Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/50/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200380 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200380.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100031977/2019 zo dňa 04.01.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.03.2019 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 12.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 13.03.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100031977/2019 zo dňa 04.01.2019, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102020531/2018 zo dňa 10.10.2018, ktorým bolo daňovému dlžníkovi -žalobcovi oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku v sume XXX.XXX,XX,- eura, v zmysle § 91 daňového poriadku, stanoveného na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 101699631/2018, zostaveného správcom dane z evidencie daní žalobcu ku dňu 03.09.2018. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodný subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. V dôvodoch svojho návrhu dôrazne poukázal na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2017 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál vo výške -. EUR a preto je jeho finančná situácia v tejto dobe veľmi napätá. Žalobca zohľadňuje za účelom udržania podnikania a zamestnanosti prakticky každý jeden výdavok alebo náklad s úmyslom stabilizácie finančnej situácie do budúcna. Záväzky žalobcu značne prevyšujú pohľadávky žalobcu, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Podľa žalobcu bude výkon napadnutého rozhodnutia pre žalobcu likvidačným. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca osobitne zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 324 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj, s tým, že náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Argumentoval aj tým, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva. Takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu. Zánik pracovných miest by výrazne poznamenal dotknutý región, čo by v konečnom dôsledku pocítilo najmä miestne obyvateľstvo v podobe zvýšenia náročnosti uplatnenia na trhu práce, a to ako nepriamy následok výkonu napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že konečné stavy bankových účtov sú len formálnymi údajmi, nakoľko disponibilné prostriedky na oboch bankových účtoch žalobcu predstavujú sumu vo výške 0,00 eur z dôvodu blokácii všetkých prostriedkov z titulu prebiehajúcej daňovej exekúcie, a teda sú nepoužiteľné na úhradu záväzkov spoločnosti potrebných pre jej chod a riadne si plnenie obchodných záväzkov. Z tohto dôvodu podľa žalobcu vzniká nevyhnutnosť priznania odkladného účinku , aby sa táto nepriaznivá situácia nevyostrovala a spoločnosť mohla fungovať v obmedzenom režime naďalej. Na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Výkon rozhodnutia, voči ktorému smeruje správna žaloba, spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti žalobcu v dôsledku nedostatku prostriedkov žalobcu, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností žalobcu ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti žalobcu, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti žalobcu. Mal za to, že nie je v objektívnej možnosti žalobcu realizovať úhradu vyrubenej dane, v nadväznosti na čo bude zo strany správcu dane iniciované daňové exekučné konanie so všetkými jeho dôsledkami. V dôsledku tejto skutočnosti nastane u žalobcu situácia, ktorá bude pre žalobcu likvidačná, majúca za následok ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu a ohrozenie, ak nie stratu zamestnania jej zamestnancov. Zdôraznil i tú skutočnosť, že ako zamestnávateľ prispieva k priaznivému vývoju prostredia trhu práce a k sociálnej stabilite v regióne. Tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, skorej naopak, nakoľko úmyslom žalobcu nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, kedy na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov už žalobca nebude mať alebo nemusí mať záujem, nakoľko jeho hospodárska situácia bude už nezvratná, prípadne bude už v procese zániku. V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný. Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobne správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 1 Sžr/28/2010, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná možná ochrana žalobcu, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s majetkom žalobcu ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. Zásah zo strany daňového úradu a výkonu prípadnej daňovej exekúcie by bol pre žalobcu fatálny, nakoľko by žalobcovi vznikla platobná neschopnosť. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 10.04.2019, doručeným správnemu súdu taktiež dňa 10.04.2019, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že ho priznať neodporúčal. 4. Podľa § 184 zákona ć. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. 10. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a predložených dokladov (výpisov z bankových účtov zo dňa 13.02.2019, účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2017 a rekapitulácie miezd za podnik 1/2019) si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca je postihnutý exekúciami, má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii. V jednej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdí, že mu likvidácia hrozí a ukončenie činnosti žalobcu je nezvratné, v inej časti argumentuje tým, že je v stabilizovanej situácii resp. že svoju situáciu udržuje. Z argumentácie žalobcu je citeľná istá neurčitosť tvrdení a nesúlad v argumentácii. Tvrdí, že výkon rozhodnutia spôsobí „absolútny rozklad“ žalobcu, avšak zo žalobcom predložených dokumentov správnemu súdu vychodí, že žalobca už toho času je platobne neschopný a je predlžený. Je nutné zdôrazniť a poukázať na tú skutočnosť, že žalobcom predložená účtovná závierka bola zostavená ku dňu 31.12.2017, a teda neodráža reálny stav ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu spolu so žalobou vo veci samej dňa 13.03.2019. Ani rekapitulácia miezd za podnik 4/2019 nepreukazuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia súdu o odkladnom účinku žaloby a taktiež ani odkaz na žalobcom uvádzané rozhodnutia „v obdobných veciach“ iných krajských súdov. Rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Naviac nejedná sa o totožné súdené veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe. 12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 13. Záverom tunajší súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca sám poukázal na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.