Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201187 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201187.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: SWAN Mobile, a.s., Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, právne zastúpený: BORLOKOVA & ASSOCIATES s.r.o., advokátska kancelária, Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 805, konajúci prostredníctvom Mgr. Ľudmily Borlokovej, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P. O. BOX 40, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Príloha k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1 710 - 1 880 MHz č. FP/MS-02/rev.5 zo dňa 13.08.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného - Príloha k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1 710 - 1 880 MHz č. FP/MS-02/rev.5 zo dňa 13.08.2018 o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 22.08.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného Príloha k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1 710 - 1 880 MHz FP/MS-02/rev.5 zo dňa 13.08.2018 (ďalej len „napadnuté opatrenie“). Uviedol, že správnou žalobou napáda ako nezákonný obsah a spôsob vydania tohto opatrenia. Napadnutým opatrením bolo správnym orgánom nezákonne zasiahnuté do jeho majetkových práv ako i procesných práv, nakoľko je subjektom, ktorému ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon č. 351/2011 Z.z.), najmä jeho § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1, priznáva postavenie subjektu, ktorého pripomienky je žalovaný ako orgán verejnej správy viazaný ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) povinný náležite vyhodnotiť, zohľadniť a ich prípadné odmietnutie objektívne a transparentne odôvodniť. Žalobca konštatoval, že opatrenie je z hľadiska jeho právnej povahy aktom správneho orgánu, ktorý je svojim obsahom súčasťou regulačnej činnosti žalovaného v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 351/2011 Z.z. a ktorý priamo upravuje prístup jednotlivých telekomunikačných podnikov v frekvenčnému spektru. Mal za to, že ide o opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „ SSP“), vydaným v administratívnom konaní a tak spadá do právomoci správnych súdov ako objekt súdneho prieskumu. 2. Napádané opatrenie považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalovaný pri vydávaní opatrenia nedostatočne zistil skutkový stav veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého opatrenia bol v rozpore s administratívnym spisom, nakoľko sa vôbec nevysporiadal s otázkou, aký vplyv bude mať zrušenie Frekvenčného stropu na hospodársku súťaž na trhu elektronických komunikačných služieb z dlhodobého hľadiska. Žalovaný obsah opatrenia spočívajúci v zmene jeho doterajšieho obsahu a tým aj v zmene plánu, nijako neodôvodnil. Nezohľadnil žiadne pripomienky dotknutých subjektov, ako ani jeho, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil ani sa s nimi nevysporiadal, tak ako je povinný. Poukázal na rozhodnutie č. 243/2012/EÚ v zmysle ktorého má žalovaný pri udeľovaní práv na využívanie frekvenčného spektra zohľadniť aj otázky hospodárskej súťaže. V návrhu opatrenia, vo vyhodnotení verejnej konzultácie k návrhu zmeny prílohy k plánu i samotnom opatrení absentujú akékoľvek vecné i právne argumenty odôvodňujúce zrušenie frekvenčného stropu. Žalovaný sa mal vysporiadať s otázkou aký vplyv bude mať zrušenie Frekvenčného stropu na hospodársku súťaž na trhu elektronických komunikačných služieb SR a to z dlhodobého hľadiska a preto mal vyhodnotiť súčasný stav hospodárskej súťaže na trhu. Taktiež nijako neodôvodnil, ako sa na trhu zmenila situácia oproti roku 2013, keď žalovaný Frekvenčný strop zaviedol. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný sa v administratívnom konaní formou verejnej konzultácie vedenom podľa § 10 zákona č. 351/2011 Z.z. dôsledne neriadil stanovenými pravidlami. Vo vyhodnotení pripomienok dotknutých subjektov k návrhu opatrenia sa dostatočne nevenoval otázke primeranosti či neprimeranosti ním predložených pripomienok a návrhov, čím vážne zlyhal v otázke transparentnosti celého procesu verejných konzultácií a tak zásadnej otázke. Z vyhodnotenia pripomienok žalovaným je zrejmé, že jeho odpovede sú extrémne stručné a ani jeden zo záverov nebol podložený, tobôž podrobnejšie odôvodnený s odkazom na príslušné pramene, bez akejkoľvek zrozumiteľnej a preskúmateľnej správnej úvahy žalovaného ako správneho orgánu. 