Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/223/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201796 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201796.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 00 168 831, právne zastúpený: JUDr. Irena Sopková, advokátka, Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102406745/2018 zo dňa 29.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 až december 2012. Daňová kontrola sa začala dňa 27.11.2015, bola prerušená od 5.8.2016 do 17.7.2017 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. 101964166/2017 zo dňa 14.9.2017, ktorý doručil žalobcovi dňa 19.9.2017. Správca dane následne rozhodnutím č. 101520895/2018 zo dňa 7.8.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume XXX.XXX,XX €, nepriznal mu nadmerný odpočet DPH v sume XXX.XXX,XX € a vyrubil mu daň v sume XX.XXX,XX €. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume XXX.XXX,XX € od tuzemského dodávateľa Porrima, s.r.o., za nákup drogistického tovaru, nealkoholických nápojov a potravín. V tomto zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane aj z dodávateľských faktúr v sume XX.XXX,XX € od tuzemského dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o., za nákup kryštálového cukru. K uplatneniu práva na odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Porrima, s.r.o., za nákup drogistického tovaru, nealkoholických nápojov a potravín správca dane uviedol, že žalobca tento tovar následne dodal maďarskej spoločnosti Lbis Six Korlátolt Feleloségu Társaság Kft (ďalej aj len Lbis Six Kft). Prepravu tovaru mali v zdaňovacom období august 2012 realizovať tuzemské spoločnosti IMKOTRANS s.r.o., Europan TRANS s.r.o. a Merkantil D.S., s.r.o. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u žalobcu, spoločnosti Porrima, s.r.o., NEVIA, s.r.o., IMKOTRANS, s.r.o., Europan TRANS, s.r.o., a Merkantil D.S., s.r.o. Požiadal o medzinárodnú výmenu informácií v súvislosti s maďarskou spoločnosťou Lbis Six Kft. Správca dane zistil, že žalobca figuroval v obchodnom reťazci spoločností WELDER, s.r.o., prípadne CALLISTO, s.r.o. › NEVIA, s.r.o. › Porrima, s.r.o. › žalobca › maďarská spoločnosť Lbis Six Korlátolt Feleloségu Társaság › rumunská spoločnosť S.C. Masine Store. Správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach apríl 2012 až september 2012 žalobcovi dodávala ten istý sortiment tovaru spoločnosť Porrima, s.r.o., s ktorou prestal obchodovať v septembri 2012, a následne (v zdaňovacích obdobiach september 2012 až december 2012) mu ten istý sortiment tovaru dodávala spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o., ktorá vlastne nahradila spoločnosť Porrima, s.r.o. V spoločnosti Porrima, s.r.o., boli v tom čase konateľmi občania Maďarska Y. N. (od 11.7.2011 do 5.3.2013) a X. J. (od 11.7.2011 do 14.10.2013). Od 14.10.2013 je konateľom spoločnosti občan Rumunska K.-V. G.. V dodávateľských spoločnostiach žalobcu (FOOD IMEX, s.r.o., a Porrima, s.r.o.) figuruje ten istý konateľ: Y. N., ktorý so žalobcom komunikoval za obe spoločnosti pri uzatváraní obchodov. Objednávky tovaru sa uskutočňovali prostredníctvom osobných stretnutí, ktorých sa za žalobcu zúčastňoval Ing. V. H. a za Porrima, s.r.o., Y. N.. Na základe dopytu od žalobcu objednal tovar u svojho dodávateľa - spoločnosti NEVIA s.r.o., s ktorou začal spolupracovať približne v tom období, ako so žalobcom. Spoločnosť Porrima, s.r.o., nedisponovala skladovacími priestormi ani nezabezpečovala prepravu tovaru k svojmu odberateľovi. Majoritným dodávateľom spoločnosti NEVIA, s.r.o., bola podľa dokladov z registračnej pokladne zaúčtovaných v hlavnej knihe spoločnosti NEVIA, s.r.o., spoločnosť WELDER, s.r.o. Konateľ spoločnosti WELDER, s.r.o., Péter László sa však vyjadril, že spoločnosť WELDER, s.r.o., nemala a ani nemá žiadne podnikateľské aktivity so spoločnosťou NEVIA, s.r.o. Prevažujúcim predmetom podnikania spoločnosti WELDER, s.r.o., bolo opracovávanie kovu a zámočnícke práce. Spoločnosť WELDER, s.r.o., nevyhotovila doklady predložené konateľom spoločnosti NEVIA, s.r.o., a sortiment uvádzaný na dokladoch v takejto hodnote a množstve nebol predaný. Spoločnosť WELDER, s.r.o., nemá evidovanú žiadnu ERP, nakoľko vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá túto registráciu nevyžaduje. Spoločnosť NEVIA s.r.o. nakupovala tovar aj od spoločnosti CALLISTO, s.r.o. Konateľ spoločnosti CALLISTO, s.r.o., A. uviedol, že v spoločnosti CALLISTO, s.r.o., neevidujú žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť NEVIA, s.r.o., a táto spoločnosť mu ani nie je známa. Na základe Zmluvy o prenájme skladu zo dňa 1.11.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťami NEVIA, s.r.o., ako nájomcom a GOEX SK, s.r.o., ako prenajímateľom, spoločnosť NEVIA, s.r.o., mala mať prenajaté sklady na ul. Bratislavská 34, Šamorín. Počas miestneho zisťovania správca dane zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza starší obytný dom so štyrmi bytovými jednotkami (orientačné čísla 28, 30, 32, 34). Za domom sa nachádzala menšia okrasná záhrada s garážou a dreveným prístreškom. Už na pohľad bolo zrejmé, že na predmetnej adrese sa nenachádzajú priestory vhodné na uskladnenie väčšieho množstva tovaru. Rovnako bolo už na pohľad zrejmé, že by sa v areáli tohto obytného domu neotočil kamión s návesom a nebol tu ani manipulačný priestor potrebný na nakládku a vykládku tovaru. Zároveň je nepravdepodobné vzhľadom na priestorové obmedzenia, že by od roku 2013 prešiel predmetný obytný dom výraznejšími stavebnými úpravami, nakoľko z troch strán susedil s inými stavbami (vpravo a vľavo sa nachádzali rovnaké obytné domy, zo zadnej strany sa nachádzali garáže, ktoré boli zadnou stenou spojené s plotom rodinného domu) a pred domom vedie hlavná cesta. Konateľ spoločnosti NEVIA, s.r.o., M. Y. každý deň po pripísaní platieb za predaj tovaru od spoločnosti Porrima, s.r.o., na účet spoločnosti NEVIA, s.r.o., vyberal peniaze v bankách (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Československá obchodní banka, a.s.) v sume rovnajúcej sa došlej platbe, odovzdal ich konateľovi spoločnosti Lbis Six Kft M. H., ktorý v ten deň vložil tieto peniaze na účet žalobcu vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (neskôr aj na účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s.). Podľa vyjadrenia banky peniaze, ktoré vkladal M. H. (konateľ spoločnosti Lbis Six Kft) na účet žalobcu, boli tie isté, ktoré boli vydané M. Y. (konateľ spoločnosti NEVIA, s.r.o.), nakoľko boli označené jej bankovými páskami a bankovky boli tých istých nominálnych hodnôt. Takéto vklady a výbery sa opakovali týždenne viackrát počas celého obchodovania so spoločnosťou Lbis Six Kft. Z uvedených informácií jednoznačne vyplýva, že M. Y. (konateľ spoločnosti NEVIA, s.r.o.) odovzdával peniaze M. H. (konateľ spoločnosti Lbis Six Kft), ktorý ich následne vkladal na účet žalobcu ako úhrady faktúr za dodaný tovar. Spoločnosť Porrima, s.r.o., v zdaňovacom období august 2012 obchodovala len so žalobcom; spoločnosť NEVIA, s.r.o., v zdaňovacom období august 2012 obchodovala len so spoločnosťou Porrima, s.r.o. Spoločnosť NEVIA, s.r.o., na adrese uvedenej v obchodnom registri nepreberá zásielky. Na tejto adrese sa podľa vlastníka nehnuteľnosti nachádza virtuálne sídlo viacerých spoločností; ak spoločnosť nie je uvedená na zozname umiestnenom na počtovej schránke, znamená to, že s ňou už nespolupracuje a neposkytuje jej služby virtuálneho sídla. Odberateľom tovaru od žalobcu bola maďarská spoločnosť Lbis Six Kft. Maďarská daňová správa zistila, že spoločnosť Lbis Six Kft nakupovala tovar (pracie prášky, energetické nápoje) zo Slovenska od žalobcu. Daňový subjekt Lbis Six Kft predmetné dodávky - nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuviedol v daňových priznaniach za 1.-4. štvrťrok 2012. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Lbis Six Kft M. H. bol tovar prepravený do Maďarska do miest A. a Y.. Ani jedna z adries však nie je vhodná na skladovanie a podľa fotografií zaslaných maďarským správcom dane sú na uvedených adresách bytové domy. Tovar nakúpený od žalobcu mala spoločnosť Lbis Six Kft dodať rumunskej spoločnosti S. C. Masine Store. Maďarský správca dane ďalej v odpovedi uvádza, že rumunská spoločnosť v čase obchodovania s maďarským daňovým subjektom Lbis Six Kft nebola platiteľom DPH a nemala platnú registráciu. Konateľ spoločnosti Lbis Six Kft Albert H. nevedel zdôvodniť obchodovanie so spoločnosťou, ktorá nebola platcom DPH. Podľa vyjadrenia konateľa M. H., ako aj podľa zistení maďarskej daňovej správy, tovar nebol prepravený na územie Rumunska, ale do obce Iža na území Slovenskej republiky pri Komárne. Daňový subjekt Lbis Six Kft nepriznal a nezdanil nadobudnutie tovaru, ktorý mu dodal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca uviedol, že pri nákupe tovaru zabezpečoval prepravu dodávateľ Porrima, s.r.o., na svoj účet a tovar bol prepravovaný do skladových priestorov žalobcu v Okoči. Pri predaji tovaru si prepravu zabezpečoval odberateľ Lbis Six Kft na vlastný účet. Podľa vyjadrenia konateľa prepravcu IMKOTRANS, s.r.o., sa preprava v zmysle medzinárodných nákladných listov uskutočnila. Tovar (drogéria, potraviny, energetické nápoje) bol prepravovaný zo skladových priestorov žalobcu v Okoči do Maďarska. Od 1.6.2012 bola preprava fakturovaná spoločnosti Lbis Six Kft, a to na základe požiadavky Ing. H., konateľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru do konca mája 2012. Prepravu vo väčšine prípadov vykonala priamo spoločnosť IMKOTRANS, s.r.o., svojimi vozidlami, a v niektorých prípadoch prepravu realizovala prostredníctvom iných dopravcov, a to Europan TRANS s.r.o. a D. I. - UNIMETÁL. Zmluvy so spoločnosťou Lbis Six Kft neboli uzatvárané, objednávky sa uskutočňovali telefonicky. Správca dane dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom síce na prvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého tovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj z iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené, dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to v tuzemsku aj na území iného členského štátu. Spoločnosť NEVIA, s.r.o., deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, s.r.o., CALLISTO, s.r.o.). Napriek tomu si spoločnosť NEVIA, s.r.o., z nákupu tohto tovaru odpočítala daň, čím si znížila vlastnú daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnosti Porrima, s.r.o. Vzhľadom na to, že spoločnosť NEVIA, s.r.o. žiadnych iných dodávateľov nemala, zostáva otázne, od koho tento tovar nadobudla a či vôbec získala právo nakladať s tovarom ako vlastník a či potom mohla previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník (ak ho sama predtým nezískala) na spoločnosť Porrima, s.r.o., a následne či táto mohla previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu. Správca dane má dôvodné podozrenie, že predmetom dodania medzi platiteľmi zúčastnenými na preverovaných obchodných transakciách bol stále ten istý tovar, ktorý sa točil medzi jednotlivými zúčastnenými spoločnosťami, pretože: - predmetom fakturácie bol stále ten istý sortiment tovarov, - nebolo možné identifikovať skutočného dodávateľa tovaru pre spoločnosť NEVIA, s.r.o., nakoľko dodávatelia, ktorých označila táto spoločnosť, popreli dodávky tovaru, - ako vyplynulo z odpovede maďarskej daňovej správy týkajúcej sa spoločnosti Lbis Six Kft, tovar dodaný žalobcom do Maďarska skončil opäť na Slovensku (v obci Iža), pričom nadobúdateľ tohto tovaru na Slovensku nie je známy, nakoľko spoločnosť Lbis Six Kft uviedla, že dodala tento tovar rumunskej spoločnosti, - je nesporné, že tovar bol prepravený z tuzemska do Maďarska a naspäť na územie Slovenskej republiky. Ani jeden z odberateľov žalobcu si nesplnil povinnosti pri nadobudnutí tovaru, nepriznal jeho nadobudnutie a neodviedol daň z nadobudnutia tovaru. Správca dane uviedol skutočnosti (ktoré je nevyhnutné vnímať v súvislostiach), na základe ktorých mohol žalobca vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom: - veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a nevenoval sa jej dlhodobo, spolupráca s jednotlivými obchodnými partnermi (Porrima, s.r.o., a Lbis Six Kft) začala v roku 2012, išlo teda o začínajúcu obchodnú spoluprácu; - tovar do svojich maloobchodných prevádzok žalobca nakupoval od iných dodávateľov (tovar od spoločnosti Porrima, s.r.o., bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj); - dodávateľ žalobcu - spoločnosť Porrima, s.r.o. - bola novovzniknutou spoločnosťou (vznikla v roku 2012), nebol to subjekt dlhodobo etablovaný na trhu s predmetným tovarom; - konateľom spoločnosti Porrima, s.r.o., bol občan maďarskej národnosti Tamás N., ktorý bol zároveň jedným z konateľov spoločnosti Porrima, s.r.o. (ktorá dodávala ten istý sortiment tovaru, za tie isté ceny žalobcovi do septembra 2012 a v mene tejto spoločnosti komunikoval s platiteľom tiež Tamás N.); - spoločnosť Porrima, s.r.o., nemala zriadené sídlo, kde by reálne vykonávala svoju ekonomickú činnosť; išlo len o virtuálne sídlo spoločnosti, ktoré sa nachádzalo v rodinnom dome; na tejto adrese malo sídlo množstvo iných spoločností (o tejto skutočnosti sa mohol žalobca dozvedieť prostredníctvom internetu alebo osobne); - odberateľ žalobcu maďarská spoločnosť Lbis Six Kft bol takisto novovzniknutou spoločnosťou (spoločnosť vznikla a bola registrovaná ako platiteľ dane v roku 2012), nešlo teda o spoločnosť dlhodobo obchodujúcu s predmetným tovarom; - žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že odberateľ ho oslovil ako prvý; je však otázne, ako sa dozvedel, že žalobca mu dokáže dodať ním dopytovaný tovar, keďže jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou nebol veľkoobchod s predmetným tovarom; - žalobca si overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodných registrov a prostredníctvom internetového portálu finančnej správy (údaje o platnosti prideleného IČ DPH), čo správca dane nepovažuje za dostatočný a spoľahlivý spôsob vzhľadom na to, že išlo o začínajúcu obchodnú spoluprácu, nových obchodných partnerov, ktorí na trhu nepôsobili dlhodobo; zároveň transakcie, ktoré platiteľ uskutočňoval s týmito obchodnými partnermi boli nie zanedbateľného finančného rozsahu; - žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pritom predmetom dodávok bol aj potravinársky tovar (energy nápoje, špaldové nápoje, antioxidačné nápoje, šošovica, fazuľa); podľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (v znení platnom do 29.12.2012) však na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu, - správca dane z voľne dostupných internetových stránok zistil, že cena výrobkov, za ktorú platiteľ tovar nakupoval od spoločnosti Porrima, s.r.o., bola niekoľkonásobne vyššia oproti cene, za akú bolo možné tieto výrobky kúpiť bežne na trhu; - odberatelia uhrádzali faktúry prostredníctvom vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu v slovenskej banke. To znamená, že konateľ spoločností RAAB TRADE, AC EVO STEEL a najmä Lbis Six Kft takmer každý deň vycestovali z Maďarska na Slovensko s hotovosťou približne XXX.XXX,- € až XXX.XXX,- €, aby uhradili faktúry od žalobcu; - celý priebeh obchodu, vrátane organizácie prepravy tovaru od žalobcu do Maďarska, riadil Ing. V. H., ktorý objednával tovar a komunikoval s dodávateľom a odberateľom z pozície ekonomického riaditeľa žalobcu a zároveň z pozície konateľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., a zabezpečoval prepravu tovaru pre odberateľa Lbis Six Kft. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Porrima, s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Zároveň na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojím plnením nezúčastňuje na plneniach poznačených podvodom. Žalobca teda porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 29.072,38 € aj z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o., za nákup kryštálového cukru. Žalobca následne dodal tovar odberateľovi maďarskej spoločnosti New Trend Home Kereskedelmi és Szolg. Kft, Szállítók útja 4, 1211 Budapešť. Správca dane zistil, že žalobca figuroval v obchodnom reťazci spoločností: maďarské spoločnosti SUGAR TREND Kft › M-REAL.sk, s.r.o. › RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o. › žalobca › maďarská spoločnosť New Trend Home Kereskedelmi és Szolg. Kft. › rumunská spoločnosť Creative Economy s.r.l. Dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uvádzal na faktúrach za dodanie cukru nasledovné označenie: „ISCC číslo: DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-20121xxx“ (posledné tri číslice sa na jednotlivých faktúrach líšili). Správca dane zistil, že ide o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý bol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu ako prvý systém certifikácie trvale udržateľnej biomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje, že pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené kritéria udržateľnosti. Nakoľko predmetom dodávok bol kryštálový cukor, je otázne, z akého dôvodu dodávateľ uvádzal takéto označenie na faktúrach, keďže nesúvisí s dodávaným cukrom. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že nemal vedomosť o pôvode tovaru, pritom podľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., György Csörgö sa vyjadril, že spolupráca so žalobcom trvala od augusta 2012 do mája 2013, no nespomínal si, ako došlo k nadviazaniu ich obchodnej spolupráce. Objednávky tovaru sa uskutočňovali buď telefonicky alebo elektronicky. Za žalobcu vystupoval Ing. V. H. a Ľudovít H., za spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., komunikovali obchodná zástupkyňa M. K., a konateľ A. U.. Platby za tovar boli bezhotovostné. V niektorých prípadoch bol tovar, ktorý bol dodávaný žalobcovi, skladovaný v sklade spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., v Gabčíkove. Vo väčšine prípadov však bol tovar dodaný priamo žalobcovi. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o., sa vyjadril, že tovar, ktorý bol v období august 2012 - december 2012 dodaný žalobcovi, nakúpila spoločnosť RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o., od nasledovných dodávateľov: iTech system, s.r.o., M-REAL.sk, s.r.o., LES-POL, s.r.o., Chino s.r.o. V zdaňovacom období august 2012 jej kryštálový cukor dodala len spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o. Spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o., sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, nepreberá zásielky na adrese sídla, zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“, neplní si povinnosti. Za zdaňovacie obdobia september 2012, november 2012 a december 2012 podal daňový subjekt negatívne daňové priznania, v ktorých neuviedol žiadne zdaniteľné obchody. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia 1.štvrťrok až tretí štvrťrok 2012 spoločnosti M- REAL.sk, s.r.o. vyplýva, že jej dodávateľom bola maďarská spoločnosť SUGAR TREND Kft. Maďarský správca dane uviedol, že spoločnosť SUGAR TREND Kft dodala spoločnosti M-REAL.sk, s.r.o., cukor a prepravu vykonala spoločnosť Merkantil DS, s.r.o. Keďže však spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o., je nekontaktná, nebolo možné túto skutočnosť overiť. Spoločnosť New Trend Home uviedla, že všetok tovar nadobudla z Maďarska a v Maďarsku. K faktúram, ktoré boli zaslané spolu so žiadosťou o MVI, chýbali medzinárodné nákladné listy, na základe čoho maďarskí kontrolóri zistili, že spoločnosť New Trend Home sa pokúsila predmetnú transakciu (ak prebehla) pred daňovými orgánmi zatajiť. Maďarský správca dane sa domnieva, že spoločnosť New Trend Home bola zapojená v medzinárodnom fakturačnom reťazci ako fiktívna spoločnosť. do reťazca daňových únikov a prebieha voči nej trestné konanie. Maďarská daňová správa ďalej uviedla, že rumunská spoločnosť Creative Economy s.r.l. uskutočňovala platby z bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. Prepravu tovaru k odberateľovi zabezpečoval v niektorých prípadoch odberateľ - žalobca a v niektorých prípadoch RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., prostredníctvom spoločnosti RUSSEL TRANS, s.r.o., pretože spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., nemala vlastné nákladné vozidlá. RUSSEL TRANS, s.r.o., si objednala prepravu u spoločností Zsolt Horváth - HORVÁTH TRANS a PANNSPED DS, s.r.o. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., zabezpečovala prepravu na základe objednávok od žalobcu a aj mu prepravu fakturovala. Žalobca pritom v písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečovali odberatelia sami. Spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., nemala so spoločnosťou RUSSEL TRANS, s.r.o., uzatvorenú zmluvu o preprave, prepravu vykonávala na základe objednávok. Konateľ PANNSPED DS, s.r.o., uviedol, že prepravu kryštálového cukru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., telefonicky a faxom zasielala objednávku prepravy. Miesto nakládky a vykládky určoval odberateľ - tovar sa nakladal v Gabčíkove, Mliečanoch alebo v Okoči a vykládka sa uskutočňovala v Maďarsku. Správca dane počas výkonu miestneho zisťovania zistil, že spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., vykonala aj iné prepravy pre spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o. (ktoré priamo nesúviseli s intrakomunitárnymi dodávkami tovaru uskutočnenými žalobcom), a vyžiadal si preto od spoločnosti PANNSPED DS, s.r.o., doklady týkajúce sa týchto prepráv (faktúry, medzinárodné nákladné listy CMR). Podľa predložených faktúr a CMR dokladov to boli prepravy vykonané na trase z Maďarska na Slovensko a prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bola odosielateľom tovaru spoločnosť PPF Manager Kft, Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems, s.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar prevzala spoločnosť RUSSEL EXPORT- IMPORT, s.r.o., a bol vyložený buď v Gabčíkove alebo v Mliečanoch. Podľa vyjadrenia daňového subjektu Zsolt Horváth - HORVÁTH TRANS predmetom prepravy bol kryštálový cukor. Prepravu tovaru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., a aj jej bola fakturovaná. Zmluvu o preprave so spoločnosťou RUSSEL TRANS, s.r.o., nemal uzatvorenú, objednávky prepravy sa uskutočňovali telefonicky, e-mailom alebo osobne. Tovar sa nakladal v Gabčíkove v priestoroch spoločnosti RUSSEL TRANS, s.r.o., a v Mliečanoch v priestoroch Zsolt Horváth - HORVÁTH TRANS (na základe uzatvorenej zmluvy o skladovaní zo dňa 26.9.2012 so spoločnosťou RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o.); vykládka bola v Maďarsku podľa pokynov odberateľa. Správca dane si vyžiadal od L. - HORVÁTH TRANS faktúry za prepravu vyhotovené pre spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach august 2012 - december 2012 s prílohami. Z predložených dokladov vyplynuli dve významné skutočnosti súvisiace s preverovanými obchodnými transakciami: - podľa predložených faktúr a CMR dokladov boli vykonané prepravy na trase z Maďarska na Slovensko a prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bol odosielateľom tovaru PPF Manager Kft., Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems, s.