo výške 270 624,62 eur, t.j. vyšší ako zákonom o sociálnom poistení stanovená suma 4 830,00 eur, za rok 2014 bol vo výške 409 291,56 eur, t.j. vyšší ako zákonom o sociálnom poistení stanovená suma 4 944,00 eur (12-násobok vymeriavacieho základu ) a za rok 2015 bol vo výške 109 680,40 eur, t.j. vyšší ako zákonom o sociálnom poistení stanovená suma 5 148,00 eur (12-násobok vymeriavacieho základu). Ďalej uviedla, že dňa 4. februára 2015 žalobca ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Registračný list fyzickej osoby a Potvrdenie o ukončení podnikania. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zrejmé, že žalobca je zapísaný v zozname správcov konkurzu a reštrukturalizácie evidenčným číslom S1441 od 6.októbra 2010. Na základe uvedeného mala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava za preukázané, že žalobca má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože splnil podmienku veku a dosiahol príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to žalobcovi ako povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 4. februára 2015. Na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov žalovaná zistila, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace apríl 2015, máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015, september 2015, októbrer 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017 a odviedli v nesprávnej sume za mesiac marec 2015, čím porušili ustanovenia § 128 ods. 11 písm. b) zákonov v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie zo dňa 23. marca 2017, ktorým predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe žalobcovi za obdobie marec 2015 až február 2017 poistné na nemocenské poistenie v sume 3 923,91 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 16 050,89 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 5 350,30 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 4 236,06 eur, spolu v sume 29 561,16 eur. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že samostatnú zárobkovú činnosť nevykonáva od 4. februára 2015, nakoľko ukončil podnikanie vo všetkých predmetoch podnikania v zmysle živnostenského oprávnenia. Ako dôkaz predložil v prílohe odvolania potvrdenie o ukončení podnikania zo dňa 4. februára 2015, výpis zo živnostenského registra a výpis zo štatistického registra organizácií. Ďalej uviedol, že dňa 4. februára 2015 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení dňa 4. februára 2015 a zaplatil všetky nedoplatky evidované Sociálnou poisťovňou. Dňa 1. februára 2015 zaniklo žalobcovi oprávnenie poskytovať právne služby ako advokát a stal sa konateľom a spoločníkom spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, s. r. o.. S výrokom napadnutého rozhodnutia žalobca nesúhlasil, pretože z jedinej skutočnosti, že je naďalej evidovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zozname správcov konkurzu a reštrukturalizácie s evidenčným číslom S1441, nemôže vyplývať, že jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo a naďalej má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej konštatoval, že v prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosahuje v súvislosti s predmetom činnosti (správcovská činnosť) žiadny príjem, nemožno túto osobu považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia, pretože by išlo o neprípustný extenzívny a formalistický výklad zákona, ktorý by odporoval účelu právnej úpravy zákona. Žalobca zdôraznil, že od 5. februára 2015 nevykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba žiadnu podnikateľskú činnosť, ani inú obdobnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a nedosahoval žiadny príjem, napriek tomu, že je evidovaný v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií, a preto žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia. 3. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 21. novembra 2017 pod č. 43478-2/2017-BA podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava potvrdila. V odôvodnení žalovaná poukázala na to, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra: XXX- XXXX, žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 10. marca 1994 na základe živnostenského listu číslo: Ž.K.-XXXX/XXXXX. V nasledujúcom období boli žalobcovi vydané živnostenské listy číslo: Ž.K.-XXXX/XXXXX-XXXXX a číslo: Ž.-XXXX/XXXXX-XXXXX. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení k 5. februáru 2015. Žalobca je od 1. januára 2001 zapísaný v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, pod č. 1180. Žalobca je od 6. októbra 2010 zapísaný pod číslom S1441 ako správca v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu z podnikania za rok 2013 (270 624,62 eur) presiahol zákonom ustanovenú sumu 4 830,00 eur, za rok 2014 (409 291,56 eur) presiahol sumu 4944,00 eur, za rok 2015 (109 680,40 eur) presiahol sumu 5 148,00 eur. