Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/150/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201501 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201501.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: 1. N. H., D. XXA, XXX XX H., 2. F. H., D. XXA, XXX XX H., obaja zastúpení: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka, Búdková 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti pribratých účastníkov: 1. FORTRADEX, s.r.o., Pečnianska 8, 851 01 Bratislava, 2. T. Z. U., M. XXXX/XXX, XXX XX C. H., 3. S. U., M. XXXX/XXX, XXX XX C. H., 4. U. D., S. XX, XXX XX H., 5. T. M., Na C. 7, XXX XX H., 6. I. G., Na C. 5, XXX XX H., 7. V.. D. G., I. XX, XXX XX W., 8. I.. J. G., I. XX, XXX XX W., 9. N.. N. W., Y. T. XX, XXX XX H., XX. Z. W., Y. nE. XX, XXX XX H., 11. N. W., Y. T. XX, XXX XX H., 12. K. W., Y. T. XX, XXX XX H., 13. S.. V.. C. D., C.., Y. 4, XXX XX H., ďalší účastníci v 2-13. rade zastúpení: JUDr. Jozef Lackovič, Karpatské námestie 12, 831 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/74773/ CUJ zo dňa 13.08.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Dňa 03.04.2016 bola podaná na stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Rača, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad prvého stupňa (ďalej len stavebný úrad) žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ v objektovej skladbe na pozemku : SO 01 rodinný dom p.č. XXXX/ X, k.ú. M., SO 02 spevnené plochy p.č. XXXX/X, k.ú. M., SO 03 prípojky inžinierskych sietí p.č. XXXX/ X, XXXX/XX k.ú. M. stavebníkom FORTRADEX s.r.o., Pečnianska 8, Bratislava, IČO: 462 258 451. Rodinný dom bol navrhnutý ako samostatne stojaci dvojpodlažný nepodpivničený s plochou strechou, s 3 bytovými jednotkami na I.NP 3 - izbový byt, na 2.NP 2x 1 - izbový byt. 2. Na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. 15964/732/2013/UPSR-Pr zo dňa 11.11.2013, právoplatné dňa 23.12.2013. 3. Stavebný úrad rozhodnutím č.j. 10334/2128/2016/UPSR-Pr zo dňa 16.06.2016 vydal stavebné povolenie rodinného domu. Na základe podaných odvolaní bolo uvedené prvostupňové rozhodnutie Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2017/24543/CUJ zo dňa 11.05.2017 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Následne zo strany stavebníka FORTRADEX s.r.o. boli doložené stanoviská Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, odpadové hospodárstvo č. OU-BA-OSZP3-2017/059466/LEG/III. zo dňa 30.05.2017 a Hasičského a záchranného zboru útvaru Bratislava č. KRHZ-BA-HZUB6-1926/2017-001 zo dňa 07.06.2017. Ďalej bolo doložené vyjadrenie - hlavného mesta SR Bratislava, sekcia dopravy, oddelenie dopravy č. MAGS OD 48833/2017/345447 zo dňa 25.08.2017 k právnemu stavu pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. M.. 4. Mestská časť Bratislava-Rača, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad prvého stupňa podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodnutím č.j. 2549/47/2018/UPST-PR zo dňa 08.02.2018 povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku p.č. XXXX/X, XXXX/XX, k.ú. M., druh stavby: bytová budova, účel stavby: bývanie v rodinnom dome v objektovej skladbe na pozemku: SO 01 rodinný dom p.č. XXXX/X, k.ú. M., SO 02 spevnené plochy p.č. XXXX/X, k.ú. M., SO 03 prípojky inžinierskych sietí p.č. XXXX/X, XXXX/ XX k.ú. M. pre stavebníka FORTRADEX s.r.o., Pečnianska 8, Bratislava, IČO: 462 258 451 podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 5. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k námietkam N. H. a F. H. okrem iného argumentoval, že v územnom konaní bolo posúdenie stavby z hľadiska regulácie vyplývajúcej zo záväznej časti platnej územnoplánovacej dokumentácie. Predmetná stavba sa nachádza v stabilizovanom území, kde z hľadiska funkčného využitia prevládajú rôzne formy zástavby rodinných domov. Vzhľadom na to, že na predmetné územie nie je spracovaná podrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia, nie sú dané záväzné regulatívy pre zastavanie pozemkov. Uviedol, že vedenie inžinierskych sietí cez pozemok parc. č. XXXX/XX, k.