Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201274 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: F. T. T., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Sýrskej arabskej republiky, arabskej národnosti, islamského vierovyznania sunnitskej vetvy, slobodný, bez platných dokladov totožnosti, prechodne pobytom V. Č.. X, XXX XX B., zast. ADRA, Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, o.z., Cablkova 3, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Mlynské Nivy č. 61, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž zo dňa 03. septembra 2019, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 16. septembra 2019, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž zo dňa 03. septembra 2019, ktorým žalobcovi, F. T. T., nar. XX.XX.XXXX, nepredĺžil doplnkovú ochranu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca s odkazom na ust. § 3, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 3, § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a § 206 ods. 3 zák. č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie, z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť a postupu žalovaného pri posudzovaní jeho žiadosti v rozpore s ust. § 3 Správneho poriadku a článkom 46, 47 a 48 Ústavy SR. 2. V skutkových dôvodoch žaloby žalobca konštatoval, že rozhodnutím migračného úradu MV SR zo dňa 15.03.2018, Č.p. MU-PO-95-66/2016-Ž mu bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá bola na základe zlej bezpečnostnej, politickej a ekonomickej situácie v krajine pôvodu, ktorú z týchto dôvodov a tiež z dôvodu obavy o svoj život opustil, opakovane predlžovaná až do súčasnosti. Poukázal na to, že správny orgán si v rámci zisťovania skutkového stavu veci vyžiadal vyjadrenie Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva (ďalej len „VS“), ktoré mu bolo dňa 14.12.2018 doručené pod Č.p. SIS-65/152-V-68-2/2019-S. Informácie v ňom sa nachádzajúce nie sú však obsahom spisového materiálu, pretože podľa zák.č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podliehajú utajeniu a sú evidované v evidencii utajovaných skutočností. Doplnil, že na území SR legálne a bez problémov žije od roku 2005 a je dlhodobo v pracovnom pomere. Nie si je vedomý žiadneho takého konania, na základe ktorého by mohol byť osobou nebezpečnou pre Slovenskú republiku a pokiaľ by zo záverov vyšetrovacej činnosti SIS mohla byť vyvodená jeho nebezpečnosť pre SR, mal byť s takýmito poznatkami konfrontovaný a mal dostať možnosť ich ozrejmiť, vysvetliť, resp. vyvrátiť, alebo sa k nim inak vyjadriť. O žiadnych skutočnostiach, ktoré by mohli vyvolať dojem nebezpečenstva nevie, čo považoval za dôvody, pre ktoré nebolo možné riadne a úplne zistiť skutkový stav veci a dôvody porušenia jeho ústavných práv. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok T.-Z. proti Bulharsku zo dňa 20.06.2002, sťažnosť č. 50963/99 a Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS. 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018. Zdôraznil, že len v prípade, ak mu bude umožnené oboznámiť sa s dôkazmi, t.j. utajenými informáciami, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie žalovaného a vyjadriť sa k nim, bude zachované jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca zároveň žiadal, aby sa súd oboznámil s podkladmi obsahujúcimi utajované skutočnosti, nakoľko bez ich poznania nemožno posúdiť zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 10Sžak/11/2017 zo dňa 09.08.2017. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nie sú zrozumiteľné dôvody a ani správna úvaha, ktorá viedla k vyhodnoteniu dôkazov a k záveru, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR, čo spôsobuje nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre nedostatok dôvodov. 3. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v súvislosti s opätovným vyhodnotením žiadosti žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany zo dňa 15.03.2019, si v súlade s ust. § 19a ods. 9 a § 19b zákona o azyle, dňa 25.03.2019 vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby. Toto stanovisko zo dňa 30.04.2019, č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q., ktoré nie je súčasťou spisového materiálu, obsahuje len úradný záznam o tom, že táto informácia je evidovaná v osobitnej evidencii utajovaných skutočností, nakoľko podľa zák.