Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200129 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200129.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcov: 1. Z.. Z. D., R. XX, XXX XX U., 2. Z.. G.. N. Č., S. XX, XXX XX U., 3. J.. J. X., R.., S. X, XXX XX U. - N., zastúpený: 1. Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava, 2. Legium s.r.o., Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava 4. J.. S. K., J. XX, XXX XX Z. R. D., žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade zastúpený: Legium s.r.o., Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. Z.. D. Š., N. XX, XXX XX Z. R. D., 2. Z.. X. F., J., N. XX, XXX XX Z. R. D., 3. Z.. Ľ. F., R. XX, XXX XX U., 4. iTrade 28 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 5. Mudroňova SK 15 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 6. Z.. G.. T. W., U. XX, XXX XX Z. R. D., 7. Z.. Y. W., U. XX, XXX XX Z. R. D., 8. H.. G. D., R. XX, XXX XX U., 9. FDG 5, s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 10. Mudroňova SK 23 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 11. Mudroňova SK 24 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 12. Mudroňova SK 25 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 13. Mudroňova SK 26 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 14. Mudroňova SK 27 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 15. iTrade 29 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 16. iTrade 30 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 17. iTrade 31 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 18. iTrade 32 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, 19. iTrade 33 s.r.o., Pražská 5, 811 04 Bratislava, ďalší účastníci v 4., 5., 8. až 19. rade zastúpení: JUDr. Martin Bezák, PhD., advokát so sídlom Klincova 15, 821 08 Bratislava, za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1. Regionálne cesty Bratislava, a.s., Čučoriedkova 6, 827 12 Bratislava, zastúpený: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka, 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, 2. Okresný úrad Senec, odbor krízového riadenia, Hurbanova 21, 903 01 Senec, 3. Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, Hurbanova 21, 903 01 Senec, 4. Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Hurbanova 21, 903 01 Senec, 5. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku, Hasičská 4, 902 01 Pezinok, 6. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát v Senci, Hollého 680/8, 903 01 Senec, 7. Krajský pamiatkový úrad Bratislava, Leškova 17, 811 04 Bratislava, 8. Dopravný úrad, divízia civilného letectva, Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, 9. SPP-distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, 10. Západoslovenská distribučná a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/76886/MRV zo dňa 13.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/76886/MRV zo dňa 13.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcom v 1. až 4. rade súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Navrhovateľ iTrade 28 s. r. o., Pražská 5 Bratislava, podal dňa 12.09.2016 na stavebný úrad Obec Ivanka pri Dunaji žiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby „Bytový dom - Z.“ na parc. č. XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX-XXX/XX, XXX/XXX, k. ú. Z. R. D.. 2. Obec Ivanka pri Dunaji, Stavebný úrad vydala rozhodnutie č. Výst.4847-16-Kt dňa 23.05.2017 rozhodnutie o umiestnení stavby Bytový dom - Z. na pozemku parcelné čísla, ktoré sú vyššie uvedené, v k. ú. Z. R. D.. 3. V rozhodnutí o umiestnení stavby sú zhrnuté požiadavky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu predmetného bytového domu. 4. V rozhodnutí sú zhrnuté námietky účastníkov konania a to formálne, že oznámenie začatia predmetného konania verejnou vyhláškou považujú za nedôvodné a tým pádom za rozporné s ustanovením § 36 ods. 4 Stavebného zákona. Ďalšou formálnou námietkou bolo, že účastníci konania namietali zaujatosť a porušenie požiadavky na nestrannosť stavebného úradu vo vzťahu k účastníkom konania zo strany osoby Z.. G. X. v prospech stavebníka konajúceho prostredníctvom H.. D.. 5. Ďalej v rozhodnutí boli uvedené vecné námietky účastníkov stavebného konania a to čo sa týka statickej a dynamickej dopravy, veľkosť bytových jednotiek, vjazd a výjazd staveniska, komunikácie, búracie povolenie, chýbajúca dokumentácia, plynové kondenzačné kotle, financovanie projektu, zastavanosť a ostatné námietky uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol vyjadrený názor stavebného úradu o umiestnení predmetnej stavby a vysporiadal sa s niektorými námietkami účastníkov stavebného konania. 7. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu o umiestnenie stavby č. Výst.4847-16-Kt zo dňa 23.05.2017 podali spoločné odvolanie účastníci správneho konania a to Z.. Z. D., J.. J. X. R.., Z.. G.. N. Č., Z.. Z. D. a spoločné odvolanie Z.. D. Š., J.. S. K., Z.. X. F., Z.. Z. D., ktoré boli totožné s námietkami, ktoré podali účastníci stavebného konania ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a to dňa 12.06.2017 a 15.06.2017. 8. Dňa 18.04.2017 účastníci konania v námietkach a pripomienkach k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia na uvedenú stavbu namietali aj zaujatosť a porušenie požiadavky na nestrannosť stavebného úradu vo vzťahu k účastníkom konania zo strany osoby Z.. G. X.. O námietke zaujatosti rozhodol starosta obce Ivanka pri Dunaji rozhodnutím sp. zn. 1995/2017 zo dňa 22.05.2017 tak, že zamietol vylúčenie zamestnankyne z predmetného stavebného konania. V poučení rozhodnutia bolo uvedené „proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie je vylúčené aj z preskúmavacej právomoci súdov.“ 9. O odvolaní účastníkov stavebného konania rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa a to Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/76886/ MRV zo dňa 13.11.2017 tak, že ho v 4. bodoch čiastočne zmenil a ostatné časti zostali v platnosti nezmenené. 10. Keďže niektorí účastníci stavebného konania neboli s rozhodnutím odvolacie orgánu spokojní, podali na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 11. Žalobcovia v 1. až 4. rade žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2018 sa domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/76886/MRV zo dňa 13.11.2017, ako aj rozhodnutia stavebného úradu č. Výst. 4847-16-Kt zo dňa 23.05.2017 a vec vrátili prvostupňovému orgánu na nové konanie. 12. V žalobe žalobcovia v prvom rade poukázali na to, že deň oznámenia naposledy uvedeného rozhodnutia nie je možné zo strany žalobcov ustáliť. Hoci z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie sa doručí verejnou vyhláškou (bez toho, aby potreba takéhoto postupu v rámci správnej úvahy bola riadne zdôvodnená) z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, kedy bolo predmetné rozhodnutie vyvesené a táto okolnosť nie je zistiteľná ani v elektronickej úradnej tabule Okresného úradu Bratislava I na stránke www.minv.sk <http://www.minv.sk> 13. Hoci bolo uvedené rozhodnutie doručované aj žalobcom, táto okolnosť nemá relevantný význam a to s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.12.2011, sp. zn. 2Sžp 20/2011, z ktorého možno vyvodiť, že pri duplicitnom doručovaní verejnou vyhláškou a doručovaním do vlastných rúk nastávajú právne účinky doručenia iba verejnou vyhláškou a to 15. dňom od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli súdu. Vychádzajúc z dátumu napadnutého rozhodnutia, čo je 13.11.2017 možno logicky usudzovať, že rozhodnutie mohlo byť vyvesené na úradnej tabuli najskôr uvedeným dňom, t.j. 13.11.2017, v dôsledku čoho právne účinky doručenia mohli nastať najskôr dňom 28.11.2017. Lehota na podanie správnej žaloby dva mesiace podľa § 181 ods. 1 SSP tak môže uplynúť najskôr 29.01.2018, nakoľko deň 28.01.2018 pripadol na nedeľu (§ 69 ods. 5 SSP). 14. Žalobcovia poukázali na pochybenie postupu orgánu verejnej správy a to pri rozhodnutí o námietke zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu. O tejto námietke rozhodol starosta obce rozhodnutím zo dňa 22.05.2017, zn. 1995/2017. Voči tomuto rozhodnutiu nemožno podať samostatné odvolanie v zmysle § 12 ods. 2 Správneho poriadku, je však možné takéto rozhodnutie namietať v odvolaní vo veci samej, čo žalobcovia v danej veci aj urobili. 15. Podľa žalobcov v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 1 Správneho poriadku nie je starosta obce oprávnený rozhodovať o námietke zaujatosti voči zamestnancovi obecného úradu, ale o tejto námietke zaujatosti rozhoduje vedúci správneho orgánu, ktorý je nadriadený vedúcemu tohto správneho orgánu, ktorého zamestnancom je osoba, voči ktorej námietka zaujatosti smeruje. Z uvedeného vyplýva, že starosta obce Ivanka pri Dunaji nemal v podanej námietke zaujatosti rozhodovať a teda ide o rozhodnutie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený a vzhľadom na povahu veci ide o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 16. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.06.2011, sp. zn. 3Sžo 252/2010, ktorý riešil úplne identickú otázku, pričom jednoznačne konštatoval, že rozhodovanie o námietke zaujatosti zamestnanca obecného úradu do kompetencie starostu stavebných veciach nepatrí. Ďalej uviedol, že ak ani nadriadený správny orgán, ktorý mal o námietke zaujatosti rozhodnúť, uvedený nedostatok neodstránil. Ide o chybu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ OSP, čo je v podstate rovnaký dôvod aký predpokladá § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. V dôsledku uvedeného najvyšší súd zmenil prvostupňový rozsudok súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. S poukazom na uvedené žalobcovia uviedli, že v odvolaní voči rozhodnutiu o umiestnení stavby namietali rozhodnutie starostu obecného úradu o nevylúčení zamestnanca v dôsledku čoho mal nadriadený správny orgán sám posúdiť, resp. zistiť, že išlo o rozhodnutie, na ktoré správny orgán rozhodujúci v prvom stupni nebol zo zákona oprávnený. Napriek tomu sa žalovaný uvedenou námietkou žalobcov nezaoberal vôbec a na túto v odôvodnení svojho rozhodnutia nijakým spôsobom nereflektoval. 18. Žalobcovia poukázali, že rozhodnutie o zamietnutí o vylúčení pracovníčky zo stavebného konania nebolo riadne zdôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán v odôvodnení neuviedol nič, na základe čoho by bolo zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. 19. Ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP je ten, že stavebný úrad mal prerušiť proces územného konania vlastným konaním, pretože neboli splnené náležitosti požadované stavebným úradom na doplnenie potrebných príloh do 130 dní. V deň fyzickej kontroly spisu č. j. Výst. 4846/16-Kt nebola splnená vyššie uvedená požiadavka stavebného úradu a malo byť územné konanie prerušené. Dňa 24.03.2017 bolo vyvesené oznámenie o začatí územného konania verejnou vyhláškou a o nariadení ústneho konania. Ku dňu 15.03.2017 neboli dodané žiadne dodatočné doklady stavebníkom. Dňa 10.04.2017 bola podaná žiadosť o okamžité prerušenie územného konania priamo na obecnom úrade. 20. Žalobcovia uviedli, že stavebný úrad nemá možnosť voľby a úvahy, či konanie preruší v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku § 29 ods. 1, resp. či bude postupovať v zmysle § 35 ods. 3 stavebného zákona (výzva na doplnenie návrhu s upozornením na možnosť zastavenia konania a v prípade nedoplnenia návrhu v ustanovenej lehote rozhodnúť o zastavení konania, ale je povinný tak postupovať bez ohľadu na to, či to niektorý účastník konania navrhuje alebo nie. Nerešpektovanie týchto ustanovení zákona zakladá vady konania, ktorých dôsledkom je postup stavebného úradu v rozpore so stavebným zákonom a správnym poriadkom so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi následkami. 21. Ďalej žalobcovia napádajú, že rozhodnutie žalovaného je nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobcovia nemajú možnosť zistiť ako sa správny orgán vysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcov. Odôvodnenie rozhodnutia sa opiera iba o všeobecné konštatovanie a dikcie právnych predpisov bez toho, aby bola medzi nimi uvádzaná konkrétna a logická spojitosť a bez toho, aby správny orgán konkretizoval svoje úvahy a závery, o ktoré svoje rozhodnutie opiera. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti zamestnankyne obecného úradu ani s námietkou ohľadne spôsobu doručovania. To, že sám žalovaný nemá ujasnenú túto otázku svedčí zo samotného napadnutého rozhodnutia, kedy svoje rozhodnutie doručoval dvojakým spôsobom, čo je v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu neprípustné. Hoci dôvody na doručovanie rozhodnutia formou verejnej vyhlášky vychádzajú zo správnej úvahy správneho orgánu, táto správna úvaha musí obsahovať aspoň základné odôvodnenie, z ktorého bude zistiteľné, na základe čoho správny orgán zvolil takýto spôsob doručovania. Oznámenie o začatí predmetného konania verejnou vyhláškou považujú žalobcovia za nedôvodné a tým pádom aj za rozporné s ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona. 22. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámil začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadil ústne pojednávanie spojené z pravidla s miestnym zisťovaním. Iba v prípade splnenia podmienok upravených v § 36 ods. 4 stavebného zákona možno oznámenie o začatí konania doručovať verejnou vyhláškou. Účastníci konania sú stavebnému úradu známi a bez pochyby pozná miestne pomery a vlastníkov dotknutých parciel susedných pozemkov. Stavebný zákon umožňuje doručovať takéto oznámenie o začatí konania verejnou vyhláškou v odôvodnených prípadoch, v prípade stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj v prípade, že účastníci konania alebo ich pobyt nie sú stavebnému úradu známi. Vzhľadom na to, že stavebnému úradu museli byť účastníci konania známi, podmienka predpokladaná v druhej vete ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne nebola splnená. Pokiaľ ide o prvú z uvedených podmienok z dikcie citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí samotný vyšší počet účastníkov konania na doručovanie oznámenia o začatí konania verejnou vyhláškou, ale takéto doručovanie musí byť odôvodnené. Na základe uvedeného žalobcovia majú za to, že doručovanie formou verejnej vyhlášky je v danom prípade nedôvodné, pričom žalovaný sa argumentmi žalobcov v nijakom ohľade nevysporiadal a poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.08.2011, sp. zn. 3Sžo 220/2010 publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. vid. 5/2012, pub. č. 104/2012 strana 83. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak sa stavebné úrady v územnom konaní nevysporiadali s námietkami účastníkov, tak postupovali v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to je dôvodom, aby správny súd zrušil rozhodnutie o umiestnenie stavby. 23. V ďalšej časti žaloby pod bodom III. žalobcovia podrobne rozobrali vecné dôvody, z ktorých vyplýva, že zo strany žalovaného nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci. Poukázali na priloženú dokumentáciu stavby, ktorú podal stavebník zo dňa 12.09.2017 a vyjadrenia v samotnom prvostupňovom rozhodnutí, kde stavebný úrad nepreskúmal všetky stavebným zákonom dané náležitosti a platných vyhlášok a nepostupoval správne. 24. Poukázali na to, že z T. ulice nejestvuje žiadna pripojená komunikácia. Ulica F.Á. ako obytná zóna nie je dokončená a skolaudovaná a ani označená ako slepá ulica. Rovnako nie je v rozhodnutí o umiestnenie stavby prihliadnuté a spracované vyjadrenie členov obecnej rady a obecného zastupiteľstva k záväzku, ktorým zaviazali developera zahájiť stavbu bytového domu Z. R. D. až po odovzdaní skolaudovaných inžinierskych sietí verejného osvetlenia a komunikácie v lokalite T., tak ako je uvedené v liste zo dňa 22.04.2014 a ako bolo komunikované na zasadnutí obecného zastupiteľstva v decembri 2013. 25. Ďalej namietali, že zóne U. T. sa nenachádza žiadna občianska vybavenosť, obytná zóna nie je priamo napojená na chodníky a prístup do obce, nie je vybudovaný žiadny prechod pre chodcov, nie je vybudované žiadne napojenie na jestvujúci cyklistický chodník, nie je zastúpená žiadna materská škôlka na susednej parcele. 26. Podľa projektovej dokumentácie vyhotovenej 03/2016 pre stupeň Územného rozhodnutia zahrnuli do stavby chybné parcely č. XXX/XX a XXX/XXX, ktoré nemôžu byť zahrnuté do územného rozhodnutia a zavádzať účastníkov konania a príslušné dotknuté orgány štátnej správy s chybnými základnými kapacitnými údajmi v časti U..X, resp. U. urbanistické, architektonické a dispozično-prevádzkové riešenie. 27. Ďalej poukázali na statickú a dynamickú dopravu. Jediná obslužná cesta bytového domu vyúsťuje podľa PD na F. ulicu, ktorá je na tento účel kapacitne nevyhovujúca a svojou šírkou poddimenzovaná. Z tohto dôvodu je prezentované dopravné riešenie neprípustné. Podľa skutkového stavu nemá vlastník - stavebník vyriešený vjazd a výjazd formou práva prechodu cez susediace pozemky a parcely iných vlastníkov na skolaudovanie pozemných komunikácii pre daný bytový dom. Ďalej poukázali na parkovanie, a to v obytnej zóne na F. ulici má mať každý rodinný dom na vlastnom pozemku minimálne tri parkovacie státia a v žiadnom prípade neparkovať na komunikácii. V projektovej dokumentácii schválenej k radovým rodinným domom je však požiadavka na dve parkovacie státia. Prepočet parkovacích státí podľa dopravnej polície je nepostačujúci. Ďalej nesúhlasili s počtom malometrážnych bytových jednotiek a žiadali zvýšiť počet veľkometrážnych bytových jednotiek. 28. Ďalej žalobcovia poukázali, že k žiadosti o územné konanie by malo predchádzať búracie povolenie nedokončených rozostavaných stavieb na parc. č. XXX/XXX, k. ú. Z. R. D. a základy na zostávajúcich parcelách, ktoré neboli doložené. Na predmetných parcelách sa nachádza čierna skládka betónového a iného stavebného odpadu. V projektovej dokumentácii je uvedené, že parcely sú zalesnené, čo nekorešponduje so skutkovým stavom od roku 2008. 29. Vzhľadom na závažné pochybenia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu s možnými vážnymi dôsledkami pre žalobcov v prípade vykonateľnosti daného rozhodnutia, nakoľko v prípade právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby môže následne dôjsť k postupu v rámci územného, resp. stavebného konania, ktorým sa výrazne sťaží žalobcom uplatňovať svoje práva, žalobcovia požiadali aj o odklad vykonateľnosti napadnutého prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia. V merite veci žiadajú žalobcovia, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 30. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.09.2018 uviedol, že stavebný úrad v konaní a rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku, pričom na základe zistenia, že stavebný úrad v podmienkach pre projektovú prípravu stavby neuviedol podmienku o stavebných objektoch, ktorých realizácia sa môže uskutočňovať len na základe rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu, že stavebný úrad neúplne uviedol parcelné čísla pozemkov miesta umiestnenia predmetnej stavby, ako aj nepožadoval predloženie niektorých potrebných podkladov a v poučení rozhodnutia neúplne poučil účastníkov konania, pristúpil žalovaný k zmene výroku odvolaniami napadnutého rozhodnutia a to aj v súlade so zásadou upravenou v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko uvedené pochybenia stavebného úradu nemali za následok zrušenie odvolaniami napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 31. Žalovaný k predmetnému, resp. k dôvodom žaloby uvádza, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom. K dôvodom žaloby týkajúcej sa toho, že o vznesenej námietke zaujatosti rozhodol orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, žalovaný uvádza, že z dikcie ust. § 12 Správneho poriadku vyplýva, ktorý orgán rozhoduje o vylúčení zamestnanca správneho orgánu, pričom kto je najbližší nadriadený vedúci, ustanovujú organizačné predpisy. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza formou rozhodnutia, ktoré musí mať náležitosti podľa ustanovení § 46 a § 47 Správneho poriadku a to v prípadoch, keď podnet na vylúčenie zamestnanca uplatnil účastník konania, pričom uvedený postup platí aj v prípadoch, keď sa podnet na vylúčenie zamieta. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov ohľadom nezákonného rozhodnutia o námietke zaujatosti, nakoľko tieto dôvody nemajú oporu v príslušných zákonných ustanoveniach. 32. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení citoval ustanovenia stavebného zákona od § 35 po § 46 a § 140b ods. 1 stavebného zákona. 33. Žalovaný uviedol, že postupoval pri vybavovaní odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu stavebného úradu obce Ivanka pri Dunaji č. Výst. 4847-16-Kt zo dňa 23.05.2017 v súlade so zákonom a rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a preto nebol daný zákonný dôvod na zrušenie a vrátenie odvolaniami napadnutého rozhodnutia prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný postupoval v konaní v súlade so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia a preto tvrdenie žalobcov, resp. dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti. Na základe uvedeného navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 34. Písomným vyjadrením zo dňa 08.02.2019 sa prostredníctvom spoločného právneho zástupcu vyjadrili k žalobe účastníci pod poradovým číslom 4, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, ktorí k námietke zaujatosti pracovníčky stavebného úradu poukázali na ust. § 12 ods. 1 zákona o správnom konaní, ktorý rozhoduje o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa ust. § 11 ods. 1 Správneho poriadku je zamestnanec správneho orgánu povinný oznámiť pochybnosti o svojej nepredpojatosti svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu. Je nepochybné, že najbližšie nadriadený vedúci zamestnanca stavebného úradu, ktorým je obec je starosta obce. 35. Výlučne v prípade, ak by námietka zaujatosti smerovala proti vedúcemu správneho orgánu je tento v zmysle druhej časti ustanovenia § 11 ods. 1 Správneho poriadku povinný pochybnosti o svojej nepredpojatosti oznámiť vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Tento vedúci nadriadeného správneho orgánu je následne oprávnený o takejto námietke zaujatosti rozhodnúť. V danom prípade však námietka zaujatosti nesmerovala voči vedúcemu správneho orgánu, v dôsledku čoho neexistoval dôvod na to, aby sa ňou zaoberal vedúci nadriadeného správneho orgánu. 36. Právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 3Sžo 252/2010 považujú účastníci za nesprávne ojedinelý a prekonaný. V tejto súvislosti poukazujú na aktuálnejšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a to predovšetkým na jeho rozhodnutie zo dňa 16.08.2017, sp. zn. 3Sžo 45/2016, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že o vylúčení zamestnanca stavebného úradu - mesta je oprávnený rozhodovať jeho najbližší nadriadený vedúci, ktorým je v prípade zamestnanca mesta primátor. 37. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s predmetnou námietkou nevysporiadal. Touto námietkou žalobcov účastníci sa nestotožňujú. O námietke zaujatosti rozhodol starosta obce ako orgán nadaný právomocou a žalobcovia toto rozhodnutie vo svojich odvolaniach voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nijakým spôsobom nezamietli, resp. jeho zákonnosť a správnosť nespochybňovali. 38. K námietke týkajúcej sa doručovania formou verejnej vyhlášky, účastníci konania uviedli, že s touto námietkou žalobcov sa prvostupňový správny orgán vysporiadal na str. 21 svojho rozhodnutia, kde uviedol, že doručovanie oznámenia o začatí konania považuje za odôvodnené, pričom odcitované relevantné ustanovenia stavebného zákona o doručovaní vo forme verejnej vyhlášky a uviedol, že popri líniových stavbách a rozsiahlych stavbách s veľkým počtom účastníkov konania sa možnosť doručovania účastníkov konania verejnou vyhláškou upravila aj pre ostatné stavby aj zmeny s veľkým počtom účastníkov konania. V tejto súvislosti účastníci poukázali na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, predovšetkým na rozhodnutie sp. zn. 2Sžp 19/2011 zo dňa 30.03.2012. 39. K námietkam žalobcov uvedených v žalobe, čo sa týkajú vecného charakteru účastníci sú toho názoru, že prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný sa náležite vysporiadali so všetkými vecnými námietkami vznesenými v rámci územného konania, ktoré boli oprávnení riešiť s ohľadom na dané štádium povoľovacieho konania. 40. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov a to najmä na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp 3/2011, sp. zn. 3Sžp/1/2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 22/02 zo dňa 06.03.2002. Rozhodnutie o umiestnení stavby nemožno spôsobiť priame porušenie vlastníckeho práva vrátane pohody bývania. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných stavieb sa rieši v samotnom stavebnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcov týkajúce sa podmienok realizácie samotnej výstavby sú vznášané predčasne a správne orgány sa nimi v územnom konaní vôbec nemuseli zaoberať. 41. Ďalej účastníci uviedli, že plánovaná stavba je plne v súlade so schváleným územným plánom obce, čo potvrdila obec Ivanka pri Dunaji svojím záväzným stanoviskom. Subjektívnym a ničím nepodloženým názorom žalobcov k týmto otázkam nemohli správne orgány priznať žiadnu relevanciu. 42. K výhradám žalobcov ku kvalite spracovania a úplnosť projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie účastníci uviedli, že v zmysle ustanovenia § 46 stavebného zákona zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie projektant. Požiadavku žalobcom na geologický prieskum je taktiež potrebné považovať za nedôvodnú. Geologický prieskum pre dané územie bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou v roku 2008 a tento bol vyhodnotený stavebným úradom ako plne postačujúci pre potreby konania o vydanie územného rozhodnutia. 43. K námietke žalobcov je stavebný úrad neprerušil územné konanie z dôvodu chýbajúcich dokladov, ktoré stavebník nedoložil, účastníci uvádzajú, že výlučne stavebný úrad je oprávnený posudzovať úplnosť podkladov, na základe ktorých je možné vydať územné rozhodnutie. Ak v čase vydania rozhodnutia mal stavebný úrad dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie, nič mu nebránilo, aby rozhodnutie vydal. 44. Z uvedeného vyplýva, že všetky žalobcami uvádzané vecné výhrady k rozhodnutiam žalovaného a prvostupňového orgánu sú nepodstatné. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami, tieto posúdili, dospeli k záveru o ich nedôvodnosti a tento svoj záver náležite odôvodnili. Na základe uvedeného účastníci žiadajú, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 45. K predmetnej žalobe sa vyjadrili niektorí ostatní účastníci konania a to Distribúcia SPP vyjadrením zo dňa 10.04.2019, ktorá nezmenila svoje kladné stanovisko k predmetnej stavbe. 46. Žalobca v treťom rade sa replikou zo dňa 23.04.2019 vyjadril k vyjadreniu účastníkov pod poradovým číslom 4, 5, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, v ktorej uviedol, že považuje za potrebné vyjadriť sa k snahe účastníkov konania spochybniť rozhodnutie NS SR zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 3Sžo/252/2010 a to s poukazom na iné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.08.2017 sp. zn. 3Sžo/45/2016, teda vydané neskôr ako prvé z uvedených rozhodnutí s tým, že žalobcami uvádzané rozhodnutie považuje za nesprávne, prekonané a ojedinelé. 47. Žalobca v treťom rade má za to, že rozhodnutie NS SR nie je prekonané iba tým, že neskôr bolo v inej veci vydané rozhodnutie odlišné. V súvislosti s uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR je možné iba zdôrazniť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým argumentujú žalobcovia sa výslovne týkalo a jeho predmetom bola otázka námietky zaujatosti a príslušnosti orgánu, ktorý o podanej námietke zaujatosti má rozhodnúť v stavebnom konaní. Naopak účastníkmi konania uvádzané rozhodnutie sa touto otázkou zaoberá iba okrajovo a to dokonca s výslovným konštatovaním, že to nebolo účastníkmi konania namietané. Poukázal na to, že skôr vydané rozhodnutie, teda rozhodnutie, ktorým argumentujú žalobcovia bolo zahrnuté do publikácie: judikatúra vo veciach stavebného konania z roku 2015, ktorej jedným z autorov je aj H.. P. U. O.. dlhoročná sudkyňa NS SR a aj napriek tomu, že ide o publikáciu z obdobia pred vydaním uznesenia, na ktoré sa odvolávajú uvedený účastníci je zrejmé, že sa týmto rozhodnutím stotožnila aj ďalšia sudkyňa Najvyššieho súdu SR, ktorá nebola členkou senátu, ktorý uvedené rozhodnutie vydal. Predmetná publikácia síce nepredstavuje prameň práva, možno ju však považovať za významný prameň poznania práva. V tomto smere možno argument o ojedinelosti a prekonanosti takéhoto rozhodnutia považovať za nepodstatný a pokiaľ nebude existovať zjednocujúce stanovisko v tejto otázke nemožno uvažovať ani o jeho nesprávnosti, keďže žiadne ďalšie rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo argumentáciu účastníkov neexistuje. 