Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sa/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200271 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200271.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: M. L., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so sídlom v Medveďove o správnej žalobe žalobcu zo dňa 12 2.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-ME-17-023/2018-U z 5.2.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-ME-17-023/2018-U z 5.2.2019, ktorým bol M. L., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti dňom 5.2.2019 zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 20.5.2019; 2/ n a r i a ď u j e, aby bol M. L., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti , bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 20.2.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 12.2.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-ME-17-023/2018-U z 5.2.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (žalovaný nedostatočne odôvodnil účelnosť podanej žiadosti o azyl, aplikáciu menej závažných donucovacích prostriedkov a tiež riziko úteku), rozpor zisteného stavu veci a dôvodov napadnutého rozhodnutia (keď konštatoval, že o azyl požiadal až potom, keď mu hrozilo vyhostenie a že nežiadal o azyl v iných krajinách, cez ktoré prechádzal), nesprávnosť právneho posúdenia (keď konštatoval, že o azyl požiadal až vtedy, keď mu hrozilo vyhostenie) a porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (keď namietal, že napadnuté rozhodnutie mu bolo vydané až 8.2.2019 a nie 5.2.2019). 2/ Žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k vzneseným námietkam. Poukázal iba na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo zástupcovi žalobcu udelené 14.2.2019, pričom žaloba bola podaná na poštovú prepravu 12.2.2019. Navrhol súdu, aby žalobu zamietol. 3/ Zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby. V ďalšom argumentoval, že udelenie plnomocenstva dňom 14.2.2019 i napriek tomu, že žaloba bola podaná 12.2.2019 nie je dôvod za jej odmietnutie. 4/ Predmetná žaloba bola podľa rozvrhu práce pridelená do súdneho oddelenia „3Sa“ JUDr. Ivany Neviďanskej. Z dôvodu jej včasného neoznámenia nástupu na materskú dovolenku bola predpísaným spôsobom (opatrenie predsedu krajského súdu 1SprR/6/2019) pridelená JUDr. Ľubomírovi Šramkovi, ktorý vec prejednal a rozhodol. 5/ Predvolanie na pojednávanie určené na 1.3.2019 bolo žalovanému doručené cestou UPVS dňa 26.2.2019. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná. 7/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím PPZ-HCP-BB4-1-017/2018-AV z 13.11.2018 rozhodla o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky. Následným rozhodnutím PPZ-HCP-BB4-1-023 /2018-AV z toho istého dňa z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 13.11.2018 žalobcu zaistila do 13.2.2018. Dňa 20.11.2018 požiadal žalobca o azyl na území Slovenskej republiky, o čom bol bezodkladne upovedomený Migračný úrad MVSR. Tento správny orgán nariadil na deň 29.1.2019 spísanie dotazníka so žalobcom ako žiadateľom o azyl. Dňa 4.2.2018 doručila Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica(postupom podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov) žalovanému žiadosť o zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. a), c) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 5.2.2019 za účasti tlmočníka jazyka paštúnskeho bol žalobca vypočutý. V odpovedi na otázku týkajúcu sa jeho zastupovania v tomto konaní uviedol, že chce, aby bola vyrozumená pani Fajnorová z Ligy za ľudské práva (poznámka súdu: plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o udelenie azylu udelil žalobca Lige za ľudské práva 30.11.2018 a toto prevzala „K. Fajnorová“, ako to vyplýva z dokladu, ktorý zástupca žalobcu predložil súdu). V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že sa bojí o svoj život, z ktorého dôvodu žiada o azyl, že v prípade jeho udelenia by žil na Slovensku ako ostatní ľudia, že v Turecku a Bulharsku o azyl nežiadal preto, lebo tam „s nimi“ nezaobchádzali dobre, v Srbsku oň nežiadal preto, lebo tam azyl nedávajú, že v Poľsku bol zadržaný a následne vrátený na Slovensko. V ten istý deň bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré (podľa záznamu nachádzajúcom sa na jeho vyhotovení) aj prevzal. Podľa rozdeľovníka na napadnutom rozhodnutí malo byť jedno jeho vyhotovenie doručené Lige za ľudské práva/Kataríne Fajnorovej. V administratívnom spise sa nenachádza doklad o jeho doručení tomuto zástupcovi. Podobne sa v tomto spise nenachádza ani obálka, v ktorej bola následne podaná žaloba podaná na poštovú prepravu, žalovanému bola žaloba doručená 14.2.2019. Podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov: Ak je dôvod na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého alebo druhého bodu a existuje iný dôvod na jeho zaistenie podľa odseku 1, môže rozhodnutie o zaistení vydať na základe odôvodnenej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o jeho predchádzajúcom zaistení, aj policajný útvar v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“): Príslušným na prijatie vyhlásenia podľa odseku 1 je ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného zákona, policajný útvar v tomto zariadení. Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. K žalobnému bodu ktorým žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (žalovaný nedostatočne odôvodnil účelnosť podanej žiadosti o azyl, aplikáciu menej závažných donucovacích prostriedkov a tiež riziko úteku): 8/ Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Žalobca bol rozhodnutím z 13.11.2018 zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). O azyl požiadal 20.11.2018 v priestoroch ÚPZC. Súd je toho názoru, že iba skutočnosť, že žiadosť o azyl bola podaná 7 dní od jeho zaistenia nemôže svedčiť o účelovosti jej podania, naviac keď žalovanému oznámil, prečo o azyl nepožiadal v krajinách ktorými prechádzal (Turecko, Bulharsko, Srbsko). Naviac tiež preto, lebo samotný zákon o azyle v ust. § 3 ods. 2 písm. d) ako jedno z miest prijatia žiadosti o azyl vymenováva aj ÚPZC. 9/ Nevyužitie použitia menej závažných donucovacích prostriedkov (ako to uviedol žalovaný umiestnenie žalobcu v zariadeniach Migračného úradu MVSR) žalovaný odôvodnil odmietnutím žalobcu spolupracovať so žalovaným pri zisťovaní jeho skutočnej totožnosti - odmietnutie vyplniť osobný dotazník (o čom naviac v administratívnom spise niet záznamu), neoprávneným vstupom na územie členských štátov EU, najmä však rizikom úteku. Toto riziko videl žalovaný v tom, že žalobca nedisponoval dokladom totožnosti, finančnými prostriedkami, neoprávneným vstupom na územie štátov EU a že požiadal o azyl až v priebehu zaistenia. Žalovaný si podľa názoru súdu neuvedomil, že aplikácia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (okrem existencie zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo b) zákona o pobyte cudzincov) predpokladá jedine dôvodné podozrenie na účelovosť podania žiadosti o azyl. Ak teda žalovaný odôvodnil nevyužitie miernejších donucovacích opatrení existenciou rizika úteku, tak takého odôvodnenie nie je možné pokladať za kvalifikované, naviac nemajúce oporu v zákone o pobyte cudzincov. K žalobnému bodu, podľa ktorého existuje rozpor zisteného stavu veci a dôvodov napadnutého rozhodnutia (keď konštatoval, že o azyl požiadal až potom, keď mu hrozilo vyhostenie a že nežiadal o azyl v iných krajinách, cez ktoré prechádzal) a že o azyl požiadal až vtedy, keď mu hrozilo vyhostenie: 10/ K tejto námietke sa súd vyjadril v bode 8/ odôvodnenia tohto rozsudku. K žalobnému bodu v ktorom žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (keď namietal, že napadnuté rozhodnutie mu bolo vydané až 8.2.2019 a nie 5.2.2019): 11/ Podľa názoru súdu táto námietka nebola dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, 4.2.2019 bola žalovanému doručená žiadosť Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica o zaistenie žalobcu podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. Dňa 5.2.2019 bol do konania ustanovený tlmočník, so žalobcom bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia a ním aj podpísaná a následne vydané napadnuté rozhodnutie, ktorého prevzatie (5.2.2019) žalobca podpísal. 12/ Nad rámec vznesených námietok - žalobných bodov však musí súd konštatovať, že: a/ i keď žalovaný zjavne akceptoval prednes žalobcu týkajúci sa jeho právneho zastúpenia v tomto konaní (ktorá skutočnosť je zjavná z rozdeľovníka uvedeného na rozhodnutí), nevykonal v tomto smere žiadne následné kroky a zástupcovi žalobcu „Liga za ľudské práva/Katarína Fajnorová“ napadnuté rozhodnutie ani nedoručil, b/ napadnuté rozhodnutie vydal na základe žiadosti Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica, ktorá však bola doručená až takmer po dva a pol mesiaci od podania žiadosti o azyl, c/ pokiaľ ide o odôvodnenie doby zaistenia, žalovaný ju odôvodnil prebiehajúcim konaním o udelenie azylu, avšak od podania žalobcovej žiadosti o azyl žiadnym spôsobom nekontaktoval Migračný úrad MVSR vo veci stavu tohto azylového konania, d/ žalobca bol rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica zaistený od 13.11.2018 do 13.2.2019. Napadnutým rozhodnutím bol zaistený od 5.2.2019 do 20.5.2019. Z uvedeného, keďže v administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad o prepustení žalobcu z jeho predchádzajúceho zaistenia vyplýva, že v čase od 5.2.2019 do 13.2.2019 bol žalobca zaistený tak podľa rozhodnutia PPZ- HCP-BB4-1-023 /2018-AV z 13.11.2018, ako aj podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP- ME-17-023/2018-U z 5.2.2019. Ak sa žalovaný rozhodol vo veci postupovať aplikáciou § 88 ods. 12, § 88a zákona o pobyte cudzincov a žalobcu zaistiť (tzv. „prezaistiť“), bolo jeho povinnosťou zákonným spôsobom ukončiť žalobcovo predchádzajúce zaistenie a až následne vydať napadnuté rozhodnutie. 13/ S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný nedostatočným spôsobom odôvodnil napadnuté rozhodnutie, nesprávne právne posúdil vec a v konaní porušil právne predpisy, upravujúce konania pred ním. Preto súd napadnuté rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil a nariadil mu, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia. 14/ O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 SSP s poukazom na výsledok konania pred súdom. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).