č. 215/2004 podlieha utajeniu. Na základe uvedených skutočností, migračný úrad žalobcovi, rozhodnutím ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž zo dňa 03.09.2019, doplnkovú ochranu podľa ust. § 20 ods. 3 z dôvodu podľa ust. § 13c ods. 4 písm. d/ zákona o azyle nepredĺžil. Žalovaný doplnil, že skutočnosti namietané žalobcom podliehajú zákonným obmedzeniam a už aj v minulosti boli posúdené krajskými, Najvyšším ako aj Ústavným súdom SR, a tiež že aj správny poriadok v ustanovení § 23 ods. 3 určuje vo vzťahu k procesným oprávneniam účastníkom isté obmedzenia. To, že bezpečnostný záujem je nadradený všeobecným zásadám správneho konania, vyplýva z ust. § 19a ods. 9 zákona o azyle a aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. 4. Ustanovenie § 2 písm. a/ a f/ zák.č. 215/2004 Z.z. približuje určité obmedzenia v režime utajovaných skutočností a sú určené oprávnené osoby s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie, ktorými je podľa ust. § 34 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 215/2004 Z.z. aj sudca. Zákonná úprava je založená na dôvere v spravodajské poznatky SIS a zákon č. 215/2004 Z.z. ako aj zákon o SIS vychádzajú z potreby nesprístupnenia týchto informácií tretím osobám. K preskúmaniu sú oprávnené súdy. Poukázal na to, že správna žaloba neobsahuje informáciu či žalobca požiadal SIS o vydanie súhlasu s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami a preto konštatovanie o porušení alebo obmedzení jeho procesných práv považoval žalovaný za neopodstatnené. Do pozornosti dal, že za súčasnej zákonnej úpravy ust. § 13c ods. 4 písm. d/ v spojení s ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle, nie sú na rozdiel od jeho úpravy v znení napadnutom pred Ústavným súdom, podstatné dôvody na základe ktorých SIS nesúhlasí s predĺženým doplnkovej ochrany, podstatným je len existencia stanoviska, obsahujúceho nesúhlas s predĺžením doplnkovej ochrany. Ide o záväzné stanovisko, ktoré je povinný rešpektovať a z toho dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p., podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (ust. § 220 S.s.p.). 6. Podľa § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 7. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 8. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 9. Podľa § 220 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 10. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 11. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny organ. 14. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 15. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 16. Rozhodnutím zo dňa 03.09.2019, ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž žalovaný nepredĺžil žalobcovi doplnkovú ochranu, ktorá mu bola poskytnutá rozhodnutím Migračného úradu ČAS: MU-PO-95-66/2016- Ž zo dňa 15.03.2018, právoplatným dňa 21.03.2018. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil ust. § 13a, 13b a 13c ods. 4 písm. d/, § 19a ods. 9, § 19b a § 20 ods. 3 zák.č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“) . 17. Žalovaný na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 25.03.2019 si v súlade s ust. § 19a ods. 9 a § 19b zákona o azyle vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Dňa 30.04.2019 bolo Migračnému úradu pod č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q. doručené stanovisko Slovenskej informačnej služby, ktoré je záväzné a podlieha utajeniu v zmysle zák.č. 215/2004 Z.z., a preto nie je súčasťou spisového materiálu žalobcu, ale je evidované na migračnom úrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností a migračný úrad je ho zo zákona povinný rešpektovať. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti. 18. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle, doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 3. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. 20. Podľa § 13c ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. 21. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle, ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. 22. Podľa § 52 ods. 2 zákona o azyle (zrušeného od 06.03.2019, v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 23. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov,právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. 24. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v znení platnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. 25. Zák. č. 38/1993 Z.z. bol zrušený zák. 314/2018 Z.z., účinným od 15.11.2018. 26. Podľa § 91 ods. 1 zák. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov. 27. Podľa Čl. IX tohto zákona, tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2018 okrem čl. I § 1 až 13 a § 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a 251, čl. II, čl. VI až čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019. 28. Vo vzťahu k tejto forme medzinárodnej ochrany (doplnkovej ochrane) súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiadúce, požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. 