48. Nesprávnosti argumentáciou účastníkov nasvedčuje aj bod 6 ich vyjadrenia, z ktorého je možné usudzovať, že podľa účastníkov konania by vedúci nadriadeného správneho orgánu mal o námietke zaujatosti rozhodovať až vtedy, kedy námietka zaujatosti smerovala voči vedúcemu správneho orgánu. Nesprávnosť tejto argumentácie spočíva v tom, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. 6Sžo/26/2015 starosta obce nemôže byť vylúčený z konania a rozhodovania v stavebnom konaní a ustanovenia správneho poriadku o vylúčení zamestnanca správneho orgánu sa na neho nevzťahujú. Obdobne zaujal stanovisko aj Generálny riaditeľ sekcie výstavby Ministerstva dopravy a výstavby SR v odpovedi zo dňa 07.08.2017, ktoré je ako stanovisko verejne dostupné. S poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR, ktoré poukazuje na postavenie starostu obce aj v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/92/94 zo dňa 28.02.1995 (funkcia starostu obce je verejnou funkciou) má žalobca za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 3Sžo/252/2010 vychádzalo práve z osobitného postavenia starostu obce v stavebnom konaní v zmysle vyššie uvedeného, ktorý nemôže byť vylúčený a ktorý ani nemôže rozhodovať o tom, či zamestnanec stavebného úradu je alebo nie je vylúčený (argumentácia obsiahnutá v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.08.2017 sp. zn. 3Sžo/45/2016, na ktoré poukazujú účastníci konania je tak v priamom rozpore s viacerými vyššie uvedenými rozhodnutiami NS SR, najmä odôvodnenie, že primátor poverením zamestnanca rozhodovať o právach právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy vykonáva svoju autonómnu právomoc v dôsledku čoho je oprávnený rozhodovať aj o vylúčení zamestnanca, naráža na zmienenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, v dôsledku čoho si možno utvoriť obraz o tom, ktoré z uvedených rozhodnutí je ojedinelé. 49. Žalobca v treťom rade poukázal na nesprávne poučenie v rozhodnutí o námietke zaujatosti, kde sa výslovne uvádza „proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie je vylúčené aj z preskúmavacej právomoci súdov“. Takéto poučenie je v rozpore so zákonom, nakoľko poučenie v takýchto prípadoch musí doslova kopírovať dikciu zákonného ustanovenia, konkrétne § 12 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o vylúčenie zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie. Už na prvý pohľad je zrejmý zásadný rozdiel v dikcii § 12 ods. 2 Správneho poriadku a poučením obsiahnutým v uvedenom rozhodnutí o námietke zaujatosti. Má za to, že v poučení dokonca musí byť výslovne uvedené, že takéto rozhodnutie možno namietať v odvolaní vo veci samej, tak ako to vyplýva z bežnej praxe správnych orgánov. 50. V tomto smere je teda irelevantné, či účastníci konania žalobcovia namietali arbitrárnosť rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu alebo nie, nakoľko odvolací orgán mal povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, prípadne odstrániť zistené vady, ktorými napadnuté rozhodnutia evidentne trpia. 51. Za rozhodujúcu však považuje tú skutočnosť, že z ustanovení Správneho súdneho poriadku v nijakom smere nevyplýva, že by žalobcovia nemohli v žalobe ako dôvody na zrušenie rozsudku uvádzať nedostatky, ktoré neboli vytýkané v odvolacom konaní. Poukázal na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP „správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak“. 52. Poukázal na ust. § 9 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorom sa uvádza, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Citované ustanovenie neupravuje môže byť vylúčený, čo by odôvodňovalo záver o fakultatívnosti vylúčenia zamestnanca, ale v ňom explicitne uvádza je vylúčený, teda musí byť, to znamená, že aj v tomto prípade ide o obligatórne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu ak sa preukáže, že má pomer k veci alebo k účastníkom konania, ktoré odôvodňujú pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Námietka zaujatosti bola vznesená z dôvodu, že zamestnanec správneho orgánu informoval jedného účastníka konania o uplatňovaní si práv iných účastníkov konania stojacich voči sebe vo vzájomnej kontrapozície a súčasne neformálne telefonicky upozornil tohto účastníka na potrebu doplnenia dokladov bez toho, aby tak urobil písomne s určením lehoty na doplnenie dokladov s poučením o následkoch, ak tak účastník konania neurobí, čo je v rozpore so zákonom a nespochybniteľným dôvodom na vylúčenie zamestnanca, ktorý takýmto spôsobom postupuje. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.10.2013 č. k. II. US 524/2013-18 a iné, kde je zdôraznené, že princíp rozhodovania nestranným orgánom i v správnom konaní je jedným zo základných predpokladov ústavne konformného rozhodovania správnych orgánov. 53. Čo sa týka doručovania právny zástupca účastníkov konania uvádza, že vyhodnotenie tejto otázky záviselo v plnom rozsahu na voľnej úvahe stavebného úradu, s čím sa stotožnil aj žalobca v treťom rade, táto úvaha však musí byť náležite a zrozumiteľne odôvodnená, t.j. musí aspoň stručne obsahovať zdôvodnenie, prečo v danom prípade predstavujú vlastníci susediacich pozemkov, resp. nehnuteľností veľký počet účastníkov konania, čo v danom rozhodnutí evidentne absentuje. Pokiaľ ide o vecné námietky, k tým sa nepovažoval za potrebné vyjadriť, nakoľko mal za to, že uvedené nedostatky sú takého závažného charakteru, že v plnej miere odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím. 54. K vyjadreniu účastníkom konania pod poradovým číslom 4, 5, 8, 9, 10 až 19 sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu v treťom rade vyjadrením zo dňa 13.05.2019, ktorý za zásadné pochybenie žalovaného považuje neúplnosť administratívneho spisu žalovaného. Z ustálenej judikatúry NS SR rozsudok č. k. 3Sžo 7/2012 zo dňa 03.04.2012 vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúcich sa vecí, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Zákonná povinnosť žalovaného správneho orgánu bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa je upravená v § 102 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 55. Pri nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. 5S 14/2018, v ktorom sa koná dňa 23.04.2019, 24.04.2019 a 09.05.2019 bolo zistené, že v administratívnom spise sa nachádzajú nepodpísané písomnosti, kópie písomností (bez označenia správnym orgánom, či súhlasia s originálom) písomnosti, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie sú viacnásobne založené, spis nie je zviazaný, riadne očíslovaný. V podstate nie je možné zistiť, ktoré písomnosti a stanoviská sú súčasťou administratívneho spisu. V spise napríklad nachádza stanovisko SPP distribúcia a. s., zo dňa 20.10.2016, ktoré nie je vôbec podpísané, čo vyvoláva pochybnosti o jeho hodnovernosti. Poukázal na znenie § 191 ods. 1 písm. f/ SSP, v zmysle ktorého vyššie uvedené skutočnosti sú samo osebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 56. Ďalej právny zástupca žalobcu v treťom rade poukázal na to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia je okrem iného aj projektová dokumentácia vyhotovená Generálnym projektantom MOROCZ - TACOVSKI s. r. o. Bratislava. Generálny projektant zaslal obecnému úradu Ivanka pri Dunaji dňa 29.06.2017 vyjadrenie k námietkam pod č. 2931/2017, v ktorom uvádza, že projektová dokumentácia zo septembra 2016 bola upravená na podnet požiadaviek stavebného úradu a vyjadrovaných inštitúcií. Platnou a upravenou je dokumentácia z marca 2017. V rozhodnutí o umiestnení stavby č. j. Výst. 4847-16-Kt obce Ivanka pri Dunaji zo dňa 23.05.2017 sa uvádzajú vyjadrenia dotknutých orgánov časovo vypracované pred vyhotovením upravenej projektovej dokumentácie z marca 2017. Z administratívneho spisu nie je možné teda zistiť, ku ktorej projektovej dokumentácii generálneho projektanta sa vyjadrovali dotknuté orgány a akým spôsobom dochádzalo k zmenám tejto dokumentácie. V prípade, ak došlo k jej úprave, bolo potrebné vyžiadať nové stanoviska dotknutých orgánov, čo zjavne nebolo v konaní splnené. Vzhľadom na to, že niektoré stanoviska dotknutých orgánov a subjektov, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie obce Ivanka pri Dunaji boli vydané na inú projektovú dokumentáciu ako na tú, ktorá má tvoriť súčasť napadnutého rozhodnutia a teda je potrebné tieto rozhodnutia zrušiť ako nezákonné. V tejto súvislosti uvádzal, že vzhľadom na nekompletnosť a neusporiadanosť administratívneho spisu nie je možné dospieť k záveru, ktorá projektová dokumentácia vyhotovená generálnym projektantom je relevantná a tvorí podklad pre rozhodnutia. Preto žiada, aby súd obe rozhodnutia zrušil. 57. Replikou zo dňa 17.06.2019 sa vyjadril právny zástupca účastníkov pod poradovým číslom 4, 5, 8, 9, 10 až 19, v ktorom okrem iného uviedol, že účastníci opätovne poukazujú na skutočnosť, že senát 3Sžo pri svojom rozhodovaní v roku 2016 nepochybne zohľadňoval existenciu svojho rozhodnutia o tejto otázke z roku 2011, nakoľko účastníci konania na toto rozhodnutie poukazovali. Ak aj napriek tomu dospel tento senát v roku 2016 k opačnému záveru, možno to bezpochyby považovať za prekonanie skôr vysloveného právneho záveru k tejto otázke. 