Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200458 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200458.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: C. X., adresa prechodného pobytu C. X, XXX XX X., štátna príslušnosť: D., zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, adresa na doručovanie: Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001660-003 zo dňa 12.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 04.07.2017 žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobca je od 08.03.2016 konateľom spoločnosti SNG Group s.r.o. so sídlom Stavbárska 5178/40, 821 08 Bratislava, IČO: 47 954 418. 2/ Žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania predložil požadované doklady. Z potvrdenia vydaného Daňovým úradom Bratislava zo dňa 15.01.2017, ktorým preukazoval hospodársky výsledok uvedenej spoločnosti za rok 2016, ktorý zisk bol vo výške XX.XXX,XX. 3/ Žalobca pri pohovore uviedol, že spoločnosť SNG Group s.r.o. vykonáva marketingové služby a poradenstvo. Marketingové služby vykonáva v rámci analýzy trhu SR a iných krajín (Poľsko, Ukrajina), čo by malo zabezpečiť export slovenských výrobkov do iných krajín. Poradenstvo poskytuje spoločnosť v oblasti stavebníctva pre priemyselné parky v SR, túto činnosť plánuje rozšíriť. Zároveň uviedol, že spoločnosť preinvestovala cca XX.XXX,- až XX.XXX,- eur (kúpa motorového vozidla fa. č. K. z 09.03.2016 v sume XX.XXX,- eur), nemá zamestnancov, nemá internetovú stránku, nemá žiadne prevádzky ani skladové priestory. Ubytovanie má zabezpečené od 02.07.2017 na adrese Bratislava C. X, byt č. X a spoločnosť podniká na adrese U. XX, X.. Spoločnosť v roku 2017 vystavila jednu faktúru vo výške XX.XXX,- eur spoločnosti System Inovation, Poľsko. 4/ Prvostupňový orgán doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, ku ktorému sa vyjadril podaním doručeným dňa 18.10.2017 splnomocnený zástupca žalobcu. 5/ Dňa 13.10.2017 vykonal prvostupňový orgán kontrolu v mieste zabezpečeného ubytovania a bolo zistené, že na uvedenej adrese sa žalobca nezdržiava, schránka a byt boli neoznačené, susedia žalobcu nepoznali ani podľa mena, ani podľa predloženej fotografie. 6/ Prvostupňový orgán požiadal žalovaného o predĺženie zákonnej lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia do 01.11.2017, ktorá mu bola schválená dňa 02.10.2017. 7/ Dňa 26.10.2017 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA6-4796-013/2017-PPC, ktorým podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. žalobcovu žiadosť na o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietol, pretože udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.02.2018, č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001660-003 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 8/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 04.04.2018 domáhal, aby zrušil rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001660-003 zo dňa 12.02.2018, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA6-4796-013/2017-PPC zo dňa 26.10.2017 a zároveň, aby zrušil aj uvedené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. 9/ Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 29.04.2016 s platnosťou do 29. 10. 2017. Žalobca začal podnikať ako konateľ obchodnej spoločnosti SNG Group s. r. o., IČO: 47 954 418. Podnikateľská činnosť uvedenej spoločnosti a teda aj žalobcu bola úspešná, bola vykonávaná nepretržite a žalobca pri nej dosahoval zisk, ktorého časť investoval aj v podmienkach Slovenskej republiky. Vzhľadom na úspechy v podnikaní a získavanie ďalších kontaktov žalobca chcel a chce pokračovať v podnikaní na území Slovenskej republiky a rozširovať svoje podnikanie o ďalšie predmety činnosti ako aj ďalších obchodných partnerov. 