ú. M. je v súlade s § 58 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého „Stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.“ Na základe vyjadrenia Hlavného mesta zo dňa 25.08.2017 sa na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. M. nachádza chodník priliehajúci k miestnej komunikácii II. triedy D. ulica. Predmetný chodník tvorí súčasť miestnej komunikácie, ktorá je zaradená do siete miestnych komunikácií I.- IV. triedy a výkon jej správy zabezpečuje hlavné mesto SR Bratislava, oddelenie správy komunikácií. Predmetný prístup bol vymedzený už pri výstavbe rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. M., ktorého vlastníkom sú účastníci konania podávajúci túto námietku. Súčasťou umiestnenia stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. M. bolo riešené aj jeho sprístupnenie cez pozemok parc. č. XXXX/XX, k.ú. M.. Tento prístup bol už riešený pre rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. M., takže musel byť už posúdený z hľadiska prejazdu pre zásahové vozidlá. K stavbe na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. M. sa súhlasne vyjadril Hasičský a záchranný útvar hl. mesta SR Bratislavy stanoviskom č. KRHZ-BA-HZUB6-1926/2017-001 zo dňa 07.06.2017. Stavebný úrad námietku k nevysporiadanému vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/ XX, k.ú. M. vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko ide o existujúci prístup k pozemkom, ktorý bol vytvorený pred výstavbou rodinných domov na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, k.ú. M. za účelom ich sprístupnenia. Na LV č. XXXX sú na pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. M., druh pozemku záhrada, ktorý tvorí prístup, jeho spôsob využívania ako záhrada, zapísané vecné bremená. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu prístup k navrhovanej stavbe je zabezpečený z verejného priestranstva priamo na pozemok stavebníka parc. č. XXXX/XX, k.ú. M., ktorý tvorí prístup na pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom je umiestnený rodinný dom. Ďalej uviedol, že súčasťou stavby je aj vytvorenie parkovacích miest v súlade s STN 73 6110 - Z1 aj Z2, na základe ktorej sa posudzuje potrebný počet parkovacích miest od veľkosti bytov. Táto súčasť stavby bola riešená v územnom konaní, kde na spevnených plochách na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. M. boli vymedzené štyri parkovacie státia. V projektovej dokumentácii stavby pre územné rozhodnutie a ani pre stavebné povolenie nebolo uvažované s využitím pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. M., ktorý zabezpečuje prístup pre už existujúci rodinný dom a navrhovaný rodinný dom, na odstavovanie motorových vozidiel. Námietku k povinnosti stavby mať sedlovú strechu z dôvodu, aby urbanisticky zapadla do danej lokality, kde sú na susedných pozemkoch rodinné domy jednopodlažné a dvojpodlažné a majú sedlovú strechu, považoval stavebný úrad za irelevantnú. Stavba bola umiestnená aj s podmienkami jej priestorového usporiadania územným rozhodnutím 15964/732/2013/UPSP-PR zo dňa 11.11.2013, právoplatným 23.12.2013. 6. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018 zamietol odvolania účastníkov konania I., bytom T., XXX XX H. a spoločné odvolanie N. H. a F. H., obidvaja bytom D. XX/A, H. a napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača č.j. 10334/2128/2016/UPSP-PR zo dňa 16.06.2016 potvrdil. 7. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že predmetná stavba je v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona (§ 39 a § 39a stavebného zákona) právoplatne umiestnená, to znamená sú zabezpečené záujmy spoločnosti, v danom prípade najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania a starostlivosť o životné prostredie. S odkazom na právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby konštatoval, že námietky odvolateľov v odvolaní týkajúce sa aspektov relevantných v územnom konaní podľa stavebného zákona v stavebnom konaní, nemôžu byť aktuálne a musia byť vyhodnotené ako neopodstatnené, na čo správne a v súlade so zákonom reagoval aj stavebný úrad vo vyhodnotení vznesených námietok v konaní, keď na ne neprihliadal. K námietkam odvolateľov týkajúcich sa komunikačného napojenia na verejnú komunikáciu a vybudovania inžinierskych sietí k predmetnej stavbe na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/XX k.