Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200967 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200967.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: I. H., narodený XX.XX.XXXX, F. štátna príslušnosť, bez cestovného dokladu toho času pobytom XXX XX K. XX, zastúpený: Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 11.07.2019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- DS-7-26/2019-Ž zo dňa 18.06.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe žalobcu zo dňa 11.07.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-DS-7-26/2019-Ž zo dňa 18.06.2019, ktorým zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Súčasťou žaloby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku. 2. Rozhodnutiu vytkol nesprávne právne posúdenie veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa písm. c/ a e/ § 191 ods. 1 Zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). V skutkových dôvodoch uviedol, že dňa 19.03.2019 podal žiadosť o udelenie azylu, alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Dňa 28.03.2019 s ním bol vykonaný vstupný pohovor za účelom objasnenia jeho žiadosti počas ktorého uviedol, že v roku 2018 žiadal o poskytnutie azylu v Taliansku. Na základe tejto informácie bol žalobcov spis postúpený na odbor Dublinského strediska. Žalobca pri podaní žiadosti uviedol, že by chcel na Slovensku zostať žiť so svojou družkou, s ktorou sa dňa 13.05.2019 oženil a z ich 8 mesačnou dcérou. Dňa 17.05.2019 akceptovalo Taliansko žalobcov transfer na základe čoho dňa 18.06.2019 žalovaný žalobcovu žiadosť o azyl ako neprípustnú zamietol. 3. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k nezohľadneniu práva na jednotu a ochranu rodiny, rodinného života a najlepšieho záujmu dieťaťa poukázal na bod 14, 16, 17 preambuly Nariadenia, na článok 19 ods. 2 a 41 Ústavy SR ako i na článok 8 Európskeho Dohovoru o Ochrane ľudských práv. Žalovanému vytkol, že na zistený skutkový stav nesprávne, selektívne aplikuje iba jednu právnu normu, namiesto toho, aby situáciu posúdil v súlade so všeobecne záväznými prameňmi práva. Žalovanému vyplýva povinnosť zohľadniť EDĽP priamo z článku 7 ods. 5 Ústavy SR a žalovaný je pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný aj Nariadením aj súčasne aj EDĽP. Žalovaný sa podľa neho mal riadiť kritériami najlepšieho záujmu dieťaťa, jednoty rodiny a ochrany rodinného a súkromného života, pričom poukázal na právny názor Ústavného súdu SR, vysloveným v Náleze III ÚS 331/09-37 zo dňa 16.12.2009. Žalobca vyslovil domnienku, že žalovaný mal pri zvažovaní zásahu do jeho základného ľudského práva posudzovať všetky 3 zložky testu proporcionality a na ich základe vyhodnotiť či je oprávnené do práva žalobcu zasiahnuť. Ak by tak bol učinil dospel by k záveru, že je na mieste využiť už zmienenú humanitárnu doložku a základné právo žalobcu zachovať. Poukázal aj na Rozsudok NSSR sp. zn. 1Sža 3/2008 zo dňa 15.04.2008, a v tejto súvislosti vyslovil domnienku, že zásah do jeho práva na ochranu rodinného života je disproporčný k sledovanému cieľu právnej úpravy a žalovaný mal využiť alternatívny právny prostriedok Nariadenia, teda humanitárnej doložky podľa článku 17 a na základe zohľadnenia zisteného skutkového stavu mal zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl v merite veci Slovenskej republike. 4. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu ohľadom spôsobu vedenia rodinného života vytkol žalovanému nesplnenie si povinnosti podľa ust. § 32 ods. 1 Zák. č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a nenaplnenie skutkovej podstaty uloženej § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca poukázal na to, že vo svojich výpovediach pred správnym orgánom dostatočne jasne vyjadril jediný záujem na ochrane svojho rodinného života, žalovanému predložil sobášny list, žiadosť o dlhodobú priepustku z pobytového tábora za účelom vedenia rodinného života v spoločnej domácnosti a týmto sa žalovaný mal bližšie zapodievať. Je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ak by vznikla situácia, že rodina by zostala bez otca už aj z toho dôvodu, že maloletá býva často chorá, vyžaduje si nadštandardnú starostlivosť, pri ktorej je potrebná aj výpomoc starých rodičov. Touto argumentáciou je spochybnené aj konštatovanie žalovaného, že odovzdaním otca nie je nijako bránené, maximálne len sťažené jeho právo viesť rodinný život. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemá oporu v zistenom skutkovom stave a je nesúladné so zákonnými požiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Ďalej poukázal na to, že on ako žiadateľ o azyl nemá možnosť sa vrátiť z Talianska minimálne počas doby konania o jeho žiadosti späť na Slovensko, azylové konanie v Taliansku trvá až cca 19 mesiacov a rozhodnutie žalovaného znamená, že dcéra nebude môcť počas prvých 2 rokov života viesť spoločný život so svojím otcom a jej vývoj tým bude nenávratne zasiahnutý. V opačnom prípade sa celá rodina vrátane starých rodičov bude musieť presťahovať do cudzej krajiny, vyriešiť predaj alebo skončenie nájmu v mieste súčasného bydliska v novej krajine si hľadať bývanie zamestnanie, registrovať maloletú u lekárov a pod., pričom nikto jazyk tejto krajiny neovláda. 5. K návrhu na priznanie odkladného účinku odkázal na argumentáciu uvedenú v žalobe a navrhol odkladný účinok správnej žalobe priznať. 6. Rozhodnutím zo dňa 18.06.2019 žalovaný zamietol s odkazom na ustanovenia § 11 ods. 1, písm. c/ a ods. 3, § 9, § 10, § 47, § 53 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. Zákona o azyle, článok 17 a článok 18 ods. 1 písm. b/ a článok 26, článok 29 ods. 1,2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú, vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o azyle je v jeho prípade na konanie príslušná Talianska republika a s odkazom na článok 29 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 604/2013 sa odovzdanie žalobcu uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízií ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. 