Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/83/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200544 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200544.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o., Potočná 19, 831 06 Bratislava, IČO: 36 705 691, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100309236/2019 zo dňa 25.01.2019 a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislava dňa 15.04.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100309236/2019 zo dňa 25.01.2019, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 101720602/2018 zo dňa 04.09.2018, ktorým správca dane uložil podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi pokutu vo výške X XXX,XX eur za správny delikt - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. 2. Žalobca zároveň žiadal priznať tejto žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). Svoj návrh odôvodnil tým, že úhradou daňového nedoplatku vo výške vyrubenej dani z pridanej hodnoty mu hrozí značná finančná a hospodárska škoda. Podotkol, že u neho bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október, november a december 2014, pričom celková suma za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorú žalovaný dovyrubil a žiada uhradiť, je vo výške viac ako XXX.XXX,- eur. Táto suma je pre neho likvidačná a v prípade vymáhania tejto sumy s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k ohrozeniu jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Uviedol tiež, že správca dane ho vyzval na úhradu pokút za 4 zdaňovacie obdobia (apríl, október, november a december 2014) vo výške XX XXX,XX eur, čo môže vážne ohroziť jeho podnikateľské aktivity. Poukázal aj na to, že v súčasnosti zamestnáva viac ako 15 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak nebude žalobe priznaný odkladný účinok, je ohrozené jeho pokračovanie v podnikaní, a tým pádom nepriamo aj ďalšia možnosť zamestnávania. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.06.2019, v ktorom uviedol, že sa pridržiava záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Správny súd po preskúmaní podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že návrhu nemôže vyhovieť. Znenie ust. § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpeniu odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo. 8. Správny súdny poriadok v ust. § 185 vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých, správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú: - návrh žalobcu, nakoľko možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou, - vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, - naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku. 9. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci: - v závažnej ujme, - v značnej hospodárskej škode či finančnej škode, - v závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne - v inom vážnom nenapraviteľnom následku. 10. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. 11. Po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu žalobcu, súd nezistil zákonný dôvod pre vyhovenie žalobcovmu návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, nakoľko žalobca týmto návrhom neosvedčil, že ním tvrdená hrozba závažnej ujmy je spojená s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru súdu žalobca teda vychádza len zo skutočnosti, že v budúcnosti môže dôjsť k výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobcom tvrdené skutočnosti svedčia o jeho obave, že v prípade, ak v budúcnosti dôjde k výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, môže dôjsť v budúcnosti k následkom uvedeným v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca len tvrdil, že celková suma, ktorá mu bola daňovou kontrolou vyrubená a stanovená výška pokuty je pre neho aktuálne likvidačná a s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k ohrozeniu jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Žalobca neosvedčil, že by voči nemu skutočne daňová exekúcia začala, resp. že by požiadal o odklad platenia dane, alebo povolenia splátok dane v zmysle § 57 zákona č. 563/2009 Z.z. a že by takejto žiadosti zo strany žalovaného, resp. správcu dane nebolo vyhovené, alebo, že by nevyplácal mzdy svojim zamestnancom. Žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú opodstatnenosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu, ktoré má mimoriadny charakter. V tomto štádiu konania ide zatiaľ len o jeho domnienky a subjektívny pocit, pretože k výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia doteraz nedošlo a žalovaný sa k tejto skutočnosti vo vyjadrení k žalobe ani nevyjadril. 12. Podľa názoru súdu tvrdenia žalobcu neosvedčujú skutočnosti uvedené v ust. § 185 písm. a) SSP, a preto súd rozhodol s poukazom na ust. § 188 SSP tak, že žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol. 13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.