Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107206394 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107206394.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: 1/ G. C., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XXXXX/XXC, J., 2/ G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXXX/XXE, J., 3/ J. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G. X, J., všetci zast. KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 977 272, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., IČO: 31 371 981, so sídlom Nám. SNP 14, Bratislava, zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, P.O. BOX 86, Bratislava, o zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. apríla 2016 č.k. 24C 51/2007-273, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie v časti nároku žalobcov 1/ až 3/ o zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e. II. V ostatnej zamietajúcej časti týkajúcej sa nároku žalobcu 2/ o zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom rozsudok súdu 1. inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 265,22 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2006 do zaplatenia. III. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovaný má voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 11,18 %. V. Žalobca 2/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 6,08 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ až 3/ (o zaplatenie 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia žalobcovi 2/ a o zaplatenie 234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ až 3/) a žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 847,54 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ sa pôvodne žalobou domáhali od žalovaného titulom zmluvy o obstaraní zájazdu zaplatenia sumy 1.127,60 eur (33.970 Sk) s príslušenstvom, a to tak, že každý zo žalobcov si uplatnil vrátenie rozdielu medzi cenou poskytnutých a objednaných služieb vo výške 265,22 eur (7.990 Sk) s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 265,22 eur od 12.01.2007 do zaplatenia), a spoločne a nerozdielne si uplatnili za zníženú kvalitu služieb zájazdu (v dôsledku zatečených stien, poškodených dverí na kúpeľni, opakujúcich sa výpadkov elektrického prúdu a s tým súvisiacich výpadkov klimatizácie a následkom toho sa šíriaceho nepríjemného zápachu) zaplatenie sumy 331,94 eur (10.000 Sk) s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 331,94 eur od 12.01.2007 do zaplatenia). Žalobu podali na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvorili dňa 23.08.2006 zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bolo obstaranie dovolenkového pobytu v P., v letovisku J., v hoteli B. pre tri osoby od 27.08.2006 do 07.09.2006 (t.j. 11 nocí). Uviedli, že pri objednávaní zájazdu si výslovne vyhradili ubytovanie v dvoch izbách, a to tak, že žalobca 1/ bude ubytovaný spolu o žalobkyňou 3/ v jednej izbe a žalobca 2/ sám v druhej izbe, nakoľko žalobcovia 1/ a 3/ boli v tom čase zasnúbení. Keďže žalovaný im splnenie tejto požiadavky garantoval, žalobca 2/ zaplatil za zabezpečenie možnosti užívať druhú izbu samostatne príplatok vo výške 265,22 eur (7.990 Sk), t.j. príplatok za rodinnú izbu. Každý zo žalobcov zaplatil za ubytovanie, letenku a plnú penziu po 497,58 eur (14.990 Sk) a žalobca 2/ zaplatil navyše ešte príplatok 265,22 eur. Celkom zaplatili za zájazd sumu 2.120,03 eur (63.868 Sk). Počas celej doby zájazdu im však žalovaný dohodnuté ubytovanie spočívajúce v poskytnutí rodinnej izby, t.j. dvoch navzájom prepojených izieb neposkytol, pretože boli ubytovaní v jednej spoločnej izbe. Uviedli, že počas celej doby zájazdu trpeli znížený kvalitatívny štandard ubytovania, ktorý sa prejavil v podobe zatečených stien, poškodených dverí na kúpeľni, opakujúcich sa výpadkov elektrického prúdu a s tým súvisiacich výpadkov klimatizácie, v dôsledku čoho sa šíril nepríjemný zápach. Tieto vady reklamovali u delegáta zájazdu. Počas celej doby zájazdu sa však nič nezmenilo, reklamované vady neboli odstránené, resp. vyriešené. Uviedli, že žalovaný sa pokúsil o vyriešenie reklamácie tak, že ponúkol žalobcovi 2/ 265,22 eur za to, že nemohol užívať samostatnú izbu, pričom s ostatnými nimi vytýkanými vadami zájazdu a nárokmi sa nevysporiadal. 3. Rozsudkom č.k. 24C 51/2007-84 zo dňa 06.05.2010 rozhodol súd prvej inštancie tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 627,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 33,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 298,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia a žalobcovi 3/ sumu 33,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 627,60 eur s príslušenstvom však odvolací súd tento rozsudok uznesením č.k. 4Co 454/2011-129 zo dňa 13.03.2013 zrušil a vec mu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplývalo, v ktorej časti žalobou uplatnených nárokov žalobcov, či už samostatne alebo spoločne a nerozdielne, konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil, a v ktorej časti žalobu toho ktorého žalobcu zamietol, a z akých dôvodov. Vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 627,60 eur s príslušenstvom nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 30.06.2010. Sumu 627,60 eur s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby vyššie uvedeným rozsudkom právoplatne zastavené, následne žalobcovia 1/ až 3/ špecifikovali ako súčet žalobcami 1/ a 3/ uplatnených súm 265,22 eur (7.990 Sk), t.j. 2x á 265,22 eur, a nákladov na letenky vo výške 3.000 Sk, t.j. 3 x 1.000 Sk, uplatnených pôvodne v rámci sumy 331,94 eur (10.000 Sk). Na základe žalobcami uplatnených zmien žaloby pripustil súd prvej inštancie konečnú zmenu žalobného petitu, tak, že žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sumu 234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, a náhradu trov konania, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tieto nároky sa tak stali predmetom zostávajúcej časti konania. 4. Uviedol, že základným predpokladom poskytnutia finančnej satisfakcie cestovnou kanceláriou klientom je poskytnutie služieb na inej ako dohodnutej, prípadne nižšej úrovni. Keďže žalobcom 1/ až 3/ poskytol ubytovanie na dohodnutej úrovni, mal za to, že v danom prípade tento predpoklad naplnený nebol. V tejto súvislosti poznamenal, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu je zrejmé, že žalobcovia 1/ až 3/ zaplatili príplatok vo výške 265,22 eur za rodinnú izbu, pričom rodinnou izbou sa rozumie v zmysle katalógu služieb tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy jedna väčšia alebo dve navzájom prepojené izby s vlastným sociálnym zariadením. Poukázal tiež na to, že podľa informácií uvedených v jeho ponukovom katalógu na strane č. 113 bolo ubytovanie v hoteli B. zabezpečené v dvojposteľových izbách s balkónom s možnosťou jednej, resp. dvoch prísteliek, a na vyžiadanie tiež v rodinných izbách pre 4 osoby. Keďže svoju zmluvnú povinnosť splnil a žalobcom 1/ až 3/ poskytol ubytovanie v dohodnutej kvalite, vyhodnotil, že im neprináleží nárok na vrátenie príplatku za rodinnú izbu vo výške 265,22 eur, navyše keď boli oboznámení a bez výhrad súhlasili s tým, že rodinnou izbou je aj jedna väčšia izba s vlastným sociálnym zariadením, a že v prípade zájazdu last minute ide väčšinou o posledné voľné izby, čiže výber izieb je značne obmedzený. Žalobcovia 1/ až 3/ trvali na tom, že im nebola poskytnutá zmluvne dohodnutá rodinná izba, a to ani vo forme jednej väčšej izby a ani dvoch samostatných izieb, a v tejto súvislosti uviedli, že to konštatoval aj samotný žalovaný vo svojom liste zo dňa 10.10.2006 adresovanom žalobcovi 2/, keď prostredníctvom obchodného riaditeľa C.. I. D.Y. uviedol, cit.: „Prijmite ospravedlnenie za neposkytnutie Vami objednanej príplatkovej rodinnej izby, v dôsledku opodstatnenosti Vašej reklamácie týkajúcej sa zmluvy o obstaraní zájazdu pod rezervačným číslom XXXXX Vám bude suma 7.990 Sk vrátená.