7. V skutkových dôvodoch poukázal na žiadosť o udelenie azylu, ktorú žalobca podal dňa 19.03.2019 potom ako nelegálne prekročil hranice Slovenskej republiky a dňa 18.03.2019 sa dostavil na pracovisko Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava. Preverením jeho daktiloskopických otlačkov bola zistená zhoda a podľa článku 9 ods. 5 Nariadenia (EÚ) č. 603/2013 bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že žalobca požiadal dňa 07.09.2011 a 21.06.2016 o udelenie azylu na území Rakúska a dňa 12.03.2018 na území Talianska. Žalobca v pohovore dňa 28.03.2019 uviedol, že z Indie do Talianska pricestoval v Septembri 2011, pokračoval do Rakúska, kde požiadal o azyl a kde sa zdržiaval do roku 2015, kedy sa vrátil do Indie. V roku 2016 sa vrátil späť do Rakúska a opäť požiadal o azyl. Následne bol 2 krát vrátený do Talianska odkiaľ sa vrátil naspäť do Rakúska, kde sa zoznámil so svojou terajšou manželkou a keďže medzitým v Rakúsku stratil prácu prišiel na Slovensko. 8. V súlade s kapitolou 1 článkom 2 vykonávacieho Nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014 zo dňa 30.01.2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 boli dňa 29.03.2019 podľa článku 18 ods. 1 písm. b/ a v súlade s článkom 23 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 zaslané dožiadania o späť prijatie Partnerským úradom Rakúska a Talianska. Dňa 03.04.2019 Rakúsko žiadosť zamietlo z dôvodu toho, že zodpovednosť za žalobcu už predtým prijalo Taliansko. Dňa 12.04.2019 Taliansku podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 uplynula lehota na odpoveď na dožiadanie o späť prijatie žalobcu. Keďže v určenej lehote neodpovedalo konkludentne akceptovalo späť prijatie žalobcu a v súlade s článkom 4 Nariadenia Komisie súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. Dňa 15.04.2019 bola Talianskemu partnerskému úradu zaslaná informácia o povinnej akceptácií späť prijatia žalobcu, ktorú dňa 17.05.2019 Taliansko potvrdilo. 9. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že Taliansko je krajinou dodržiavajúcou základné práva a princípy uznané Chartou základných práv EÚ, je plnohodnotným partnerom dodržiavajúcim všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Nie sú známe správy o tom, že by osoby odovzdané na jeho územie čelili problémom v prístupe k azylovému konaniu a po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu sa žiadateľom bez rozdielu spúšťa poskytovanie materiálnych podmienok pohotovostnej starostlivosti nevyhnutnej liečby, pričom lekárska starostlivosť je bezplatná. V rámci ubytovania musia byť prijaté opatrenia na zabránenie akejkoľvek forme násilia a na zaistenie bezpečnosti a ochrany žiadateľov. 10. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že odovzdaním žalobcu do Talianska nedôjde k porušeniu na naj výš k sťaženiu výkonu práva na rodinný život v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Skutočný rodinný život môže žalobca viesť aj v inom členskom štáte, nakoľko v Slovenskej republike nemá právny vzťah. Maloletá dcéra žije spoločne so svojou matkou, ktorá sa o nich stará a žalovaný nemá vedomosť, že by bola závislá na starostlivosti svojho otca. Žalovaný tiež poukázal na to, že z konania žalobcu vyplýva snaha zabezpečiť si pre zachovanie rodinného života pobyt na Slovensku a nie sú mu známe skutočnosti, ktoré by žalobcovi bránili podať žiadosť o pobyt so splnením potrebných náležitostí a v súlade so Zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. 11. Žalovaný ďalej v rozhodnutí spravil výklad článku 17 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 s tým, že nepovažuje za relevantné tento článok v prípade žalobcu uplatniť. Poukázal tiež na Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-661/17 a zopakoval, že v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b/ Nariadenia EÚ č. 604/2013 je za posúdenie žiadosti žalobcu o udeleniu azylu zodpovedná Talianska republika, do ktorej bude v súlade s článkom 29 ods. 1 Dublinského nariadenia žalobca odovzdaný. 12. Žalovaný sa k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.07.2019, v ktorom navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný vyslovil názor, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalobcovi nehrozí žiadna závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho života alebo zdravia, ani závažná ujma spočívajúca v zásahu do jeho práva na rodinný život. Jeho odovzdaním do Talianska podľa žalovaného nedôjde k zabráneniu viesť rodinný život s jeho manželkou a dcérou, pretože skutočný rodinný život môžu viesť aj v inom členskom štáte, pričom žalobca nemá k Slovenskej republike žiadny právny vzťah, poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/51/2014 zo dňa 19.01.2015. 13. Podľa § 213 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 14. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. 16. Podľa ust. § 188 ods. 1 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 17. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a administratívneho spisu odporcu ČAS: MU-DS-7/2019-Ž, MU-80-65/2019-Ž dospel správny súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky zakotvené v § 185 SSP v spojení s § 213 SSP pre priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadnu hrozbu vyplývajúcu z existujúceho stavu nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto ohrozujúci stav mal, resp. mohol vzniknúť. Za takýto stav nemožno považovať ani skutočnosť tvrdenú žalobcom, že v prípade návratu do Talianska nebude môcť realizovať právo na rodinný život. 18. Súd preto na základe vyššie uvedeného a vzhľadom k nesplneniu podmienok predpokladaných § 185 písm. a/ SSP v spojení s § 213 SSP a § 188 SSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e/ SSP).