3. Na základe uvedených skutočností, žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté opatrenie - prílohu k Plánu využitia frekvenčného spektra označenú ako FP/MS-02/rev.5 (Príloha k plánu využitia frekvenčného spektra pre úsek 1 710 - 1880 MHz) zo dňa 13.08.2018. Napadnuté opatrenie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže žalovaný jeho obsah nijako neodôvodnil. Pri jeho vydávaní došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý nezohľadnil žiadne vznesené pripomienky dotknutých subjektov a ani žalobcu a ani sa s nimi nevyspodriadal. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.11.2018. Vo vyjadrení uviedol, že v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. žalovaný spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu Národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra. Túto správu vykonáva okrem iného aj vydávaním prílohy k plánu frekvenčného spektra, ktorý je vydávaný na základe Národnej tabuľky frekvenčného spektra, teda nariadenia vlády SR. Plán využívania frekvenčného spektra nijakým spôsobom nemení, nezakladá, nezrušuje alebo nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétneho subjektu, pretože o týchto sa rozhoduje v konaní podľa § 32 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. . Žalovaný je toho názoru, že nemôže ísť o opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že ani sám žalobca konkrétne neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva môžu byť dotknuté, a to ani len náznakom. Skutočnosť, že žalobcovi boli pridelené frekvencie v pásme 1800 MHz v roku 2013 ho nemohla ani len teoreticky oprávňovať očakávať, či a aký veľký rozsah frekvencií získa v budúcnosti. Žiadny dokument nestanovoval kedy a akému subjektu budú pridelené frekvencie v pásme 1800 MHz. Prostredníctvom napadnutej zmeny prílohy k plánu využívania frekvenčného spektra bolo iba zrušené obmedzenie množstva potencionálne získaných frekvencií, a teda aj žalobcovi bola poskytnutá možnosť teoreticky získať väčší rozsah frekvencií a bola tak podporená hospodárska súťaž. Táto príloha však nestanovuje podmienky na získanie frekvenčného prídelu. Všetky podmienky sa určujú až v prípadnom výberovom konaní, na základe ktorého sa prideľujú, resp. neprideľujú frekvencie. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/104/2017 a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmenou plánu využívania frekvenčného spektra sa nerozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach subjektov, ale vykonáva sa základná regulačná činnosť úradu, ktorú mu zveruje zákon o elektronických komunikáciách, a teda sa vykonáva správa frekvenčného spektra a ani sám žalobca nedokázal konkretizovať porušenie svojich subjektívnych práv. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.12.2018. K námietke právomoci súdu z dôvodu, že opatrenie podľa tvrdenia žalovaného nijak nemení, nezakladá, nezrušuje alebo nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétneho subjektu uviedol, že podstatou opatrenia je zrušenie obmedzenia rozsahu frekvenčného spektra v pásme 1800 MHz, ktorý môže byť pridelený jednému subjektu. Obmedzenie rozsahu frekvenčného spektra v pásme 1 800 MHz bolo žalovaným zavedené v auguste 2013 s cieľom zabrániť hromadeniu frekvenčného spektra u jedného subjektu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že Plán využitia frekvenčného spektra a jeho prílohy stanovujú podrobnosti a podmienky pre používanie pridelených frekvencií, čím stanovujú práva a povinnosti každého subjektu, ktorému boli frekvencie pridelené a definujú oprávnené záujmy subjektu, ktorý sa o pridelenie frekvencií uchádza. Žalobca je držiteľom individuálneho povolenia - rozhodnutia žalovaného č. 1310541004 zo dňa 30.12.2018. Opatrením žalovaný zmenil aj podmienky tohto rozhodnutia, a teda priamo zasiahol do práv a povinností žalobcu. 6. Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na § 74 zákona č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého sa na konanie žalovaného vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách neustanovujú inak. Ustanovenie § 74 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách vyslovene upravuje konania, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Výnimka sa však nevzťahuje na konanie žalovaného podľa § 30 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý upravuje právomoci žalovaného vo veci zostavovania plánu využitia frekvenčného spektra. Žalobca je toho názoru, že žalovaný bol povinný postupovať podľa Správneho poriadku. Žalobca s ohľadom na § 74 zákona o elektronických komunikáciách podal voči opatreniu rozklad, ktorým sa žalovaný odmietol zaoberať a v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách a v rozpore so správnym poriadkom vydal rozhodnutie, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a bolo negatívne zasiahnuté do procesných práv žalobcu. 