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní žalovaná vyhodnotila tak, že nezakladajú dôvod na zmenu, resp. na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Poukázala pritom na skutočnosť, že žalobca predložil dňa 4. februára 2015 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení dňa 4. februára 2015. Nakoľko Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 4. februára 2015, ktorý predložil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, dňa 4. februára 2015, bol považovaný za sporný z dôvodu, že zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v zmysle § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 1. januára 2014 a súčasne žalobca je zapísaný v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky od 6. októbra 2010 a vzhľadom na jeho príjmy z podnikania za rok 2013, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutie o nezaniknutí povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 4. februára 2015, po preukázaní všetkých skutočností, súvisiacich s predmetnou vecou. Žalovaná zdôraznila, že zmena právnej formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta (príjmu z podnikania alebo príjmu zo závislej činnosti), v dôsledku čoho môže u advokáta zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, avšak na účely sociálneho poistenia je advokát zapísaný v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, samostatne zárobkovo činnou osobou, a to bez ohľadu na právnu formu výkonu advokácie. Podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 24529/B, v spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, s. r. o., IČO: 35 816 317, zapísanej do obchodného registra dňa 17. júla 2001, je žalobca jediným konateľom a tiež jediným spoločníkom, s dátumom vzniku funkcie dňa 1. februára 2015. Zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, podľa § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 1. januára 2014. V zmysle § 15 zákona o advokácii účinného od 1. januára 2004, spoločníkmi a konateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť len advokáti, ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, t.j. stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa zákona o advokácii. Advokát je podľa § 15 zákona o advokácii účinného od 1. januára 2004, oprávnený poskytovať právne služby, aj keď je nositeľom tohto oprávnenia v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, pretože advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej oprávnený vykonávať advokáciu. Rovnaký právny názor, ako je právny názor Sociálnej poisťovne k predmetnej otázke, t.j. že zmenou právnej formy výkonu advokácie advokátovi nezaniká právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžso/71/2014, zo dňa 5. apríla 2016. Žalobca ukončil prevádzkovanie živnosti k 5. februáru 2015, avšak Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dodatočne zistila skutočnosť, ktorá mala vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a to skutočnosť, že žalobca bol aj po 4. februári 2015 zapísaný v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou a zároveň je ako fyzická osoba zapísaný od 6. októbra 2010 pod číslom S1441 ako správca v zozname správcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle zákona o správcoch v znení neskorších predpisov. Žalobca bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou aj po 4. februári 2015, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia ako advokát a správca a zároveň jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2013, 2014, 2015 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2013, 2014 a 2015. Na základe vyššie uvedeného žalovaná skonštatovala, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 4. februára 2015. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu z 18. januára 2018, ktorá bola súdu doručená dňa 19.01.2018. Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán a žalovaný vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neskúmali otázku zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vzhľadom na čo dospeli k nesprávnemu záveru o trvaní povinného nemocenského a dôchodkového poistenia jeho osoby. Žalobca uviedol, že na základe udeleného živnostenského oprávnenia vedenom v Živnostenskom registri Okresného úradu Senec, č. ž. r.: XXX-XXXX, pod prideleným IČO: 32 108 401 vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania tak, ako sú vymedzené vo výpise zo živnostenského registra. Zdôraznil, že sa nejednalo o poskytovanie právnych služieb. Až následne po zápise do zoznamu advokátov od roku 2001 začal pod uvedeným IČO vykonávať advokáciu, pričom naďalej disponoval skôr udelenými živnostenským oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti. Dňa 1.2.2015 sa stal jediným konateľom a spoločníkom právnickej osoby MARCO & LUCAS Legal, s. r. o., so sídlom č. d. 498, 900 41 Rovinka, IČO: 35 816 317, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vzhľadom na čo mu zo zákona zaniklo oprávnenie poskytovať právne služby ako fyzickej osobe - advokátovi. Ďalej uviedol, že na základe Potvrdenia o ukončení podnikania vydaného Okresným úradom Senec, odbor živnostenského podnikania č.: K.-Y.-K.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 04.02.2015, došlo s účinnosťou od 05.02.2015 k ukončeniu podnikania vo všetkých predmetoch podnikania v zmysle živnostenských oprávnení vydaných mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe. O skutočnosti, že od uvedeného dátumu prestal vykonávať akúkoľvek činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba svedčí výpis zo štatistického registra organizácii, ktorý potvrdzuje zánik výkonu podnikateľskej činnosti ako SZČO ku dňu 05.02.2015. Zdôraznil, že odo dňa 05.02.2015 žalobca stratil oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosti pod predmetným IČO, či už v rámci výkonu niektorej zo živností, alebo v rámci výkonu advokácie. Poukázal na to, že dňa 4.2.2015 ohlásil na Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, zánik poistenia ako SZČO k 04.02.2015. Zároveň vyrovnal všetky nedoplatky evidované Sociálnou poisťovňou ku dňu ohlásenia zániku postenia. Žalobca zdôraznil, že po jeho odhlásení prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nenamietal, že jeho poistenie ako SZČO napriek podanej odhláške nezaniklo a k takémuto záveru dospel prvostupňový správny orgán až s odstupom 2 rokov. Vo vzťahu k výkonu správcovskej činnosti zároveň dal do pozornosti súdu, že výkon tejto činnosti nie je viazaný na výkon advokácie, pričom funkciu správcu môže vykonávať každá osoba, ktorá splní podmienky stanovené v § 21 Zákona o správcoch. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplýva, že zmena právnej formy výkonu advokácie sa považuje len za zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu jeho osoby ako advokáta, pričom na účely sociálneho poistenia je advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, bez ohľadu na právnu formu výkonu advokácie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 21 ods. 4 zákona č. 338/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zdôraznil, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie advokátovi, ako osobe oprávnenej na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona, s poukazom na zákon o advokácii zaniká odo dňa zmeny formy výkonu advokácie. Je toho názoru, že od okamihu, ako advokát začne s výkonom advokácie vo funkcii konateľa spoločnosti, nie je de iure oprávnený od uvedeného dňa zároveň vykonávať advokáciu samostatne, t.j. ako SZČO. S poukazom na zákon o advokácii žalobca ustálil, že oprávnenie na výkon advokácie v postavení SZČO advokátovi zaniká odo dňa zmeny formy výkonu advokácie na spoločnosť s ručením obmedzeným. Okrem vyššie uvedeného žalovaný podľa žalobcu opomenul skutočnosť, že v dôsledku svojej nečinnosti, ktorá trvala približne 2 roky, celková výška predpísaného neuhradeného poistného dosahuje značnú výšku. Je presvedčený, že v prípade, ak by bol žalobca bezprostredne po podaní odhlášky upozornený zo strany prvostupňového správneho orgánu o tom, že pri nepoberaní príjmu z titulu funkcie konateľa spoločnosti bude prvostupňový správny orgán posudzovať a vypočítavať výšku poistného z už riadne ukončenej činnosti ako SZČO (prípadne by z uvedeného dôvodu bola podaná odhláška odmietnutá/vrátená), nedošlo by k takému markantnému navyšovaniu nedoplatku na predpísanom poistnom, ako bolo v konečnom dôsledku zo strany prvostupňového správneho orgánu vyrubené. Ďalej žalobca poukázal na to, že v období rokov 2014-2017 nevykonával žiadnu činnosť súvisiacu s výkonom správcovskej činnosti, z ktorej by dosahoval zdaniteľný príjem. Zastáva názor, že ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosahuje v súvislosti s predmetom činnosti (správcovská činnosť) žiadny príjem, nemožno túto osobu považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona o správcoch. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že samotná evidencia jeho osoby v zozname správcov sama o sebe nemá za následok posudzovanie jeho osoby ako SZČO pre účely zákona v prípade, ak zo správcovskej činnosti nebol dosahovaný v rozhodujúcom období žiadny príjem tak, ako to predpokladá § 5 zákona o správcoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), f), g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušiť rozhodnutie žalovanej a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 22.05.2018. Žalovaná zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia, mala za to, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 4. februára 2015. Žalovaná uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. S účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. U žalobcu boli podľa žalovanej v spornom období naplnené obe vyššie popísané podmienky nutné pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., a to dovŕšenie zákonom predpísaného veku a dosiahnutie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaná vo vyjadrení zdôraznila, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Žalovaná ďalej uviedla, že vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1, resp. v § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla, resp. od 1. októbra kalendárneho roka (ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna, resp. do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Podľa daňového priznania za rok 2013, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 31. marca 2014, žalobca dosiahol za rok 2013 príjmy z podnikania (t.j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) vo výške 270 624,62 eur, čo je suma vyššia ako zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu vo výške 4 830,00 eur. Za rok 2014 žalobca dosiahol príjmy z podnikania vo výške 409 291,56 eur (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 26. marca 2015), pričom zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu bola vo výške 4 944,00 eur. Podľa daňového priznania za rok 2015, predloženého správcovi dane dňa 22. februára 2016, dosiahol žalobca za rok 2015 príjmy z podnikania v sume 109 680,40 eur, čo je suma vyššia ako zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu vo výške 5 148,00 eur. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra: 108-9414, boli žalobcovi vydané živnostenský list sp. č. Ž.- XXXX/XXXXX, živnostenský list sp. č. Ž.K.- XXXX/XXXXX-XXXXX a živnostenský list sp. č. Ž.-XXXX/XXXXX-XXXXX, pričom v zmysle Potvrdenia Okresného úradu Senec, odbor živnostenského podnikania, sp. č. K.-Y.-K.