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar prevzala spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o. (v štyroch prípadoch prevzatie potvrdila priamo spoločnosť iTech systems, s.r.o.). Tovar bol vyložený buď v Gabčíkove alebo v Mliečanoch, - v preverovanom období boli pre spoločnosť RUSSEL TRANS s.r.o. vykonané prepravy na trase zo Slovenska do Maďarska, predmetom prepravy bol kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bola odosielateľom tovaru spoločnosť HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o., Příkop 4, Brno, identifikovaná pre daň v SR, príjemcom bola spoločnosť PPF Manager Kft., Györ, ktorá zároveň potvrdila prevzatie tovaru na CMR dokladoch. Tovar bol naložený v Hornej Potôni a vyložený v Györi. Spoločnosť HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. v týchto zdaňovacích obdobiach však nevykázala žiadne tuzemské transakcie (dodanie tovaru v tuzemsku, ani nákup tovaru v tuzemsku), len dodanie s oslobodením od dane do iného členského štátu. Zároveň v daňových priznaniach uviedla nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu od maďarskej spoločnosti FOR TRANS Hungária Szállftmányozási Kft. Na základe informácií získaných pri výkone miestnych zisťovaní v spoločnosti PANNSPED DS, s.r.o., a L. - HORVÁTH TRANS, z ktorých vyplynulo, že spoločnostiam iTech systems, s.r.o., a Chino s.r.o. dodávala tovar spoločnosť PPF Manager Kft., požiadal správca dane Finančné riaditeľstvo SR o poskytnutie údajov zo systému VIES o tom, od koho spoločnosti iTech systems, s.r.o., M-REAL.sk, s.r.o., LES-POL, s.r.o,. a Chino s.r.o. nadobúdali tovar v zdaňovacích obdobiach august 2012 - december 2012. Z poskytnutých údajov zo systému VIES vyplýva, že uvedeným spoločnostiam dodávali tovar viaceré maďarské subjekty, pričom najvýznamnejšími dodávateľmi podľa hodnoty dodaného tovaru boli spoločnosti: LANGEX KERESKEDELMI ÉS KÉPVISELETI Kft, SUGAR TREND Kft. (dodávala tovar spoločnosti M-REAL.sk, s.r.o., a spoločnosti iTech systems, s.r.o.), PPF - MANAGER Kft. (dodávala tovar spoločnosti iTech systems, s.r.o., a spoločnosti Chino s.r.o.), SZABÓ Z. (dodával tovar spoločnosti iTech systems, s.r.o.) a KR-PROJEKT Kft. (dodávala tovar spoločnosti iTech systems, s.r.o.). Maďarská daňová správa v jednej z odpovedí na žiadosť o MVI uviedla, že spoločnosť SUGAR TREND Kft. sa správa ako „sprostredkovateľská / fiktívna spoločnosť“, na domácom trhu nevykonala žiadne transakcie. Cukor nakupovala od slovenských spoločností a predávala ho naspäť prevažne slovenským spoločnostiam; prepravu tovaru vykonávali slovenské spoločnosti. Vodiči sa vyjadrili, že prepravili cukor zo Slovenska v rovnakom množstve v to ráno, cukor bol prepravený do obchodného závodu v Máriakálnok (Madarsko), kde bol vyložený z kamiónov a neskôr bol naložený späť do kamiónov. Kontrolóri našli v kabíne vodiča CMR doklady za jeden týždeň. Na základe toho vodiči vypovedali, že prepravili cukor každý deň vyššieuvedeným spôsobom do Maďarska a potom ho prepravili späť na Slovensko tými istými vozidlami. Podľa maďarskej daňovej správy v prípade, že došlo k pohybu tovaru, bol cez hranice prepravovaný ten istý tovar. Spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., deklarovala nadobudnutie tovaru od iných tuzemských spoločností, ktoré sú však dlhodobo nekontaktné. Spoločnosť SUGAR TREND Kft. nevykonávala žiadne iné obchodné transakcie iba nákup cukru zo Slovenska a predaj cukru späť na Slovensko; spoločnosť PPF Manager Kft. nakupovala cukor od spoločnosti HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. - cukor bol dodávaný zo Slovenska; zároveň táto spoločnosť nadobúdala na Slovensku cukor od ďalšej maďarskej spoločnosti FOR TRANS Hungária Kft. „k.a.“. Nie je vylúčené, že predmetom dodania v rámci reťazového obchodu, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, bol stále ten istý tovar (cukor), ktorý koloval medzi rôznymi spoločnosťami zo Slovenska, Maďarska, prípadne z Českej republiky. Predávajúci (žalobca) sa v každom prípade musí uistiť o serióznosti svojho obchodného partnera. Musí byť schopný preukázať, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať a vynaložil dostatočnú starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci zdaniteľných obchodov, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Správca dane mal vážne pochybnosti, či štatutárny orgán žalobcu náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a či si na tento účel zaobstaral dostatok informácií, či pri výkone podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a či bol dodržiavaný bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Žalobca mal venovať náležitú pozornosť a pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich obchodných partnerov. Súbor základných otázok, ktoré si má podnikateľ položiť pred uzatvorením obchodu s novým dodávateľom, resp. odberateľom pri rizikovom obchode by mal byť súčasťou náležitej starostlivosti, pričom ignorovanie disproporcií by mohlo viesť k objektivizovanému záveru, že platiteľ mal vedieť že s dodávkou niečo nie je v poriadku. Správca dane uviedol niektoré skutočnosti, na základe ktorých žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom: - veľkoobchod s predmetným tovarom nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu a zároveň sa uvedenej činnosti nevenoval dlhodobo, spolupráca s obchodnými partnermi na predmetných transakciách (nákup a predaj cukru v rámci veľkoobchodu) začala v roku 2012, išlo teda o novovzniknutú spoluprácu; - cukor do svojich maloobchodných prevádzok nakupoval od iných dodávateľov (cukor od spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., bol určený výlučne na veľkoobchodný predaj); - žalobca sa nezaujímal o pôvod tovaru, pritom predmetom dodávok bol potravinársky tovar; ako už správca dane uviedol, podľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z. z. na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu; - dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uvádzal na faktúrach za dodanie cukru ISCC číslo: DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-2012lxxx“ (posledné tri číslice sa na jednotlivých faktúrach líšili); ide o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý bol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu ako prvý systém certifikácie trvalé udržateľnej biomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje, že pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené kritéria udržateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že toto označenie sa nevzťahuje ani na výrobcov cukru, obchodníkov s cukrom, ani nesúvisí s dodávaným cukrom; - vzhľadom na to, že kryštálový cukor bol skladovaný v sklade dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., v Gabčíkove, resp. v sklade jeho dodávateľa (L. E. - HORVÁTH TRANS) v Mliečanoch a odtiaľ bol prepravený priamo k odberateľom platiteľa, žalobca predmetný tovar ani nevidel, nekontroloval množstvo a kvalitu tovaru, ani balenie (či obsahuje všetky údaje v zmysle platnej legislatívy); - žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že odberateľ ho oslovil ako prvý - je však otázne, ako sa dozvedel, že žalobca mu dokáže dodať ním dopytovaný tovar, keďže jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou nebol veľkoobchod s predmetným tovarom; - žalobca si overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodných registrov a prostredníctvom internetového portálu finančnej správy (údaje o platnosti prideleného IČ DPH), čo správca dane nepovažuje za dostatočný a spoľahlivý spôsob vzhľadom na to, že išlo o začínajúcu obchodnú spoluprácu a nových obchodných partnerov; zároveň transakcie, ktoré žalobca uskutočňoval s týmito obchodnými partnermi boli nie zanedbateľného finančného rozsahu. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa žalobca zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť. Zároveň na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že platiteľ nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 102406745/2018 zo dňa 29.11.