“. Uviedli, že z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho, že im nebola poskytnutá rodinná izba. Konštatovali, že im bola poskytnutá štandardná, bežná hotelová izba s dvoma lôžkami a jednou prístelkou pre žalobcu 2/, preto si žalobca 2/ uplatnil nárok na vrátenie sumy 265,22 eur, ktorú zaplatil za objednanú avšak neposkytnutú samostatnú izbu v rámci rodinnej izby. Žalovaný vo vzťahu k dohodnutej forme rodinnej izby uviedol, že aj keď nie je zrejmé, čo všetko N. J. žalobcom sľúbila, podstatné je to, čo bolo uvedené v písomnej zmluve o obstaraní zájazdu, a to, že bolo dohodnuté ubytovanie v rodinnej izbe bez uvedenia konkrétnej formy rodinnej izby. V danej súvislosti poznamenal, že v rámci dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalobcom 1/ až 3/ zaviazal poskytnúť rodinnú izbu vo forme dvoch samostatných izieb, a poukázal na to, že túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj N. J., keď konštatovala, že v predmetnej zmluve v časti „poznámky“ nie je uvedená žiadna požiadavka špecifikujúca typ izby (napr. dvojizbová rodinná izba), ako si to vymienili žalobcovia. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia si zmluvne konkrétny typ rodinnej izby nedojednali a počas zájazdu im bola poskytnutá rodinná izba vo forme jednej väčšej izby, mal za to, že svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť dohodnuté ubytovanie - rodinnú izbu splnil, a žalobcovi 2/ nárok na vrátenie príplatku nevznikol. V súvislosti so svojím vyjadrením v liste zo dňa 10.10.2006 uviedol, že vzhľadom na zachovanie dobrých vzťahov a svojho dobrého mena ponúkol žalobcom 1/ až 3/ vrátenie príplatku za rodinnú izbu, aj keď z uzatvorenej zmluvy nevyplývalo, že by si zmluvne dohodli konkrétne typ rodinnej izby (t.j. rodinnú izbu s dvomi samostatnými izbami). Poukázal tiež na to, že za účelom potvrdenia, či je izba č. 5130 rodinnou izbou, kontaktoval hotel B., avšak odpoveď nedostal. Nárok na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom žalobcovia 1/ až 3/ špecifikovali ako rozdiel v cene medzi skutočne poskytnutými službami a zaplatenými službami, ktorý predstavuje približne 10% z celkovej ceny zájazdu. Túto sumu považovali s ohľadom na diskomfort poskytnutého ubytovania, výpadky elektrickej energie a klimatizácie, zatekanie, zápach a opakované zabuchnutie dverí, za minimálnu požiadavku. Žalovaný považoval tento nárok za nedôvodný. Uviedol, že vady týkajúce sa zatečených stien, výpadkov elektrickej energie a klimatizácie, či zápachu, boli reklamované len v spojitosti s izbou č. 4106, v ktorej žalobcovia 1/ až 3/ nestrávili ani jeden deň, pričom v kúpeľni na izbe č. 5103 sa nezabuchli všetci žalobcovia 1/ až 3/, ale iba niektorí z nich. Obmedzenie v poruche dverí na kúpeľni na izbe č. 5103 však podľa neho nemá hodnotu 234,80 eur, pretože z dôvodu, že žalobcovia 1/ až 3/ nereklamovali kvalitu služieb stravy a leteckej dopravy, zľavu za služby poskytnuté v nižšej kvalite je možné vypočítať len zo služby ubytovania, ktorá predstavovala položku 66,39 eur. Z celkovej dĺžky zájazdu predstavovalo nepohodlie zapríčinené zabuchnutými dverami len zlomok času stráveného na zájazde, pričom bolo potrebné zobrať do úvahy aj to, že zľava z ceny zájazdu predstavovala 42% z pôvodnej katalógovej ceny. Vzhľadom na dĺžku zájazdu a cenu ubytovania pre jednu osobu (2.000 Sk á 11 nocí) prestavovala 1 noc ubytovania 180 Sk (6 eur) a pri reálnom výpočte zabuchnutia na dobu 30 minút predstavovalo zabuchnutie trvajúce 30 minút 12 centov. Uplatnený nárok na zaplatenie sumy 234,80 eur z dôvodu zabuchnutia dverí na kúpeľni v izbe č. 5103 považoval preto za neprimeraný. Mal za to, že žalobcom 1/ až 3/ nárok na poskytnutie zľavy z ceny ubytovania z dôvodu zabuchnutých dverí nevznikol, pretože po vyskytnutí tohto problému bola opravou zámku zabezpečená náprava. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvou o obstaraní zájazdu č. XXXXX zo dňa 23.08.2006 sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal obstarať pre žalobcov 1/ až 3/ ako objednávateľov zájazd v destinácii P., J., E. Y. B. v termíne od 27.08.2006 do 07.09.2006 (t.j. 11 nocí) za cenu 63.868 Sk. V zmluve si dodávateľ vyúčtoval za ubytovanie, letenky a plnú penziu sumu 44.970 Sk (3 x 14.990 Sk), servisný poplatok 7.650 Sk (3 x 2.550 Sk), palivový príplatok 1.350 Sk (3 x 450 Sk), poistenie 1.908 Sk (3 x 636 Sk) a príplatok za rodinnú izbu 7.990 Sk (1 x 7.990 Sk). Za dodávateľa zájazdu uzatvárala zmluvu spoločnosť Globtour group, a.s., za ktorú konala N. J.. Za objednávateľov uzatváral zmluvu žalobca 1/. Podpisom tejto zmluvy objednávateľ potvrdil, a to i v mene ostatných objednávateľov zájazdu, ktorí ho splnomocnili k uzatvoreniu tejto zmluvy, že sa oboznámil a bez výhrad súhlasil so Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre účasť na zájazdoch Hydrotour, cestovná kancelária a.s. (ďalej len „VZP“) a s Dôležitými informáciami, platnými pre zájazdy organizované cestovnou kanceláriou (ďalej len „dôležité informácie“), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a boli uvedené v ponukovom katalógu cestovnej kancelárie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ až 3/ je v zostávajúcej časti uplatnených nárokov, t.j. nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 265,22 eur od 12.12.2006 do zaplatenia) a spoločne a nerozdielne uplatneného nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 234,80 eur od 12.12.2006 do zaplatenia) nedôvodná, preto ju v tejto časti zamietol. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Co 454/2011-129 zo dňa 13.03.2013 sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou platnosti medzi sporovými stranami uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu. Po preskúmaní jej formálnych a obsahových náležitosti konštatoval, že je uzatvorená v súlade s ust. § 741a a § 741b Občianskeho zákonníka, a aj keď výslovne neobsahovala údaj o tom, že ide o zájazd typu last minute, a že žalovaný sa zaviazal poskytnúť rodinnú izbu určitého typu (napr. jednu väčšiu izbu alebo dve samostatné izby), vyhodnotil ju ako platne uzavretú, pretože neuvedenie týchto údajov do písomného znenia zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, navyše keď zájazd vo forme last minute mal vplyv na celkovú cenu zájazdu a žalovaný zníženú cenu zájazdu premietol do znenia zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ mali pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu vedomosť o tom, čo je rodinná izba, a teda že ide buď o jednu väčšiu izbu alebo o dve menšie samostatné izby oddelené priečkou. Vyhodnotil, že žalobcovia mali trvať na tom, aby ich požiadavka o konkrétnom type rodinnej izby, t.j. o poskytnutí rodinnej izby s dvoma samostatnými izbami, vyslovená pri objednávaní zájazdu, bola zakomponovaná do písomného znenia predmetnej zmluvy v časti „poznámka“ ako špecifická požiadavka. Mal za to, že takýto postup potvrdila aj N. J. vo svojej výpovedi, keď uviedla, že zvláštne požiadavky klientov sa uvádzali priamo do písomného znenia zmluvy. Žalobcovia 1/ až 3/ sa preto nemali uspokojiť len s ústne garantovaným prísľubom žalovaného o splnení tejto požiadavky. Vzhľadom na skutočnosť, že za obsah písomného znenia zmluvy nesú zodpovednosť všetci účastníci zmluvného vzťahu, konštatoval, že nielen žalobcovia 1/ až 3/, za ktorých uzatváral zmluvu žalobca 1/, mali trvať na uvedení nimi vyhradenej ubytovacej požiadavke (o poskytnutie rodinnej izby v podobe dvoch samostatných izieb) v zmluve, ale tiež N. J., ktorá konala za sprostredkovateľa zájazdu Globtour group, a.s., mala túto do písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy do časti „poznámky“ uviesť, keďže mala o nej vedomosť. Nebolo preto postačujúce uviesť len to, že žalobcovia 1/ až 3/ uhradili príplatok za rodinnú izbu. Pokiaľ teda žalovaný žalobcom 1/ až 3/ zabezpečil rodinnú izbu, takéto konanie považoval za v súlade so znením zmluvy o obstaraní zájazdu a s katalógom tvoriacim neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 53/2007-79 zo dňa 06.10.2010 konštatoval, že žalovaný sa pri uzatváraní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nedopustil konania odporujúceho dobrým mravom, a ani nekalosúťažného konania vo forme klamlivej reklamy. 6. Pri posudzovaní, či bola žalobcom 1/ až 3/ poskytnutá v rámci zájazdu rodinná izba, a ak áno, o aký typ sa jednalo, vychádzal zo znenia zmluvy o obstaraní zájazdu, z obsahu reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/ spísaného na mieste zájazdu, v ktorom uviedli, že po prílete do letoviska obdŕžali izbu č. 4106 s jednou hlavnou miestnosťou s troma lôžkami, ktorá im bola z dôvodu nahlásenia vád dňa 28.08.2006 o cca 16:00 hod. miestneho času vymenená za izbu č. 5103 s rovnakým riešením, a tiež z výpovedi žalobcov 1/ až 3/, z ktorých nezistil, že by im žalovaný poskytol izbu s prístelkou. Keďže žalobcovia 1/ až 3/ v reklamačnom protokole uviedli, že im bola pridelená hlavná miestnosť s troma lôžkami, a nie dvojposteľová izba s jednou prístelkou, mal za to, že im bola pridelená rodinná izba s jednou väčšou (hlavnou) miestnosťou a s troma lôžkami. Ak by sa aj v izbe č. 4106, resp. č. 5103 nachádzala prístelka, konštatoval, že túto skutočnosť mali žalobcovia 1/ až 3/ uviesť aj v reklamačnom protokole, a pokiaľ tak neurobili, nemohol sa stotožniť s ich tvrdením, že žalovaný im nezabezpečil rodinnú izbu. Pokiaľ ide o listinný dôkaz - písomnú odpoveď žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.10.2006, v ktorej žalovaný uviedol, že vrátenie príplatku za rodinnú izbu ponúkol žalobcovi 2/ z dôvodu, že žalobcom 1/ až 3/ vôbec nebola poskytnutá rodinná izba, poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, v ktorom v zastúpení konateľom C.. I. D. v rámci odstránenia rozporu, či žalobcom 1/ až 3/ poskytol rodinnú izbu, argumentoval, že v odpovedi na reklamáciu zo dňa 10.10.2006 zohľadnil iba korešpondenciu s N. J., v ktorej reklamovala neposkytnutie dvojizbovej rodinnej izby, a naďalej trval na tom, že žalobcom 1/ až 3/ nebola poskytnutá dvojizbová rodinná izba, ale jednoizbová, preto im ponúkol kompenzáciu vo výške celého príplatku za rodinnú izbu s dvoma vzájomne prepojenými miestnosťami. V danej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že bolo vecou žalovaného, akým spôsobom vyhodnotí prípadnú reklamáciu žalobcov 1/ až 3/ ohľadom neposkytnutia rodinnej izby s dvoma samostatnými miestnosťami, a či zohľadní komunikáciu týkajúcu sa prísľubu zabezpečenia konkrétnej rodinnej izby, ktorá sa uskutočnila pred uzavretím predmetnej zmluvy, alebo bude vychádzať iba z toho, čo je uvedené v danej zmluve, vrátane toho, ako je rodinná izba definovaná v katalógu žalovaného na rok 2006, na strane 113, resp. v dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované žalovaným. Potom vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný poskytol žalobcom 1/ až 3/ rodinnú izbu v súlade so zmluvou o obstaraní zájazdu, vyslovil záver, že žalobcovi 2/ nárok na vrátenie príplatku 265,22 eur s príslušenstvom z dôvodu neposkytnutia rodinnej izby s dvoma samostatnými miestnosťami nevznikol. Následne konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ ohľadom tvrdenia, že mali záujem o poskytnutie rodinnej izby s dvoma samostatnými miestnosťami, neuniesli dôkazné bremeno, pretože túto požiadavku výslovne v písomnej zmluve neuviedli. 7. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom ako satisfakcie za diskomfort spojený so zatekaním, zápachom, výpadkami elektrickej energie a klimatizácie na izbe č. 4106, a so zabuchnutím dverí na kúpeľňových dverách v izbe č. 5103, vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, v ktorom konštatoval, že žalovaný výmenou izby č. 4106, v ktorej žalobcovia 1/ až 3/ nestrávili ani jeden celý deň, za izbu č. 5103, odstránil vady ubytovania izby č. 4106 spočívajúce v zatekaní, zápachu, výpadkoch elektrickej energie a klimatizácie, a dospel k záveru, že žalobcom 1/ až 3/ satisfakcia za vady spojené s izbou č. 4106 z dôvodu, že tieto vady boli odstránené, nepatrí. Okrem toho poznamenal, že suma 234,80 eur nepredstavuje 10% z ceny celého zájazdu vo výške 2.120,03 eur, čo je 212 eur. Skúmal preto, či nárok na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom možno žalobcom 1/ až 3/ priznať ako satisfakciu spojenú so zabuchnutím navrhovateľov v kúpeľni v izbe č. 5103. Uviedol, že mal pochybnosti o tom, či zabuchnutie dverí bolo spôsobené úmyselným konaním niektorým zo žalobcov 1/ až 3/ alebo z dôvodov na strane žalovaného. Konštatoval, že zo samotného tvrdenia o zabuchnutí dverí a príslušnej fotodokumentácie preukazujúcej rozmontovanie zámku na kúpeľňových dverách nemohol bez pochybností ustáliť príčinu zabuchnutia dverí (napr. prievan spôsobený niektorým zo žalobcov 1/ až 3/, amortizácia zámku na dverách, atď.). Keďže mu ani nebolo zrejmé, koľko z celkovej sumy 234,80 eur predstavuje satisfakcia za vadu spojenú s užívaním kúpeľne v izbe č. 5103, nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ si do sumy 234,80 eur započítali aj vady ubytovania spojené s izbou č. 4106 (čo však odvolací súd neuznal), s poukazom aj na vyššie uvedené rozhodol tak, že nárok žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom z dôvodu jeho nepreukázania ako nedôvodný zamietol. 8. Vec posúdil právne podľa ust. § 34, § 43, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 741a, § 741b ods. 1, 2, § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a po vyhodnotení, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, uložil žalobcom 1/ až 3/ povinnosť nahradiť mu spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 847,54 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy právneho zastúpenia priznal žalovanému podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 16 účelne vykonaných úkonov právnej pomoci nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2007 - 61,41 eur, 2. písomné vyjadrenie k žalobe dňa 26.11.2007 - 61,41 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 05.11.2009 - 61,41 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 01.03.2010 - 15,35 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 06.05.2010 - 61,41 eur, 6. podanie odvolania dňa 25.06.2010 - 34,86 eur, 7. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov dňa 17.08.2011 - 34,86 eur, 8. účasť na pojednávaní KS BA dňa 13.03.2013 - 17,43 eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 06.03.2014 - 17,43 eur, 10. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2014 - 34,86 eur, 11. účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 - 8,72 eur, 12. účasť na pojednávaní dňa 02.10.2015 - 34,86 eur, 13. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2015 - 34,86 eur, 14. účasť na pojednávaní dňa 15.01.2016 - 34,86 eur, 15. účasť na pojednávaní dňa 16.02.2016 - 34,86 eur, 16. účasť na pojednávaní dňa 26.04.2016 - 34,86 eur, + režijný paušál: 2x 5,91 eur (2007), 1x 6,95 eur (2009), 3x 7,21 eur (2010), 1x 7,63 eur (2011), 1x 7,81 eur (2013), 2x 8,04 eur (2014), 3x 8,39 eur (2015), 3x 8,58 eur (2016) - 67,80 eur + 20% DPH z odmeny 706,28 eur - 141,26 eur, spolu: 847,54 eur. Z uplatnených trov žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia: za úkon právnej pomoci spočívajúci v doručení vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.02.2015 vo výške 34,86 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH a za úkon právnej pomoci spočívajúci v doručení vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 09.02.2016 vo výške 34,86 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20% DPH, nakoľko išlo o iniciatívne úkony žalovaného uskutočnené bez toho, aby ho k týmto úkonom vyzval súd. Neúčelnosť týchto úkonov videl tiež v tom, že žalovaný v nich už len zreprodukoval svoje predošlé písomné a ústne vyjadrenia, a tiež v tom, že slúžili ako podklad jeho právnemu zástupcovi v rámci ústneho vyjadrenia na pojednávaní dňa 24.02.2015, resp. dňa 16.02.2016. Pokaľ sa právny zástupca žalovaného zúčastnil pojednávaní, na ktorých predniesol svoje predošlé písomné stanoviská, žalovanému priznal náhradu trov iba za účasť jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.02.2015, resp. dňa 09.02.2016. 10. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie a žiadali, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 390 C.s.p. rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 265,22 eur od 12.11.2007 do zaplatenia a žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sumu 234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 234,80 eur od 12.11.2007 do zaplatenia. Súčasne žiadali, aby im bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania, ktorú vyčíslia po doručení rozhodnutia vo veci samej, a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 148,56 eur. Odvolanie podali s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázali opäť na to, že pri objednaní zájazdu si vyhradili ubytovanie v rodinnej izbe s dvoma samostatnými izbami tak, že žalobca 1/ a 3/ mali byť ako snúbenci v jednej izbe a žalobca 2/ ako ich známy v druhej izbe. Aj keď žalobca 2/ zaplatil príplatok za rodinnú izbu vo výške 265,22 eur, táto im nebola počas zájazdu poskytnutá, ale všetci museli bývať v jednej izbe a trpieť znížený kvalitatívny štandard ubytovania v podobe zatečených stien, poškodených kúpeľňových dverí, opakujúcich sa výpadkov elektrickej energie a klimatizácie, ktorý nebol odstránený ani po reklamácii. Opäť zdôraznili, že sumu 265,22 eur s príslušenstvom si uplatnil žalobca 2/ ako rozdiel ceny služieb objednaného a poskytnutého zájazdu, pretože im neboli poskytnuté dve samostatné izby, ale iba jedna izba, pričom príplatok za rodinnú izbu zodpovedajúci tejto sume zaplatil žalobca 2/. Sumu 234,80 eur s príslušenstvom, ktorú si uplatnili spoločne a nerozdielne, špecifikovali opäť ako rozdiel ceny služieb objednaného a poskytnutého zájazdu zodpovedajúci zníženej kvalite poskytnutých služieb zájazdu v dôsledku zatečených stien, poškodených dverí v kúpeľni, opakujúcich výpadkov elektrickej energie a klimatizácie a v následkom toho sa šíriaceho zápachu. Namietali, že v danej veci nedošlo v porovnaní s prvým rozsudkom k žiadnej zásadnej zmene skutkových okolností, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Poukázali na to, že v prvom rozsudku mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že im nebola poskytnutá rodinná izba, ktorú si pri zakúpení dovolenky vymienili, a vychádzajúc z toho potom konštatoval, že im bola poskytnutá dovolenka v zníženej kvalite, čím utrpeli ujmu. Nakoľko v porovnaní s prvým rozsudkom nedošlo k žiadnej zásadnej zmene skutkových okolností, ktoré by preukazovali opačný záver, nie je im zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odchýlil od svojho prvého rozsudku, a ani to, o aké dôkazy opiera svoje nové rozhodnutie, navyše keď na pojednávaní dňa 15.01.2016 vyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia veci, že mal preukázané, že im nebola poskytnutá rodinná izba, resp. že túto skutočnosť nepovažuje za spornú. Argumentovali, že svoje tvrdenie, že im nebolo počas dovolenky poskytnuté dohodnuté a vymienené ubytovanie, preukázali dostatočne predložením e-mailovej komunikácie s N. J., v ktorej sa uvádza, že ako podmienku zakúpenia dovolenky žiadali dve samostatné izby, čo potvrdila menovaná aj vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.01.2016. Žalobcom však v rámci ich dovolenkového pobytu bolo poskytnuté iba ubytovanie v jednej miestnosti s troma lôžkami. Namietali, že z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že jedna miestnosť s troma lôžkami, ktorá im bola poskytnutá namiesto rodinnej izby, je rodinnou izbou. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že cit.: „Ak teda navrhovatelia v reklamačnom protokole uviedli, že im bola pridelená hlavná miestnosť s troma lôžkami, a teda nie dvojposteľová izba s jednou prístelkou, súd mal za to, že navrhovateľom bola pridelená rodinná izba s jednou väčšou (hlavnou miestnosťou) a s troma lôžkami.“ nemá podľa ich názoru oporu v žiadnom ustanovení VOP, dôležitých informácii alebo katalógu, ktoré sa týkajú výkladu pojmu rodinná izba, pretože nikde nie je ustanovené, že izba, ktorá zahŕňa tri lôžka je rodinnou izbou. Namietali, že súd prvej inštancie pri tomto konštatovaní vychádzal iba z informácií uvedených v reklamačnom protokole a vôbec nebral do úvahy ostatné vykonané dôkazy. V tejto súvislosti poukázali aj na výpoveď svedkyne N. J. na pojednávaní dňa 15.01.2016, v ktorej uviedla, že ak išlo o izbu, v rámci ktorej boli dve prístelky, išlo o izbu, teda nie o rodinnú izbu, čiže v rámci zmluvných podmienok bola takáto izba definovaná ako izba s dvoma prístelkami, nie ako rodinná izba, a tiež, že ak by bola poskytnutá klientom väčšia ako štandardná izba, bola by definovaná ako suita, de luxe alebo s možnosťou jednej alebo viacerých prísteliek. Z tejto výpovede podľa nich vyplýva, že izba, ktorá im bola poskytnutá nespĺňala atribúty rodinnej izby so samostatnými miestnosťami. Za jednoznačný dôkaz o tom, že im nebola vôbec poskytnutá rodinná izba považujú správanie žalovaného pred začatím konania, kedy sa im vo svojej písomnej odpovedí zo dňa 10.10.2006 výslovne ospravedlnil za neposkytnutie nimi objednanej príplatkovej rodinnej izby. Týmto ospravedlnením podľa ich názoru žalovaný jednoznačne potvrdil, že si je vedomý toho, že im neposkytol rodinnú izbu. V naznačenom smere jeho správanie pokračovalo tiež v priebehu konania, kedy na pojednávaní dňa 02.10.2015 a dňa 15.01.2016 sám uznal, že je ochotný uhradiť jednému zo žalobcov sumu 265,22 eur ako náhradu príplatku za neposkytnutú rodinnú izbu. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že v zmluve o obstaraní zájazdu v časti poznámka neboli uvedené žiadne zvláštne požiadavky týkajúce sa formy ubytovania na dovolenke, uviedli, že ich požiadavku o dve samostatné izby nemožno považovať za zvláštnu požiadavku, ale o požiadavku v zmysle vlastných dostupných podmienok žalovaného, preto akákoľvek poznámka by bola v tomto prípade nadbytočná. Na potvrdenie argumentácie, že ich požiadavka nepredstavovala špeciálnu požiadavku, ktorú by bolo potrebné premietnuť do znenia zmluvy, poukázali na výpoveď svedkyne N. J. na pojednávaní dňa 15.01.2016, v ktorej na otázku, aby uviedla prečo nebola ich požiadavka o poskytnutie izby s dvoma samostatnými miestnosťami premietnutá do formulácie zmluvy o obstaraní zájazdu, uviedla, že po telefonickom prísľube pracovníčky provízneho oddelenia žalovaného považovala za samozrejmosť, že žalobcom 1/ až 3/ ako klientom bude poskytnutá izba s dvoma samostatnými miestnosťami. 11. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy vo výške 234,80 eur s úrokom z omeškania, uviedli, že tento predstavuje minimálnu požiadavku s ohľadom na diskomfort spôsobený poskytnutým ubytovaním, navyše keď ho dostatočne preukázali v konaní pred súdom prvej inštancie predloženými fotografiami z miesta pobytu, ktoré tieto nedostatky dokumentujú. Poznamenali tiež, že v prvom rozsudku mal súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané, že k uvedeným nedostatkom pri ubytovaní došlo a ich žalobe z toho dôvodu čiastočne vyhovel. Napadnutým rozsudkom však ich žalobu i v tejto časti zamietol, a to bez dostatočného odôvodnenia, aj keď z predložených dôkazov, predovšetkým z fotodokumentácie zachytávajúcej zatečenie stien, pokazené dvere atď., podľa ich názoru jednoznačne vyplýva, že im bola poskytnutá nižšia kvalita služieb. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, prečo sa odklonil v tejto časti od svojho pôvodného rozsudku, a či vôbec došlo k takej podstatnej zmene skutkových a právnych okolnosti, ktoré odôvodňovali zamietnutie žaloby v tejto časti. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a celú vec správne právne posúdil, keď rozhodol, že žalobcovia 1/ až 3/ nemajú nárok na poskytnutie zľavy z ceny ubytovania, a ani na vrátenie príplatku za rodinnú izbu, pretože v zmluve o obstaraní zájazdu objednané služby boli poskytnuté riade a včas. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, že si vyhradili ubytovanie v dvoch samostatných izbách, a ani s tým, že im danú požiadavku garantoval. Výpovede žalobcov 1/ až 3/ a svedkyne N. J., ktoré majú podľa žalobcov 1/ až 3/ dané tvrdenie preukazovať, mal za v rozpore s uzatvorenou zmluvou o obstaraní zájazdu. Uviedol, že pri posudzovaní skutočnosti, či boli žalobcom 1/ až 3/ poskytnuté služby, ktoré si objednali, je nevyhnutné vychádzať zo zmluvy o obstaraní zájazdu a informácií v nej uvedených, tak ako to konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Co 454/2011. Zdôraznil, že listinnými dôkazmi preukázal, že medzi ním a žalobcami 1/ až 3/ bola uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu, v rámci ktorej sa zaviazal poskytnúť ubytovanie v rodinnej izbe, ktorou sa rozumie jedna veľká miestnosť alebo dve menšie miestnosti navzájom prepojené so spoločným sociálnym zariadením. V tejto súvislosti poznamenal, že ak mali žalobcovia 1/ až 3/ záujem o konkrétny typ ubytovania (rodinnú izbu s dvoma samostatnými miestnosťami), túto požiadavku bolo potrebné zahrnúť do zmluvy o obstaraní zájazdu. Nakoľko však žalobcovia 1/ až 3/ súhlasili so znením zmluvy o obstaraní zájazdu, v ktorej bol uvedený len príplatok za rodinnú izbu, ktorá mala dva varianty, a žalobcom 1/ až 3/ poskytol rodinnú izbu pozostávajúcu z jednej väčšej izby, mal za to, že neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o obstaraní zájazdu. Vo vzťahu k časti výpovede N. J., na ktorú v odvolaní poukázali žalobcovia 1/ až 3/, uviedol, že žalobcom 1/ až 3/ nebola poskytnutá suita, ani izba de luxe, ani izba s jednou alebo viacerými prístelkami, ale väčšia izba s troma štandardnými lôžkami, čiže rodinná izba, ktorá je definovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali, že im nebola poskytnutá rodinná izba, ale práve naopak, podľa jeho názoru z ich vyjadrenia a z reklamačného protokolu nimi spísaného vyplýva, že im bola poskytnutá izba s troma lôžkami. Poukázal tiež na to, že počas celého konania nepreukázali a ani netvrdili, že by im poskytol prístelky. Vyvodil preto záver, že im boli poskytnuté tri plnohodnotné lôžka, čo je štandardom pri rodinných izbách, a nie dvojposteľová izba, resp. dvojposteľová izba s prístelkou. Túto argumentáciu podporilo tiež tvrdenie svedkyne N. J., v ktorom uviedla, že ak by bola poskytnutá iná izba ako rodinná názov takejto izby by bol suita alebo de luxe, prípadne by v štandardnej izbe bola jedna alebo dve prístelky, čo sa však v danom prípade nestalo. Následne vychádzajúc z katalógu žalovaného z časti dôležité informácie uviedol charakteristiku jednotlivých typov ubytovania, podľa ktorej je: dvojlôžková izba - izba s dvomi pevnými lôžkami (oddelené resp. manželská posteľ spravidla s možnosťou 1 alebo 2 prísteliek), jednolôžková izba - izba s 1 lôžkom alebo dvojlôžková izba s jedným neobsadeným lôžkom, rodinná izba - jedna väčšia resp. dve navzájom prepojené izby s vlastným sociálnym zariadením, prístelka - dodatočné lôžko využívané vo väčšine ubytovacích zariadení a spravidla sa naň vzťahuje zľava a niekedy ide o lôžko menších rozmerov alebo rozkladacie lôžko určené najmä pre deti, štúdio - jedna miestnosť s kuchynským kútom a pevnými lôžkami, s možnosťou jednej alebo dvoch prísteliek a vlastným sociálnym Zariadením, apartmán - minimálne dve samostatné miestnosti s oddelenou kuchynkou, resp. kuchynským kútom s pevnými lôžkami a možnosťou prístelky a vlastným sociálnym zariadením, suite: nadštandardná hotelová izba spravila dve samostatné, navzájom prepojené miestnosti. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, že im bolo počas zájazdu poskytnuté iné ubytovanie ako si objednali. Nesúhlasil tiež s ich tvrdením, že počas celej doby ubytovania museli trpieť zníženým kvalitatívnym štandardom prejavujúcim sa zatečenými stenami, poškodenými dverami, opakujúce sa výpadky elektrickej energie a klimatizácie, ktoré neboli napriek reklamácií odstránené. Vzhľadom na skutočnosť, že izba č. 4106 bola žalobcom 1/ až 3/ bezodkladne vymenená za izbu, kde už vytýkané vady nereklamovali, a teda vady boli odstránené, mal za to, že plnenie bolo poskytnuté v dojednanej kvalite a žalobcom 1/ až 3/ za tieto vady nevznikol nárok na zľavu z ceny ubytovania, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Pre úplnosť poznamenal, že na možné výpadky elektrickej energie a stým súvisiace výpadky klimatizácie žalobcov 1/ až 3/ vopred upozornil v katalógu v časti dôležité informácie, voda a elektrické napätie, kde bolo uvedené: „V niektorých krajinách môže dochádzať ku krátkodobým výpadkom elektrickej energie a v zásobovaní vodou.