-XXXX/XXXXXX-X, zo dňa 4. februára 2015, došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe vyššie spomínaných živnostenských oprávnení dňa 5. februára 2015. Žalovaná ďalej uviedla, že v období po 5. februári 2015, kedy došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenských listov, bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný za samostatne zárobkovú činnú osobu, jednak na základe zápisu v zozname advokátov pod číslom 1180, ktorý vedie Slovenská advokátska komora a rovnako tak na základe zápisu v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácii pod číslom S1441, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca disponoval ďalšími oprávneniami na vykonávanie zárobkovej činnosti, na základe ktorých bol oprávnený dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovanej zrejmé, že žalobca bol v období po 4. februári 2015 držiteľom platných oprávnení na vykonávanie činnosti, preto k zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nemohlo v období po ukončení podnikateľskej činnosti dôjsť. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe zápisu v zozname advokátov alebo v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba). Na tomto mieste žalovaná opätovne podotkla, že pri posudzovaní trvania povinného poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádzala len z príjmov, ktoré žalobca dosiahol podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyjadrenie žalobcu, že v období po 4. februári 2015 nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť je podľa žalovanej právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobca bol v spornom období držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. V súvislosti so žalobcovými námietkami, ktorými poukazuje na to, že od 4. februára 2015 nemôže byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu aj z dôvodu, že od 1. februára 2015 vykonáva činnosť advokáta ako konateľ obchodnej spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., žalovaná uviedla, že podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie, ktorú upravuje § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právne bezvýznamná. Žalovaná dôvodila, že zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliada. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca činnosť advokáta nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), zanikne jej od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa tento príjem posudzuje, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na tomto mieste poukázala žalovaná na skutočnosť, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky, tzn. že len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona o sociálnom poistení. S uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, uviedol: „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmich dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“. Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že žalobcovi nezaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podaním Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia. Na záver žalovaná zdôraznila, že je zrejmé, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení bol žalobca v spornom období (t.j. v období marec 2015 až február 2017) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky. Na vyjadrenie žalobcu, že mu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vydala rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-E., zo dňa 23. marca 2017, vo veci predpísania dlžného poistného a povinných príspevkov skôr, ako rozhodla vo veci zániku jeho poistenia, uviedla, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaná uviedla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky vzniká ex lege, t.j. priamo zo zákona. Žalobca však využil svoje právo a proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím číslo: 43478-2/2017-BA, zo dňa 21. novembra 2017, tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Bratislave, správnu žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 43478- 2/2017-BA, zo dňa 21. novembra 2017, zamietol. 6. Žalobca sa nevyjadril k podaniu žalovanej v súdom stanovenej lehote. 7. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP. Súd napadnuté rozhodnutie prejednal na verejnom pojednávaní a rozsudok vyhlásil dňa 16.04.2019. 8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 9. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 10. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: XXX- XXXXXXXXXX-E. zo dňa 23.03.2017 predpísal žalobcovi, ako samostatne zárovkovo činnej osobe, za obdobie marec 2015 až február 2017 poistné, spolu v sume 29 561,16 eur. Žalobca podal odvolanie, Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie. 11. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zárobkovou činnosťou je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 13. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b) príjmy zo živnosti, c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8. Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 cit. zákona, sú príjmy a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. 14. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 15. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocenský poistená. 16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. 