Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/94/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201426 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201426.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: B.. S. N., zastúpená JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. augusta 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júna 2018 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. augusta 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júna 2018 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júna 2018 Sociálna poisťovňa - ústredie zamietla podľa ust. § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a podľa ust. § 21 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“), žiadosť žalobkyne zo dňa 27. 02. 2018 (doručenú 02.03.2018) a žiadosť zo dňa 15. 05. 2018, obe o prepočítanie starobného dôchodku. Prvou žiadosťou sa žalobkyňa domáhala zníženia dôchodkového veku z dôvodu výkonu služby vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií (neformálna zamietavá odpoveď listom z 25.04.2018) a druhou o zhodnotenie doby výkonu štátnej služby od 01.09.1996 do 01.06.2017, pre výpočet (určenie) sumy starobného dôchodku z celej získanej doby dôchodkového poistenia. 2. Žalobkyňa má od 01.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov podľa potvrdenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 23.05.2017 a zo dňa 23.01.2018. Pre nárok na výsluhový dôchodok jej bola zhodnotená služba v celkovej dobe 21 rokov a 127 dní, z toho 3 roky a 122 dní v I. kategórií funkcií, v ktorej však na účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až d/ zák.č. 100/1988 Zb. nespĺňa podmienku získania najmenej 20 rokov doby. Pretože táto doba služby jej už bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto ju pre nárok na starobný dôchodok nie je možné hodnotiť. Uvedený záver odôvodnila Sociálna poisťovňa-ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“), odkazom na ust. § 60 ods. 2 ZSP a § 255 ods. 5 ZSP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, vysloviac nesúhlas s postupom Sociálnej poisťovne, v ktorom jej pre výpočet sumy starobného dôchodku nezhodnotila do celkovej doby dôchodkového poistenia dobu služby od 01.09.1996 do 31.12.2017 a nepostupovala podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č.128, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., z ktorého vychádza aj rozsiahla judikatúra NS SR a ktorou sa správny orgán neriadil. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne označila za v rozpore s ust. § 209 ods. 4 ZSP a v rozpore s ustáleným právnym názorom súdov SR, a preto aj za diskriminačné, keďže je odlišné od obdobných prípadov v desiatkach rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a krajských súdov, napr. od rozhodnutí NS SR sp.zn. 7 So/16/2016, sp.zn. 9So/79/2016 a ďalších. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. augusta 2018 odvolanie žalobkyne podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 07.07.2017, priznaný starobný dôchodok od 02.06.2017, kedy dosiahla dôchodkový vek a k tomuto dňu získala 9 131 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ďalej, že za dobu štátnej služby od 01.09.1996 do 01.06.2017, t.j. 21 rokov a 127 dní, z toho zhodnotenej v I. kategórii funkcií od 01.09.1996 do 31.12.1999 má podľa potvrdenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 23.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2018, podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobkyňa vykonávala službu v I. kategórii funkcií iba 3 roky a 122 dní, získala tak menej ako 20 rokov, čím nesplnila podmienky dané ust. § 21 ods. 1 a ani ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., na zníženie dôchodkového veku. Poukázal na ust. § 60 ods. 2 a ust. § 255 ods. 5 ZSP, odôvodňujúci jeho záver, že získaná doba služby žalobkyne od 01.09.1996 do 01.06.2017, zhodnotená pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto ju pre nárok na starobný dôchodok nie je možné hodnotiť. 5. K námietke žalobkyne, ktorou poukázala na rozsudky NS SR, žalovaný skonštatoval, že právny názor v nich uvedený doteraz nebol zovšeobecnený a nejde teda o ustálenú rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo i právne porovnateľných veciach. K judikátu R 83/2013, ktorý žalobkyňa v žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 15.05.2018 označila, uviedol, že predmetný judikát sa týkal poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý získal najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, tzn. že sa netýka skutkovo totožnej veci a preto ho nemožno na jej prípad aplikovať. K námietke diskriminácie odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách, alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa cielene líšia. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa s ňou zaobchádzalo odlišne ako s osobami nachádzajúcimi sa v obdobnej skutkovej a právnej situácii ako ona a preto jej námietka nie je dôvodná. 6. Požiadavku žalobkyne na zhodnotenie obdobia služobného pomeru pri priznaní nároku na starobný dôchodok vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko jej bol priznaný výsluhový dôchodok a služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií s dobou najmenej 20 rokov služby, preto nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. 7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 04.10.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.08.2018, pre nesprávne právne posúdenie veci ho vrátane prvostupňového rozhodnutia žiadala zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovanému vytkla, že v rozpore s ustáleným právnym názorom súdov SR, jej pre nárok a výšku starobného dôchodku nezhodnotil aj dobu služby od 01.09.1996 do 01.06.2017, za ktorú jej bol od 01.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok. Započítanie tejto doby služby a následný prepočet priznaného starobného dôchodku o ktorý žiadala, jej bolo napadnutým rozhodnutím zamietnuté z dôvodu, že žalovaný postupuje podľa ustáleného právneho názoru súdov SR iba v prípadoch nároku na znížený dôchodkový vek, z dôvodu výkonu služby v stanovenom počte rokov v I. a II. kategórii funkcií. Ona má pre výsluhový dôchodok zhodnotený výkon služby v SIS od 01.09.1996 do 31.12.2017, t.j. 21 rokov a 127 dní, z toho v I. kategórii funkcií 3 roky a 122 dní a zostávajúca služba je zaradená v III. kategórii funkcií. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný jej nezhodnotil dobu služby ako obdobie dôchodkového poistenia pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku a nepostupoval pri výpočte starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, pretože ako uviedol, nesplnila zákonné podmienky pre znížený dôchodkový vek, tzn. nezískala najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií. Ďalej poukázala na to, že súdy v SR zaujali právny názor, že poberateľ výsluhového dôchodku, bez ohľadu na zníženie alebo nezníženie dôchodkového veku má nárok na započítanie doby služby do celkovej doby dôchodkového poistenia a pre určenie sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 (Medzinárodnej organizácie práce). Celková doba dôchodkového poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne tak, ako postupuje žalovaný, keď zaradeným do I. alebo II. kategórie hodnotí celkovú dobu, tzn. aj dobu hodnotenú pre výsluhový dôchodok a ostatným, nezaradeným do I. alebo II. kategórie, nehodnotí celkovú dobu, tzn. hodnotí ju bez doby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok. Takýto postup nie je v súlade s judikatúrou NS SR, napr. s rozsudkami sp.zn. 7So/19/2016, sp.zn. 9 So/136/2014 a ďalšími, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii a nie je v súlade ani s čl. 33 Dohovoru č. 128. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.02.2019 uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznal, a žiadal, aby súd žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP uviedol, že doba služby v rozsahu 21 rokov a 127 dní bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z., z toho dôvodu nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné ju hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. K námietke žalobkyne o neaplikovaní ustáleného právneho názoru súdov SR poznamenal, že Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach v prípade, ak sú splnené podmienky podľa ust. § 274 ZSP a podľa § 21 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb., t.j. podmienka nároku na zníženie dôchodkového veku, ktorú žalobkyňa nesplnila. K rozsudkom NS SR uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol ešte zovšeobecnený a nejde preto o ustálenú rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo a právne obdobných veciach. 9. Správny súd preskúmal odvolanie žalobkyne, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, vrátane jej postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie, podľa § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 S.s.p., nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 10.07.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 10. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 15. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku žalobkyni zo dňa 07.07.2017, so žiadosťami žalobkyne o prepočet starobného dôchodku, s potvrdením Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby, Bratislava č. 39/56-24-6/2018 zo dňa 23.01.2018 o priznaní výsluhového dôchodku žalobkyni, s rozhodnutím uverejneným v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 55/2011, s rozhodnutím NS SR sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp.zn. 9 So/79/2016 zo dňa 28.02.2018. 16. Správny súd zistil, že neformálnymi žiadosťami zo dňa 15.05.2018 a tiež zo dňa 27.02.2018 požiadala žalobkyňa sociálnu poisťovňu o prepočet priznaného starobného dôchodku od 02.06.2017 a do obdobia dôchodkového poistenia žiadala zahrnúť aj výkon jej služby v SIS od 01.09.1996 do 31.12.2017, t.j. dobu 21 rokov a 127 dní, zhodnotenú pre výsluhový dôchodok, priznaný jej od 01.01.2018. Žiadala postupovať v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou NS SR v obdobných veciach, teda pri určení sumy starobného dôchodku vychádzať z celého obdobia dôchodkového poistenia, s aplikáciou čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Žiadosť bola rozhodnutím prvostupňového orgánu aj rozhodnutím žalovaného v odvolacom konaní zamietnutá s poukazom na súlad postupu s ust. § 65 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. a ust. § 60 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 334/2011 Z.z. a ust. § 255 ods. 5 ZSP, keďže podľa preukázaného skutkového stavu jej služba v SIS nebola zaradená po dobu kladenú ust. § 21 ods. 1 a § 174 zák.č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií a tak nemá nárok na zníženie dôchodkového veku. Z odôvodnenia rozhodnutí tiež vyplýva, že pri hodnotení doby výkonu služby žalobkyne, nemožno postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR s aplikáciou čl. 33 Dohovoru č. 128 a podľa cit. právnych predpisov o sociálnom poistení započítať dobu výkonu jej služby v SIS do celkovej doby dôchodkového poistenia, lebo nie je obdobím dôchodkového poistenia a nemožno ju preto hodnotiť pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. 17. Žalobkyni nebola pre priznanie a určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení, zhodnotená doba výkonu služby v Slovenskej informačnej službe (ďalej aj „SIS“) od 01.09.1996 do 31.12.2017, t.j. celková doba 21 rokov a 127 dní, zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný od 01.01.2018, ktorá bola potvrdená Slovenskou informačnou službou, Úradom sociálneho zabezpečenia, Bratislava v potvrdení zo dňa 23.01.2018. Nezhodnotenie tejto doby pri priznaní nároku a určení sumy starobného dôchodku vyplýva z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia k právoplatnému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku zo dňa 07.07.2017, z ktorého je zrejmé, že Sociálna poisťovňa-ústredie vylúčila z celkovej doby dôchodkového poistenia dobu výkonu služby v SIS a teda nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne. Vychádzala iba z obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 9 131 dní, t.j. 25 rokov a 6 dní, získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, dňa 02.06.2017. Rovnako z kontrolnej zostavy výpočtu dôchodku vyplýva, že pre výpočet starobného dôchodku nebolo žalobkyni zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, chýba v ňom uvedená doba výkonu služby v SIS v rozsahu 21 rokov a 127 dní. 18. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zák.č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01.07.2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona, dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v stanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 20. Podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa ust. § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 22. Podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 23. Podľa ust. § 255 ods. 1 prvá veta zák. č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa ust. § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa ust. § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 27. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Vo vzťahu k tomuto ústavnému právu, v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou uvádza judikát NS SR R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 28. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyni bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby v SIS v rozsahu 21 rokov a 127 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľkou je od 01.01.2018. Rovnako nebolo sporné, že z uvedenej doby služby, bola štátna služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií iba v rozsahu 3 rokov a 122 dní. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely určenia sumy starobného dôchodku, v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasl. ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 29. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, predstavujúce ustálenú rozhodovaciu činnosť, zo záverov ktorých správny súd pri preskúmavaní veci vychádzal. 30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. 31. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 32. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zák. č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, zodpovedajúcemu dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 33. Z porovnania rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 34. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (ako R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. aj príslušníka SIS) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 35. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia a pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a následne starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 36. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázala aj žalobkyňa vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok potom vzniká vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia bolo získané len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac sa takto určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 37. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že žiadosti žalobkyne o prepočet sumy starobného dôchodku so zohľadnením celej získanej doby dôchodkového poistenia, vrátane doby služby zhodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok zamietla a teda absolútne vylúčila hodnotenie dôb za službu, získaných v osobitnom systéme sociálneho poistenia, malo jej rozhodnutie za následok nezachovanie ústavného práva žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie dôchodkového poistenia, tzn. i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Zásah do práv výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení. 38. Za nesprávny považuje správny súd aj výklad v rozhodnutí aplikovaných právnych predpisov, a to ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 274 zák.č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, nebude žalobkyni zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, keďže žalovaný opomenul vziať do úvahy poslednú vetu cit. ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (zovšeobecnenému zverejnením v Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (aj príslušníka SIS) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa ZSP a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. § 65 a § 66 zákona o sociálnom poistení, mala Sociálna poisťovňa žalobkyni hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú mala následne krátiť postupom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 39. Odkaz žalovaného, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ust. § 274 ZSP, nie je na skutkový stav veci aplikovateľný a nedôvodné sú aj jeho poukazy na to, že vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len pri tých výsluhových dôchodcoch, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (uvedený odkaz žalovaného na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal. Ako vyplýva aj z uvedenej judikatúry NS SR, pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II.ktg) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Právny záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby v SIS, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávny. Nedôvodným a nesprávnym je preto aj postup žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odkazom na ust. § 255 a ust. § 60 ods. 2 ZSP pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobkyne z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre určenie sumy starobného dôchodku. 40. Keďže v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým žalovaný zamietol žiadosti žalobkyne o prepočet sumy starobného dôchodku a prvostupňový orgán vylúčil obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 21 rokov a 127 dní, ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, vychádzalo jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. (Celkovou dobou poistenia je totiž doba poistenia vo všetkých systémoch (všeobecnom aj osobitnom) viď. aj z rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011). 41. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi a určí sumu starobného dôchodku žalobkyne podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie jej dôchodkového poistenia, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 02.06.2017 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby v SIS ( 21 rokov a 127 dní). Najviac však túto sumu kráti vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 S.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).