Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/137/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201210 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2018/063191 zo dňa 19.06.2018, za účasti: I. M. M., P. XX, XXX XX K., II. Q. L., Na J. nohe č. XX, XXX XX K., T.. O.. I. I., C. XXXX/XX, XXX XX K., IV. Univerzita Komenského v Bratislave, rektorát, Šafárikovo nám. 6, 811 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného spis. zn. OU-BA-OOP6-2018/063191 zo dňa 19.06.2018 a rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru, spis. zn. OU-BA-PLO/2018/035402-001/MAG zo dňa 02.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému ani ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2018/063191 zo dňa 19.06.2018 ako odvolací orgán podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č, 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci odvolania Slovenského pozemkového fondu (žalobca) proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k.: 35/2004, OU-BA-PLO/2018/035402-001/MAG zo dňa 02.03.2018 vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom uplatneným dna 02.02.2004 žiadateľkami: M. M., Q. L., O.. I. I. a P. V. podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č. k.: 35/2004, OU-BA- PLO/2018/035402-001/ MAG zo dňa 02.03.2018. Prvostupňovým rozhodnutím spis. zn. OU-BA-PLO/2018/035402-001/MAG zo dňa 02.03.2018 správny orgán priznal M. M. v podiele 1/3 k celku, Q. L. v podiele 1/3 k celku, O.. I. I. v podiele 1/3 k celku ako oprávneným osobám právo na náhradu za pozemky PK parc. č. XXXXX, druh pozemku roľa, o výmere XXX m2, PK parc. č. XXXXX, druh pozemku vinica, o výmere X XXX m2, PK parc. č. XXXXX, druh pozemku roľa, o výmere XXX m2, k.ú. Karlova Ves, z dôvodu, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom prešlo na štát v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. 2. Predmetné rozhodnutie žalovaný odôvodnil predovšetkým tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spis. zn. 2Sžo/211/2010 zo dňa 06. 04. 2010, právoplatný dňa 20. 05. 2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Sp 41/2007-47 z 08.06.2010 zmenil tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. j. 35/2004/SBY R-í. zo dňa 05.04.2007 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zaviazal Obvodný pozemkový úrad v Bratislave svojim právnym názorom v ďalšom konaní postupovať vo vzťahu k žiadateľkám ako oprávneným osobám súladne v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. a priznať im právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Karlova Ves. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, cit.: „príslušný obvodný pozemkový úrad si v priebehu konania dostatočne neuvedomil, že zákon č. 503/2003 Z. z., ako to vyplýva i z dôvodovej správy k tomuto zákonu, je iba pokračovaním zákona č 229/1991 Zb. o pôde. Pri vymedzení nehnuteľného majetku, ktorý podlieha reštitúcii podľa zákona o pôde, je potrebné vychádzať zo vzájomného vzťahu § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 30 zákona o pôde, resp. zákona č. 503/2003 Z. z V § 6 ods. 2 zákona o pôde je zakotvené napr. i pravidlo, podľa ktorého pokiaľ tento majetok bol pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok oprávnených osôb podľa §12 zákona o pôde. §12 zákona o pôde sa týka práve existencie súbehu nárokov. § 6 ods. 2 zákona o pôde možno prezentovať ako ďalší reštitučný titul, ktorý je špecificky orientovaný do oblasti reštitúcie konfiškovaného pôdohospodárskeho majetku priamo v režime zákona o pôde. V aplikačnej praxi pri tomto špecifickom reštitučnom titule nastávali určité výkladové problémy, spočívajúce v tom, či pri aplikácií tohto reštitučného titulu možno ísť v rozhodovacom procese pred tzv. rozhodné obdobie, ktoré je zákonom o pôde vymedzené jednak všeobecne v jeho preambule, obdobím rokov 1948 až 1989, a čo do určitosti špecifikované v § 4 ods. 1 zákona o pôde časovým úsekom 25. februára 1948 až 1. januára 1990, a to pre spôsoby uvedené v § 6 ods. 1 zákona o pôde. Pokiaľ však samotné ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o pôde obsahuje výslovné pravidlo ako postupovať pri strate konfiškovaného majetku za situácie v ňom uvedenej, ak bol tento majetok pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, možno potom dôvodne vyvodiť taký záver, že § 6 ods. 2 zákona o pôde predstavuje určitý prelom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia pre prípady uvedené v § 6 ods. 1 zákona o pôde. “ 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku zároveň konštatoval, že sporná problematika týkajúca sa