18. Medzi účastníkmi konania je sporná otázka posúdenia právneho postavenia žalobcu, ktorý v dôsledku ukončenia podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby - podnikateľa k 4. februáru 2015 podľa jeho názoru stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby a k uvedenému dátumu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Žalobcovi zaniklo oprávnenie poskytovať právne služby ako advokát od 1. februára 2015 a stal sa konateľom a spoločníkom spoločnosti MARCO & LUCAS, s.r.o. V konaní bolo sporné, či zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi zaniklo právne postavenie advokáta, ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 1. januára 2014 súčasne za situácie, keď žalobca je zapísaný v zozname správcov a konkurzov reštrukturalizácií vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalovaná na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že táto skutočnosť zakladá postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia a vzhľadom na príjmy žalobcu z podnikania. Zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t.j. okrem iného upravuje vlastné definície pojmov, okrem iného tiež definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne tento právny predpis upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a stanovuje aj sankcie za nesplnenie povinností vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. 19. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu súd zistil, že vymeriavací základ žalobcu, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, na platenie poistného a povinných príspevkov za mesiace marec 2015 až december 2015 predstavoval sumu 4 120,00 eur mesačne, za mesiace január 2016 až jún 2016 predstavoval sumu 4 290,00 eur mesačne a za mesiace júl 2016 až február 2017 predstavoval sumu 2 858,86 eur mesačne. Za mesiace marec 2015 až december 2015 bol žalobca povinný platiť poistné a povinné príspevky v sume 1 365,78 eur mesačne, za mesiace január 2016 až jún 2016 bol žalobca povinný platiť poistné a povinné príspevky v sume 1 422,13 eur mesačne a za mesiace júl 2016 až február 2017 bol žalobca povinný platiť poistné a povinné príspevky v sume 947,69 eur mesačne. 20. Krajský súd vo vzťahu k žalobcovi, v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobca mal k 4.2.2015, kedy došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenských oprávnení, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že dosiahol žalobca príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, zároveň bol žalobca zapísaný v zozname advokátov pod číslom 1180 vedenom Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len „SAK“) a v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií pod číslom S1441 vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. 21. Z potvrdenia Okresného úradu Senec, odbor živnostenského podnikania, sp. č. K.-Y.-K.-XXXX/ XXXXXX-X, zo dňa 4. februára 2015 vyplýva, že došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu vykonávanej na základe živnostenských listov, sp. č. Ž.- XXXX/XXXXX, sp. č. Ž.-XXXX/XXXXX-XXXXX a sp. č. Ž.-XXXX/XXXXX-XXXXX dňa 5. februára 2015. Krajský súd mal za preukázané, že hoci žalobca požiadal o odhlásenie jeho osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby z účasti na sociálnom poistení k 4.2.2015, u žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol naďalej evidovaný v zozname advokátov vedenom SAK a zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a jeho príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu vo výške 4830,- eur. Túto skutočnosť Sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobcovi nezaniklo sociálne poistenie SZČO dňa 4. februára 2015. 22. Aj podľa názoru súdu žalobcovi dňom 4. februára 2015 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. vzhľadom na skutočnosť, že príjmy z podnikania, ktoré žalobca dosiahol v rozhodujúcom období presiahli citovaným zákonom ustanovenú hranicu príjmov a skutočnosť, že žalobca bol aj v období po 4. februári 2015 držiteľom platných oprávnení na vykonávanie vyššie uvedených činností. 23. Zmenou právnej formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, podľa § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 1. januára 2014. Podľa §15 zákona o advokácii účinného od 1.1.2004, spoločníkmi a konateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť len advokáti, ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, t.j. stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa zákona o advokácii. Advokát je podľa § 15 zákona o advokácii účinného od 1.1.2004, oprávnený poskytovať právne služby, aj keď je nositeľom tohto oprávnenia v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, pretože advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej oprávnený vykonávať advokáciu. 24. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby a pri predpísaní dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov žalobcovi, Sociálna poisťovňa vychádzala len z príjmov, ktoré žalobca dosiahol podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nie z príjmov, ktoré v rozhodujúcom období (rozhodujúce obdobie upravuje § 139 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) dosiahol ako zamestnanec podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 z.z. v znení neskorších predpisov. 25. Krajský sú je toho názoru, že uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. 26. Vzhľadom na uvedené skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u úspešného žalovaného nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať a žalobca bol v konaní neúspešný. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods.1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave v počte vyhotovení zodpovedajúcom počtu účastníkov konania ( § 443 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol a ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§445 ods. 1,2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.