“. Pokiaľ ide o nárok žalobcov 1/ až 3/ na poskytnutie zľavy z ceny zájazdu za zabuchnutie dverí v kúpeľni v izbe č. 5103, zastával názor, že žalobcom 1/ až 3/ takýto nárok nevznikol, pretože po vyskytnutí sa tohto problému bola zabezpečená náprava prostredníctvom opravy zámku. Zároveň poukázal na to, že z celej dĺžky zájazdu predstavovalo nepohodlie zapríčinené zabuchnutými dverami len malú nepríjemnosť vo vzťahu k celkovej dobe trvania zájazdu. Pre úplnosť vychádzajúc z rozpisu položiek nákladov zájazdu, z ktorého vyplývalo, že zájazd pre jednu osobu bez servisného, palivového príplatku a poistenia predstavoval sumu 14.990 Sk pozostávajúcu z: 1x letenka - 10.990 Sk (364,80 eur), 1x stravovanie vo výške 2.000 Sk (66,39 eur) a 1x ubytovanie vo výške 2.000 Sk (66,39 eur), konštatoval, že nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ nereklamovali kvalitu služieb stravy a leteckej dopravy, zľavu za služby poskytnuté v nižšej kvalite bolo možné počítať len zo služby ubytovania, ktorá predstavovala položku vo výške 66,39 eur. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade ide o služby zájazdu last minute, ktoré môžu byť podľa ustanovenia na str. 209 jeho katalógu poskytnuté aj v nižšej kvalite, a žalobcom 1/ až 3/ poskytol ešte pred nástupom na zájazd zľavu z ceny zájazdu vo výške takmer 42%, t.j. 10.800 Sk/ 1 osoba, mal za to, že žalobcom 1/ až 3/ neprináleží nárok na ďalšie poskytnutie zľavy z ceny ubytovania z dôvodu zabuchnutia dverí. Navyše zdôraznil, že nárok na zaplatenie sumy 234,80 eur za zabuchnutie dverí kúpeľne, ktoré trvalo niekoľko minút, je neadekvátny a neprimeraný, keď predstavuje zľavu 118% z celkovej ceny ubytovania pre troch ľudí po dobu 11 dní. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, že súd prvej inštancie sa odchýlil od svojho prvého rozsudku, kde mal jednoznačne za preukázané, že im nebola poskytnutá rodinná izba, ktorú si vymienili, a to z dôvodu, že tento rozsudok bol rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený. Opäť poukázal na skutočnosť, že zo samotnej zmluvy o obstaraní zájazdu, ako aj výpovede svedkyne vyplýva, že medzi ním a žalobcami 1/ až 3/ bola dojednaná rodinná izba pričom špecifikácia, že má isť o dvojizbovú rodinnú izbu a nie jednu väčšiu, ako to vyplýva z katalógu, nebola písomne v zmluve uvedená, teda nebola medzi stranami dojednaná. Zdôraznil, že keby súd prvej inštancie považoval dojednanie dvojizbovej rodinnej izby za platné, odchýlil by sa nielen od písomne uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu, ale tiež od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Na záver konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pretože žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali: 1/ že by im poskytol inú rodinnú izbu ako tú, ktorú si objednali a ktorá bola uvedená v zmluve o obstaraní zájazdu, 2/ že by sa odchýlil od písomne dojednaných skutočností v zmluve o obstaraní zájazdu, 3/ že by si u neho objednali výhradne rodinnú izbu s dvoma samostatnými miestnosťami, 4/ a že by kvalita ubytovania bola znížená v takej miere, ktorá by odôvodňovala poskytnutie dodatočnej zľavy, okrem zľavy 10.800 Sk, ktorú každému z nich poskytol pred nástupom na zájazd v rámci akcie last minute. Na základe uvedených skutočností preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 104,26 eur. 13. Žalobcovia 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného podanému k ich odvolaniu (v odvolacej replike) zotrvali na doterajších v odvolaní uvedených vyjadreniach a skutkových a právnych argumentoch, odvolací súd preto už tieto tvrdenia a argumenty opätovne neuvádzal. 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 3/ je v časti, ktorou napadli výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol ich žalobu v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom, nedôvodné, a dôvodné v časti, ktorou napadli výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobcu 2/ na zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom. 15. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcov 1/ až 3/, o ktorej zostavajúcej časti bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj jeho poučenie o odvolaní spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov 1/ až 3/, ktoré bolo podané už za účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, na toto sa vzhľadom na princíp okamžitej aplikability ustanovení C.s.p. vyjadrený v ust. § 470 ods. 1 C.s.p. vzťahujú už procesné ustanovenia nového procesného kódexu C.s.p., v zmysle ktorých odvolací súd posudzoval aj jeho včasnosť, prípustnosť, ako aj to, či bolo podané oprávnenou osobou. Konštatuje, že v tomto smere nezistil žiadne nedostatky majúce za následok odmietnutie odvolania žalobcov 1/ až 3/. 17. Podľa ust. § 741k ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. 18. Podľa ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu, ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. 19. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcimi sa tej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ až 3/ v časti nimi spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci z hľadiska tohto žalobcami 1/ až 3/ uplatneného nároku dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 (súčasné ust. § 220 ods. 2 C.s.p.) odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku týkajúcom sa tohto nároku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie v týchto častiach, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tomuto nároku zodpovedajúcim tvrdeniam sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia nároku na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení tejto časti napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom, uplatneného v zmysle ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu ako rozdiel v cene objednaných a reálne poskytnutých služieb zájazdu v dôsledku diskomfortu a zníženej kvality ubytovania v podobe výpadkov elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených stien a zabuchnutia kúpeľňových dverí. Rozhodnutie je v tejto časti tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v danej časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje. 21. Pre zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom, ktorý si uplatnili podľa ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu z titulu vád na izbách č. 4106 a č. 5103 ako rozdiel medzi cenou objednaných a skutočne poskytnutých služieb ubytovania, odvolací súd uvádza, že žalobcom 1/ až 3/ by patril tento nárok iba za splnenia predpokladu, že by im boli počas zájazdu určité časové obdobie, prípadne počas celej dovolenky, preukázateľne poskytované ubytovacie služby nižšej kvality, pretože potreba naplnenia tohto predpokladu vyplýva priamo z kontextu ust. § 741k ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 1/ až 3/ by teda pre priznanie tohto nároku museli preukázať trvalejší charakter poskytovania ubytovacích služieb v hoteli B. (v izbách č. 4106 a č. 5103) v zníženej kvalite v dôsledku výpadkov elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stien a zabuchnutých kúpeľňových dverí. 