posudzovanej veci bola riešená stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 45/98. Práve uvedeným stanoviskom boli riešené aj otázky súvisiace s § 6 ods. 2 zákona o pôde, teda otázky, či je možné vydať nehnuteľnosti osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25. februárom 1948 podľa predpisov o konfiškácii, podľa osobitných predpisov z roku 1945. Bol toho názoru, že právne závery Obvodného pozemkového úradu v Bratislave ale aj Krajského súdu v Bratislave sú v rozpore s právnou vetou zakotvenou pod bodom II. a III. uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, cit.; „navrhovateľky ako oprávnené osoby, ktoré sú vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi v príbuzenskom pomere ako vnučky, spĺňajú potom nesporne i status oprávnených osôb a potom za týchto skutkových i právnych okolností nič nebránilo odporcovi, aby ich reštitučnému návrhu zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhovel... Nakoľko z listinných dôkazov ako i z ústnych prednesov účastníkov konania vyplýva, že predmetné pozemky sú zastavané a je tu zákonná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z., tak povinnosťou pozemkového úradu ú ďalšom konaní bude postupovať vo vzťahu k navrhovateľkám ako oprávneným osobám súladne v zmysle tohto zákona a priznať im právo na náhradu za pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce v katastrálnom území Karlova Ves. " 4. Žalovaný bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06. 04. 2010, ktorým je viazaný a ktorý ho jednoznačne zaviazal postupovať vo vzťahu k žiadateľkám ako oprávneným osobám súladne v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. a priznať im právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Karlova Ves. V priebehu celého konania sa riešila právna otázka, či uplatnený reštitučný nárok žiadateliek možno subsumovať pod zákon č. 503/2003 Z, z. vzhľadom k tomu, že predmetné konfiškačné rozhodnutie vo vzťahu k právnemu predchodcovi Q. N. V. bolo vydané dňa 16.10.1946, teda pred 25. februárom 1948. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí pripustil, že v aplikačnej praxi pri tomto špecifickom reštitučnom titule nastávali určité výkladové problémy, spočívajúce v tom, či pri aplikácii tohto reštitučného titulu možno ísť v rozhodovacom procese pred tzv. rozhodné obdobie, teda pred 25. február 1948. Zároveň však zdôraznil, že práve tieto sporné výkladové otázky v súvislosti s § 6 ods. 2 zákona č, 229/1991 Zb. sa podarilo vyriešiť stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. zo 04. 06. 1998 (R 45/98), ktorého právna veta znie: „Naproti tomu ustanovenie § 6 ods. 2 rieši prípad, kedy sa obdobne ako podľa § 6 ods. 1 postupuje (teda vydajú sa nehnuteľnosti) aj ďalším osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25. februárom 1948 podľa predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945 (Nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR, Dekrét prezidenta republiky Č. 108/1945 Zb.) s tým, že pre vydanie nehnuteľností (teda aj lesnej pôdy) musia byť splnené ďalšie tam stanovené podmienky týkajúce sa oprávnenej osoby. “ 5. Záverom žalovaný dodal, že v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. museli byť pre vydanie nehnuteľností splnené ďalšie podmienky, a to; muselo ísť o štátnych občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Zákonodarca pri tejto poslednej podmienke v poznámke pod čiarou odkazuje na nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR o í potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového i súdnictva v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľky preukázali všetky podmienky, ktoré vyžaduje § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a takisto z neho nevyplýva, že by pôvodný vlastník Artúr N. V. bol odsúdený podľa vyššie uvedeného nariadenia. Odvolací orgán sa stotožňuje so záverom prvostupňového správneho orgánu, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je potrebné považovať za ďalší reštitučný titul, špecifický orientovaný do oblasti možnej zákonnej reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku podľa právneho režimu zákona č. 229/1991 Zb. Inak povedané je potrebné akceptovať záver, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je prielom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia. Slovenský pozemkový fond vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôvody resp. tvrdenia, ktoré by preukazovali nezákonnosť alebo vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Citované judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce riešia obdobné situácie, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06. 