10/ Žalobcovi sa končil prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a preto požiadal o jeho predĺženie, keďže na území Slovenskej republiky chcel a chce vykonávať aj naďalej podnikateľskú činnosť. Žalobca, všetky stanovené podmienky splnil a preto dňa 04.07.2017 podal na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu v súlade s ust. § 34 zákona č. 404/2011 Z.z., ku ktorej priložil všetky dokumenty, čo potvrdil aj prvostupňový orgán aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach. 11/ Žalobca poukázal na nezákonnosť postupu prvostupňového orgánu tým, že ho neupovedomil o žiadosti o predĺženie zákonnej lehoty na rozhodovanie vo veci obnovenie prechodného pobytu, ktorá bola dňa 02.10.2017 schválená, ale z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé prečo žiadal o predĺženie zákonnej lehoty na rozhodnutie a tým došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Dňa 03.08.2017 prvostupňový orgán zaslal žalobcovi predvolanie podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca nemal objektívne možnosť dostaviť sa pred príslušný správny orgán o čom ho informoval a odoslal ospravedlnenie. Telefonicky sa dohodol, že sa môže dostaviť v iný termín, a konkrétne v deň, keď si príde prevziať kartičku o prechodnom pobyte, kedy sa žalobca mal vyjadriť k otázkam o podnikateľskej činnosti a doniesť dokumenty, ktoré vyžadoval prvostupňový orgán. Napriek ospravedlneniu a telefonickému dohovoru nebol žalobcovi určený iný termín konania. Namietal ďalej nesprávny postup orgánov verejnej správy pri zisťovaní je pobytu na území SR, ktorý bol však iba jeden raz. Pokiaľ orgány verejnej správy považujú postup vykonania jednej návštevy a otázku na ľudí nachádzajúcich sa v bytovom dome, či poznajú žalobcu za dostatočný, mal za to, že súd tento postup vyhodnotí ako contra legem. Úradný záznam správneho orgánu o kontrole ubytovania účastníka je nezákonný a nemôže byť v konaní považovaný za relevantný dôkaz. Nespochybniteľnými dôkazmi, že žalobca sa zdržiaval na adrese svojho pobytu a vykonával svoju podnikateľskú činnosť sú: hospodárske výsledky Daňového úradu Bratislava, potvrdenia o správne vykonávanej podnikateľskej činnosti kontroly Daňovým úradom Bratislava, doklady všetkých poisťovní a v neposlednom rade stanovisko Ministerstva hospodárstva SR. Žalobca preukázal aktivity, investície, vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, čo muselo a malo byť hodnoverným pre rozhodovanie vo veci. 12/ Žalobca zastáva názor, že orgány verejnej správy poukazovali na absenciu verejného záujmu, a z ich strany došlo k najzásadnejšiemu pochybeniu v napadnutých rozhodnutiach prvostupňového orgánu a žalovaného. V oboch rozhodnutiach orgánov verejnej správy malo byť jasne a zrozumiteľne formulované o aký verejný záujem ide, resp. v čom je jeho absencia. Zákon o pobyte cudzincov neustanovuje definíciu verejného záujmu. Preto sa v tomto prípade musí prihliadať na judikatúru, ktorá ukazuje na definíciu verejného záujmu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža 2/2009). Je zrejmé, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán strohým konštatovaní o neexistencii verejného záujmu hrubo porušili zákon. Žalobca preukázal stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR, ktoré na dožiadanie správneho orgánu vydalo stanovisko, že pri obnovení prechodného pobytu žalobcu bude jeho podnikateľská činnosť prínosom pre Slovensku republiku. Preto podľa vyššie uvedeného sa domnieva, že pri splnení podmienok zákona č. 404/2011 Z.z. má žalobca právny nárok na obnovenie prechodného pobytu. 13/ Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že cit.: „V prípade účastníka konania, ktorý podniká na území Slovenskej republiky len z úzkou skupinou spoločnosti, so spoločnosťou Pharm-tex s. r. o. a spoločnosťou Aver s. r. o. alebo ako uviedol pri podaní žiadosti aj s poľskou spoločnosťou Systém Inovation, nemožno podľa názoru správneho orgánu označiť ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu pre štát.“ Žalovaný taktiež konštatoval, že : „... spoločnosť neinvestovala na území Slovenskej republiky žiadne finančne prostriedky a ani nezamestnáva žiadaných zamestnancov“. Žalobca uviedol, že spoločnosť SNG Group s. r. o., konateľom ktorej je žalobca, investovala na území Slovenskej republiky hmotný majetok v sume XX.XXX,- eur bez DPH (XX.XXX,- eur s DPH). 14/ Žalobca poukázal na vyslovený právny názor žalovaným a prvostupňovým orgánom, že na výkon podnikania ako sú poradenské služby nie je potrebné, aby žalobca mal udelený prechodný pobyt cudzinca túto môže vykonávať aj z domovskej krajiny. Toto ničím nepodložené vyjadrenie nemá oporu v zákone. Práve naopak vykonávania podnikateľskej činnosti vyžaduje neustálu činnosť a aktivity zo strany podnikateľa, lebo len tieto činnosti mu dokážu priniesť zisk. Uvedené konštatovanie je nad rámec správnej úvahy a nad rámec zákonnosti, ide o ničím nepodložené subjektívne tvrdenia správneho orgánu. Žalobca je konateľom spoločnosti SNG Group s.r.o. na základe zákonných podmienok je zapísaný v Obchodnom registri, podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu cudzinca, kde v rámci správneho konania splnil všetky zákonne podmienky, na základe vykonaných dôkazov správneho orgánu je evidentné, že oprávnené štátne orgány pozitívne vyhodnotili doposiaľ podnikateľskú činnosť účastníka konania. Na základe akých dôkazov dospel správny orgán k tomuto tvrdeniu nie je zrejmé, ale opäť možno hovoriť o ľubovôli hraničiacej s právnou zodpovednosťou správneho orgánu. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí opiera len o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, žalobca má za to, že ide o nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 15/ Žalovaný doručil správnemu súdu dňa 24.08.2018 vyjadrenie k žalobe a uviedol, že po preskúmaní doterajšieho priebehu konania a administratívneho spisu zistil, že žalobca mal na území SR udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 29.04.2016 s platnosťou do 29.10.2017. Dňa 04.07.2017 si podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., keďže je konateľom spoločnosti SNG Group, s. r. o., so sídlom na adrese Stavbárska 5178/40, 821 08 Bratislava, IČO: 47 954 418. Spoločnosť SNG Group s.r.o. bola do Obchodného registra zapísaná dňa 10.12.2014. Do funkcie konateľa bol žalobca zapísaný dňa 08.03.2016. Žalobca predložil potvrdenie Daňového úradu Bratislava zo dňa 15.01.2017, ktorým preukázal hospodársky výsledok po zdanení obchodnej spoločnosti SNG Group, s.r.o., za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2016) vo výške XX.XXX,XX eur. 16/ Pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania žalobca v osobnom pohovore okrem iného uviedol, že spoločnosť SNG Group, s.r.o. sa zaoberá marketingovými službami a poradenstvom, marketingové služby vykonávajú v rámci analýzy trhu SR a iných krajín, ktoré by mali zabezpečiť export slovenských výrobkov do iných krajín. Tiež spoločnosť poskytuje poradenstvo v oblasti stavebníctva pre priemyselné parky Slovenska, uvedenú poradenskú činnosť plánuje spoločnosť SNG Group, s.r.o. rozšíriť. Uvedená činnosť je pre Slovenskú republiku prínosná, nakoľko by sa tým mal zvýšiť export slovenského tovaru, taktiež týmto budú vytvorené nové pracovné miesta pre slovenských občanov. Tiež uviedol, že nemá žiadnej prevádzky, nemá skladové priestory ani zamestnancov. V majetku spoločnosti má kancelárske potreby a auto, spoločnosť nemá internetovú stránku, podnikateľskú činnosť vykonáva zo Slovenska, ale spolupracuje aj so spoločnosťami z iných krajín. Spoločnosť za prvý pol rok vystavila približne tri faktúry a v predchádzajúcom roku približne šesť až sedem faktúr a na území SR preinvestovala približne XX.XXX,- až XX.XXX,- eur. 17/ Dňa 03.08.2017 prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi predvolanie z dôvodu podania informácií k obchodnej spoločnosti SNG Group, s.r.o., súčasne ho vyzval, aby so sebou priniesol zmluvy, týkajúce sa podnikateľskej činnosti a iné podporné doklady. Dňa 19.09.2017 bolo prvostupňovému orgánu doručené písomné ospravedlnenie splnomocneného zástupcu, ktorý neprevzal predvolanie nakoľko bol mimo Bratislavy, ako aj žalobca sa nemohol osobne dostaviť z dôvodu, že sa nachádzal mimo Bratislavy a v septembri odišiel na dovolenku. 18/ Dňa 25.09.2017 bola žalobcovi zaslaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu výzva na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 28.09.2017 požiadal prvostupňový orgán žalovaného o predĺženie zákonnej lehoty v konaní, kedy táto bola predĺžená o 30 dní, t.j. do 01.11.2017. 19/ Dňa 13.10.2017 vykonal prvostupňový orgán kontrolu v mieste zabezpečeného ubytovania žalobcu na adrese C.B. X, X., kedy previerkou bolo zistené, že na uvedenej adrese nebol žalobca prítomný, zvonček bol označený menom majiteľa nehnuteľnosti, schránka a byt boli neoznačené. Vzhľadom na zistené skutočnosti boli oslovení susedia v susedných bytoch, ktorí uviedli, že v uvedenom byte býva G. alebo D. rodina s malým dieťaťom, no žalobcu nepoznajú ani podľa mena, ani podľa predloženej fotografie. Dňa 18.10.2017 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie splnomocneného zástupcu k výzve na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 20/ Na základe zistených skutočností a získaných podkladov prvostupňový orgán dňa 26.10.2017 vydal rozhodnutie č. p.: PPZ- HCP-BA6-4796-013/2017-PPC, ktorým v zmysle ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. žalobcovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zamietol, nakoľko udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Dňa 27.11.2017 doručil žalobca odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností vydal dňa 12.02.2018 napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. 