58. Bez ohľadu na uvedený rozpor medzi skoršou a neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR považujú Účastníci za potrebné poukázať na doslovné znenie relevantných ustanovení zákona, podľa ktorých je jednoznačné, že starosta je oprávnený rozhodovať o námietke zaujatosti vznesenej v územnom konaní voči zamestnancovi obce. 59. Podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je starosta štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. 60. Je nepochybné, že zamestnanec obce vykonávajúci úkony v rámci územného konania, vykonáva tieto úkony na základe poverenia udeleného starostom obce. Starosta obce je teda nepochybne najbližšie nadriadeným vedúcim tohto zamestnanca. 61. Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. 62. Z tohto ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že zamestnanec správneho orgánu oznamuje predmetné skutočnosti svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu. Časť ustanovenia za bodkočiarkou upravuje situáciu, ak námietka zaujatosti smeruje voči vedúcemu správneho orgánu, ktorý nemá na tomto správnom orgánu už žiadneho nadriadeného. V tejto súvislosti je bezpredmetné, že podľa ustálenej súdnej praxe nie je možné vznášať námietku predpojatosti voči starostovi obce, toto ustanovenie totiž upravuje postup pri oznamovaní predmetných skutočnosti vo všeobecnosti v rámci celej verejnej správy. V iných oblastiach verejnej správy je bežné, že predmetné skutočnosti oznamuje vedúci správneho orgánu vedúcemu nadriadeného správneho orgánu (napr. vedúci Inšpektorátu práce Bratislava oznamuje predmetné skutočnosti generálnemu riaditeľovi Národného inšpektorátu práce ako vedúcemu nadriadeného správneho orgánu). 63. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku). 64. Z uvedeného vyplýva, že o námietke predpojatosti voči zamestnancovi obce vykonávajúcemu úkony v rámci územného konania nemôže rozhodovať nikto iný, ako starosta obce, ktorý je najbližšie nadriadeným vedúcim tohto zamestnanca. 65. Žalovaný sa zaoberal zákonnosťou rozhodnutia ako celku a aj zákonnosťou postupu prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Je teda evidentné, že sa zaoberal aj rozhodovaním starostu o námietke predpojatosti voči zamestnancovi obce vznesenej účastníkmi konania, a ak by zistil vady tohto rozhodovania, nemohol by v odôvodnení skonštatovať, že prvostupňový orgán postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi a že zabezpečil procesné práva účastníkov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia však nebol povinný podrobne sa zaoberať všetkými do úvahy pripadajúcimi vadami predmetného rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu. 66. K namietanému nesprávnemu poučeniu, ktoré má obsahovať rozhodnutie starostu o námietke predpojatosti, Účastníci uvádzajú, že podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku má poučenie o odvolaní obsahovať údaj, či sa možno proti rozhodnutiu odvolať (podať rozklad) a údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Oba tieto údaje predmetné rozhodnutie starostu obsahuje, v dôsledku čoho je táto výhrada žalobcu v 3. rade nedôvodná. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala starostovi obce povinnosť uvádzať v predmetnom poučení aj údaj o tom, že toto rozhodnutie je možné namietať v odvolaní voči rozhodnutiu vo veci samej. 67. Účastníci trvajú na svojom názore, že správny súd by sa nemal zaoberať nedostatkami, ktoré žalobcovia nenamietali v odvolacom správnom konaní. 68. Ak by sa však aj správny súd bol povinný zaoberať nedostatkami, ktoré žalobcovia nevytýkali v odvolacom konaní, Účastníci majú za to, že rozhodnutie starostu obce o námietke predpojatosti zamestnanca obce je zákonné a riadne odôvodnené. 69. Ako už Účastníci uviedli vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, prvostupňový orgán odôvodnil zvolený spôsob doručovania vo forme verejnej vyhlášky stručne, ale dostatočne na to, aby bolo zrejmé prečo takýto spôsob doručovania zvolil. Z rozhodnutia nepochybne vyplýva, že predmetný spôsob doručovania zvolil správny orgán z dôvodu väčšieho počtu účastníkov územného konania. Posúdenie otázky, čo sa považuje za väčší počet účastníkov konania, bol plne na uvážení správneho orgánu. S týmto odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací správny orgán, ktorý nepovažoval za potrebné tento záver prvostupňového orgánu v odôvodnení svojho rozhodnutia doplniť. 70. V tejto súvislosti považujú Účastníci za dôležité opätovne poukázať na skutočnosť, že spôsob doručovania zvolený prvostupňovým orgánom nijako neporušil, ba a ani len neohrozil, žiadne práva žalobcov ako účastníkov konania, keďže títo mali možnosť zúčastniť sa všetkých úkonov stavebného úradu, vzniesť svoje námietky tak k začatému územnému konaniu, ako aj k vydanému územnému rozhodnutiu, pričom tieto aj vzniesli a na všetky ich podania správny orgán prihliadal a riadne sa s nimi vysporiadal. 71. Ak by aj správny súd dospel k záveru, že neboli dané dôvody na doručovanie vo forme verejnej vyhlášky, Účastníci podotýkajú, že prvostupňový orgán doručoval predmetné rozhodnutia aj formou zásielok určených do vlastných rúk. Ak by aj bolo takéto duplicitné doručovanie vyhodnotené ako vada prvostupňového orgánu, išlo by nepochybne o formálnu vadu, ktorá by nemala žiadny vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Rozhodujúce v tejto súvislosti je, že účastníkom správneho konania boli doručované a doručené všetky relevantné podania stavebného úradu, títo mali možnosť sa s týmito podaniami oboznámiť a zaujať k nim svoje stanovisko, resp. podať príslušný opravný prostriedok. Zvoleným spôsobom doručovania teda neboli odňaté práva žiadnemu účastníkovi konania. 72. Ak by aj správny súd dospel k záveru, že spôsob doručovania zvolený prvostupňovým správnym orgánom bol nesprávny, resp., že prvostupňový orgán tento spôsob doručovania nedostatočne odôvodnil, nepredstavuje to podľa Účastníkov dôvod na to, aby došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, pretože odstránenie prípadných nedostatkov v spôsobe doručovania by nemohlo za žiadnych okolností privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcov. 73. Vo vzťahu k námietke, že plánovaná výstavba je v rozpore s Územným plánom Ivanka pri Dunaji (ďalej len „ÚPN“), Účastníci uvádzajú, že táto je nedôvodná a zároveň predčasná. 74. Súlad navrhovanej stavby s ÚPN posudzoval stavebný úrad v rozsahu potrebnom na účely konania o umiestnenie stavby, pričom tento sa následne posudzuje aj v neskorších štádiách povoľovacieho konania (v konaní o vydanie stavebného povolenia podľa § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona a v kolaudačnom konaní podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona) . Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad sa týmto súladom podrobne zaoberal, poukázal taktiež na záväzné stanovisko obce Ivanka pri Dunaji, v ktorom obec uviedla, že navrhovaná stavba je v súlade s ÚPN. Za súlad navrhovanej stavby s ÚPN napokon nesie zodpovednosť predovšetkým spracovateľ dokumentácie pre toto štádium povoľovacieho konania, ktorý je povinný vypracovať túto dokumentáciu tak, aby bola v súlade so všetkým všeobecne záväznými právnymi predpismi (vrátane VZN, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu obce). 75. K tejto námietke žalobcu v 3. rade Účastníci uvádzajú, že v predmetnom spise sa nachádzajú všetky dokumenty, ktoré tvorili a mali tvoriť podklad pre rozhodovanie žalovaného a taktiež pre rozhodovanie prvostupňového orgánu v zmysle príslušných právnych predpisov. Žalobca v 3. rade ani netvrdí, že v predmetnom spise nejaké dokumenty chýbajú, resp., že sa tam nachádzajú dokumenty, ktoré sa tam nachádzať nemajú. Ak by to tak bolo, t.j. ak by v spise chýbal nejaký dokument, ktorý tvoril, alebo mal tvoriť podklad pre rozhodovanie správnych orgánov, prípadne by sa tam nachádzal dokument, ktorý sa pri rozhodovaní správnych orgánov v spise nenachádzal, išlo by o závažnú vadu majúcu vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí. 76. Vady vedenia administratívneho spisu popisované žalobcom v 3. rade tak predstavujú výlučne formálne vady, ktoré neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia (rozhodnutí) a ich vrátenie na ďalšie konanie, keďže takýto postup by nemohol privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, sp. zn. 8 Sžh 1/2010, sp. zn. 6Sžp/6/2013). 77. Druhou námietkou, ktorú vzniesol žalobca v 3. rade v tomto podaní, je námietka, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia je aj projektová dokumentácia predložená stavebníkom, pričom pôvodná projektová dokumentácia zo septembra 2016 bola podľa vyjadrenia projektanta prepracovaná podľa požiadaviek stavebného úradu a dotknutých orgánov, pričom viaceré stanoviská dotknutých orgánov boli vypracované predtým, ako došlo k úprave pôvodnej projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho nie je zrejmé, k akej projektovej dokumentácii sa vyjadrovali tieto dotknuté orgány, resp. z uvedeného vyplýva, že nemali možnosť posudzovať upravenú projektovú dokumentáciu. 78. K tejto námietke je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom v zmysle ustanovenia § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vzhľadom k skutočnosti, že táto námietka nebola vznesená v lehote ustanovenej na podanie žaloby, nemôže správny súd na ňu prihliadať. 79. V nadväznosti na vyššie uvedené Účastníci trvajú na tom, že žaloba podaná žalobcami je nedôvodná a ako takú ju navrhujú zamietnuť. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 80. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. 81. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 82. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 83. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2017/76886/MRV zo dňa 13.11.2017 a rozhodnutie obce Ivanka pri Dunaji, stavebný úrad č. j.: Výst. 4847-16-Kt zo dňa 23.05.2017. 84. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 85. Konajúci súd uznesením č. k. 5S/14/2018-81 zo dňa 27.09.2018 priznal v správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 písm. a/ SSP, nakoľko považoval návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za dôvodný a opodstatnený. 86. Súd sa v prvom rade vysporiada s procesnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, a to s námietkou doručovania rozhodnutí správnym orgánom, námietkou zaujatosti pracovníčky stavebného úradu vznesenou účastníkmi správneho konania a poučením v rozhodnutí o vylúčení pracovníčky stavebného úradu, námietkou nekompletného administratívneho spisu. 87. Podľa ust. § 24 ods. 1 SSP dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 88. Z komentára k § 24 ods. 1 k SSP vyplýva, že doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovaná forma doručovania, ktorú zákon ukladá povinne využiť, ak má byť predmetom doručovania dôležitá písomnosť. Zákon nedefinuje, čo treba v právnej praxi za takúto písomnosť považovať, ako príklad uvádza výslovne len rozhodnutie, z toho dôvodu všetky rozhodnutia je potrebné doručovať do vlastných rúk. Právna teória za dôležité písomnosti považuje napr. aj predvolanie, vyrozumenie ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a výzvu na vyjadrenie sa k nemu. 89. Podľa ust. § 26 ods. 1 SSP doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. 90. Z komentára k § 36 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že vzhľadom na rozšírený okruh účastníkov konania podľa novelizovaného § 34 Stavebného zákona je upravený spôsob doručovania oznámenia o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa Správneho poriadku sa potom rovnakým spôsobom doručujú aj ostatné dôležité písomnosti a rozhodnutia. Popri líniových stavbách a rozsiahlych stavbách s veľkým počtom účastníkov konania sa možnosť doručovania účastníkom konania verejnou vyhláškou upravila aj pre ostatné stavby a ich zmeny s veľkým počtom účastníkov konania (napr. bytové domy s bytmi vo vlastníctve veľkého počtu vlastníkov). 91. Podľa § 42 ods. 1 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. 93. Z uvedeného vyplýva, že územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Len v ojedinelých prípadoch, tak ako to ustanovuje § 42 ods. 2 sa územné rozhodnutie účastníkom oznamuje verejnou vyhláškou, a to pri líniovej stavbe a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania. Súd poukazuje na výraz veľký počet účastníkov konania. V danom prípade nemožno hovoriť o veľkom počte účastníkov konania, ani o neznámych účastníkov konania (kedy sa tiež doručuje verejnou vyhláškou). 94. Podľa názoru súdu územné rozhodnutie sa účastníkom malo oznámiť doručením písomného vyhotovenia a nie verejnou vyhláškou. 95. Správny orgán doručoval rozhodnutie formou verejnej vyhlášky aj formou zásielok určených do vlastných rúk. Súd vyhodnotil toto doručovanie ako nesprávne, išlo o formálnu vadu prvostupňového orgánu, ktorá ak by bola táto vada jediná vytýkaná správnemu orgánu, nemala by žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Súd však vytýka správnym orgánom v danej veci viaceré procesné pochybenia. 96. Žalobcovia poukázali na pochybenie postupu správnych orgánov pri rozhodovaní o vznesení námietky zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu. 97. Podľa § 9 ods. 1 SSP zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. 98. Podľa § 10 SSP účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, len čo sa o nich dozvie. 99. Podľa § 11 ods. 1 SSP len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. 100. Podľa § 12 ods. 1 SSP o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Podľa § 12 ods. 2 SSP proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie. 101. Súd má za to, že správny orgán 1. stupňa pochybil pri rozhodovaní o námietke zaujatosti svojej zamestnankyne. § 11 ods. 1 SSP jasne deklaruje, že ak sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Z uvedeného jasne vyplýva postup, ako má správny orgán pri vznesenej námietke zaujatosti postupovať. Ak bola vznesená námietka zaujatosti zamestnankyne, táto námietka mala byť postúpená najbližšie nadriadenému vedúcemu, čo v danom prípade je starosta, a tento to mal oznámiť vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. 102. Tento názor konajúceho súdu je podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/252/2010 zo dňa 02.06.2011 v ktorom sa uvádza „rozhodovanie o námietke zaujatosti zamestnanca obecného úradu do kompetencie starostu v stavebných veciach nepatrí. Pretože ani nadriadený správny orgán, ktorý mal o námietke zaujatosti rozhodnúť uvedený nedostatok neodstránil, senát Najvyššieho súdu SR uvedené vyhodnotil ako vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“ 103. Ani žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou zaujatosti zamestnankyne. 104. Súd vidí nesprávnosť argumentácie účastníkov konania, že vedúci nadriadeného správneho orgánu by mal o námietke zaujatosti rozhodovať až vtedy, kedy námietka zaujatosti smerovala voči vedúceho správneho orgánu. V rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. 6Sžo/26/2015 sa uvádza, že starosta obce nemôže byť vylúčený z konania a rozhodovania v stavebnom konaní a ustanovenia Správneho poriadku o vylúčení zamestnanca správneho orgánu sa na neho nevzťahujú. Na postavenie starostu obce poukazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/92/1994 zo dňa 28.02.1995 a preto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/252/2010 zo dňa 02.06.2011 vychádzalo práve z osobitného postavenia starostu obce v stavebnom konaní, ktorý nemôže byť vylúčený, a ktorý ani nemôže rozhodovať o tom, či zamestnanec stavebného úradu je alebo nie je vylúčený. 105. Súd taktiež poukazuje na nesprávne poučenie v rozhodnutí o námietke zaujatosti zamestnankyne stavebného úradu. V ust. § 20 ods. 2 SSP sa uvádza, že proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie. Právna teória považuje takéto rozhodnutie za rozhodnutie procesnej povahy, toto rozhodnutie je tak v súlade s § 248 zák. č. 99/1963 Zb. vylúčené zo súdneho prieskumu, čo musí správny orgán v poučení k rozhodnutiu uviesť. Okrem toho musí poučiť účastníka konania o tom, že proti rozhodnutiu nemožno podať samostatné odvolanie. Podať samostatné odvolanie znamená, že zákonodarca síce vylučuje možnosť podať riadny opravný prostriedok proti tomuto procesnému rozhodnutiu, ale nebráni účastníkovi konania brániť sa proti skutočnosti, že v jeho veci rozhodoval predpojatý zamestnanec v rámci odvolacieho konania, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie vo veci samej. Touto zákonnou formuláciou sa teda súčasne ukladá odvolaciemu orgánu aby pri preskúmavaní rozhodnutia v celom rozsahu posúdil i skutočnosť či bol alebo nebol zamestnanec vylúčený v súlade so zákonom a aký vplyv mala táto skutočnosť na vlastné konanie vo veci. Týmto sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. 106. Ďalší účastníci súdneho konania považujú právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.06.2011, sp. zn. 3Sžo/252/2010 za nesprávny a ojedinelý a prekonaný. V tejto súvislosti poukázali na aktuálnejšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a to na rozhodnutie zo dňa 16.08.2017 sp. zn. 3Sžo/45/2016, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že o vylúčení zamestnanca stavebného úradu - mesta je oprávnený rozhodovať jeho najbližší nadriadený vedúci, ktorým je v prípade zamestnanca mesta primátor. 107. Konajúci súd nesúhlasí s názorom účastníkov konania, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/252/2010 zo dňa 02.06.2011 je prekonané. Tak ako už skonštatovali aj žalobcovia, toto rozhodnutie bolo zahrnuté do publikácie judikatúra vo veciach stavebného konania z roku 2015 a do dnešného dňa neexistuje zjednocujúce stanovisko v tejto otázke, nemožno uvažovať o jeho nesprávnosti. 108. Ďalej konajúci súd vidí pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis. Súd nesúhlasí s právnym názorom účastníkov konania, že ide o formálnu vadu, ktorá neodôvodňuje zrušenie napadnutých rozhodnutí. 109. Podľa § 102 ods. 1 SSP orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. 110. Konajúci súd podrobne preštudoval administratívny spis, ktorý mu žalovaný predložil a nevie posúdiť, či administratívny spis je kompletný. Administratívny spis nebol žurnalizovaný. Na tento nedostatok poukázali aj žalobcovia. Konajúci súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012 z ktorého vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). I keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Súdneho správneho poriadku v takomto znení, z ust. § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis. Ak žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis súd má za to, že je to taká vada, ktorá má za následok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 111. Súd zistil, a dal za pravdu žalobcom, že v administratívnom spise sa nenachádzajú originály niektorých dokumentov a stanovísk. Napr. stanovisko Distribúcie SPP zo dňa 20.10.2016, ktoré namietali aj žalobcovia, že pri nahliadnutí do spisu nebolo podpísané, súd zistil, že v AS sa nachádza jeho kópia, ktorá na druhej strane je podpísaná nečitateľným písmenom. Z prvej strany je jasne vidieť, že ide o kópiu, nakoľko je skopírovaná spinka, ktorou bola druhá strana pôvodne pripojená. Z uvedeného vyplýva jasná manipulácia s uvedeným stanoviskom, a preto súd nevie posúdiť, či originál alebo jeho kópia bola podpísaná vedúcim pracovníkom distribúcie SPP alebo nie. Ďalej súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádzajú ďalšie nepodpísané písomnosti, kópie písomností bez označenia správnym orgánom či súhlasia s originálom, písomnosti, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie sú viacnásobne založené, spis nie je zviazaný, riadne očíslovaný a tak nie je možné zistiť ktoré písomnosti a stanoviská sú súčasťou administratívneho spisu. 112. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza 2x projektová dokumentácia vypracovaná Generálnym projektantom Mórocz-Tacovski s.r.o. Bratislava. Jedna projektová dokumentácia je zo septembra 2016 a druhá z marca 2017. Ako vyplýva z administratívneho spisu, niektoré stanoviská dotknutých orgánov sa vyjadrujú k projektovej dokumentácii vypracovanej v septembri 2016, napr. už spomínané stanovisko Distribúcia SPP zo dňa 20.10.2016, ale k projektovej dokumentácii vyhotovenej v marci 2017 už stanovisko Distribúcie SPP chýba. 113. Na druhej strane sa niektoré dotknuté orgány vyjadrovali len k projektovej dokumentácii vyhotovenej v marci 2017 a v projektovej dokumentácii vyhotovenej v septembri 2016 sa nevyjadrovali. Ak platí projektová dokumentácia vypracovaná v marci 2017, tak dotknuté orgány ktoré sa vyjadrovali k projektovej dokumentácii vyhotovenej v septembri 2016, mali sa opätovne vyjadriť k projektovej dokumentácii z marca 2017. Z administratívneho spisu nie je možné zistiť ku ktorej projektovej dokumentácii generálneho projektanta sa vyjadrovali dotknuté orgány a akým spôsobom dochádzalo k zmenám tejto dokumentácie. Súd má za to, že procesné pochybenia orgánu verejnej správy sú tak závažné, že spôsobujú nepreskúmateľnosť daných rozhodnutí. 114. Čo sa týka námietky žalobcov uvedených pod bodom III. v žalobe, súd poukazuje na ust. § 39a Stavebného zákona. 115. Podľa § 39a Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 116. V ust. § 39a ods. 2 sa v podmienkach pre umiestnenie stavby určia požiadavky, ktoré sú v tomto odseku vymenované. 117. Účelom územného rozhodnutia je v správnom konaní na základe poznania územia, platnej územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov, alebo iných podkladov určiť stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a určiť podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie stavby pre stavebné povolenie. Podmienky umiestnenia stavby sa určia najmä s ohľadom na ochranu a tvorbu životného prostredia, na súlad urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemkov a susedných stavieb, výšku stavby, požiadavky vyplývajúce z chránených území a ochranných pásiem, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy. 118. Vecné námietky, ktoré vzniesli žalobcovia v bode III. žaloby sú väčšinou námietky, ktoré obsahovo spadajú do štádia konania povoľovacieho a preto sa súd týmito námietkami zaoberať nebude. 119. Súd však poukazuje na skutočnosť, že ak je v schválenom územnom pláne obce Ivanka pri Dunaji upravená požiadavka dodržiavania vidieckeho charakteru výstavby, túto požiadavku by mala spĺňať projektová dokumentácia a správne orgány by sa námietkami vznesenými v tomto duchu mali zaoberať. 120. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/76886/MRV zo dňa 13.11.2017 bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 121. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 122. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 123. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 2:1. 124. V súlade s ust. § 139 ods. 4 SSP týmto pripájam svoje odlišné stanovisko, keďže nesúhlasím s rozhodnutím senátu (a to tak s výrokom, ako aj s odôvodnením). 125. Senát vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu doručovania rozhodnutí stavebným úradom, rozhodovania o námietke zaujatosti pracovníčky stavebného úradu, a formy predloženého administratívneho spisu, ako dôvodné, a z tohto dôvodu rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného. S posúdením uvedených námietok senátom, a ani s jeho rozhodnutím, sa nestotožňujem, a to z nasledovných dôvodov. 126. Nesúhlasím so záverom senátu, že územné rozhodnutie sa malo oznamovať doručením jeho písomného vyhotovenia a nie verejnou vyhláškou (bod 94). O tom, či sú splnené podmienky na doručovanie formou verejnej vyhlášky, rozhoduje vždy konajúci správny orgán, pričom posúdenie vhodnosti, hospodárnosti a účelnosti tejto formy doručovania závisí vždy výlučne od úvahy správneho orgánu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa zo dňa 30.03.2012 sp. zn. 2 Sžp 19/2011). Ak je táto úvaha správnym orgánom riadne odôvodnená, správny súd nemá dôvod a ani možnosť toto rozhodnutie preskúmavať zo skutkových hľadísk. V danom prípade možno vytýkať odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu týkajúcemu sa zvolenej formy doručovania istú striedmosť a štylistickú imperfektnosť, jednoznačne však z neho vyplýva, že správny orgán zvolil túto formu doručovania z dôvodu veľkého počtu účastníkov daného správneho konania. 127. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné poznamenať, že prvostupňový správny orgán doručoval písomnosti nielen formou verejnej vyhlášky, ale aj formou doručovania do vlastných rúk. Uvedené možno vytknúť správnemu orgánu ako pochybenie, keďže takéto duplicitné doručovanie písomností v správnom konaní nemá oporu v zákone. V žiadnom prípade sa však nejedná o pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 128. Za najdôležitejšie pri posudzovaní dôvodnosti tejto námietky však považujem, že v danom prípade nedošlo v dôsledku zvolenej formy doručovania k akémukoľvek zásahu do práv účastníkov správneho konania, keďže títo mali možnosť oboznámiť sa so všetkými takto doručovanými písomnosťami, mali možnosť uplatňovať svoje námietky a opravné prostriedky, tieto aj uplatňovali a správne orgány sa týmito námietkami a opravnými prostriedkami aj riadne zaoberali. 129. Ak aj teda spôsob doručovania zvolený prvostupňovým správnym orgánom a odôvodnenie zvolenia tohto spôsobu vykazovali vyššie uvedené vady, tieto neboli takého charakteru ani intenzity, aby odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. 130. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že nie každá nedokonalosť alebo vada rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho postupu, má viesť k zrušeniu rozhodnutia. Nezákonnosť je totiž užším pojmom ako pojem vada. Úlohou správnych súdov nie je zabezpečovať účastníkom vždy a po všetkých stránkach bezvadné (perfektné) rozhodnutia správnych orgánov, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov (rozhodnutie NSS ČR zo dňa 18.04.2018 sp. zn. 10As211/2017). 131. Rovnako sa nestotožňujem so záverom senátu, že prvostupňový správny orgán pochybil pri rozhodovaní o námietke predpojatosti svojej zamestnankyne (bod 101). Za pochybenie považuje senát postup starostu obce Ivanka pri Dunaji, ktorý rozhodol o námietke predpojatosti zamestnanca obce Ivanka pri Dunaji ako konajúceho stavebného úradu, pričom o tejto nebol oprávnený rozhodovať a taktiež postup starostu obce, ktorý v rozhodnutí o námietke predpojatosti uviedol nesprávne poučenie. Som toho názoru, že k uvedeným pochybeniam nedošlo, v dôsledku čoho sú tieto námietky žalobcov nedôvodné. 132. Nesúhlasím s výkladom ustanovení § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 Správneho poriadku, uskutočneným v danej veci senátom. Podľa môjho názoru z uvedených ustanovení vyplýva, že zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho predpojatosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu, ktorý je o tejto námietke oprávnený rozhodnúť. Nemyslím si teda, že po obdržaní oznámenia o možnej predpojatosti zamestnanca obce je vedúci tohto zamestnanca povinný toto oznámenie ďalej oznamovať vedúcemu nadriadeného správneho orgánu, a až tento je oprávnený rozhodovať o tom, či je zamestnanec prvostupňového správneho orgánu vylúčený z ďalšieho konania. 133. Časť ustanovenia § 11 ods. 1 Správneho poriadku za bodkočiarkou sa vzťahuje na prípad, ak sa o svojej možnej predpojatosti dozvie vedúci správneho orgánu, ktorý z logiky veci nemôže túto skutočnosť oznamovať sám sebe a z tohto dôvodu ju musí oznámiť vedúcemu nadriadeného správneho orgánu, ktorý je potom oprávnený o tejto námietke rozhodnúť v súlade s ust. § 12 ods. 1 Správneho poriadku. 134. V danom prípade námietka predpojatosti smerovala proti zamestnancovi obce Marianka vykonávajúceho úkony stavebného úradu v rámci predmetného územného konania. 135. Podľa ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. 136. Podľa ust. 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení môže starosta rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. 137. Považujem za nepochybné, že ak starosta obce poveril vykonávaním úkonov v rámci územného konania konkrétneho zamestnanca obce, je potrebné ho považovať na účely ust. § 11 ods. 1 Správneho poriadku za najbližšie nadriadeného vedúceho tohto zamestnanca obce. Z uvedeného vyplýva, že prípadná predpojatosť takéhoto zamestnanca obce sa oznamuje starostovi obce, ktorý je oprávnený túto posúdiť a rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení zamestnanca obce z ďalšieho konania. 