04. 2010, ktorým bol prvostupňový správny orgán viazaný, však rieši toto konkrétne konanie a vyslovil v tejto veci jednoznačný názor. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa žalovaného v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z., Správnym poriadkom ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06. 04. 2010, ktorým bol viazaný. V konaní spoľahlivo a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu odôvodňujúcu výrok tak, aby prispelo k pochopeniu a k posilneniu zákonnosti rozhodovacej činnosti. II. žaloba a námietky 6. V žalobe žalobca uviedol, že napádaným prvostupňovým rozhodnutím správny orgán priznal Márii M. v podiele 1/3 k celku, Q. L. v podiele 1/3 k celku, O.. I. I. v podiele 1/3 k celku ako oprávneným osobám právo na náhradu za pozemky PK parc. č. XXXXX, druh pozemku roľa, o výmere XXX m2, PK parc. č. XXXXX, druh pozemku vinica, o výmere X XXX m2, PK parc. č. XXXXX, druh pozemku roľa, o výmere XXX m2, k.ú. Karlova Ves, z dôvodu, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom prešlo na štát v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa SPF (žalobca) odvolal z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a z tohto dôvodu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pozemky boli pôvodnému vlastníkovi Artúrovi N. V. skonfiškované rozhodnutím č. 223/(32610) zo dňa 16.10.1946 podľa § 1 ods. 7 a 8 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. I. nar. 64/1945 Sb. n. SNR. Najvyšší súd SR v rozsudku č. 10Sžr/3/2012 zo dňa 25.01.2013 uviedol ako právny záver, že „ vo svetle uvedených argumentov považuje odvolací súd za správny záver odporcu, že rozhodnutie o konfiškácii z roku 1946 nespĺňa zákonom stanovené podmienky na vyňatie nárokovanej nehnuteľnosti z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Rovnako považuje za správny jeho výklad ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., lebo toto ustanovenie nerieši posun rozhodujúceho obdobia pred dátum 25. Februára 1948, ale rozširuje len okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby“ Zároveň bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/3/2012 zo dňa 25.01.2013, potvrdené rozhodnutie správneho orgánu 781/07/4015/2009/D zn.: 33/2004 zo dňa 07.08.2009, ktorým vtedajší Obvodný pozemkový úrad rozhodol o tom, že okrem iného navrhovateľky nespĺňajú § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože nepreukázali, že pozemok prešiel do vlastníctva Československého štátu v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990, pretože bol pôvodnému vlastníkovi skonfiškovaný v roku 1946 a tiež nepreukázali, že pôvodný vlastník mal nárok na vyňatie z konfiškácie. 7. Otázku posúdenia konfiškačných rozhodnutí vydaných pred 25. 02. 1948 sa zaoberajú aj rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012 a lSžr/75/2013 zo dňa 12.08.2014, ktoré uvádzajú: „Je celkom jednoznačné nielen vzhľadom k historickému ale aj k právnemu hodnoteniu minulosti (najmä vzhľadom k zákonu č. 125/1996 Z. z. a zákonu č. 553/2002 Z.z.), že v období od 25. februára 1948 až do konca roku 1989 dochádzalo k vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického právneho štátu, medzinárodných zmlúv ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k výskytu neprimeranej tvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému ničeniu tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných princípov vlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym. Uvedená charakteristika obdobia od 25. februára 1948 až do konca roku 1989je súhrne označované ako obdobie neslobody. Naopak obdobie od konca druhej svetovej vojny až po 25. február 1948 takéto znaky negatívne poňatého výkonu štátnej moci a politickej perzekúcie vtedajšieho štátneho režimu proti jednotlivcovi nenesie, resp. mu ani historické analýzy neprisudzujú. Je síce pravdou, že v tomto období boli prijaté prezidentské dekréty, ktoré mimoriadnou právnou formou zasiahli do právnych vzťahov určitých skupín jednotlivcov. Avšak právny názor, že dekréty č. 12/1945 Zb. a č. 108/1945 Zb. sa mohli stáť prostriedkom politickej perzekúcie a vyvolať krivdy v zmysle zák. č. 229/1991 Zb., je možné zaujať iba pre tie právno-aplikačné akty z nich vychádzajúce až po dátume 25. februára 1948, tzn. vo forme konfiškačných výmerov vydávaných príslušnými konfiškačnými komisiami alebo Zborom povereníkov.