ú. M. uviedol, že stavebný úrad správne aplikoval § 58 ods. 4 stavebného zákona s tým, že vedenie inžinierskych sietí cez pozemok parc. č. XXXX/XX k.ú. M., (chodník tvoriaci súčasť miestnej komunikácie D.), čo vyplýva aj z vyjadrenia hl. mesta SR Bratislava č. MAGS OD 48833/2017/345447 zo dňa 25.08.2017, nebude brániť ani nijako znemožňovať užívanie pozemku, resp. chodník na účel, na ktorý je určený. Odvolatelia podľa žalovaného nepreukázali, ako budú prípojky inžinierskych sietí vedené v telese chodníka a stavebná činnosť s nimi súvisiaca, obmedzovať užívanie daného chodníka, pozemku, pod ktorým je, v ich vlastníctve. V súvislosti s tým uviedol, že využitie ustanovenia § 58 ods. 4 stavebného zákona možno v takýchto prípadoch pripustiť v záujme efektívnosti postupu v stavebnom konaní vedenom na stavebnom úrade s ohľadom na to, že ide najmä o pozemky pod existujúcimi stavbami pozemných komunikácií a pozdĺž nich v ich ochranných pásmach, a preto možno predpokladať, že vlastnícke práva vlastníkov týchto pozemkov nebudú uložením podzemných sietí dotknuté nad prípustnú mieru. 8. Žalovaný ďalej mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s § 47 správneho poriadku, pretože stavebný úrad v ňom uviedol, na základe akej správnej úvahy dospel k danému záveru, pričom dané dostatočným spôsobom odôvodnil. Žalovaný posúdil predmetnú stavbu z hľadiska súladu s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom a dospel k záveru, že uskutočnením a ani budúcim užívaním stavby nebudú ohrozené a ani neprimerané obmedzené záujmy účastníkov konania. Konštatoval, že stavebný úrad námietky vznesené v konaní vyhodnotil v súlade s platnými právnymi predpismi. Ani jedno stanovisko alebo rozhodnutie dotknutých orgánov nebolo negatívne. Podľa názoru žalovaného, bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vydané v súlade so zákonom a odvolania účastníkov konania zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko nebol zistený žiadny zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 9. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 09.11.2018 listom č. OU-BA- OVBP2-2018/74773/CUJ-Z opravil s poukazom na § 47 ods. 6 správneho poriadku chybu, ktorá vznikla pri písomnom vyhotovení rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018 tak, že zmenil (opravil) v príslušnej časti výroku číslo rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača č. j. 10334/2128/2016/UPSP-PR zo dňa 16.06.2016 a nahradil (opravil) ho číslom rozhodnutia: 2549/47/2018/UPSP-PR zo dňa 08.02.2018. II. Žaloba 10. Žalobou doručenou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.10.2018 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a navrhli, aby súd rozhodnutie žalovaného a aj stavebného úradu ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 11. Žalobcovia po opísaní skutkového stavu a námietok vznesených v priebehu stavebného konania mali ten názor, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. 12. Žalobcovia ako dôvody nezákonnosti rozhodnutia videli v tom, že stavebný úrad žalobou napadnutým rozhodnutím povolil zastavať rodinným domom s tromi bytmi plochu o výmere 118,68 m2, pričom pri výpočte koeficientu zastavanosti započítal do výmery pozemku, ktorý sa má zastavať aj výmeru pozemku parc.č. XXXX/XX, ktorý síce je vo vlastníctve stavebníka, ale je prístupovou komunikáciou (nielen pre žalobcov ale aj pre samotného vlastníka), je situovaný excentricky, úplne mimo areálu plánovanej výstavby rodinného domu a teda nebude umožňovať bezprostredné užívanie tejto novej stavby. 13. Žalobcovia poukázali na to, že stavebný úrad v rozhodnutí nerozlišuje medzi vlastníctvom pozemku a vlastníctvom verejnej komunikácie, teda cestného telesa. Argumentovali, že inžinierske siete sú väčšinou uložené pod povrchom pozemku a nie na cestnom telese a teda budú zasahovať do vlastníctva pozemku a nie verejnej komunikácie II. triedy. 