Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/71/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201290 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201290.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: M. W., I. X.X.XXXX, Š. B. F. R.V. L., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Regrútska 4, Bratislava o správnej žalobe žalobcu z 13.9.2019 vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-197-010/2019-AV zo dňa 8.8.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-197-010/2019-AV zo dňa 8.8.2019žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu dňom 8.8.2019 najviac do 8.12.2019 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov - ÚPZC (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že zaistenie je potrebné na zabezpečenie vykonania vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu. Dobu zaistenia žalobcu - 4 mesiace odôvodnil potrebou zabezpečenia náhradného cestovného dokladu žalobcu (keďže žalobca ním a ani iným dokladom totožnosti nedisponoval), zabezpečením faktickej realizácie vyhostenia po materiálnej, finančnej a aj personálnej stránke. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 13.9.2019, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Namietal v nej, že žalovaný nedostatočne odôvodnil stanovenú 5-mesačnú dĺžku zaistenia z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Tiež namietal nedostatočné zistenie stavu veci, ktorú námietku však nijakým spôsobom neodôvodnil. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.9.2019 k žalobe žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti a zákonnosti vydania napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalobca nedisponuje žiadnym dokladom svojej totožnosti, ktorý bude v priebehu zaistenia žalobcu potrebné zabezpečiť, podobne ako aj všetky materiálne, finančné a personálne náležitosti s tým spojené. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného PPZ-HCP-BA6-197/2019-AV súd zistil, že žalobca bol dňa 7.8.2019 ako člen viacpočetnej skupiny cudzincov, ktorá sa pešo pohybovala na diaľnici D2 v smere do Bratislavy, predvedený pred žalovaného. Bolo zistené, že nedisponuje cestovným dokladom a ani iným dokladom svojej totožnosti, lustráciou v policajných databázach nebola zistená žiadna pozitívna relácia. Po vykonaní príslušných poučení bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia (v ktorej o. i. uviedol, že o azyl na Slovensku nežiada) a následne bolo vydané rozhodnutie PPZ-HCVP-BA6-197-008/2019-AV z 8.8.2019, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený na územie bezpečnej krajiny ktorá ho prijme podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov, pričom vylúčil odkladný účinok prípadne podanému odvolaniu voči tomuto rozhodnutiu. Následne bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia v úvode ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania o jeho zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V priebehu jej spísania žalobca o. i. uviedol, že disponuje hotovosťou iba vo výške 30 eur, že nemá počas pobytu na Slovensku zabezpečené ubytovanie. Následne žalovaný vydal a doručil žalobcovi napadnuté rozhodnutie. Po fyzickom umiestnení žalobcu v ÚPZC žalobca dňa 19.8.2019 požiadal o azyl. Dňa 17.9.2019 bola žalovanému doručená žaloba voči napadnutému rozhodnutiu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. 5. Súd určil termín pojednávania v prejednávanej veci na deň 3.10.2019. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania, nakoľko zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne podaním z 1.10.2019, žalovaný podaním z 29.9.2019. Po riadnom prejednaní veci súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 221 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 229 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 6. Ako to vyplýva z obsahu podanej žaloby, žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia z dôvodu, že žalovaný nedostatočne odôvodnil dobu zaistenia a že nedostatočne zistil stav veci. 7. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka (ktorú žalobca nekonkretizoval) nie je dôvodná. Žalovaný po predvedení žalobcu zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym dokladom svojej totožnosti, vykonal lustrácie v príslušných policajných databázach, riadne žalobcu poučil o jeho právach, oznámil žalobcovi začatie konania vo veci jeho zaistenia, riadne za prítomnosti tlmočníka žalobcu vypočul. V priebehu spísania zápisne o podaní vysvetlenia zisťoval, či má žalobca počas pobytu na Slovensku zabezpečené ubytovanie, či disponuje finančnou hotovosťou, resp. aj či žiada o azyl. Podľa názoru súdu zistil týmito procesnými úkonmi dostatočné množstvo informácií k tomu, aby vo veci mohol vydať kvalifikované rozhodnutie. 8. K námietke nedostatočného odôvodnenia dĺžky zaistenia: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Sú nepochybnými skutočnosti, že žalobca bol skôr vydaným rozhodnutím administratívne vyhostený zo Slovenskej republiky, že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nemá v podstate žiadne finančné prostriedky (okrem 30 eur), že nemá zabezpečené žiadne ubytovanie počas pobytu na Slovensku. Žalovaný zaistil žalobcu na dobu 4 mesiacov (teda nie 5 mesiacov ako to je v žalobe uvedené), pričom táto doba je vo výške 2/3 zákonom (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) pripustenej dĺžky zaistenia. Podľa názoru súdu je táto doba primeranou na vykonanie všetkých úkonov, ktoré žalovaný v odôvodnení jej dĺžky uviedol. Žalovaný pri odôvodnení jej dĺžky dôvodil, že počas doby zaistenia bude potrebné zabezpečiť vydanie cestovného dokladu, tiež finančne, materiálne a personálne zabezpečiť samotnú realizáciu vyhostenia žalobcu. Podľa názoru súdu, takéto odôvodnenie dĺžky zaistenia žalobcu je dostatočným k tomu, aby bolo z neho zjavné, prečo bola stanovená práve 4-mesačná doba zaistenia. Naviac aj z rozhodovacej praxe súdu (rozhodovanie vo veciach zaistenia cudzích štátnych príslušníkov, korí boli administratívne vyhostení, pričom nedisponovali žiadnymi dokladmi totožnosti, teda bolo potrebné zabezpečiť vydanie náhradných cestovných dokladov - ďalej len „NCD“) je zrejmé, že stanovenie 4-mesačnej doby zaistenia nie je neoptimálnym. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že vydanie NCD závisí jednak od spolupráce cudzinca s ÚPCZ, ktorý správny orgán fakticky vydanie NCD zabezpečuje a jednak od rýchlosti štátnych orgánov domovského štátu cudzinca, ktoré NCD vydávajú. Pokiaľ teda žalovaný na odôvodnenie predpokladanej 4-mesačne doby zaistenia žalobcu uviedol, že počas tejto doby sa bude zabezpečovať vydanie cestovného dokladu žalobcu, ako aj materiálné, finančné a personálne zabezpečenie samotného vyhostenia, tak súd takéto odôvodnenia považuje za dostatočné. Podľa názoru súdu teda odôvodnenia doby zaistenia žalobcu zodpovedá predpokladom § 47 ods. 3 správneho poriadku. 9. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č. k. 4Sa/71/2018-32 z 12.9.2018 z ktorého citoval. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že argumentácia, resp. prezentované citovanie z tohto rozsudku nie je možné v rozsahu namietanom žalobcom použiť, pretože v tomto označenom rozsudku súd reagoval na úplne odlišnú situáciu v odôvodnení rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o zaistení cudzinca. 10. Pozornosti súdu neušlo, že žalobca 11 dní od svojho zaistenia požiadal v priestoroch ÚPZC o azyl. S poukazom na cit. ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov toto vyhlásenie žalobcu nemá vplyv na jeho zaistenie. 11. Pretože súd vyhodnotil v tomto konkrétnom prípade odôvodnenie dĺžky zaistenia žalovaným za dostatočné a preukazujúce potrebu zaistenia žalobcu práve v rozsahu 4 mesiacov, pričom súčasne žalovaný dostatočným spôsobom zistil stav veci, súd podanú žalobu zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na výsledok konania pred súdom v zmysle § 167 ods. 1 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).