22. Zo súdom prvej inštancie v tomto smere vykonaného dokazovania (predovšetkým z výpovedí žalobcov 1/ až 3/, výpovede žalovaného, reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.09.2006), odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ vady ubytovania spočívajúce vo výpadkoch elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stenách vo vzťahu k izbe č. 4106 ubytovaciemu zariadeniu nahlásili (reklamovali) ihneď v prvý deň príchodu na dovolenku a po strávení ani nie jedného celého dňa v tejto izbe im bola v dôsledku tohto nahlásenia poskytnutá dňa 28.08.2006 nová hotelová izba č. 5103, v ktorej sa vyskytli zase problémy so zabuchovaním sa kúpeľňových dverí, ktorých zámok bol po nahlásení tejto vady žalobcami 1/ až 3/ zo strany ubytovacieho zariadenia opravený (uvedené potvrdzuje okrem výpovedí žalobcov 1/ až 3/ tiež fotodokumentácia rozmontovaného zámku založená v súdnom spise). Pokiaľ teda súd prvej inštancie vychádzajúc zo zistenia, že vady spočívajúce vo výpadkoch elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stien boli reklamované len vo vzťahu k izbe č. 4106, v ktorej žalobcovia 1/ až 3/ nestrávili ani jeden celý deň, pretože im bola v dôsledku reklamácie táto izba vymenená za izbu č. 5103, v súvislosti s ktorou tieto vady nereklamovali, vyhodnotil, že žalovaný výmenou izby č. 4106 za izbu č. 5103 tieto vady ubytovania odstránil, a z toho dôvodu žalobcom 1/ až 3/ nárok na zaplatenie satisfakcie za diskomfort vyplývajúci z týchto vád nepriznal, odvolací súd konštatuje, že dospel k správnemu skutkovému aj právnemu záveru, pretože tieto vady ubytovania netrvali počas celého ich zájazdu, ale trvali len necelý deň a najdôležitejšie je však to, že boli ihneď po nahlásení odstránené. Je preto zrejmé, že vo vzťahu k vadám spočívajúcim vo výpadkoch elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stenách nebol naplnený základný predpoklad ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka (trvanie poskytovania služieb v nižšej kvalite a neodstránenie tohto nedostatku) odôvodňujúci priznanie nároku na satisfakciu ako rozdielu medzi cenou objednaných a poskytnutých ubytovacích služieb. Pokiaľ ide o vadu ubytovania spočívajúcu v zabuchovaní sa kúpeľných dverí v izbe č. 5103, odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu konštatuje, že aj táto vada, ktorá sa vyskytla podľa tvrdení žalobcov 1/ až 3/ 2 x, bola odstránená, a to opravou zámku zo strany príslušného ubytovacieho zariadenia (hotela B.). Túto skutočnosť potvrdili zhodne vo svojej výpovedi žalobcovia 1/ až 3/, a tiež žalovaný. Keďže predmetná vada bola po nahlásení žalobcami 1/ až 3/ zo strany dotknutého hotela ihneď odstránená a žalobcovia 1/ až 3/ v konaní netvrdili a ani nepreukázali, že sa táto vada vyskytla opätovne aj po oprave zámku a trvala i naďalej počas ich dovolenky, je zrejmé, že ani vo vzťahu k tejto vade nebol naplnený základný predpoklad vyššie cit. ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka odôvodňujúci priznanie nároku na určitú satisfakciu ako rozdielu medzi cenou objednaných a poskytnutých ubytovacích služieb. V súvislosti s tvrdením žalobcu 1/, v ktorom uviedol, že aj po vykonaní opravy zámku na kúpeľňových dverách v izbe č. 5103 prestali z dôvodu opatrnosti kúpeľňové dvere zatvárať, aby nedošlo opätovne k ich zabuchnutiu, čo ich obmedzovalo v komforte, odvolací súd uvádza, že takéto obmedzenie si žalobcovia 1/ až 3/ spôsobili sami vlastnou obavou a vlastným rozhodnutím kúpeľňové dvere s opraveným zámkom neužívať (nezatvárať), pretože po odstránení tejto vady im okrem ich vlastnej obavy a strachu z opätovného zabuchnutia nič nebránilo v riadnom užívaní týchto dverí (opak netvrdili a ani nepreukázali). 23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okrem toho, že v dôsledku včasného odstránenia všetkých vyššie vymenovaných vád ubytovania nebol daný právny základ nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom podľa cit. ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka, tento nárok je tiež následkom nedostatočnej špecifikácie jeho výšky súdom nepreskúmateľný, pretože žalobcovia 1/ až 3/ si v rámci jednej finálnej sumy 234,80 eur uplatnili satisfakciu za všetky vady bez toho, aby špecifikovali a konkretizovali ako dospeli k celkovej výške nimi uplatneného nároku na rozdiel medzi cenou poskytnutých a objednaných ubytovacích služieb v súvislosti s tou-ktorou ubytovacou vadou. Je preto zrejmé, že ohľadom výšky tohto nároku žalobcovia 1/ až 3/ neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd vyhodnotil v tejto časti ako vecne správny a odvolanie žalobcov 1/ až 3/ a ich odvolacie námietky vo vzťahu k tejto časti ako nedôvodné. 24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia nároku žalobcov 1/ až 3/ o zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 25. Podľa ust. § 390 C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 26. Podľa ust. § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 27. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 28. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. 2 x 4,75%). 31. V zmysle žalobcami 1/ až 3/ podaného odvolania preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu o nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, ktorý si uplatnil titulom ním uhradeného príplatku za rodinnú izbu v zmysle ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu ako rozdiel medzi cenou objednaných a poskytnutých ubytovacích služieb. Zaplatenia tohto príplatku od žalovaného sa domáhal na tom skutkovom základe, že jemu a žalobcom 1/ a 3/ nebola zo strany žalobcu počas celého zájazdu vôbec poskytnutá rodinná izba. Táto skutočnosť mala vyplývať z odpovede žalovaného na ich reklamáciu. 32. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci z hľadiska nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom dostatočné dokazovanie a na jeho základe ustálil správny skutkový stav, ktorým je odvolací súd, v zmysle ust. § 383 C.s.p. viazaný. Správne posúdil, že zmluva o obstaraní zájazdu je uzavretá platne a v súlade s ust. § 741a a § 741b Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a správne vyhodnotil, že zmluvné strany si platne, písomne v zmluve o obstaraní zájazdu, dohodli ubytovanie v rodinnej izbe bez určenia konkrétneho typu rodinnej izby. V tejto súvislosti odvolací súd vzhľadom na súvisiacu odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ až 3/ uvádza, že aj keď bolo preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ si pri uzavretí zmluvy o obstaraní zájazdu ústne vyhradili ubytovanie v rodinnej izbe s dvoma samostatnými izbami (táto skutočnosť vyplýva z výpovede žalobcov 1/ až 3/, z výpovede svedkyne N. J., a tiež z elektronickej komunikácie medzi žalobcom 1/ a menovanou svedkyňou), vzhľadom na skutočnosť, že táto požiadavka nebola zakomponovaná do písomného znenia zmluvy o obstaraní zájazdu a Občiansky zákonník si pre tento typ zmluvy výslovne vyžaduje písomnú formu (§ 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení), je zrejmé, že táto ústna dohoda bola pre zmluvné strany irelevantná, nakoľko boli viazaní iba v zmluve výslovne obsiahnutými (písomnými) dojednaniami. 