138. Mnou uvedený výklad predmetných ustanovení potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 45/2016 zo dňa 16.08.2017, na ktoré poukazovali účastníci. Opačný výklad predmetných ustanovení, ktorý možno dovodiť z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.06.2011, sp. zn. 3Sžo 252/2010, na ktoré poukazovali žalobcovia, a ku ktorému sa priklonil aj senát v tejto veci, považujem za nesprávny, nezohľadňujúci doslovné znenie predmetných ustanovení. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že k uvedeným protichodným právnym záverom dospel ten istý senát Najvyššieho súdu SR, pričom pri vydávaní neskoršieho rozhodnutia evidentne zohľadňoval existenciu svojho skoršieho rozhodnutia (ako vyplýva z textu jeho odôvodnenia). Z uvedeného možno dovodiť, že tento senát Najvyššieho súdu SR v roku 2017 korigoval svoj skorší, nesprávny záver týkajúci sa výkladu týchto ustanovení Správneho poriadku, a tento svoj nový záver uplatňuje pri rozhodovaní v súčasnosti. 139. K vytýkanej nesprávnosti poučenia rozhodnutia o námietke predpojatosti (bod 104) uvádzam, že poučenie nachádzajúce sa v predmetnom rozhodnutí považujem za plne v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. 140. Podľa ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku má poučenie o odvolaní (rozklade) obsahovať údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 141. Poučenie v predmetnom rozhodnutí obsahuje údaj o tom, že voči nemu nie je možné podať odvolanie a že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Obsahuje teda všetky náležitosti stanovené v ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku. 142. Senát ďalej vytýka žalovanému, že tento sa vo svojom rozhodnutí s námietkou predpojatosti zamestnankyne obce vôbec nezaoberal (body 103 a 104). Som toho názoru, že žalovaný nebol povinný sa podrobne zaoberať touto námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie o tejto námietke nebolo žiadnym z odvolateľov namietané. Úlohou odvolacieho správneho orgánu nie je venovať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia detailne všetkým do úvahy prichádzajúcim vadám postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale odôvodniť svoje rozhodnutie v rozsahu stanovenom v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 143. Žalovaný teda podľa môjho názoru nepochybil, ak sa v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétne venoval predovšetkým vadám rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu namietaným odvolateľmi a vo vzťahu k ostatným do úvahy prichádzajúcim (ale nenamietaným) vadám len skonštatoval, že takéto nezistil, respektíve, že nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 144. Práve opačný postup, kedy by odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými do úvahy prichádzajúcimi (aj nenamietanými) vadami rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu, by som považovala za nežiaduci aktivizmus orgánu verejnej moci na úkor zrozumiteľnosti, bezprieťahovosti a hospodárnosti rozhodovacieho procesu. 145. Nad rámec uvedeného považujem za potrebné uviesť, že nepovažujem rozhodnutie starostu obce o námietke predpojatosti za nedostatočne odôvodnené. Podľa môjho názoru z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že samotný telefonický kontakt účastníka konania s pracovníčkou stavebného úradu nepredstavuje dôvod pre vylúčenie tejto pracovníčky z ďalšieho konania a že iné dôvody predpojatosti tejto pracovníčky sťažovateľ neuviedol a starosta nezistil. Z tohto hľadiska nepovažujem predmetné rozhodnutie starostu (opäť s výhradami istých nedostatkov formálnej úrovne a obsahovej precíznosti) za vybočujúce z rámca zákonnosti. 146. Taktiež sa nestotožňujem s posúdením námietky žalobcov týkajúcej sa vád administratívneho spisu doručeného žalovaným (body 108 až 113). 147. Súhlasím s tým, že žalovanému je potrebné vytknúť, že ním predložený administratívny spis nebol zviazaný a ani riadne žurnalizovaný, nesúhlasím však, že táto vada sama o sebe predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 148. Som toho názoru, že v predloženom spise sa nachádzajú všetky listiny a podklady, ktoré sú potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a na rozhodnutie vo veci. Rovnako sa v spise nachádzajú všetky listiny a podklady týkajúce sa žalobných bodov vymedzených žalobcami. 149. Skutočnosť, že sa nejaká listina (ktorej obsah žiadny z účastníkov nenamietal) nachádza v spise len vo fotokópii a ani skutočnosť, že sa v spise nachádza verzia projektovej dokumentácie pred zapracovaním zmien v zmysle stanovísk dotknutých orgánov a aj verzia po tomto zapracovaní, nepovažujem za vady takého charakteru, aby odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. 150. Ako už som uviedla vyššie v mojom odlišnom stanovisku, nie každá vada rozhodnutia a postupu správneho orgánu zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zastávam názor, že, ak by sa aj v danej veci vrátila vec žalovanému na odstránenie vád vedenia a predloženia administratívneho spisu, vo výroku jeho rozhodnutia by nepriniesla žiadnu zmenu. Nie je teda zrejmé, akým spôsobom by v prípade tohto postupu bola poskytnutá ochrana subjektívnym právam a právom chráneným záujmom žalobcov. 151. V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na rozhodovaciu prax súdov SR, podľa ktorej formálne vady rozhodnutí a postupov správnych orgánov neodôvodňujú zrušenie rozhodnutí a ich vrátenie na ďalšie konanie v prípade, ak by takýto postup nemohol privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie (rozhodnutia NS SR sp .zn. 4Sž 98-102/02, sp. zn. 8 Sžh 1/2010, sp. zn. 6Sžp/6/2013). 152. Vo vzťahu k vecným námietkam, ktoré žalobcovia vzniesli v bode III. žaloby, uvádzam, že tieto považujem všetky za nedôvodné. 153. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 101/2010). 154. Z uvedeného dôvodu správny súd nemôže preskúmavať otázky vecného charakteru, ktoré závisia od voľnej úvahy správneho orgánu. Takouto je napríklad otázka, či navrhovaná stavba bude spĺňať podmienku vidieckeho charakteru zástavby. Odhliadnuc od skutočnosti, že táto otázka bude môcť byť relevantne posudzovaná až v ďalších štádiách povoľovacieho konania, keď bude zrejmý konečný vzhľad stavby, túto otázku bude riešiť na to kompetentný správny orgán, v tomto prípade stavebný úrad. Ak jeho rozhodnutie v tejto časti bude riadne odôvodnené a bude v súlade s pravidlami logického uvažovania, správny súd nemá možnosť do tejto úvahy správneho orgánu zasahovať. 155. Ohľadne námietok žalobcov týkajúcich sa kvality spracovania a úplnosti projektovej dokumentácie uvádzam, že za túto zodpovedá v plnom rozsahu spracovateľ tejto projektovej dokumentácie a správny súd nie je oprávnený tieto otázky v tomto konaní posudzovať. Prvostupňový správny orgán posudzoval predloženú projektovú dokumentáciu predovšetkým z hľadísk uvedených v ust. § 37 Stavebného zákona a dospel k záveru, že táto spĺňa všetky podmienky pre vydanie územného rozhodnutia. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu som nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť tohto záveru stavebného úradu. 156. K vecným námietkam týkajúcim sa realizácie samotnej výstavby (oplotenie stavby, zabezpečenie ochrany pred prašnosťou počas výstavby, zabezpečenie bezpečnosti premávky počas výstavby, zhoršenie kvality a pohody bývania obyvateľov susedných nehnuteľností) uvádzam, že tieto patria obsahovo do ďalších štádií povoľovacieho procesu, z tohto dôvodu nemali dôvod sa nimi zaoberať správne orgány v konaní o umiestnenie stavby, a nemá dôvod sa nimi zaoberať ani konajúci správny súd. 157. Námietky žalobcov týkajúce sa statickej a dynamickej dopravy plánovanej v danom území považujem tiež za nedôvodné, vychádzajúc z kladných stanovísk kompetentných dotknutých orgánov a organizácií, a to Okresného riaditeľstva PZ v Senci - Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného úradu Senec - odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Bratislavského samosprávneho kraja, odboru dopravy, či Regionálnych ciest Bratislava a.s. Všetky tieto stanoviská boli zohľadnené prvostupňovým orgánom pri vydávaní rozhodnutia, ktoré aj v tejto časti považujem za vecne správne a riadne odôvodnené. 158. K žalobcami namietanému rozporu navrhovanej stavby s Územným plánom obce Ivanka pri Dunaji uvádzam, že tejto otázke sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí venovali konajúce správne orgány, a to v rozsahu potrebnom pre štádium územného konania. Tieto dospeli k záveru, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s Územným plánom obce Ivanka pri Dunaji. Rozhodnutia správnych orgánov aj v tejto časti považujem za vecne správne a riadne odôvodnené. 159. Nad rámec uvedeného dodávam, že porovnaním parametrov navrhovanej stavby zistených z administratívneho spisu a záväzných regulatívov Územného plánu obce Ivanka pri Dunaji zistených z oficiálneho webového sídla obce Ivanka pri Dunaji, som dospela k záveru, že navrhovaná stavba bytových domov má byť umiestnená v lokalite, ktorú je podľa záväzných regulatívov územného plánu možné využiť na výstavbu bytových domov a spĺňa aj požiadavku maximálneho počtu nadzemných podlaží. Spĺňa taktiež požiadavku maximálneho indexu zastavanej plochy a minimálneho indexu zelene pre tento typ stavieb. Námietky žalobcov o nesúlade navrhovanej stavby s Územným plánom obce Ivanka pri Dunaji týkajúce sa uvedených parametrov tak považujem za v celom rozsahu nedôvodné. 160. S poukazom na vyššie uvedené som toho názoru, že neboli dané dôvody na vyhovenie podanej žalobe a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale naopak, že bol daný dôvod na zamietnutie žaloby. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.