29. Žalobca svoje žalobné dôvody založil na postupe žalovaného správneho orgánu v rozpore s Ústavou SR ( čl. 46, 47 a 48) a v rozpore s ust. § 3 Správneho poriadku, nedostatočnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. 30. Podľa § 3 ods. 1, 2 , 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 31. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 32. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona č. 482/2002 Z. z. musí v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v cit. ust. § 47 v nadväznosti na ust. § 46 Správneho poriadku a žalovaný sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR, sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“ 33. Nosná námietka žalobcu spočívala v odopretí možnosti oboznámiť sa s dôvodmi predĺženia doplnkovej ochrany. Žalovanému z ust. § 19a ods. 9 zákona o azyle vyplýva povinnosť, vyžiadať si v predmetnej veci o. i. stanovisko SIS, ktoré si vyžiadal a bolo mu doručené dňa 30.04.2019 pod č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q., ako utajovaná skutočnosť, v zmysle zák.č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný postupom podľa tohto zákona, nemohol umožniť žalobcovi oboznámiť sa s jeho obsahom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, však okrem poukazu na žiadosť žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany a odkazu na príslušné ustanovenia zákona o azyle len konštatoval, že: „Dňa 30.04.2019 bolo Migračnému úradu pod č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q. doručené príslušné stanovisko Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa oboznámil. Nakoľko uvedené stanovisko s predmetnou informáciou podlieha utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je súčasťou spisového materiálu žiadateľa o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR, ale je evidované na migračnom úrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Zo strany SIS ide o záväzné stanovisko, ktoré je migračný úrad v zmysle zákona povinný rešpektovať.“ Z takejto strohej formulácie, nevyplýva žiadna informácia smerom navonok, nie je zrejmé ani to, či doručené stanovisko SIS bolo pozitívnym či negatívnym, teda či obsahuje súhlas alebo nesúhlas s predĺžením doplnkovej ochrany. I keď sa s poukazom na v napadnutom rozhodnutí aplikované ust. § 13c ods. 4 písm. d/ zákona o azyle možno domnievať, že obsahovalo nesúhlas s predĺžením žalobcovi poskytnutej doplnkovej ochrany, zostala táto skutočnosť len v rovine úvah a domnienok. Súd poznamenáva, že každé administratívne rozhodnutie musí byť formulované tak, aby bolo jednoznačné a nedovoľovalo jeho svojvoľný, či neurčitý výklad. 34. Aj keď v odlišnom stanovisku k nálezu Ústavného súdu sp.zn. PL.ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018 (sudcu JUDr. Milana Ľalíka), nachádzame názor, že „Rovnako právo na kontradiktórne konanie nemá absolútny charakter, lebo jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na osobitostiach daného konania. V prípade špecifických okolností, neposkytnutie určitej písomnosti v rámci konania ostatným stranám, čo im znemožňuje vyjadriť sa k jej obsahu, nie je v rozpore s právom garantovaným čl. 46 ods. 1 a 2 či čl. 47 ods. 3 ústavy, ak je v „hre“ národná bezpečnosť. Ani z čl. 1 ods. 1 ústavy nemožno vyvodiť aspekt, na ktorom sú vybudované ústavné základy fungovania demokratického a právneho štátu, že cudzinec má absolútne právo na obsahové oboznámenie sa so všetkými konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých všeobecný súd nevyhovel jeho žalobe, “ podľa názoru súdu, ak by stanovisko SIS bolo z pohľadu žalobcu negatívnym, nič (ani zákon o ochrane utajovaných skutočností a stanovisko č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/ XXXX-Q.) nebránilo tomu, aby žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že stanovisko SIS k podanej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany obsahovalo nesúhlas SIS s takýmto predĺžením. 35. Táto skutočnosť (že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý charakter žalovanému doručeného stanoviska SIS), v kumulácii s uvedenou právnou teóriou odôvodňovania rozhodnutí, viedla krajský súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (§ 220, § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a postupom podľa § 191 ods. 4 S.s.p., vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie. 36. Záverom súd dopĺňa, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37. O trovách konania úspešného žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p., za rešpektovania jeho prejavu, ktorým si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).