14. Konštatovali, že odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí zásah do vlastníckeho práva pozemku ospravedlnil verejným záujmom, avšak uloženie inžinierskych sietí pre potreby výstavby rodinného domu, nie je verejným záujmom ale výlučne záujmom stavebníka, a preto postup žalovaného žalobcovia vyhodnotili ako účelový v snahe zvýhodniť stavebníka pred žalobcami, za absencie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku, vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. 15. Žalobcovia žalobou napadnuté rozhodnutie považovali za vydané v rozpore s ústavou (rovnosť práv osôb), pretože pri vydávaní napadnutého stavebného povolenia stanovuje iné podmienky výstavby ako pri povoľovaní stavby žalobcov, neberúc do úvahy bod 1, čo možno považovať za priamu diskrimináciu žalobcov. Postup žalobcov vyžadujúcich rovnaké podmienky pri výstavbe rodinného domu, v rovnakej lokalite nemožno podľa žalobcov považovať za rozpor s dobrými mravmi, ale postup správneho orgánu, ktorý v napadnutom rozhodnutí aplikuje rozdielne postupy pri povoľovaní susediacich stavieb, čo možno považovať podľa žalobcov za zneužívanie štátnej moci. 16. Žalobcovia mali za nesporné, že stavebník môže na svoj pozemok vstúpiť len cez pozemok žalobcov, vzťahy žalobcov a stavebníka vo veci prechodu na svoj pozemok cez pozemok žalobcov, nie sú žiadnym spôsobom upravené ani riešené prípadným zriadením vecného bremena, či už dohodou alebo cestou súdu, preto poukázali na rozpor so zákonom povoliť stavbu, na ktorú stavebník nemá preukázaný riadny prístup. Konštatovali, že stavebné povolenie môže byť vydané až potom, keď sú splnené zákonné podmienky. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 21.11.2018 zastával názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. 18. K žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že sa jednoznačne a dostatočným spôsobom vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018, na ktoré v plnom rozsahu odvoláva a s ktorými sa kvalifikovaným a dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom bolo v rozhodnutí konštatované, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia danú vec správne právne posúdil a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade 19. Ďalší účastník v 1. rade sa v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 05.04.2019 vyjadril v tom smere, že žaloba žalobcov sa nesie v rovnakých intenciách ako ich vyjadrenia, námietky, či odvolania k obidvom stavebným konaniam v predmetnej veci. 20. Uviedol, že ťažisková námietka žalobcov sa týka prístupu stavebníka k parcele č. XXXX/XX (vo vlastníctve stavebníka), ktorý je nevyhnutný cez pozemok parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcov. V zmysle vyjadrenia hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 25.08.2017 je parcela č. XXXX/XX súčasťou miestnej komunikácie II. triedy. Poukázal na to, že v zmysle cestného zákona § 1 ods. 2 bod c) je pozemnou komunikáciou aj miestna komunikácia. Námietky žalobcov smerujúce k nemožnosti prechodu, prejazdu cez pozemnú komunikáciu určenej na všeobecné užívanie v zmysle § 6 cestného zákona, sú podľa ďalšieho účastníka 1/ irelevantné, keďže toto právo vyplýva priamo zo zákona a predstavuje zákonné obmedzenie pre vlastníka takého pozemku. Obvyklý spôsob užívania vo forme prejazdu a prechodu je daný aj z toho dôvodu, že už dva skolaudované rodinné domy (na parc.č. XXXX/ XX a XXXX/XX) vrátane rodinného domu žalobcov využívajú túto parcelu na taký účel. Takisto tento účel vyplýva z jej tvaru, umiestnenia a veľkosti (cca 16 m x 1,4 m, z čoho prekážku prístupu na parcelu stavebníka XXXX/XX predstavuje cca 3 m, teda 3m x 1,4 m) s tým, že účelom parcely XXXX/XX je obsluha tranzitu medzi priľahlými komunikáciami a susednými parcelami, rodinnými domami a to pod zemou v prípade rodinných stavieb ako aj formou prechodu a prejazdu. 