21/ K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že postup správneho orgánu bol v rozpore so zákonom, pretože z rozhodnutí nie je zrejmé, prečo správny orgán uvedenú lehotu predĺžil a podľa názoru žalobcu tak bolo porušené ust. § 49 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 125 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. lehoty podľa § 33 ods. 8, § 34 ods. 16, § 38 ods. 11, § 40 ods. 7, § 45 ods. 9, § 47 ods. 6, § 53 ods. 6 a § 59 ods. 7 môže vo zvlášť zložitých prípadoch predĺžiť odvolací orgán najviac o 30 dní. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 125 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov má prednosť pred ustanovením § 49 ods. 2 Správneho poriadku. V ust. § 125 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. nie je uvedená povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníka konania o predĺžení zákonnej lehoty, tak logicky nemôže dôjsť k porušeniu tohto ustanovenia. 22/ K námietke žalobcu, že mu nebol stanovený ďalší termín na predvolanie, aj keď sa z pôvodného termínu ospravedlnil čo považoval za rozpor so zákonom, pretože napriek ospravedlneniu a telefonickému dohovoru nebol žalobcovi určený iný termín konania. Žalovaný uviedol, že doručil žalobcovi Výzvu na vyjadrenie sa v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa žalobca mohol vyjadriť k veci, zároveň si prostredníctvom nadriadeného orgánu predĺžil lehotu v konaní, aby mohol vo veci objektívne rozhodnúť. 23/ K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán pri výkone kontroly zdržiavania sa žalobcu na adrese prechodného pobytu na území SR najmä z dôvodu, že bola vykonaná iba jeden raz porušil zákon žalovaný uviedol, že takáto kontrola ubytovania žalobcu je dostatočná aj vzhľadom na plynutie lehoty konania o žiadosti aj sám žalobca by mal viac spolupracovať so správnym orgánom najmä z dôvodu, že má záujem o to, aby mu bol obnovený pobyt na území Slovenskej republiky. 24/ K námietke žalobcu, že žalovaný bez akýchkoľvek podkladov tvrdí, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť preukazuje fiktívnym preukazovaním hospodárskych výsledkov, žalobca tvrdil, že predložil všetky zákonom stanovené doklady, žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil všetky okolnosti týkajúce sa predložených dokladov k podnikaniu a vyhodnotil ich v rámci svojho konania, preto ju považuje za nedôvodnú. 25/ Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí iba všeobecne konštatoval neexistenciu verejného záujmu, čím hrubo porušil zákon a podľa jeho názoru vzniká podozrenie na vydanie rozhodnutia na základe ignorácie práva a riadením sa akejsi pomyslenej štatistickej konštanty. Dodal, že riadne platí dane, preddavky na daň z príjmov, podporuje hospodárstvo SR a zvyšovanie exportu tovarov a služieb, nie je potrebné na preukázanie verejného záujmu mať zamestnancov a budovy, splnil všetky stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu, poukázal, že svojou podnikateľskou činnosťou tvorí zisk. Žalovaný sa riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s otázkou verejného záujmu, ktorú riadne a v súlade so zákonom odôvodnil. Dodal, že žalobca v roku 2016 svoju podnikateľskú činnosť preukazoval jednou faktúrou za rok 2016 č. X/XXXX zo dňa 15.02.2016 na sumu XX.XXX,- eur vystavenou spoločnosti SYSTEM INNOVATIONS, sp. z o.o., Warszawa za poskytnutie poradenských služieb. Žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia, ani v podanom odvolaní nepreukázal, že žalobca akýmkoľvek iným spôsobom vykonával na území SR podnikateľskú činnosť. 