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 101520895/2018 zo dňa 7.8.2018. Skutkový stav považoval za dostatočne a riadne zistený; správca dane vykonal rozsiahle preverovanie, dôkladne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie, vykonané žalobcom síce na prvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého tovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska aj z iného členského štátu. Dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, tak v tuzemsku, ako aj na území iného členského štátu. Spoločnosť NEVIA, s.r.o., deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar nedodali, nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, s.r.o., CALLISTO, s.r.o.), tak ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí správcu dane. Správca dane podrobne uviedol skutočnosti, na základe ktorých žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom, t.j. veľkoobchod s tovarom (drogistický tovar, nealkoholické nápoje, potraviny) nebol hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu, uvedenej činnosti sa nevenoval dlhodobo, spolupráca s jednotlivými obchodnými partnermi začala v roku 2011, resp. 2012, išlo teda o relatívne krátkodobú spoluprácu v novej oblasti podnikania. K námietke žalobcu, že prerušenie daňovej kontroly na 346 dní je neprimerané uviedol, že bolo potrebné získať informácie prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií k dani z pridanej hodnoty. Správca dane daňovú kontrolu prerušil odo dňa 5.8.2016 podľa § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP). Daňová kontrola bola prerušená do dňa získania potrebných informácií, t. j. do 17.7.2017. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa § 61 ods. 5 DP neplynú. Správca dane urgoval odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu, a to dňa 26.8.2016 správca dane zaslal tri urgencie, ktoré eviduje pod číslami: 1470103/2016, 1470078/2016, 1470125/2016; dňa 16.11.2016 správca dane zaslal urgenciu , ktorú eviduje pod číslom 1704993/2016; dňa 20.2.2017 správca dane zaslal urgenciu, ktorú eviduje pod číslom 155885/2017; dňa 23.5.2017 správca dane zaslal urgenciu, ktorú eviduje pod číslom 690916/2017. Zároveň správca dane zaslal reklamácie na dve prijaté odpovede, a to dňa 24.10.2016, ktoré eviduje pod číslami 1643489/2016 a 1643424/2016. Správca dane prerušil daňovú kontrolu v súlade so zákonom. V zmysle § 46 ods. 10 DP lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola bola začatá dňa 27.11.2015; odo dňa 5.8.2016 do 17.7.2017 bola prerušená a dňa 19.9.2017 bola ukončená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 DP. Ustanovenie § 46 ods. 1 DP umožňuje správcovi dane vykonať jednu daňovú kontrolu za viacero zdaňovacích období. Splnomocnený zástupca žalobcu bol nazerať do spisu dňa 21.8.2018 a o nazretí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam č. 101635092/2018 zo dňa 21.8.2018 a zároveň spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101635216/2018 zo dňa 21.8.2018; splnomocnený zástupca žalobcu bol nazerať do spisu aj dňa 5.9.2018 a o nazretí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam č. 101730422/2018 zo dňa 5.9.2018 a zároveň spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101730530/2018 zo dňa 5.9.2018. V rámci nazerania do spisu bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu umožnené nazrieť aj do žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácii, urgencií správcu dane, oznámení a odpovedí. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt mal všetky uvedené informácie k dispozícii. K námietke žalobcu, že daňovej kontroly sa zúčastnil zamestnanec, ktorý bol ex lege vylúčený z dôvodu uvedeného v § 60 ods. 1 DP žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania nenamietal žiadne skutočnosti v súvislosti s § 60 DP a nepodal žiadnu námietku. Vykonaním daňovej kontroly boli poverení zamestnanci správcu dane F.. S., kontrolórka, a Ing. J., kontrolórka (poverenie na výkon daňovej kontroly č. 21120922/2015 zo dňa 29.1.2015). Poverením na výkon daňovej kontroly č. 101655077/2017 zo dňa 28.7.2017 boli poverení zamestnanci správcu dane Mgr. E. H., kontrolórka, a Mgr. Y. N., kontrolór; zároveň bolo zrušené poverenie na výkon daňovej kontroly pre kontrolórku Ing. S. G. dňom 1.7.2017 z dôvodu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru, s čím bol žalobca písomne oboznámený. K námietke žalobcu, že ho správca dane obmedzoval vo výkone práv podľa § 23 DP žalovaný uviedol, že dňa 15.8.2018 správca dane prijal elektronicky žiadosť žalobcu zo dňa 14.8.2018 o vydanie spisového materiálu, ktorou v zmysle § 23 ods. 2 DP žiadal správcu dane o vydanie fotokópií celého spisového materiálu k rozhodnutiam (vydaným správcom dane po daňovej kontrole), ktorého zhodu osvedčí s originálom; kópie žiadal vyhotoviť najneskôr do 17.8.2018, teda do dvoch dní od podania žiadosti. Žalobca nežiadal o nahliadnutie do spisu. Dňa 17.8.2018 (piatok) o 09:15 hod. sa na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty dostavil Mgr. Zoltán N. a oznámil správcovi dane, že prišiel nazerať do spisu žalobcu, žiadal o vydanie fotokópie celého spisu na základe žiadosti, ktorá bola správcovi dane zaslaná dňa 15.8.2018, a predložil plnomocenstvo zo dňa 16.8.2018, ktoré mu udelil žalobca. Najbližší možný termín na nahliadnutie do spisu bol možný dňa 21.8.2018 vzhľadom na to, že daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti. O nazretí do spisu správca dane spísal úradný záznam č. 101635092/2018 zo dňa 21.8.2018 aj zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101635216/2018 zo dňa 21.8.2018; správca dane v tento deň vyhotovil časť fotokópií spisového materiálu v počte 2434 strán a odovzdal ich splnomocnenému zástupcovi žalobcu S.. L. N.. N. dane teda štvrtý pracovný deň po doručení žiadosti žalobcu o vyhotovenie fotokópie celého spisu, jeho žiadosť čiastočne vyhovel. Aj dňa 5.9.2018 splnomocnený zástupca žalobcu nahliadal do spisu, o čom je spísaný úradný záznam č. 101730422/2018 zo dňa 5.9.2018 aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101730530/2018 zo dňa 5.9.2018; splnomocnený zástupca si robil fotokópie spisu a ním vybraných dokumentov tabletom a telefónom. Žalovaný preto uzavrel, že žiadne právo žalobcu správca dane neporušil a ani ho neobmedzoval vo výkone jeho práv. Správca dane na str. 13 prvostupňového rozhodnutia neuviedol text, že „spoločnosť Lbis Six Kft. tovar nadobudnutý od daňového subjektu dodala ďalej do Rumunska“, ale uviedol, že „Tovar nakúpený od platiteľa COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo dodala spoločnosť Lbis Six Kft rumunskej spoločnosti S. C. Masine Store (IČ pre daň: RO26993862).“ Správca dane teda vôbec netvrdí, že tovar bol fyzicky dodaný na územie Rumunska, ale rumunskej spoločnosti. Dodávateľ kryštálového cukru RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uvádzal na faktúrach za dodanie tovaru označenie: „ISCC číslo: DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-2012lxxx“, ktoré sa však netýkajú obchodovania s potravinami, ale certifikácie pre pestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a biopalivami. Je otázne, z akého dôvodu dodávateľ uvádzal takéto označenia na faktúrach v súvislosti s kryštálovým cukrom. V súvislosti s miestnym zisťovaním u daňového subjektu RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., ktorý mal v kontrolovanom zdaňovacom období dodať žalobcovi kryštálový cukor, a u Porrima, s.r.o., ktorý mal žalobcovi dodať drogistický, tovar, nealkoholické nápoje a potraviny, správca dane použil v súlade s § 24 ods. 4 DP ako dôkaz zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 103154983/2016 zo dňa 17.5.2016 u RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., a nevypočúval svedkov. Na základe toho žalovaný uviedol, že žiadne právo žalobcu správca dane neporušil. Vzhľadom na to, že kryštálový cukor bol skladovaný v sklade dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., v Gabčíkove, resp. v sklade jeho dodávateľa (L. E. - HORVÁTH TRANS) v Mliečanoch a odtiaľ bol prepravený priamo k odberateľom žalobcu do Maďarska, žalobca predmetný tovar nevidel, ani nekontroloval množstvo a kvalitu tovaru, ani balenie (či obsahuje všetky údaje v zmysle platnej legislatívy). Poukázal na § 9 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. K osobe Ing. V.a H. žalovaný uviedol, že celý priebeh obchodu, vrátane organizácie prepravy tovaru od žalobcu do Maďarska, riadil práve Ing. Roland H., ktorý objednával tovar a komunikoval aj s dodávateľom a aj s odberateľmi z pozície ekonomického riaditeľa u žalobcu a zároveň z pozície konateľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., zabezpečoval prepravu tovaru pre Lbis Six Kft. Zároveň žalovaný uviedol, že na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, Vložka číslo: 129/T, v časti štatutárny orgán: predstavenstvo je uvedený Ing. Roland H. ako člen a je členom predstavenstva žalobcu aj v súčasnosti. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ho účelovo obvinil z podvodu na dani a jeho vedomosť o podvode založil iba na domnienkach, hypotézach a absurdnostiach. Správca dane totiž vykonal rozsiahle preverovanie, dôkladne vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom síce na prvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s predmetným tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého tovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj z iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené, dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to jednak v tuzemsku, ako aj na území iného členského štátu. Správca dane v rozhodnutí podrobne uviedol skutočnosti, na základe ktorých mohol žalobca vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta, C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid. II. Žaloba Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102406745/2018 zo dňa 29.11.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101520895/2018 zo dňa 7.8.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Závery, z ktorých žalovaný aj správca dane vychádzajú, nemôžu podľa jeho názoru obstáť. Namietal, že akoukoľvek interpretáciou zákona nenájde podmienku splnenia povinnosti na dodávateľskom alebo odberateľskom stupni predchádzajúcom alebo nasledujúcom po platiteľovi dane, ktorý si právo uplatňuje. V intenciách čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemôže správca dane takou podmienkou argumentovať nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-142/11 (K. O.) vyplýva, že platiteľovi DPH nemôže správca dane odmietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto právo uplatňuje, ak táto splnila podmienky podľa § 49. Zdôraznil, že svoju činnosť vyvíja dlhodobo od roku 1953 a v súčasnosti je zapísaný v obchodnom registri ako družstvo. Doteraz nemal žiadne problémy, riadne uhrádzal všetky daňové povinnosti aj povinnosti voči ostatným štátnym subjektom a obchodným partnerom. Nadmerné odpočty DPH mu boli za jednotlivé obdobia vrátené bez predchádzajúcej kontroly. Daňová kontrola za obdobie roka 2012 sa začala až dňa 27.11.2015, čo je síce právom žalovaného, no ide o neobvyklú kontrolu, pretože oprávnenosť vratky sa zisťuje pred jej samotným vrátením a nie tri roky po vyplatení. Začatie daňovej kontroly bolo podmienené zisteniami prvostupňového správneho orgánu po vykonaní kontroly u spoločností Porrima, s.r.o., a NEVIA, s.r.o., u ktorých boli zistené nedostatky. Podmienkami pre nadobudnutie práva na odpočet DPH je, že ide o platiteľa DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z., ktorému vznikla daňová povinnosť. Na vznik práva na odpočet DPH musia byť kumulatívne splnené len dve podmienky: platiteľ má faktúru vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. a má daň uvedenú v záznamoch podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. Iné podmienky nie sú zákonné. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa týmito zákonnými ustanoveniami neriadili a prispôsobovali si iba dôkazy, ktoré mali svedčiť v jeho neprospech. Správne orgány uznali, že preverované obchodné transakcie navodzovali stav bežných obchodov s tovarom. Na konštatovanie, že išlo o obchodovanie s tým istým tovarom v nezmenenom stave, nemali žiadne dôkazy. Žalobca trvá na tom, že jednoznačne preukázal reálnosť plnenia nákupom tovaru spolu s dodacími listami, dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a CMR dokladmi. Tovar bol vyložený v jeho sklade v Okoči, prebrali ho skladníci, no žalovaný ich nevypočul. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že nepostupoval ako správny hospodár a svojich odberateľov a dodávateľov si riadne nepreveril. Za najhodnovernejší dôkaz považoval uhradenie dodaného tovaru subjektu, o ktorom nemal pochybnosti, a úhrada pre neho od dodávateľa, o čom svedčia výpisy z účtov. Nevie, ešte akými zákonnými prostriedkami mal preverovať hodnovernosť dodávateľov a odberateľov. Obchodné transakcie medzi jednotlivými subjektmi sú predmetom obchodného tajomstva a žiaden subjekt ich nevyzrádza. Žalobca riadne odviedol daň z príjmu z obchodných transakcií a vykázal zisk v sume XXX.XXX,XX € a neobohatil sa o neoprávnene odpočítanú daň. Sídla firiem existujú, sú zapísané v obchodnom registri a žalobca nemá možnosť ovplyvniť sídlo firmy iného subjektu a nemá možnosť si zisťovať, či ide o sklad alebo kanceláriu, pretože by to napĺňalo znaky trestného činu neoprávneného sledovania osôb. Žalobca citoval rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.5.2018, 5Sžf/10/2016 zo dňa 28.3.2018. III. Doplnenie žaloby Žalobca podaním zo dňa 20.2.0019, doručeným správnemu súdu dňa 21.3.2019, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby, doplnil žalobu o nasledovné námietky: Daňová kontrola bola prerušená takmer jeden rok (346 dní), čo považuje za neprípustné. Jedinou príčinou bola skutočnosť, že vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií o spoločnosti New Trend Home Kft. príslušným orgánom Maďarska trvalo podľa správcu dane až 368 dní, čo je viac ako dvojnásobok lehoty, ktorú na to ustanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, resp. zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov. Ak by žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií o spoločnosti New Trend Home Kft. Kft. príslušný orgán Maďarska bol vybavil aspoň do šiestich mesiacov (185 dní) odo dňa jej prijatia, čo je najdlhšia lehota, ktorá je prípustná podľa smernice Rady 2011/16/EÚ, resp. zákona č. 442/2012 Z.z., jej vybavenie by trvalo nie 368 dní, ale iba 185 dní. To by malo za následok, že prerušenie daňovej kontroly by trvalo nie 346 dní, ale iba 164 dní. Takto by daňová kontrola spolu s jej prerušením trvala nie 663 dní, ale iba 481 dní. Správca dane mal prerušiť daňovú kontrolu dňa 26.4.2016, keď zaslal do Maďarska žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií o spoločnostiach Lbis Six Kft, RAAB TRADE Ker és Szolg Kft. a AC Evo Steel Kft. Dôvodom toho, že daňová kontrola bola prerušená až do dňa 17.7.2017, má byť podľa správcu dane to, že až vtedy mal správca dane prijať odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií o spoločnosti New Trend Home Kft. To je však v rozpore s obsahom spisu, pretože daňový subjekt dňa 5.7.2017, keď mu správca dane prvýkrát umožnil vykonať právo nazrieť do spisu, z neho zistil, že odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií o spoločnosti New Trend Home Kft. bola Finančnej správe SR zaslaná príslušným orgánom Maďarska ešte dňa 23.2.2017. Daňovej kontroly sa zúčastnil zamestnanec, ktorý bol ex lege vylúčený z dôvodu uvedeného v § 60 ods. 1 DP. Ten však neoznámil svojmu príslušnému nadriadenému zamestnancovi správcu dane skutočnosti uvedené v § 60 ods. 1 DP, čo je v rozpore s § 60 ods. 3 DP. Správca dane ho obmedzoval vo výkone práv, ktoré mu patria podľa § 23 DP. Napríklad zo spisového materiálu mu účelovo vyhotovil fotokópie iba tých dokumentov, ktoré mu počas daňovej kontroly poskytol sám žalobca. Výkon práva nazrieť