7. Na základe uvedeného má žalobca za to, že rozhodnutie a opatrenie spadá do právomoci správnych súdov ako objekt súdneho prieskumu. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Správny súd v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. 17. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalovaného č. FP/MS-02/rev.5 zo dňa 13.08.2018, ktoré je jednou z viacerých príloh Plánu využívania frekvenčného spektra, ktorý zostavuje a vydáva žalovaný a ktorý predstavuje čiastkovú zmenu Plánu a týka sa časti frekvenčného spektra označovaného v praxi zjednodušene aj ako „pásmo 1 800 MHz.“ 18. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 19. Správnou žalobou žalobca tvrdí, že z hľadiska svojej právnej povahy je napádané opatrenie, ktoré je prílohou plánu aktom správneho orgánu, ktorý je svojím obsahom súčasťou regulačnej činnosti žalovaného v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 351/2004 Z.z. a ktorý priamo upravuje prístup jednotlivých telekomunikačných podnikov k frekvenčnému spektru. Správny súd však dospel k záveru, že toto rozhodnutie, resp. opatrenie nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. 20. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný mal postupovať vo veci zostavovania plánu využitia frekvenčného spektra podľa Správneho poriadku. Zákon o elektronických komunikáciách ustanovuje v § 74 ods. 1, že sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje inak v § 74 ods. 2, kde sú taxatívne vymedzené konania podľa zákona o elektronických komunikáciách, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) nevzťahuje. Správa frekvenčného spektra podľa § 30 zákona o elektronických komunikáciách sa medzi týmito taxatívne vymenovanými konaniami, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nenachádza, čo by mohlo evokovať, že na postup žalovaného podľa týchto ustanovení sa má použiť Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom konaní. Žalovaný je v zmysle § 30 zákona o elektronických komunikáciách oprávnený a povinný vykonávať správu frekvenčného spektra a robí tak, okrem iného aj zostavovaním plánu využívania frekvenčného spektra. Žalovaný je priamo zákonom splnomocnený na vydávanie plánu využívania frekvenčného spektra, na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje Národná tabuľka frekvenčného spektra, a zákon aj určuje podmienky, na ktoré je žalovaný povinný pri vydávaní plánu prihliadať. Zákon pri tejto činnosti nehovorí o rozhodovacej činnosti úradu, ani o rozhodnutí úradu, ktorým by tento plán vydával, neurčuje ani žiadne subjekty, ktoré by boli účastníkmi tohto konania o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach by úrad pri vydávaní plánu rozhodoval, vydával individuálne správne akty, prípadne normatívne správne akty. Správny poriadok v § 1 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 3 SSP, sa na účely tohto zákona rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný pri vykonávaní správy frekvenčného spektra vydávaním plánu využívania frekvenčného spektra nevydáva a nie je ani oprávnený vydávať individuálne správne akty, ktoré by zakladali, menili alebo zrušovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a nevydáva pri tejto činnosti ani normatívne správne akty, ktoré by priamo zasahovali do práv, právom chránených záujmov a povinností subjektov, ako je to napr. pri všeobecne záväzných nariadeniach orgánov územnej samosprávy. Nejedná sa preto o administratívne konanie, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok. O právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalovaný rozhoduje v iných typoch konania podľa zákona o elektronických komunikáciách, napr. podľa § 32 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách, ako to uviedol aj žalovaný v rozhodnutí. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného preto žiadnym spôsobom nemohlo zasiahnuť do práv žalobcu, keďže je v zmysle § 7 písm. b) SSP aktom orgánu verejnej správy, ktoré nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. Žaloba proti takémuto rozhodnutia žalovaného je v správnom súdnictve neprípustná. 21. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba v časti smerujúcej proti napadnutému opatreniu žalovaného je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd s ohľadom na uvedený záver dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané opatrenie je takým správnym aktom, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.