Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/113/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201227 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201227.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, právne zastúpený: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Michaela Töröková, advokátka, ul.29. augusta 5, 811 08 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.09.2018 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu vlády SR č. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17.04.2018, ktorým bola pre žalobcu ustanovená povinnosť vrátiť podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z.z.) finančné prostriedky v sume 1.453.069,78 eur za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania projektu s názvom „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj“, ITMS č. 21110220004, zistené na základe podnetu podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. a uvedené v Protokole Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta. 2. V žalobe uviedol, že obidve napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 3. Žalobca v prvom rade namietal existenciu dôvodov, pre ktoré by z jeho strany malo dôjsť k vráteniu akýchkoľvek finančných prostriedkov požadovaných zo strany žalovaného, t.j. existenciu takých porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom, ktoré mohli, resp. mali vplyv na výsledok verejného obstarávania s označením „Komplexné zabezpečenie elektronizácie služieb regionálnej samosprávy“ vykonávaným zo strany žalobcu. 4. Poukázal, že dňa 21.04.2011 bola žalobcom vedená dokumentácia k predmetnému verejnému obstarávaniu predložená poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku a dňa 25.10.2011 mu bolo zo strany sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre OPIS (SORO) doručené vyrozumenie z dotknutej administratívnej kontroly verejného obstarávania (ešte pred podpisom zmluvy medzi žalobcom a úspešným uchádzačom), z ktorého vyplynulo, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, avšak dotknuté porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok samotného verejného obstarávania. Dňa 26.10.2011 sa uskutočnilo medzi predstaviteľmi žalobcu a predstaviteľmi SORO stretnutie, výsledkom ktorého bolo vyrozumenie zo strany SORO (žalobcovi doručené dňa 07.11.2011), z ktorého vyplynulo, že zo strany žalobcu nedošlo v rámci predmetného verejného obstarávania k žiadnym porušeniam platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ani Európskej únie, resp. Európskeho spoločenstva. Z uvedeného vyrozumenia taktiež vyplynulo, že náklady, ktoré vzniknú plnením predmetu zmluvy o dielo, z dotknutého verejného obstarávania, budú v celom rozsahu oprávnené (100% z hodnoty zmluvy). Z uvedeného vyrozumenia vyplynul aj súhlas zo strany SORO pre OPIS vykonať ďalší úkon zo strany žalobcu, t.j. samotné podpísanie zmluvy o dielo medzi žalobcom a úspešným uchádzačom z predmetného verejného obstarávania. Z vyrozumenia k výsledku administratívnej kontroly zo dňa 28.11.2011 vyplynulo, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, pričom táto administratívna kontrola bola vykonaná po podpise s úspešným uchádzačom. Z uvedeného vyplýva, že pri predmetnom verejnom obstarávaní nedošlo k porušeniu právnych predpisov upravujúcich proces alebo priebeh verejného obstarávania, o čom svedčí aj vyjadrenie Centrálneho obstarávateľa záujmového združenia právnických osôb, so sídlom W., podľa ktorého zo strany žalobcu pri predmetnom verejnom obstarávaní nedošlo k porušeniu postupu právnych predpisov upravujúcich priebeh verejného obstarávania. 5. Namietal, že žalovaný nezákonne vykonal dokazovanie, keď pri rozhodovaní vychádzal výlučne z dôkazov ním zabezpečených, pričom nezobral do úvahy argumenty uvádzané žalobcom, pričom poukázal na skutočnosť, že tieto dôkazy preukazovali, že pred samotným podpisom, ale aj po podpise zmluvy o dielo medzi žalobcom a úspešným uchádzačom, bolo vykonaných niekoľko administratívnych kontrol, z ktorých vyplynulo, že žalobca sa nedopustil žiadneho porušenia zákona pri realizácii predmetného verejného obstarávania. 6. Je názoru, že skutočnosť, že zo strany SORO pre OPIS pri výkone administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania došlo k pochybeniu, čo nemôže byť vedené žalobcovi na ujmu, nakoľko pri realizácii predmetného verejného obstarávania postupoval výlučne v súlade so zákonom, ako aj s pokynmi poskytovateľa nenávratného finančného príspevku ako riadiaceho orgánu. 7. Spochybnil i samotnú existenciu predmetného Protokolu („Protokol ÚVO o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4486-7000/2015-OK/7 zo dňa 29.09.2015“) z dôvodu, že žalobca nemá záznam o preukázateľnom doručení predmetného protokolu zo strany ÚVO. Pokiaľ by došlo k doručeniu protokolu, žalobca mal právo vyjadriť sa k predmetnému protokolu, čo reálne mohlo ovplyvniť výsledok rozhodovania žalovaného. Je preto názoru, že žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal predčasne. 8. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z. je ako podklad pre rozhodnutie žalovaného o vrátení finančného príspevku prípustný aj protokol, avšak v tomto smere došlo zo strany ÚVO, ako aj zo strany žalovaného k nerešpektovaniu zásady trestania, a to zásady prezumpcie neviny. Ako vyplýva z právnej teórie i ustálenej súdnej praxe, z princípu prezumpcie neviny vyplýva, že pokiaľ sa právoplatne nerozhodlo o vine delikventa, musí sa vychádzať z premisy, že delikvent je nevinný, čo v predmetnom prípade dodržané nebolo. Je názoru, že o tom, že sa žalobca v rámci predmetného verejného obstarávania dopustil porušenia zákona a princípov verejného obstarávania, mohol právoplatne rozhodnúť iba Úrad pre verejné obstarávanie a toto rozhodnutie bolo možné napadnúť odvolaním, ktoré by bolo taktiež preskúmateľné súdom. Žalobca sa však ocitol v situácii znemožňujúcej napadnúť výsledky uvedené v protokole zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, čo malo za následok porušenie jeho práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 9. Žalobca taktiež spochybnil určitosť, zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť výzvy na vrátenie neoprávnených výdavkov z verejného obstarávania zo dňa 18.03.2015, ako aj žalobou napadnutého prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaného, v ktorom absentujú: - informácie, z ktorých žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vychádzal, - podklady, z ktorých žalovaný v preskúmavanom konaní voči žalobcovi vychádzal, - odkaz na príslušné právne predpisy, ktorými sa žalovaný riadil, - úvahy o sume, ktorú žalovaný od žalobcu požaduje uhradiť tak, aby mu bolo zrejmé, prečo práve konkrétnu sumu má žalobca vrátiť. 10. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom, a to so zásadami správneho konania, keď žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a teda nemohol tvoriť spoľahlivý podklad pri rozhodovaní vo veci samej. Rozhodnutia žalovaného sú zmätočné, pretože nie je z nich zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazných prostriedkov žalovaný inicioval správne konanie voči žalobcovi. Poukázal, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu alebo príslušného orgánu verejnej správy o tom, že by žalobca porušil ním vykonávaný proces verejného obstarávania, z čoho logicky vyplýva, že žiadny právny predpis v súvislosti s realizovaným predmetným verejným obstarávaním neporušil. Taktiež skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí, nemá oporu v príslušnom administratívnom spise, nakoľko z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa dopustil v predmetnom verejnom obstarávaní porušenia zákona, ako aj princípov verejného obstarávania, ktoré mohli mať, resp. mali vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dôvod, pre ktoré má dôjsť k vráteniu finančných prostriedkov, je zrozumiteľne uvedený v predmetných rozhodnutiach, z ktorých je evidentné, že vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí predchádzala administratívna kontrola vykonaná Úradom vlády Slovenskej republiky ako riadiacim orgánom pre Operačný program Informatizácia spoločnosti (ďalej aj ako „RO“ alebo „RO OPIS“) v zmysle podmienok stanovených v ust. § 24c - § 24e zákona č. 528/2008 Z.z. Poukazovanie žalobcu na vyrozumenie k výsledku administratívnych kontrol vykonaných v roku 2011 je bezpredmetné a účelové, nakoľko žalobou napadnutým rozhodnutiam predchádzala opätovne vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania zo strany RO OPIS dňa 26.01.2015. Porušenie zákona o verejnom obstarávaní vyplýva aj z Protokolu č. 4486-7000/2015-OK/7 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vydal Úrad pre verejné obstarávanie dňa 01.04.2015 a žalovaný je týmito závermi viazaný. 12. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s námietkou týkajúcou sa nesprávneho resp. nezákonného spôsobu vykonania dokazovania žalovaným, nakoľko argumenty žalobcu boli vzaté do úvahy a s týmito sa žalovaný aj riadne vysporiadal, čo je zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia Úradu vlády SR č.k. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17.04.2018, v ktorom sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal s vyjadrením žalobcu zo dňa 12.03.2018. 13. Žalovaný a aj prvostupňový orgán verejnej správy vychádzali z Protokolu č. 4486-7000/2015-OK/7 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vydal ÚVO dňa 01.04.2015 a z ktorého mali objektívne preukázané, že v danom prípade došlo k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania, keď kontrolovaný postupoval v rozpore s ust. § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný a aj prvostupňový orgán verejnej správy je výsledkami uvedenými v Protokole viazaný, a preto nesúhlas žalobcu s obsahom tohto protokolu nie je spôsobilý spochybniť výsledky vykonanej kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že postupoval výlučne so zákonom, keďže z Protokolu vyplýva opak a žalobca svoje tvrdenie ničím nepreukázal. 14. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade s ust. § 27a zákona č. 528/2008 Z.z., ktorý upravuje postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Námietka žalobcu, že iba právoplatné rozhodnutie ÚVO vo vzťahu k predmetnému verejnému obstarávaniu mohlo prejudikovať porušenie právnych predpisov, nemá oporu v ust. § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore, čo napokon konštatuje aj sám žalobca. 15. Je názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú zákonné, pretože skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, bol zistený presne a úplne a tvorili spoľahlivý podklad pri rozhodovaní vo veci samej. Žalovaný sa už v odôvodnení rozhodnutia vyjadril ku každej skutočnosti namietanej žalobcom, ktoré sú uvedené aj v podanej žalobe. Poukázal, že v oboch rozhodnutiach (prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie), sú uvedené informácie a podklady, z ktorých žalovaný vychádzal, odkaz na príslušné právne predpisy, ktorými sa žalovaný riadil a tiež dôvody, prečo má žalobca vrátiť sumu vo výške 1.453.069,78 eur. Všetky tieto informácie vyplývajú aj z výzvy a jej príloh, a preto v preskúmavanej veci nie je aplikovateľný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/140/2015 zo dňa 19.01.2018, na ktoré žalovaný poukazuje. III. Replika žalobcu 16. Žalobca v replike zo dňa 28.11.2011 v reakcii na vyjadrenie žalovaného sa pridržiaval aj naďalej skutočností uvádzaných v žalobe a popieral skutkové i právne tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 26.10.2018 a má za to, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná. IV. Právne posúdenie 17. Právna úprava týkajúca sa poskytovania nenávratných finančných príspevkov z fondov EÚ a prostriedkov štátneho rozpočtu je obsiahnutá v zákone č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 27a ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak : a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 21. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 22. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona, nie sú preskúmateľné súdom. 23. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 25. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 26. Správny súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. 27. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. 28. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene h) Správny súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony, ktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd vždy preskúmavajú v rámci správneho súdnictva. 29. V prejednávanej veci Úrad vlády Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Informatizácia spoločnosti rozhodnutím č. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17. apríla 2018 rozhodol podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zák. č. 528/2008 Z.z. tak, že žalobca je povinný vrátiť finančné prostriedky v sume 1 453 069,78 euro za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania projektu s názvom „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj" ITMC č. 21110220004, zistené na základe podnetu podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore a uvedené v protokole Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta. Žalovaný na základe rozkladu podaného žalobcom prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018. 30. Zákon č. 528/2008 Z.z. sa štrukturálne člení na 4 časti: - prvá časť - všeobecné ustanovenia, obsahuje ustanovenia § 1-§ 5, - druhá časť - pravidlá poskytovania prostriedkov z európskeho fondu regionálneho rozvoja, európskeho sociálneho fondu, kohézneho fondu a prostriedkov štátneho rozpočtu a poskytovania prostriedkov z európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a prostriedkov štátneho rozpočtu, obsahuje ustanovenia § 6 - § 33, - tretia časť - pravidlá poskytovania prostriedkov z európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a prostriedkov štátneho rozpočtu, obsahuje ustanovenia § 34 - § 44, - štvrtá časť - spoločné a záverečné ustanovenia ( § 45 - 47). 31. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je vrátenie finančných prostriedkov podľa ust. § 27a ods. 3 a ust.§ 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania projektu s názvom „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj" ITMC č. 21110220004. 32. Z citovaného ustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na § 7 písm. h) SSP. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, nie je preskúmateľné súdom. 33. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave, ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Správny súd má za to, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie nepatrí k základným právam a slobodám, nakoľko v Ústave Slovenskej republiky a ani v Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 34. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní, preskúmanie ktorého je vylúčené v zmysle ust. § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z., a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s ust. § 7 písm. h) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).