21. S poukazom na § 39a stavebného zákona mal za zrejmé, že požiadavky týkajúce sa umiestnenia stavby, napojenia stavby na siete a napojenia na pozemné komunikácie, sú vzhľadom na nadväznosť územného a stavebného konania výlučne predmetom skúmania územného konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie o umiestnení stavby. Ďalší účastník 1/ v tomto smere reagoval na otázky napojenia povolenej stavby na inžinierske siete, prostredníctvom podzemných stavieb, ktoré nevyhnutne musia viesť cez parcelu č. XXXX/XX. 22. Zastával názor, že výkon práva žalobcov vzhľadom na význam, veľkosť a umiestnenie ich parcely, sa javí byť šikanóznym výkonom práva, kedy fakticky prichádza k jeho zneužívaniu v dôsledku nedostatku kauzy, hospodárskeho účelu, takého výkonu práva na strane vlastníka, ktorý by bol iný, než snaha o zamedzenie výkonu vlastníckeho práva iného a spôsobenie ujmy inej osobe. Naznačuje to aj dátum nadobudnutia parcely č. XXXX/XX žalobcami, ktorí pozemok nadobudli v priebehu stavebného konania a v čase po právoplatnosti územného konania v tejto veci, pričom takémuto nadobudnutia nemožno rozumne prisúdiť žiadny iný význam, než snaha zabrániť stavebnému povoleniu pre stavebníka. Vzhľadom na to, závery oboch orgánov považoval za vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutí za dostatočne presvedčivé, úplné a preskúmateľné, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. 23. Ďalší účastník 1/ v doplňujúcom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.06.2019 vo vzťahu k namietanému výpočtu koeficientu zastavanosti uviedol, že v predmetnom stavebnom povolení ani v rozhodnutí odvolacieho orgánu sa žiadny takýto výpočet nenachádza. Ak by to aj tak bolo, námietka je irelevantná vzhľadom na to, že stavba bola právoplatne umiestnená na základe územného rozhodnutia a táto námietka preto smeruje do konania už právoplatne skončeného. 24. Zdôraznil, že stavba je umiestňovaná do stabilizovaného územia, kde nové stavby nepodliehajú regulácii na základe koeficientu zastavanosti, indexu podlažných plôch a podobne, ale podliehajú určitým materiálnym pravidlám tak, aby boli rešpektované charakteristické princípy, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a nebol vnášaný do zástavby neprijateľný kontrast, resp. neúmerné zaťaženie pozemku a aby sa zásadne nemenil charakter stabilizovaného územia. Podotkol, že po prepočte na koeficient zastavanosti, stavba zastaváva 30 % pozemku parc. č. XXXX/X, čo je štandardná miera zastavanosti, ktorá nijakou mierou nevybočuje z priemernej zastavanosti v dotknutom území. 25. Ohľadne tvrdenia „nerozlišovanie medzi vlastníctvom pozemku a vlastníctvom verejnej komunikácie“, inžinierske siete sú zväčša pod povrchom cestného telesa a zasahujú do vlastníctva pozemku, namietal, že žalobcovia však žiadnym spôsobom nepreukazujú, že k takémuto nerozlišovaniu medzi vlastníctvom pozemku a verejnej komunikácie žalovaným v rozhodnutí skutočne prišlo, na základe akých úvah to odôvodňujú a takisto neuvádzajú, akých konkrétnych skutkových okolností sa ich tvrdenie týka, aby bolo dostatočne individualizované od iných dejov. Rovnako argumentoval, že žalobcovia žiadnym spôsobom neuvádzajú, v ktorej časti konania, resp. v ktorej časti odôvodnenia sa žalovaný snažil zásah odôvodniť „verejným záujmom“. Naopak, žalovaný a prvostupňový stavebný úrad odôvodnili zásah do vlastníckeho práva v zákonom predpokladanej a prípustnej miere prostredníctvom § 58 ods. 4 stavebného zákona, avšak toto žalobcovia nenamietajú. Podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ nemožno stotožniť pojem verejný záujem s § 58 ods. 4 stavebného zákona. Vo všeobecnosti je dodržiavanie všetkých ustanovení stavebného zákona verejným záujmom, a preto by bolo potrebné postup žalovaného verifikovať oproti všetkým možným porušením ustanovenia stavebného zákona. Ohľadne absencie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby so životným prostredím sa táto námietka týka umiestnenia stavby v území a je preto spôsobilá vyvolať právne následky najmä v územnom konaní, pričom v stavebnom konaní už v zmysle § 61 ods. 1 tretia veta stavebného zákona, nie je stavebný úrad oprávnený prejednávať takú námietku vzhľadom na právoplatné územné rozhodnutie. 26. Podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ tvrdenie žalobcov o diskriminácii je nekompetentné vyvolať právne následky, pretože žalobcovia neuvádzajú, o ktoré postupy správneho orgánu ide, v čom sú tieto postupy rozdielne od postupov pri povolaní susedných stavieb, akú nezákonnosť tým namietajú. 