26/ Žalobca namietal, nedostatočne zistený skutkový stav a vykonávanie dokazovania patrí správnemu orgánu s poukazom na ust. § 32 Správneho poriadku. Žalovaný je toho názoru, že všetky dôkazy boli riadne preverené, každý zvlášť, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný poukazuje najmä na to, že pri takej miere podnikateľských aktivít, aké žalobca na území Slovenskej republiky vykonával, nie je potrebné, aby mal na tomto území povolený pobyt. Poukazujeme tiež na to, že svoje podnikanie môže účastník konania vykonávať aj na základe krátkodobých pobytov (s D. má Slovenská republika podpísanú bezvízovú dohodu). Z vykonaného dokazovania a získaných podkladov má za to, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vykonávaná „sústavne". Pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania postupovali orgány verejnej správy v súlade so Správnym poriadkom a zákonom č. 404/2011 Z.z. a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 27/ Žalobca doručil správnemu súdu dňa 26.09.2019 repliku k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že zotrváva na všetkých ním prezentovaných tvrdeniach a vyjadreniach. Opätovne namietal nedostatočné zistenie žalobcovho zdržiavania sa na adrese svojho pobytu zo strany oboch orgánov verejnej správy. Trval na tvrdení, že žalovaný tým, že žalobcu neupovedomil o predĺžení zákonnej lehoty porušil zákon. Nesúhlasil s tvrdením, že nijakým spôsobom žalobca nepreukázal svoj prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky a poukázal na predložené doklady od Ministerstva hospodárstva SR a Daňového úradu Bratislava. V. Pojednávanie 28/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 12.11.2019, za účasti právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. VI. Relevantné právne predpisy 29/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 30/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 31/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 32/ Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a/ podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b/ koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnom vzťahu. 33/ Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 34/ Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 35/ Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiat násobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsať násobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsať násobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7. 36/ Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6, policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a/§ 33 ods. 6 písm. b/ v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b/ § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5. 37/ Podľa § 111 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať v rámci mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený pobyt. 38/ Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 39/ Podľa § 125 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., lehoty podľa § 33 ods. 8, § 34 ods. 16, § 38 ods. 11, § 40 ods. 7, § 45 ods. 9, § 47 ods. 6, § 53 ods. 6 a § 59 ods. 7 môže vo zvlášť zložitých prípadoch predĺžiť odvolací orgán najviac o 30 dní. 40/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 41/ Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierené vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 42/ Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. 43/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodovanie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 44/ Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 45/ Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 46/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 47/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 48/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP- BA2-2018/001660-003 zo dňa 12.02.2018, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č.p.: PPZ-HCP-BA6-4796-013/2017- PPC zo dňa 26.10.2016 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na ust. § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnými, ako aj s procesnými predpismi. 49/ Správny súd k námietke žalobcu, že prvostupňový orgán žalobcu neoboznámil s predĺžením lehoty na rozhodnutie o jeho žiadosti a z rozhodnutia nie je zrejmé prečo žalovaný túto lehotu predĺžil a tým došlo k porušeniu ust. § 49 Správneho poriadku uviedol, že táto námietka je právne neopodstatnená. Správny súd poukazuje, že v zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Však je potrebné dodať, že zákon č. 404/2011 Z.z. v § 125 ods. 12 ustanovil možnosť predĺženia lehoty na rozhodnutie najviac o 30 dní, ale neukladá povinnosť správnemu orgánu upovedomiť žalobcu o predĺžení zákonnej lehoty na rozhodnutie. Je potrebné dodať, že prvostupňový orgán rozhodol v predĺženej lehote t.j. 26. 