“ 8. Žalobca bol toho názoru, že v súčasnosti je ustálená súdna prax v posudzovaný konfiškačných rozhodnutí vydaných pred dátumom 25.02.1948, že nespĺňajú rozhodné obdobie stanovené zákonom v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a nenesú pečať obdobia neslobody od 25. februára 1948 až do konca roku 1989, preto sa na pozemky, ktoré prešli na základe konfiškačných rozhodnutí vydaných pred rozhodným obdobím nevzťahuje zákon č. 503/2003 Z. z., a teda k takýmto pozemkom potom ani nie je možné priznať oprávneným osobám právo na náhradu alebo vlastnícke právo podľa zákona č. 503/2003 Z. z., tak ako to je aj v prípade žiadateliek. Správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetného reštitučného nároku, a preto SPF navrhol, aby Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Druhostupňový orgán odvolanie SPF zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom svoje Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06.04.2010, ktorým je viazaný a ktorý jednoznačne zaviazal postupovať vo vzťahu k žiadateľkám ako oprávneným osobám súladne v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. a priznať im právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Karlova Ves. 9. V priebehu celého konania sa riešila právna otázka, či uplatnený reštitučný nárok žiadateliek možno subsumovať pod zákon č. 503/2003 Z.z. vzhľadom k tomu, že predmetné konfiškačné rozhodnutie vo vzťahu k právnemu predchodcovi Artúrovi N. V. bolo vydané dňa 16.10.1946, teda pred 25.02.1948. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí pripustil, že v aplikačnej praxi pri tomto špecifickom reštitučnom titule nastali určité výkladové problémy, spočívajúce v tom, či pri aplikácii tohto reštitučného titulu možno ísť v rozhodovacom procese pred tzv. rozhodné obdobie, teda pred 25.02.1948. Zároveň však zdôraznil, že práve tieto sporné výkladové otázky v súvislosti s § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. sa podarilo vyriešiť stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR na zjednotenie výkladu § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 04.06.1998 (R 45/98). Odvolací orgán sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, s tým že akceptoval záver, že § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je prielom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia. Pričom iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predložené SPF spolu s odvolaním, odvolací orgán neakceptoval, s tým že síce riešia obdobné situácie, avšak rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06.04.2010 sa týka tohto konkrétneho prípadu a prvostupňový orgán ním je viazaný. Podľa druhostupňového orgánu vychádzal správny orgán zo spoľahlivo zisteného stavu veci a konal na základe platného a účinného zákona. 10. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom druhostupňového orgánu, že reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákon č. 503/2003 Z.z. zavádza prielom do inak striktne vymedzeného rozhodujúceho obdobia iba preto, že správny orgán je viazaný rozsudkom NSSR spis. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06.04.2010, pretože aj táto viazanosť môže byť prelomená. Viazanosť právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku môže byť prelomená len v prípade, že v novom konaní došlo k zmene právnej podstaty veci, v dôsledku čoho by právny názor zaujatý k inej právnej otázke stratil význam; druhým prípadom prípustného nerešpektovania viazanosti právnym názorom súdu je zmena právneho stavu, ku ktorému v medziobdobí došlo. V danom prípade až do vydania prvostupňového rozhodnutia bolo vydaných viacero rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré protichodne s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR spis. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06.04.2010, vyslovili právny záver, že aj pri reštitučnom titule podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. musí rozhodnutie o konfiškácii niesť pečať komunistickej perzekúcie, teda musí byť vydané po 25.02.1948. SPF najmä poukazuje na rozsudok NSSR sp. zn. 10Sžr/3/2012 zo dňa 25.01.2013, ktorý nerieši iba obdobnú situáciu, ale rieši toho istého vlastníka Artúra N. V. a iné konfiškačné rozhodnutie č. 89919 VIII/1946 zo dňa 19.07.1946 vydané taktiež pred 25.02.1948. 11. Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. vyplýva, že sa postupuje obdobne, teda aj v prípade prechodu nehnuteľností na štát konfiškáciou musí byť zachované rozhodujúce obdobie (od 25.02.1948 do 01.01.1990). V ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. je nielen vymedzené rozhodujúce obdobie, ale zároveň sa v ňom uvádza, že pozemky museli prejsť na štát podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., teda rozhodujúce obdobie sa nevzťahuje iba na prechody a prevody na štát podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., ale aj na prechody na štát podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Podmienkou pre priznanie reštitučného nároku je skutočnosť, že administratívne rozhodnutie o konfiškácii muselo byť vydané v rozhodujúcom období, čo vyplýva aj z ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Uvedený výklad je v súlade aj s účelom zákona č. 503/2003 Z.z., ktorého podstatou je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989, teda v období tzv. komunistickej nadvlády. Strata vlastníctva konfiškáciou na základe predpisov z roku 1945, ktorými sa po vojne riešili majetkové pomery osôb nemeckej, maďarskej národnosti a osôb považovaných za zradcov a nepriateľov slovenského národa, nebola zásadne produktom komunistickej nadvlády, Z uvedeného dôvodu má správny orgán povinnosť skúmať, či vydané rozhodnutie konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov bolo vydané po 25. 2. 1948 a teda nesie pečať komunistickej perzekúcie, ak však išlo o osoby odsúdené, táto domnienka neplatí. 12. Napriek zneniu poslednej vety § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.: „Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 7.“, že ani uvedená právna veta nezakladá posun rozhodujúceho obdobia, z toho dôvodu, že konfiškačné rozhodnutia a pridelovanie pozemkov v rámci pozemkových reforiem prebiehalo súbežne a v praxi sa často stavalo, že pozemky boli ďalej pridelené, avšak samotné rozhodnutie o konfiškácii bolo vydané neskôr, ako boli pozemky pridelené prídelcom. V zmysle § 1 ods. 10 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov sa považoval majetok za skonfiškovaný dňom 1. marca 1945. Teda konštitutívne účinky konfiškácie nastali ku dňu 01.03.1945, ktoré boli deklaratórne potvrdené vydaním konfiškačného rozhodnutia, a preto je nutné skúmať, kedy bolo konfiškačné rozhodnutie vydané a či nieslo pečať komunistickej perzekúcie, teda či bolo vydané v rozpore s nariadením SNR č. 104/1945 Zb. SNR, Ak bol pôvodný vlastník štátnym občanom s trvalým pobytom na území Slovenska a nebol odsúdení podľa Nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov nevzťahovala sa na neho konfiškácia majetku podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR, a preto ak bolo takéto rozhodnutie vydané počas komunistickej nadvlády po 25.02.1948 nesie znaky zneužitia moci vtedajších orgánov štátu, a práve preto takto vydané rozhodnutia spadajú pod režim reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. Avšak rozhodnutia vydané pred 25.02.1948 nenesú pečať komunistickej nadvlády a pokiaľ aj boli vydané v rozpore s vtedajšími predpisy jedná sa o povojnové obdobie, ktorého krivdy a majetkové ujmy reštitučné zákony č. 503/2003 Z.z. a zákon č. 229/1991 Zb. neriešia a neboli ani zákonodarcom na takýto účel prijaté. 13. Záverom žalobca dodal, že v danom prípade sa na rozhodnutie č. 223/(32610) zo dňa 16.10.1946 vydané podľa § 1 ods. 7 a 8 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. I. nar. 64/1945 Sb. n. SNR, ktorým boli pozemky pôvodnému vlastníkovi Q. N. V. skonfiškované, nevzťahuje zákon č. 503/2003 Z.z., pretože bolo vydané pred dňom 25.02.1948, teda mimo rozhodujúce obdobie, a teda uvedené rozhodnutie nenesie pečať komunistickej perzekúcie. Rozhodnutie druhostupňového orgánu je podľa názoru SPF nedostatočne odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Druhostupňový orgán sa v odôvodnení nevyporiadal s právnou argumentáciou SPF, ani dostatočne neodôvodnil, z akého dôvodu sa priklonil v prípade dvoch protichodných rozsudkov NSSR (sp. zn. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06.04.2010 a sp. zn. 10Sžr/3/2012 zo dňa 25.01.2013) na totožnú právnu otázku, týkajúcu sa toho istého pôvodného vlastníka, práve k rozsudku NSSR č. 2Sžo 211/2010 zo dňa 06.04.2010. III. vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že žalobca v predmetnej správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už žalovaný správny orgán nebol vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia spis. zn. OU-BA-OOP6-2018/063191. Zotrval na dôvodoch, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.05.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/180/> o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901>. 17. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901>, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901> alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901>, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. 18. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/142/> o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/46/ > o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/183/>o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/55/> o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1955/50/>o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 19. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/20180901>, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. 20. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/503/20180901>. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. 21. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/20160701>, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 23. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OOP6-2018/063191 zo dňa 19.06.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č. k.: 35/2004, OU-BA- PLO/2018/035402-001/MAG zo dňa 02.03.2018 o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a súd preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Podľa správneho súdu zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tiež spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov. V tomto spore bolo predovšetkým úlohou súdu právne posúdenie otázky splnenia podmienky stanovenej v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. či žiadateľkami uplatnený reštitučný nárok možno subsumovať pod zákon č. 503/2003 Z.z. vzhľadom k tomu, že predmetné konfiškačné rozhodnutie vo vzťahu k ich právnemu predchodcovi Q. V. bolo vydané dňa 16.10.1946, teda pred 25.05.1948, ako aj posúdiť, či oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona právo na vrátenie vlastníctva pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v tzv. rozhodnom období, t.j. v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Zároveň sa v celom konaní riešila sporná otázka, či ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. predstavuje prielom striktne vymedzeného rozhodného obdobia. Žalovaný pritom postupoval pri právnom posúdení naznačenej otázky v intenciách rozsudku NS SR spis. zn. 2Sžo/211/2010 zo dňa 06.04.2010, ktorým bol viazaný a ktorý ho zaviazal postupovať vo vzťahu k žiadateľkám ako oprávneným osobám v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. a teda priznať im právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Karlova Ves. Vychádzajúc z dôvodov označeného rozhodnutia - sporné výkladové otázky v súvislosti s ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. sa malo podariť vyriešiť stanoviskom správneho kolégia NS SR na zjednotenie výkladu ust. § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. zo 04.06.1998 (R 45/98) s tým, že „§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. rieši prípad , kedy sa obdobne ako podľa § 6 ods. 1 postupuje (teda vydajú sa nehnuteľnosti) aj ďalším osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát už pred 25.02.1948 podľa predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945 (nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR, dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb.), kedy pre vydanie nehnuteľnosti (aj lesnej pôdy) musia byť splnené ďalšie tam stanovené podmienky týkajúce sa oprávnenej osoby.“ 24. Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadateľky si uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave dňa 09.12.2004 reštitučný nárok k pozemkom proti Hlavnému mestu SR Bratislava ako povinnej osoby. Označené pozemky prešli z pôvodného vlastníka Artúra Eugena Doboša na štát na základe konfiškačného rozhodnutia č. 223/(62610) zo dňa 16.10.1946 podľa § 1 ods. 7a 8. nariadenia č. 104/1945 Sb. N. SNR Je teda zrejmé, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX k.ú. Karlova Ves došlo vzhľadom na horeuvedené konfiškačné rozhodnutie pred rozhodným obdobím (od 25.02.1948 do 01.01.1990). Žalobca predovšetkým namietal, že súčasná judikatúra NS SR (napr. rozsudky spis. zn. 10Sžr/3/2012 zo dňa 25.01.2013, spis. zn. 1Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012, spis. zn. 1Sžr/75/2013 zo dňa 12.08.2014) sa zaoberala otázkou posúdenia konfiškačných rozhodnutí vydaných z pred 25.02.1948, kedy závery rozsudkov boli dôvodené v tom zmysle, že konfiškačné rozhodnutia vydané pred rozhodným dátumom 25.02.1948 nenesú pečať obdobia neslobody t. j. komunistickej perzekúcie a teda na pozemky, ktoré prešli na základe konfiškačných rozhodnutí vydaných pred rozhodným obdobím sa nevzťahuje zákon č. 503/2003 Z. z., preto k takým pozemkom nie je možné priznať oprávneným osobám právo na náhradu alebo vlastnícke právo podľa zákona č. 503/2003 Z. z. 25. Podľa záverov konajúceho súdu nebolo možné akceptovať základnú námietku žalobcu, že prípadom nerešpektovania viazanosti právnym názorom súdu zo strany orgánu verejnej správy mala byť zmena právneho stavu (neskoršia rozhodovacia činnosť NS SR), ku ktorému medziobdobí malo dôjsť. Právna istota z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Odhliadnuc od vlastných právnych záverov správny súd preto poukazuje na judikát NS SR spis. zn. 9Sžr/132/2015 zo dňa 24.06. 