Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/50/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200380 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200380.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., IČO: 45 300 950, Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100031977/2019 zo dňa 04.01.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané subjekty č. 102020531/2018 zo dňa 10.10.2018, daňovou exekučnou výzvou, správca dane žalobcovi (daňovému subjektu) oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 101699631/2018 zostavený z evidencie daní žalobcu ku dňu 03.09.2018 vo výške XXX.XXX,XX eur začal v súlade s § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101890696/2018 zo dňa 25.09.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX eur. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko ten mal možnosť dobrovoľne daňový nedoplatok uhradiť, či už z finančných prostriedkov na jeho bankových účtoch, ktoré boli rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania zablokované, alebo z iných zdrojov. V daňovej exekučnej výzve správca dane žalobcovi oznámil možnosť úhrady daňového nedoplatku a tiež súhlas s takýmto plnením. Rovnako je takýto súhlas daný aj v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Ani toto rozhodnutie nebránilo žalobcovi v určenej lehote daňový nedoplatok uhradiť, resp. proti výzve podať námietku. Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že k uhradeniu daňového nedoplatku nedošlo, z čoho je zrejmé, že úsilím žalobcu nebola úhrada predmetného daňového nedoplatku. Podľa žalovaného z napadnutého rozhodnutia bolo žalobcovi zrejmé, na základe čoho bola daňová exekučná výzva vydaná. Správca dane neinformuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Exekučným titulom v danom prípade bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 101699631/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 03.09.2018, vychádzajúci z daňovej povinnosti žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zúčtovacie obdobie júl 2018, splatného dňa 27.08.2018 a rozhodnutia č. 129746/2018 zo dňa 05.03.2018, splatného dňa 27.08.2018. 3. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. II. Žaloba 4. Žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal rozhodnutie žalovaného č. 100031977/2019 zo dňa 04.01.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie vydané Daňovým úradom pre vybrané subjekty č. 102020531/2018 zo dňa 10.10.2018 zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. V prvom rade namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia. Argumentáciu žalovaného, uvedenú v odôvodnení jeho rozhodnutia, považoval žalobca za nezákonnú v hrubom rozpore s judikatúrou slovenských súdov. Akékoľvek rozhodnutie v rámci daňového exekučného konania predstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a je spôsobilé spôsobiť mu prípadnú škodu. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal námietkou, že v rámci daňového exekučného konania sú žalobcovi blokované prostriedky vo výške približne X J.. eur, a to aj napriek skutočnosti, že táto blokácia je nezákonná a žalobcovi znemožňuje plnenie si jeho zákonných povinností. 6. Podľa žalobcu je nepredstaviteľné, ako by mohol uhradiť daňový nedoplatok zo zablokovaných finančných prostriedkov, ktoré mu na účtoch v bankových ústavoch blokuje správca dane. Základným účelom exekučného konania formou blokovania finančných prostriedkov na bankových účtoch je daňovému subjektu znemožniť dispozíciu so svojim majetkom. Nie je teda právne možné, aby za predpokladu a situácie, kedy žalobca má blokované finančné prostriedky na svojich bankových účtoch, mohol zároveň disponovať s danými finančnými prostriedkami a mohol dobrovoľne uhradiť predmetný daňový nedoplatok. 7. Žalobca tiež namietal, že za predpokladu, ak žalovaný tvrdí a je toho názoru, že úsilím žalobcu nebola úhrada predmetného daňového nedoplatku, je nevyhnutné, aby toto svoje tvrdenie náležite odôvodnil, v čom nebolo v danej situácii a v danom období úsilím daňového dlžníka uhradiť daňový nedoplatok. Je nevyhnutné, aby takéto závažné tvrdenie žalovaný dostatočne odôvodnil, inak je podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Žalovaný síce terminologicky naznačil snahu a vôľu daňového subjektu úmyselne sa vyhýbať plneniu svojich povinností, avšak zistený skutkový stav nevyhodnotil z hľadiska skutkových a právnych okolností ako aj z hľadiska súdnych rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností žalobca konštatoval, že žalovaný vydal rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, čo vyplýva nielen z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj zo spôsobu, akým žalovaný namietal proti záverom správcu dane. 8. Žalobca poukázal na to, že úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivosti prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotnoprávnych vzťahov, a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Vydané rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené popiera, je vydané v rozpore s danými závermi a predmetné rozhodnutie je podľa názoru žalobcu vydané na podklade svojvôle. Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorý na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, mal žalobca za to, že sú tieto rozhodnutia nezákonné a je ich potrebné zrušiť. III. Rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe 9. Spolu s podanou správnou žalobu žalobca žiadal priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 SSP. O tomto návrhu rozhodol správny súd uznesením č. k. 2S/50/2019-65 zo dňa 29.07.2019 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že „žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a predložených dokladov (výpisov z bankových účtov zo dňa 13.02.2019, účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2017 a rekapitulácie miezd za podnik 1/2019) si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca je postihnutý exekúciami, má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii. V jednej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdí, že mu hrozí likvidácia a ukončenie činnosti žalobcu je nezvratné, v inej časti argumentuje tým, že je v stabilizovanej situácii resp. že svoju situáciu udržuje. Z argumentácie žalobcu je citeľná istá neurčitosť tvrdení a nesúlad v argumentácii. Tvrdí, že výkon rozhodnutia spôsobí „absolútny rozklad“ žalobcu, avšak zo žalobcom predložených dokumentov správnemu súdu vychádza, že žalobca už toho času je platobne neschopný a je predlžený. Je nutné zdôrazniť a poukázať na tú skutočnosť, že žalobcom predložená účtovná závierka bola zostavená ku dňu 31.12.2017, a teda neodráža reálny stav ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu spolu so žalobou vo veci samej dňa 13.03.2019. Ani rekapitulácia miezd za podnik 4/2019 nepreukazuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia súdu o odkladnom účinku žaloby a taktiež ani odkaz na žalobcom uvádzané rozhodnutia „v obdobných veciach“ iných krajských súdov. Rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Naviac nejedná sa o totožné súdené veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe.„ 10. Po právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia žalobca podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý rozsiahle odôvodnil a poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Prešove mnohým jeho návrhom na priznanie odkladného účinku žalobcovi vyhovel. 11. Pokiaľ ide o opätovný žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd mu nevyhovel z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že žalobca v odôvodnení svojho opätovného návrhu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by súd vyhodnotil ako nové a zároveň odôvodňujúce odkladný účinok priznať. Druhým, ešte významnejším dôvodom, je skutočnosť, že správny súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a zamietol ju. Za takýchto okolností je logické, že správny súd nedôvodnej žalobe nepriznal taktiež ani odkladný účinok. IV. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 10.04.2019, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 13. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s § 91 Daňového poriadku. Rovnako nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy. Daňový nedoplatok je nespochybniteľná suma, ktorú je správca dane oprávnený vymáhať v súlade s daňovým poriadkom. Exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov. Žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100031977/2019 zo dňa 04.01.2019, doručeného zástupcovi žalobcu dňa 15.01.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102020531/2018 zo dňa 10.10.2018, ktorým bolo oznámené vymáhanie daňového nedoplatku v sume XXX.XXX,XX eur v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, stanoveného na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 101699631/2018, zostavený správcom dane z evidencií daní žalobcu ku dňu 03.09.2018. Išlo o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. 15. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. 16. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začatie daňového exekučného konania ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 17. Podľa § 90 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov), d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, h) spôsob vykonania daňovej exekúcie, i) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. 19. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81. 20. Podľa § 91 Daňová exekučná výzva ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). 21. Podľa § 91 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov), d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, 22. Podľa § 91 ods. 3 (veta prvá) Daňového poriadku daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. 23. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. 24. Podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. 26. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 27. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 29. Je potrebné zdôrazniť, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je ďalej diferencovaný na subsystémy rôznych úrovní (právo súkromné a verejné, právne odvetvia a právne inštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpret určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzoval svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku (systému), ktoré s ohľadom na princípy jednotnosti a bez rozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami logický, resp. logicky súladný významový celok. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je aj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu poriadku, príp. aspoň niekoľkým jeho odvetviam. Rovnaké právne inštitúty môžu patriť do niekoľkých rôznych právnych odvetví (napr. premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo ale aj právoplatnosť, zastúpenie, absolútna neplatnosť právneho úkonu alebo dôkazné bremeno, ručenie), a to preto, lebo tak kľúčové inštitúty akým sú napr. premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo, preklúzia, sa uplatňujú nielen v práve súkromnom, ale aj v práve verejnom, a to ako v hmotnom tak aj procesnom. Pre každý systém je charakteristické, že na strane jednej sa elementy, z ktorých je tvorený, prispôsobujú štruktúre, ktorej sú súčasťou, na strane druhej na túto štruktúru sami pôsobia. V dôsledku prispôsobovania elementov štruktúre tak môže dôjsť a zákonite dochádza k tomu, že pôvodne identický element sa môže v dôsledku pôsobenia štruktúry líšiť od rovnakého elementu, ktorý sa stal súčasťou inej štruktúry, resp. jej inej úrovne. To isté platí aj pre právo. Každý právny inštitút ovplyvňuje právne odvetvie, ktorého je súčasťou, avšak zároveň toto právne odvetvie prispôsobuje právny inštitút svojim funkciám a svojej povahe. Preto sa môže právny inštitút, ktorý sa uplatňuje v rôznych právnych odvetviach, obsahovo odlišovať, nemôže však ísť o odlišnosti obsahovo tak veľké, aby tým boli popreté základné pojmové znaky konkrétneho právneho inštitútu, nakoľko potom by už nešlo o ten istý ale o iný právny inštitút. 30. V nadväznosti na vyššie uvedený výklad správny súd poukazuje na skutočnosť, že v daňovom poriadku právne upravené rozhodnutia vydávané daňovým orgánom v daňovom exekučnom konaní, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňová exekučná výzva, sú dva samostatné inštitúty, ktoré oba pramenia z povinnosti správcu dane exekvovať sumu daňového nedoplatku po márnom uplynutí lehoty na jeho úhradu, pričom tieto dva inštitúty pri koexistencii popri sebe zároveň na seba nadväzujú a dopĺňajú sa v konaní majúcom za cieľ splatenie daňového dlhu (daňovej povinnosti) priamym vynútením príslušnou autoritou verejnej moci. 31. Rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania sa daňová exekúcia začína. Vydáva ho správca dane na podklade exekučného titulu. Exekučným titulom je okrem vykonateľného rozhodnutia alebo exekučného titulu podľa osobitného predpisu aj výkaz nedoplatkov. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom doručenia, pričom však nie je určené daňovému subjektu - jemu sa toto rozhodnutie nedoručuje (§ 90 ods. 3 Daňového poriadku). Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje v súlade s § 90 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku osobám, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, teda osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok. Takýmito osobami sú napríklad banky (napr. banke). Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje okrem iných náležitostí aj výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka, s výnimkou práva správcu dane zriadiť zákonné záložné právo v prospech vymáhanej dane. 32. Ako vyplynulo z administratívneho spisu rozhodnutím č. 101890696/2018 zo dňa 25.09.2018 správca dane, Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX eur od žalobcu ako daňového dlžníka. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 101699631/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 03.09.2018 vo vyššie uvedenej výške. K uvedenému možno dodať, že medzi účastníkmi výška daňových nedoplatkov žalobcu nebola sporná. V rozhodnutí, ktoré správca dane doručil trom bankám, v ktorých mal žalobca vedené bankové účty (R. Banka, Č. K. banka a K. BANKA SLOVENSKO) o začatí daňového exekučného konania správca dane informoval, že v súlade s § 108 daňového poriadku vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Ďalej správca dane v rozhodnutí zakázal poskytovateľom platobných služieb, aby po akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka (žalobcu), ktorý podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. V súlade s § 108 ods. 5 Daňového poriadku bolo prikázané poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na účtoch daňového dlžníka (žalobcu) peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Zároveň rozhodnutie obsahuje informáciu (privolenie), že podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku na základe príkazu daňového dlžníka poskytovateľ platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový exekučný účet Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXX, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. 33. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutočného stavu veci a zákonnej úpravy vzťahujúcej sa na posudzovaný prípad, pri rozhodnutí o začatí daňového exekučného správca dane postupoval plne v súlade so zákonom. Rozhodnutím oznámil začatie daňovej exekúcie, adresoval ho osobám, ktorým je podľa zákona toto rozhodnutie určené a v súlade so zákonom a v jeho intenciách im zakázal nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že správca dane v tomto rozhodnutí v obmedzenej miere umožnil nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu na predmetných bankových účtoch, a to pokiaľ sa dispozičný úkon bude týkať úhrady daňových nedoplatkov - exekvovaného daňového dlhu. 34. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím č. 102020531/2018 zo dňa 10.10.2018, daňovou exekučnou výzvou, správca dane žalobcovi oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 101699631/2018 zostavený z evidencie daní žalobcu ku dňu 03.09.2018 vo výške XXX.XXX,XX eur začal v súlade s § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101890696/2018 zo dňa 25.09.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX eur a vyzval ho, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške XXX.XXX,XX eur na daňový exekučný účet správcu dane. Podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku bol správcom dane žalobca upozornený, že ak daňový nedoplatok nebude v lehote určenej zaplatený, vydá správca dane exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, a to z účtov žalobcu uvedených už v odseku 32 odôvodnenia tohto rozsudku. Týmto rozhodnutím bolo žalobcovi zakázané nakladať z finančnými prostriedkami na bankových účtoch a to do výšky predstavujúcej exekvovanú sumu a tiež mu bolo objasnené, že podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku na základe príkazu žalobcu poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na daňový exekučný účet správcu dane. 35. Ani pri posúdení žalobou napadnutej daňovej exekučnej výzvy daňový orgán nepochybil a konal v súlade so zákonom. Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému subjektu ako účastníkovi daňového konania (§ 91 ods. 3 Daňového poriadku). Správca dane doručuje exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f) (§ 91 ods. 1 Daňového poriadku). Po nadobudnutí právoplatnosti sa zostavený výkaz daňových nedoplatkov žalobcu, ktoré žalobca nesporoval, stal exekučným titulom. 36. Aj obsahovo sa žalobou napadnuté rozhodnutie či rozhodnutie, ktoré mu bezprostredne predchádzalo, javí ako súladné so zákonom. Daňový orgán v daňovej exekučnej výzve zrozumiteľne vysvetľuje dôvod vydania tohto rozhodnutia a vyzýva ho k dobrovoľnému plneniu daňového dlhu. Hoci rozhodnutie zakazuje žalobcovi nakladať z prostriedkami na v rozhodnutí uvedených bankových účtoch, zároveň ho informuje o tom, že pokiaľ bude dispozičným úkonom úhrada žalobcovho daňového dlhu, ktorý je predmetom exekúcie, tento úkon je možný. Uvedené je plne v súlade s § 108 ods. 5 (druhá veta) daňového poriadku. Nebola preto na mieste námietka žalobcu, že mu bolo na jednej strane zakázané nakladať s jeho finančnými prostriedkami na bankových účtoch a zároveň mal určenú povinnosť splatiť daňový dlh. Uvedená argumentácia pravdepodobne pramení z nepochopenia textu v daňovej exekučnej výzve, pričom však nie je súladná s obsahom a významom napadnutého rozhodnutia. 37. Pokiaľ žalobca namietal, že sú mu blokované prostriedky vo výške X J.. eur, k tomuto argumentu súd uvádza, že táto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej výzvy napadnuté žalobou ukladajú príkazy a obmedzenia len vo výške exekvovanej sumy, nie nad jej rámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené, ukladá dotknutých osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch len do výšky exekvovanej sumy. Preto ani túto námietku správny súd nepovažoval z a vznesenú dôvodne. 38. Súd dodáva, že žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal právo využitia opravných prostriedkov počas daňového konania, ktoré aj na úrovni odvolacích daňových orgánov využil. Exekúcia v súlade so zákonom nastúpila až po tom, ako sa stali nedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými. Správny súd musel konštatovať, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ani daňovej exekučnej výzvy, ktoré sú len logickým zákonným vyústením začatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového nedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. 39. V rámci súdneho prieskumu exekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu exekučného konania. Neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté. 40. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.