Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/110/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200701 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair - play, občianske združenie, Smrečianska 21, 811 05 Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žiadateľ žiadosťou zo dňa 22.03.2019 požiadal podľa ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) o sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokol, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia D. Z., ktoré inicioval Minister vnútra Slovenskej republiky. 2. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 č. SKIS-002-2012/001372-004, KM-414-1615/SI-2012 povinná osoba žiadosť žiadateľa zamietla. Rozkladom zo dňa 04.04.2012 žiadateľ napadol prvostupňové rozhodnutie, o rozklade rozhodol správny orgán druhého stupňa rozhodnutím zo dňa 11.05.2012 č. SLV- OLVS-56/2012 a rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne povinná osoba rozhodnutím zo dňa 04.06.2012 č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/ SI-2012 žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácie opätovne zamietla. Žiadateľ rozkladom zo dňa 02.07.2012, ktorý mu bol doručený dňa 25.06.2012 napadol prvostupňové rozhodnutie. Žiadateľ mal za to, že lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 10.07.2012 v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu a preto druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá sa viedla na krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012. Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 č. SLV-OLVS-76/2012 zamietol rozklad a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012 o fiktívnom druhostupňovom rozhodnutí žalovaného súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia správny orgán druhého stupňa rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 č. SLV-OLVS-76/2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012, ktorým nevyhovel žiadosti žiadateľa zo dňa 22.03.2012, ktorou žiadal o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácii súvisiacou so sprístupnením fotokópie dokumentu - protokolu, ktorým bolo ukončené konanie vo veci preverovania postupu polície v prípade D. Z. potvrdil. Keďže s týmto rozhodnutím žiadateľ nesúhlasil, podal na správny súd správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 3. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým zamietol rozklad, žalobca potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 22.03.2012, ktorou žiadal o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácii súvisiacu sprístupnením fotokópie dokumentu - protokolu, ktorým bolo ukončené konanie vo veci preverovania postupu polície v prípade D. Z.. 4. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 č. KM-414-1615/SI-2012 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad dňa 04.04.2012, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.05.2012 č. SLV-OLVS-56/2012 rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 04.06.2012 č. KM-414-1615/SI-2012 žiadosť žalobcu opätovne zamietol. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu rozklad zo dňa 02.07.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 25.06.2012. Lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 10.07.2012 v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012. 5. Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 č. SLV- OLVS-76/2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca požadoval sprístupnenie protokolu o skončenie kontroly, ktorý zo svojej podstaty predstavuje finálnu administratívnu fázu kontroly a zachytáva kontrolné zistenia a závery predstavujúce vlastný výsledok kontroly. Žalovaný však odmietol požadovanú informáciu sprístupniť s odôvodnením, že informáciu o výsledku kontroly je informácia, že kontrola skončila vypracovaním protokolu. Žalovaný predovšetkým ignoroval účel právnej normy, ako aj základné zásady práva na informácie vyjadrené tak v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj článku 26 Ústavy SR. Informáciou o výsledku kontroly bude podľa žalobcu informácia o kontrolných zisteniach, záveroch, porušených právnych predpisoch uložených nápravných opatreniach a podobne, ktoré sa nachádzajú v protokole o kontrole. Účelom práva na informácie je totiž v maximálnom možnom rozsahu umožniť občanom získať informácie o činnosti štátnych orgánov, nevynímajúc informácie o ich nesprávnej činnosti. Žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu tiež z dôvodu, že sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca však požadoval informácie o kontrolnej činnosti žalovaného a nie informácie o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Žalovaný poukázal na čl. 26 ods. 4 Ústavy SR najmä na podmienky jeho obmedzenia. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na zákonnú lehotu na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle ust. § 19 ods. 3 ZSI, ktorá začína plynúť už podaním opravného prostriedku a žalobca má zato, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby je v zmysle čl. 5 písm. h/ Nariadenia MVSR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nesamostatnou povinnou osobou. Rozhodnutie vydané v prvom stupni Sekciou kontroly a inšpekčnej služby je teda rozhodnutím žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.06.2013 uviedol, že povinná osoba po opätovnom posúdení žiadosti vydala dňa 04.06.2012 rozhodnutie KM-414-1615/ SI-2012, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovela. Svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti povinná osoba odôvodnila s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/, h/ ZSI tým, že predmetom kontroly boli vykonané úkony príslušníkov policajného zboru podľa zákona o policajnom zbore a rozhodnutie policajtov v prípravnom konaní podľa trestného poriadku, ktoré súviseli s predmetným prípadom, pričom požadovaný protokol obsahuje informácie o skutku ako takom, postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch v trestnom konaní vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní o jednotlivých postupoch služobnej činnosti ako aj rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré majú neverejný charakter. K žalobcom namietanej údajnej fikcie rozhodnutia zo dňa 10.07.2012 žalovaný uvádza, že s počítaním lehôt tak ako ju počíta žalobca nesúhlasí na rozhodnutie o rozklade a odôvodňuje to právnym názorom obsiahnutým rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži 7/2011 zo dňa 21.03.2012. Keďže ZSI nemá osobitnú úpravu na štádiu konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu postupuje sa podľa § 57 správneho poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu tzv. autoremedúre ustanovené v ods. 1, alebo ak podmienky na takýto postup nie sú dané, postupuje sa podľa ods. 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného do konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. V konaní vedenom pod č. SKIS-002-2012/001372, KM-414-1615/SI-2012 bol rozklad povinnej osobe doručený dňa 25.06.2012 a povinná osoba rozklad doručila osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 03.07.2012 teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že na Krajskom súde v Bratislave sa koná vo veci žalobcu preskúmanie fiktívneho rozhodnutia pod sp. zn. 2S/294/2012. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 10.07.2012. Žalovaný poukazuje nato, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedú dve konania a to pod sp. zn. 2S/294/2012 a 5S/302/2012 týkajúcej sa tej istej veci žalobcu prejednávanej prvostupňovým správnym orgánom pod č. SKIS-002-2012/001372-004, KM - 414-1615/SI-2012 a druhostupňovým správnym orgánom pod č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje obe konania spojiť a spoločne prejednať. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako neopodstatnenú. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 7. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a preto rozsudkom č. k. 5S 302/2012-45 zo dňa 27.05.2014 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Sži/44/2014 zo dňa 19.01.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 302/2012-45 zo dňa 27.05.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. V odôvodnení okrem iného najvyšší súd uviedol a usmernil súd prvého stupňa v tom, aby v rámci súdneho prieskumu zákonnosti administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu na základe obsahu predmetného protokolu o výsledku vnútornej kontroly preveril, či nebolo možné postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácii po dohode so žalobcom informáciu o výsledku vnútornej kontroly sprístupniť iným spôsobom za zachovania ochrany informácii nepodliehajúcich sprístupneniu. Možnosť vyabstrahovania výsledku kontroly do podania písomnej informácie by podľa okolností prípadu vyplývala z obsahu samotného protokolu. 9. Krajský súd v Bratislave opätovne danú vec prejednal a v intenciách dôvodov uvedených v uznesení najvyššieho súdu rozhodol rozsudkom č. k. 5S 302/2012-76 dňa 08.11.2016 spolu s opravným uznesením č. k. 5S 302/2012-89 zo dňa 27.03.2018 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV- OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil povinnosť povinnej osobe požadovanú informáciu sprístupniť. 10. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžik/4/2018 dňa 17.04.2019, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 302/2012-76 zo dňa 08.11.2016, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 302/2012-89 zo dňa 27.03.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 16. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 17. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 19. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 22. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 24. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 25. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 26. Podľa § 16 ods. 10 zákona o slobode informácií povinná osoba pritom urobí ; oparenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12. 27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o kontrole v štátnej správe“) orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä: a) plnenie úloh štátnej správy, b) efektívnosť a štátnej správy (§ 2a) c) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností, d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, e) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. 28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolnou činnosťou sa zisťuje: a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť. 29. Podľa § 9 ods. 2 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh. 30. Podľa § 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole. 31. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. 32. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane utajovaných skutočností utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami. 33. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností, ak informácia obsahuje okrem skutočností uvedených v odseku 1 aj ďalšie čiastkové informácie F podliehajúce utajeniu, pôvodcom utajovanej skutočnosti urobí také opatrenie, ktoré zabránia ujme na chránených záujmoch. 34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 35. Podľa ust. § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazané právnym názorom kasačného súdu. Krajský súd je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia viazaný právnym názorom najvyššieho súdu. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 6Sžik/4/2018 uviedol: „Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov, resp. orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaných zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom konaní, a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 Ústavy SR), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva“. 36. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť, kasačný súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti, resp. v záujme nezasahovania, neovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní, v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúce orgány činné v trestnom konaní mohli byť ovplyvnené. 37. V predmetnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je spornou otázka výkladu a následne aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií na zverejnenie protokolu, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia D. Z.. 38. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov, či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania, teda nezasahovať do procesu v jeho priebehu, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej veci. 39. Rozhodovacou činnosťou je v širšom slove zmysle potrebné rozumieť kompetenciu orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v podstate ide o procesné pravidlá vedenia konania, resp. procesné úkony, či procesné rozhodnutia vydané v priebehu konania, ktoré sú nevyhnutné a predchádzajú samému rozhodnutiu vo veci samej. 40. Iná situácia bude v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, to znamená vydania konečného rozhodnutia, v ktorých prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam. Samozrejme za podmienky, že tieto nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom o ochrane osobných údajov. 41. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca požadoval informáciu - protokol, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby. Podľa názoru kasačného súdu takýto protokol je možné považovať za čiastkový výsledok orgánu činného v trestnom konaní, to znamená, že v danom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej. 42. Senát kasačného súdu poukazuje na to, že v judikatúre slovenských súdov sa vyvinula právna koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktorú formulovali súdy vo svojich rozhodnutiach, napr. ide o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010, II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010, ako aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v ktorej súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutia tohto súdu napr. sp. zn. 3SŽÍ/29/2013 zo dňa 11.02.2014, 8SŽÍ/2/2010 zo dňa 09.12.2010, ÓSži/8/2012 zo dňa 31.07.2013, 3SŽÍ/16/2014, 8SŽÍ/6/2016. 43. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva v postate totožný právny názor, že pre posúdenie sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z. z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácie neohrozí iný záujem štátu. 44. V tejto súvislosti kasačný súd upozorňuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/ l 6/2014, z ktorého vyplýva: „...Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. V takomto prípade existuje potom legitímny záujem na odopretí poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných pracovníkov Policajného zboru, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií Policajného zboru Slovenskej republiky.“ 45. Súd má za to, že žalovaný rozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Obmedzenie práva na prístup k týmto druhom informácií je daná ochrana jednak verejného záujmu na vykonanie kontroly, dohľadu alebo dozoru, tak aby predčasným únikom informácii nedošlo k zmareniam týchto procesov a zároveň je tak chránený aj individuálny záujem subjektov, ktorých sa výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru týka. 46. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil prvostupňovému súdu preveriť, či nebolo možné postupom podľa § 16 ods. 1 infozákona po dohode so žalobcom informáciu o výsledku vnútornej kontroly sprístupniť iným spôsobom za zachovania ochrany informácii nepodliehajúcich sprístupneniu. 47. Podľa § 16 ods. 1 infozákona, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 48. Žalobca svojou žiadosťou požiadal žalovaného o sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokolu, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia D. Z.. 49. Súd skonštatoval, že na sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokolu nebolo možné aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 infozákona, nakoľko žalobca žiadal sprístupnenie celého dokumentu. 50. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.