2015 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. R 32/2017 - ide tak o najvyšší príklad a podklad pre ďalšie rozhodnutia), v ktorom NS SR konštatoval, že: „Z ustanovenia § 6 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.%25236'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona č. 229/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vyplýva záver, že nemožno poznámky pod čiarou č. 9 a č. 9a interpretovať inak, než ako príkladmé odkazy na osobitné predpisy prichádzajúce do úvahy, a preto uvedené ustanovenie je žiaduce chápať ako ďalší reštitučný titul špecificky orientovaný do oblasti možnej zákonnej reštitúcie konfiškovaného poľnohospodárskeho majetku priamo v režime zákona č. 229/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Neobstojí preto ani zásadná námietka, že predmetná konfiškácia majetkov spadá v danom prípade pred tzv. rozhodné obdobie. Je potrebné rešpektovať, že § 6 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.%25236'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 229/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov obsahuje výslovné pravidlo ako postupovať pri strate konfiškovaného majetku, a preto je potrebné akceptovať ten záver, že § 6 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.%25236'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 229/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='229/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov predstavuje prelom do inak striktne vymedzeného rozhodného obdobia pre prípady uvedené v § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Opačný výklad by bol v príkrom rozpore s ústavne konformným výkladom na tak citlivú problematiku akou je nesporne problematika reštitučných konaní, ako i v rozpore s právom na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný postupoval pri interpretácii sporných ustanovení aj v intenciách aktuálnej judikatúry NS SR, ako aj zákonným spôsobom, kedy NS SR ho v rozsudku spis. zn. 2Sžo/211/2010 zo dňa 06.04.2010 zaviazal postupovať vo vzťahu k žiadateľkám ako oprávneným osobám podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Pri vymedzení predmetu reštitúcie je dôležité vychádzať z nadväznosti ustanovení § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 30 zákona o pôde, resp. zákona č. 503/2003 Z. z. Ďalej ust. § 6 ods. 2 zákona o pôde obsahuje aj pravidlo, podľa ktorého pokiaľ tento majetok bol pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok oprávnených osôb podľa § 12 zákona o pôde. Rovnako NS SR v rozsudku spis. zn. 2Sžo/211/2010 zo dňa 06.04.2010 v predmetnej veci už konštatoval, že „z listín ako i z ústnych prednesov vyplýva, že predmetné pozemky sú zastavané a je tu zákonná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z., tak povinnosťou pozemkového úradu v ďalšom konaní bude postupovať vo vzťahu navrhovateľkám ako oprávneným osobám súladne v zmysle tohto zákona a priznať im právo na náhradu za pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Karlova Ves.“ 26. Správny súd nemohol akceptovať ani druhú námietku žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí nebola zistená absencia alebo logické rozpory medzi obligatórnymi náležitosťami rozhodnutia správneho orgánu. V oboch napadnutých rozhodnutiach sú náležite obsiahnuté všetky relevantné skutkové a právne dôvody ich výrokov, ako aj odkaz na aplikované rozhodnutie NS SR i stanovisko správneho kolégia spis. zn. Snj 72/97 (R 45/98). Z listín založených v administratívnom spise rovnako i z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žiadateľky preukázali podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. t. j. že muselo ísť o štátnych občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. V administratívnom spise nie je obsiahnutá taká listina, ktorá by preukazovala opak, ani že by bol Q. odsúdený podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Zároveň ani ďalším účastníkom trovy nevznikli a nebola ani splnená podmienka podľa § 169 SSP. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).