27. V nadväznosti na námietku ohľadom prístupu stavebníka k parcele č. XXXX/XX (vo vlastníctve stavebníka), ktorý je nevyhnutný cez pozemok parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcov dodal, že sa niekoľkokrát pokúšal s vlastníkmi parcely č. XXXX/XX dohodnúť na jej odkúpení či zriadení vzájomných vecných bremien, hoci aj na základe v neprospech stavebníka nevyvážených zmlúv. Žalobcovia na takéto návrhy nereagovali, a preto bol presvedčený, že skutočným zámerom žalobcov je snaha o spôsobenie ujmy stavebníkovi šikanóznym výkonom práva. V. Vyjadrenie ďalších účastníkov v 2. - 13. rade k žalobe 28. Ďalší účastníci v 2.-13. rade sa písomne vyjadrili k žalobe dňa 28.03.2019. Stotožnili sa s dôvodmi podanej žaloby a žiadali žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, pretože nebolo vydané v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, čím boli porušené ich práva ako vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve a ich právo fakticky užívať ich nehnuteľnosti sú tým vážne ohrozené. VI. Právna úprava 29. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 33. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 34. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. 35. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 37. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 38. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. VII. Závery správneho súdu 39. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava- Rača č.j. 2549/47/2018/UPSP-PR zo dňa 08.02.2018, v intenciách námietok žalobcov. 40. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. rozhodnutím č. OU- BA-OVBP2-2018/74773/CUJ zo dňa 13.08.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava-M., ktorý povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/ XX, k.ú.., druh stavby: bytová budova, účel stavby: bývanie v rodinnom dome v objektovej skladbe na pozemku: SO 01 rodinný dom parc. č. XXXX/X, k.ú. M., SO 02 spevnené plochy parc. č. XXXX/X, k.ú. M., SO 03 prípojky inžinierskych sietí parc. č. XXXX/X, XXXX/XX k.ú. M. pre stavebníka FORTRADEX s.r.o., Pečnianska 8, Bratislava, IČO: 462 258 451 podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 41. Ďalší účastník v 1. rade (stavebník) v stavebnom konaní po zrušení prvostupňového rozhodnutia č.j. 10334/2128/2016/UPSP-PR zo dňa 16.06.2016 o vydaní stavebného povolenia rodinného domu doložil stavebnému úradu v zmysle rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, stanoviská Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, odpadové hospodárstvo a Hasičského a záchranného zboru útvaru Bratislava. Taktiež predložil aj vyjadrenie - hlavného mesta SR Bratislava, sekcia dopravy, oddelenie dopravy č. MAGS OD 48833/2017/345447 zo dňa 25.08.2017 k právnemu stavu pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. M.. 42. V priebehu administratívneho konania žalobcovia v rámci viacerých vznesených námietok nesúhlasili s tvrdením správneho orgánu, že komunikačné napojenie na verejnú komunikáciu D. má byť realizované existujúcim zjazdom po pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. M. vo vlastníctve navrhovateľa a toto považovali za nepravdivé, pretože vstup a vjazd na pozemok XXXX/XX k.ú. M. je možný len cez pozemok parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 21 m2, ktorý je v ich vlastníctve a právo prechodu nebolo doposiaľ právne vyriešené. XX. Prvostupňový správny orgán vo vzťahu k tejto námietke v rozhodnutí uviedol a to aj s poukazom na vyjadrenie hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 25.08.2017 (je potvrdené, že ide o súčasť komunikácie II. triedy a je v správe hlavného mesta SR Bratislavy), že prístup k navrhovanej stavbe je zabezpečený z verejného priestranstva priamo na pozemok stavebníka parc. č.., k.ú. M., ktorý tvorí prístup na pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom je umiestnený rodinný dom. 44. Rovnako ako v žalobe, tak aj v odvolacom konaní žalobcovia zotrvali na tejto námietke. 45. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie založil na závere, že prvostupňové rozhodnutie je súladné s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi ustanoveniami. Bližšie sa vznesenou námietkou žalobcov nezaoberal. 46. Záver žalovaného vo vzťahu k predmetnej námietke žalobcov vyhodnotil správny súd pre preskúmanie rozhodnutia ako nedostatočne odôvodnený. Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia správneho orgánu je zadefinovaný v ustanovení § 47 ods. 3 správneho poriadku. Týmto sa žalovaný postačujúco neriadil. 47. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 48. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 49. Pokiaľ žalovaný správny orgán nahradil správnu úvahu len strohým konštatovaním bez odôvodnenia zapadajúceho do logických súvislostí a úvah, nie je možné považovať tvrdené skutočnosti za odôvodnené. Bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa námietkou žalobcov spočívajúcou v tvrdení, že stavebník môže na svoj pozemok vstúpiť len cez pozemok žalobcov, vzťahy žalobcov a stavebníka vo veci prechodu na pozemok stavebníka cez pozemok žalobcov, nie sú žiadnym spôsobom upravené ani riešené prípadným zriadením vecného bremena, či už dohodou alebo cestou súdu, v čom žalobcovia videli rozpor so zákonom a to povoliť stavbu, na ktorú stavebník nemá preukázaný riadny prístup. Predmetné stavebné povolenie nerešpektuje otázku vlastníckeho práva žalobcov k pozemku parc.č. XXXX/XX. najmä, čo sa týka tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že prístup k navrhovanej stavbe je zabezpečený z verejného priestranstva priamo na pozemok stavebníka parc.č. XXXX/XX, k.ú. M., keď z LV č. XXXXX k.ú. M. nesporne vyplýva, že vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XX - vo výmere 21 m2 sú žalobcovia a právo prechodu nebolo doposiaľ právne vyriešené. 50. S poukazom na túto skutočnosť správny súd vyhodnotil námietku žalobcov ako dôvodnú. Konštatoval, že žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcov, ktorou žalovaný legitimuje postup stavebného úradu pri vydaní stavebného povolenia vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcov k pozemku parc. č. XXXX/XX v spojení s prechodom, prejazdom stavebníka na jeho pozemok cez pozemok žalobcov, nezaoberal a ani tento postup neodôvodnil. G. orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na námietky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. 51. Je preto potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že napadnuté rozhodnutie v tomto smere trpí vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd zdôrazňuje, že nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 52. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, rozhodnutie súladne s požiadavkami preskúmateľnosti vo vzťahu k predmetnej námietke žalobcov, čo do dostatku dôvodov odôvodniť. V záujme presvedčivosti odôvodnenia správneho rozhodnutia bude nevyhnutné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, ako a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k svojmu záveru. 53. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 54. Správny súd ešte dodáva, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov o tom, že pri vydávaní napadnutého stavebného povolenia stanovuje stavebný úrad iné podmienky výstavby ako pri povoľovaní stavby žalobcov, čo možno považovať za priamu diskrimináciu žalobcov, je podľa názoru správneho súdu účelové a nijakým spôsobom zdôvodnené. Porušenie princípu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie (zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s rôznymi osobami bude zaobchádzať rovnako, resp. obdobne) podľa názoru správneho súdu nebolo zo strany žalovaného jeho postupom voči žalobcom nijako preukázané. 55. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovia mali vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. Ďalším účastníkom správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože s poukazom na § 169 SSP má pribratý účastník voči neúspešnému žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, pričom v danom prípade ďalším účastníkom takéto trovy nevznikli. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.