10.2017. 50/ Správny súd k námietke žalobcu, že pri výkone kontroly zdržiavania sa žalobcu na adrese prechodného pobytu na území SR, najmä z dôvodu, že bola vykonaná iba jeden raz uvádza, že nie je opodstatnená. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový orgán vykonal kontrolu ubytovania na žalobcom uvedenej adrese. Nie je dôvod spochybňovať zistenia prvostupňového orgánu, že žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiaval a susedia ho nepoznali. Tiež nie je zo žiadneho právneho predpisu určené koľko krát sa má kontrola žalobcovho ubytovania na ním uvedenej adrese má zopakovať. Žalobcovi bola daná možnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zo strany žalobcu však táto možnosť nebola využitá. Je potrebné dodať, že nielen prvostupňový orgán má povinnosti v rámci správneho konania, ale aj žalobca ako účastník správneho konania má možnosť ustanovenú v § 34 ods. 3 Správneho poriadku, ktorú však nevyužil a nenavrhol na podporu svojich tvrdení dôkazy. To, že žalobca doložil do súdneho spisu ako dôkaz fotokópiu dverí, na ktorých je uvedené meno žalobcu ešte neznamená, že sa tam žalobca zdržiava (č.l. 40 súdneho spisu). 51/ Správny súd s námietkou žalobcu, že orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach kvalifikovane nevysporiadali s otázkou verejného záujmu s čím nemožno súhlasiť. Správny súd dodáva, že podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. v spojení s § 33 ods. 2 tohto zákona je správny orgán pri rozhodovaní o udelení resp. obnovení prechodného pobytu je povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR), ku ktorým sa kladne vyjadrilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky listom zo dňa 19.01.2016. Je však potrebné dodať, že spoločnosť v ktorej je žalobca konateľom v roku 2016 vytvorila zisk cca XX.XXX,- eur, preinvestovala na území SR cca XX.XXX,- eur tým, že spoločnosť SNG Group s.r.o. zakúpila motorové vozidlo a v roku 2017 vystavila jednu faktúru vo výške XX.XXX,- eur spoločnosti System Inovation, sp.z o.o. Warszawa neznamená, že jeho pobyt je vo verejnom záujme. Podľa názoru správneho súdu bol postup orgánov verejnej správy súladný zo zákonom keď zamietli žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, nakoľko z uvedeného vyplýva, že takýto prístup žalobcu nie je benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 52/ Správny súd poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v ktorej sa rozoberá problematika udeľovania prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem., napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012: „Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre Slovenskú republiku, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec ako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladá na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca možno hodnotiť negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky.“ 53/ Správny súd vzhľadom na obsah administratívne spisu, z ktorého je potrebné pri súdnom prieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj žalovaný si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli orgány verejnej správy k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie obnovenia prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme. 54/ Žalobca v žalobe namietal, že preukázateľne splnil všetky podmienky dané zákonom, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže mu obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania neudelil. Správny súd poznamenáva, že v ust. § 22 zákona č. 404/2011 Z.z. sú presne špecifikované podmienky udelenia prechodného pobytu resp. obnovenia prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnený prechodný pobyt udeliť. Ako vyplýva z predložených dokladov podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky (žalobca v priebehu roku 2017 vystavil jednu faktúru vo výške XX.XXX,- eur a investoval na území Slovenskej republiky v roku 2016 cca XX.XXX,- eur za kúpu motorového vozidla). 55/ Správny súd konštatuje, že rozhodnutie napadnuté žalovaného a prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. 56/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému napriek úspech v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania. 57/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.