do spisu mu umožnil až dňa 5.9.2017. Správca dane iba špekuluje, keď tvrdí, že predmetom fakturácie bol ten istý tovar. Po uplynutí piatich rokov to nemal ako zistiť. Predmetom fakturácie bol nie ten istý tovar, ale rovnaký druh tovaru, čo je obrovský rozdiel. Veľkoobchodná činnosť je jeho predmetom podnikania odo dňa, keď vznikol, t.j. odo dňa 4.11.1953. Ďalej, že žalobca si overoval svojich obchodných partnerov na základe výpisov z obchodných registrov a prostredníctvom internetového portálu finančnej správy, čo správca dane nepovažuje za dostatočné a spoľahlivé. Správca dane však v napadnutom rozhodnutí zároveň neuviedol, čo mal vtedy žalobca ešte urobiť, čo by dnes správca dane považoval za dostatočné a spoľahlivé. Podľa článku 273 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty členské štáty môžu uložiť povinnosti, ktoré považujú za potrebné na predchádzanie daňovým podvodom. Slovenská republika je síce členským štátom, ale také povinnosti do dnešného dňa neuložila. Inými slovami, štát, ktorý do dnešného dňa nepovažoval za potrebné uložiť povinnosti, aby tak sám predchádzal daňovým podvodom ukazuje prstom na žalobcu a hovorí mu, že je podvodník, lebo neprijal opatrenia na zabránenie svojej vlastnej účasti na podvode. Ten istý štát mu však zároveň nevie povedať, o aké opatrenia by malo ísť. Ako môže nezáujem kohokoľvek o pôvod akejkoľvek potraviny zároveň znamenať, že ide o potravinu neznámeho pôvodu, ktorej umiestňovanie na trh je ex lege zakázané? Potravinou neznámeho pôvodu podľa § 2 písm. b/ zákona č. 152/1995 Z.z. je predsa nie potravina, o pôvod ktorej sa ktokoľvek nezaujímal, ale potravina, pri ktorej nemožno dokladom preukázať prevádzkovateľa potravinárskeho podniku alebo pri dovezenej potravine krajinu pôvodu a prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Ďalej, že konateľ spoločnosti Lbis Six Kft každý deň vycestoval z Maďarska na Slovensko s hotovosťou približne XXX.XXX € - XXX.XXX €, aby uhradil faktúru od žalobcu. Ako to mal žalobca vedieť? Okrem toho, vložiť peniaze na bankový účet bol vtedy úplne bežný a legitímny spôsob platenia. Tento spôsob platenia je úplne bežný a legitímny aj dnes. Dokonca sa na to nevzťahuje ani zákaz ustanovený zákonom č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov. Ďalej, že spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uviedla na faktúrach za dodanie cukru ISCC číslo. Žalobca nevie, čo je ISCC číslo a prečo ho spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uviedla na faktúrach. Žalobca nevedel o tom, že Ing. H. si privyrábal tak, že pre spoločnosť Lbis Six Kft sprostredkoval prepravu. Dôvod na to určite nemal. Odopretie nároku na odpočítanie dane daňovému subjektu je v rozpore s právom, pretože: - v priebehu daňovej kontroly bolo objektívne preukázané iba to, že spoločnosti Porrima, s.r.o. a RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uskutočňovali dodávky pre daňový subjekt, na ktorých sa daňový subjekt zúčastnil svojou kúpou a zároveň - v priebehu daňovej kontroly nebolo nijako preukázané, že: -- dodávky od spoločností Porrima, s.r.o., a/alebo RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., na ktorých sa daňový subjekt zúčastnil svojou kúpou, sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a -- podvod spáchal predávajúci a teda spoločnosť Porrima, s.r.o., a/alebo RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., a -- daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na takom plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, ktorý spáchal predávajúci a teda Porrima, s.r.o., a/alebo RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o. Žalobca nemal ako vedieť a nevedel o tom, kedy, od koho a na aký účel prišli peniaze na bankový účet spoločností Porrima, s.r.o., BEST OFFICE, s.r.o., a NEVIA, s.r.o., a kto, kedy, čo s peniazmi ďalej robil, a prečo. Nemal ako vedieť a nevedel o tom, že spoločnosti Lbis Six Kft a New Trend Home Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu nezdanili. Nemal ako vedieť a nevedel o tom, že spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o. daň nepriznal. Žalobca nemal ako vedieť a nevedel o tom, kto bol odberateľom spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., ani kto jej tovar dodával. Žalobca nepozná spoločnosť M-REAL.sk, s.r.o., preto nemal ako vedieť a nevedel o tom, kto mu dodával tovar a tieto spoločnosti nepozná. Žalobca nemal ako vedieť a nevedel o tom, ako spoločnosti Lbis Six Kft a New Trend Home Kft naložili ďalej s tovarom, ktorý nadobudli od neho. Žalobca nedodával tovar v rámci reťazového plnenia z jedného členského štátu do iného členského štátu, ale akvizíciu ukončil tým, že tovar dodal spoločnostiam Lbis Six Kft a New Trend Home Kft. Žalobca konal v dobrej viere. IV. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4.3.2019 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že Pri posudzovaná nároku na odpočet DPH je potrebné sa zaoberať nielen tou skutočnosťou, či sa zdaniteľné plnenie reálne uskutočnilo, ale aj skutočnosťou, či platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet dane, ktorý bol článkom reťazca, sa stal súčasťou podvodného daňového reťazca bez vlastnej viny alebo či mohol vedieť alebo vedieť mal, že sa svojím plnením zúčastňuje na tomto podvodnom konaní. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam práva je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou Rady EÚ 2006/112/ES. Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie. Zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý nárok na odpočítanie dane, no musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar zakladajúci nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu (rozsudok vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid). Kontrolná skupina nezaťažovala žalobcu viac ako bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly. Uskutočnenie nadobudnutí a dodaní tovaru aj oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, pričom nestačí len predloženie faktúr. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje právo na odpočítanie dane, ktoré vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 citovaného zákona). Ide však o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ, ak sú splnené ďalšie podmienky, a to že má doklady, ktoré preukazujú právo na odpočet dane a ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovar a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky majú hmotnoprávnu povahu, preto nestačí len formálne preukazovať uskutočnenie zdaniteľného obchodu faktúrami a dodacími listami, k dodaniu tovaru musí aj reálne dôjsť. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti: objekt, subjekt a právnu skutočnosť. Ako dôkaz ich možno použiť len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-142/11, na ktorý poukazuje žalobca, nemožno v predmetnej veci aplikovať. Naopak, žalovaný upriamil pozornosť na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. V. Replika žalobcu Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Až v replike označil zamestnankyňu správcu dane, ktorá podľa jeho názoru mala byť vylúčená z konania podľa § 60 ods. 1 DP - F.. Y.. F.. Y. sa podľa jeho názoru zúčastnila na daňovej kontrole napriek tomu, že si bola vedomá toho, že so zreteľom na jej pomer k žalobcovi možno mať pochybnosti o jej zaujatosti a túto skutočnosť neoznámila nadriadenému zamestnancovi. F.. H. Ing. Y. boli spolužiakmi na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. VI. Pojednávanie Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 3.7.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. VII. Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). Podľa § 65 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ) ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania (ods. 1). Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody (ods. 2). Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody (ods. 3). Podľa § 249 ObZ členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak. VIII. Posúdenie veci správnym súdom Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namieta, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 19, § 49, § 51 a § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 a splnenie podmienok aj riadne preukázal. Správny súd na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane v rozsahu žalobných bodov považuje za potrebné ozrejmiť, že sa bude zaoberať len žalobnými bodmi uvedenými v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 17.12.2018 a nie dôvodmi uvedenými v doplnenej žalobe zo dňa 20.2.2019 a doručenej správnemu súdu dňa 21.3.2019, pretože žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozširoval žalobu o ďalšie žalobné body. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2018, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Posledným dňom dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.2.2019, do kedy mohol žalobca rozširovať rozsah správnej žaloby o ďalšie žalobné body. Keďže žalobca kvalitatívne rozšíril žalobu podaním zo dňa 20.2.2019 (teda osem dní po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby) a rozšírenie žaloby doručil správnemu súdu až dňa 21.3.2019, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty a vzhľadom na koncentračnú zásadu sa správny súd dôvodmi uvedenými v rozšírení žaloby už nezaoberal (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/24/2010). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa 18.4.2013). Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/ EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe august 2012 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami Porrima, s.r.o., a RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., CMR doklady, kúpne zmluvy na tovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“ tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská spoločnosť Lbis Six Kft, ako jeden z odberateľov žalobcu, nemala skladové priestory, nepriznala dodanie tovaru zo Slovenska od žalobcu, ani neodviedla daň v Maďarsku z tohto tovaru. Správca dane zistil, že tovar (drogistický tovar, nealkoholické nápoje a potraviny) nebol následne dodaný rumunskej spoločnosti S.C. Masine Store, ale skončil opäť na Slovensku v obci Iža. V prípade kryštálového cukru žalobca nemal reálnu možnosť existenciu a kvalitu tovaru skontrolovať, pretože bol dopravovaný priamo od dodávateľa žalobcu spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., k odberateľovi žalobcu maďarskej spoločnosti New Trend Home Kft, ktorá ho dodala rumunskej spoločnosti Creative Economy s.r.l. Žalobca bol teda len medzičlánkom medzi týmito dvoma subjektmi. Vzniká potom otázka ekonomického účelu tohto obchodu, keďže dodávateľovi a odberateľovi žalobcu nič nebránilo komunikovať priamo medzi sebou (čo sa aj reálne dialo pri dodávaní tovaru) a žalobca pôsobil len v roli quasi „sprostredkovateľa“ obchodu. Je nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných zvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich odôvodniť. Ak s komoditou kryštálový cukor obchoduje množstvo spoločností a kolobeh obchodov sa začína a znova pokračuje v Maďarsku, a medzitým prejde Slovenskom, vznikajú pochybnosti o dodržaní princípu neutrality dane z pridanej hodnoty a v takom prípade je na daňovom subjekte, aby preukázal riadne nadobudnutie tovaru a realizovanie obchodu, čo sa v tomto prípade nestalo. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou personálne prepojené, jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa Lbis Six Kft (Ing. H.) a zároveň zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (M.) vyberala peňažné prostriedky z účtu a vkladala ich spoločnosti Lbis Six Kft (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu Ing. Krčmárik) a vkladala ich na účet žalobcu ako platbu za údajne dodaný tovar. Na rokovaniach za žalobcu s jeho obchodnými partnermi sa vždy zúčastňovali Ing. H. a Ing. H. V daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od ním označených dodávateľov, ktorí boli označení na predložených faktúrach, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH v zdaňovacom období august 2012. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť Porrima, s.r.o. (dodávateľ žalobcu), tovar nemohla nadobudnúť od spoločnosti NEVIA, s.r.o., a spoločnosť NEVIA, s.r.o., nemohla nadobudnúť tovar od spoločnosti WELDER, s.r.o., prípadne CALLISTO, s.r.o. (komodity drogistický tovar, potraviny a nealkoholické nápoje); spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., nemohla nadobudnúť tovar od spoločností M-REAL.sk, s.r.o., a tá od maďarskej spoločnosti SUGAR TREND Kft (komodita kryštálový cukor). Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o prevode tovaru medzi článkami obchodného reťazca, do ktorého patril aj žalobca, pretože faktúry a CMR doklady preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Žalobca nepredložil správcovi dane objednávky konkrétneho tovaru, komunikáciu medzi obchodnými partnermi (inú ako faktúru), prípadné reklamácie tovaru, a podobne. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťami Porrima, s.r.o., a RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., v zdaňovacom období august 2012. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 ObZ právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/54/2017 zo dňa 23.1.2019). Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 DP opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 243a ObZ) pri výbere obchodného partnera. Rovnako je nedostatočné preverovanie svojho obchodného partnera len cez obchodný register a register správcu dane. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel o činnosti člena jeho predstavenstva Ing. Krčmárika, ktorý popri členstve v predstavenstve žalobcu (v období od 6.4.2011 do súčasnosti) vykonával aj činnosť pre iné obchodné spoločnosti: bol spoločníkom a konateľom spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o. (v období od 14.10.2011 do 20.1.2015), a zabezpečoval prepravu tovaru pre maďarského odberateľa Lbis Six Kft. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na zákaz konkurencie upravený v § 65 ObZ (všeobecné ustanovenie) a § 249 ObZ, ktoré sa týkajú osobitne členov predstavenstva družstve. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že člen predstavenstva alebo predseda predstavenstva družstva nie sú oprávnení podnikať ani byť členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Ak sa tak napriek zákazu stalo, družstvo je oprávnené od nich žiadať vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom porušili zákaz konkurencie. Žalobca v žiadnom svojom podaní a ani na pojednávaní neuviedol, že by tento zákonný postup (podľa § 65 a § 249 ObZ) uplatnil, resp. ak neuplatnil, prečo tak neurobil, resp. žeby išlo o inú osobu, ktorej meno je zhodné s menom člena jeho predstavenstva. Aj týmto by žalobca mohol preukázať skutočný záujem o svoju obchodnú činnosť a dodržanie náležitej ostražitosti pri obchodovaní so svojimi obchodnými partnermi, čo neurobil. Žalobca ani netvrdí, že si pred začatím obchodovania so svojimi zmluvnými partnermi overoval ich referencie na trhu obchodovania s potravinami u iných obchodníkov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol a mal vedieť o svojich obchodných partneroch (minimálne o Lbis Six Kft, TAX 4 PROTECTION, s.r.o., teda o odberateľovi aj prepravcovi) viac informácií ako len všeobecné informácie vyplývajúce z obchodného registra. Napriek tomu s nimi podnikal. Správny súd dospel k záveru, že správca dane aj žalovaný správne vyhodnotili, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom; tento záver podrobne a presvedčivo odôvodnili. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).