33. Pre záver o dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti uplatneného nároku (vrátenie príplatku za rodinnú izbu z dôvodu jej neposkytnutia) je potom vzhľadom na charakter tohto nároku a na skutočnosť, že zmluvné strany si platne v písomnej zmluve dohodli iba ubytovanie v rodinnej izbe bez konkrétneho typu, rozhodujúce zistenie, či žalobcom 1/ až 3/ bola alebo nebola rodinná izba (akéhokoľvek typu) poskytnutá. 34. Súd prvej inštancie na základe výpovedí žalobcov 1/ až 3/ a listinných dôkazov - zmluvy o obstaraní zájazdu a reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.09.2006 dospel k záveru, že žalobcom 1/ až 3/ bola poskytnutá rodinná izba počas celého zájazdu. Za rozhodujúce považoval tvrdenie žalobcov 1/ až 3/ obsiahnuté v reklamačnom protokole, v ktorom uviedli, že po odstránení výpadku elektrického prúdu a následnom príchode do pridelenej izby č. 4106 dňa 28.08.2006 o cca 1.00 hod. miestneho času zistili, že v izbe sa nachádza iba jedna hlavná miestnosť s troma lôžkami, a že izba č. 5103, ktorá im bola pridelená v dôsledku reklamácie vád izby č. 4106 dňa 28.08.2006 o cca 16:00 hod., bola riešená rovnako ako izba č. 4106. Keďže žalobcovia 1/ až 3/ uviedli, že im bola v oboch prípadoch pridelená izba s hlavnou miestnosťou a troma lôžkami a z ich výpovedí a ani reklamácie nezistil, že by im žalovaný poskytol dvojposteľovú (dvojlôžkovú) izbu s prístelkou, konštatoval, že sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, že im žalovaný nezabezpečil rodinnú izbu. Zároveň vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí, uviedol, že pre priznanie nároku na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom žalobcovi 2/ nestačí, že žalovaný vyhodnotil ich reklamáciu vo vzťahu k tomuto nároku ako dôvodnú a prejavil ochotu žalobcovi 2/ tento príplatok vrátiť. Vo vzťahu k odpovedi žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.10.2006, v ktorej ponúkol žalobcom 1/ až 3/ vrátenie príplatku za rodinnú izbu z dôvodu, že im vôbec rodinná izba nebola poskytnutá, poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom poznamenal, že pri písaní tejto odpovede vychádzal z korešpondencie s N. J., v rámci ktorej reklamovala neposkytnutie dvojizbovej rodinnej izby, a vyhodnotil, že bolo vecou žalovaného akým spôsobom vyhodnotí prípadnú reklamáciu žalobcov 1/ až 3/ v otázke neposkytnutia rodinnej izby s dvoma samostatnými izbami, teda či bude prihliadať aj na ústnu dohodu o rodinnej izbe s dvoma samostatnými izbami alebo bude vychádzať iba z písomnej zmluvy. Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že zmluvne si sporové strany dojednali iba rodinnú izbu bez určenia konkrétneho typu, potom vyhodnotil, že žalovaný žalobcom 1/ až 3/ riadne poskytol zmluvne dojednanú rodinnú izbu, a konštatoval, že žalobcovi 2/ preto nárok na vrátenie príplatku za rodinnú izbu z dôvodu neposkytnutia rodinnej izby s dvoma samostatnými izbami nevznikol. 35. Odvolací súd sa však s takýmto hodnotením dôkazov, konkrétne s hodnotením reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.09.2006, výpovedí žalobcov 1/ až 3/ a písomných odpovedí žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007 (ktoré ani riadne nevyhodnotil), nestotožnil. Z odpovedí žalovaného na reklamáciu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007 mal na rozdiel od súdu prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaný okrem toho, že sa žalobcom 1/ až 3/ ospravedlnil za neposkytnutie dojednanej rodinnej izby, výslovne uviedol, že počas pobytu žalobcov 1/ až 3/ bola kapacita rodinných izieb plne obsadená, a keďže im z kapacitných dôvodov nemohol poskytnúť nimi objednanú rodinnú izbu, za ktorú zaplatili osobitný príplatok vo výške 265,22 eur (7.990 Sk), ponúkol im v rámci satisfakcie vrátenie tohto príplatku ihneď po tom, ako mu oznámia údaje o osobe a čísle účtu príjemcu tohto príplatku. Z vyjadrení žalovaného v týchto odpovediach je teda zrejmé, že v čase pobytu žalobcov 1/ až 3/ neboli v hoteli B. voľné žiadne rodinné izby, t.j. ani rodinné izby s jednou veľkou miestnosťou, a ani rodinné izby s dvoma samostatnými miestnosťami, keďže žalovaný neuviedol, že sú plne obsadené len rodinné izby s veľkou miestnosťou alebo rodinné izby s dvoma navzájom prepojenými izbami s vlastným sociálnym zariadením. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobcovia 1/ až 3/ ohľadom svojho tvrdenia, že im počas dovolenkového pobytu nebola poskytnutá žiadna rodinná izba, dôkazné bremeno uniesli, a to práve vďaka listinným dôkazom - odpovediam žalovaného zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007, v ktorých žalovaný výslovne potvrdil, že kapacita rodinných izieb bola v čase dovolenky žalobcov 1/ až 3/ úplne obsadená. Pokiaľ žalovaný v rámci ním uplatnených prostriedkov procesnej obrany spochybňoval tieto svoje odpovede tým, že v rámci nich zohľadnil len korešpondenciu s N. J., ktorá reklamovala neposkytnutie dvojizbovej rodinnej izby žalobcom 1/ až 3/, a tvrdil, že žalobcom 1/ až 3/ poskytol rodinnú izbu s veľkou miestnosťou, odvolací súd konštatuje, že tieto svoje tvrdenia mal v konaní preukázať príslušnými listinnými dôkazmi (napr. vyjadrením príslušného ubytovacieho zariadenia, predložením interných dokumentov tohto zariadenia, z ktorých by vyplývalo zaradenie jednotlivých izieb do konkrétnej kategórie, prípadne pod určitý typ ubytovacích izieb) a z ktorých by bolo jednoznačne preukázané jeho tvrdenie, že izby č. 4106 a č. 5103 sú rodinné izby, a ktoré by zároveň preukázateľne vyvrátili pravdivosť jeho vyjadrenia v odpovediach na reklamáciu zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že tvrdenie žalovaného, že hotel B. na jeho žiadosť o poskytnutie informácie, či izba č. 5103 je rodinnou, neodpovedal, je úplne irelevantné, a okrem toho aj nepreukázané. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov súdu prvej inštancie, v rámci ktorého z reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/, v ktorom sa vyjadrili, že izby č. 4106 a č. 5103 predstavovali len hlavnú miestnosť s troma lôžkami, vyhodnotil, že žalobcom 1/ až 3/ bola poskytnutá rodinná izba, pretože v reklamačnom protokole, a ani v ich výpovediach výslovne neuviedli, že im bola poskytnutá dvojlôžková izba s prístelkou, teda štandardná (nie rodinná) izba, odvolací súd konštatuje, že takéto hodnotenie je absolútne neprípustné, nesprávne a vzhľadom na žalobcov 1/ až 3/ ako spotrebiteľov aj šikanózne. Odvolací súd považuje za neprípustné vychádzať pri zodpovedaní najdôležitejšej otázky ohľadom dôvodnosti nároku na príplatok za rodinnú izbu (pri určení typu poskytnutej izby) z „lajtskeho popisu“ žalobcov 1/ až 3/ ako osôb nezaangažovaných do problematiky ubytovacích zariadení, navyše keď opisom „jedna izba s hlavnou miestnosťou a troma lôžkami“ mali v úmysle predovšetkým vyjadriť tri miesta na spanie (tri postele) v jednej izbe. Okrem toho tento popis nemožno v žiadnom prípade subsumovať pod definíciu rodinnej izby „jedna veľká izba“ a ani „dve navzájom prepojené izby s vlastným sociálnym zariadením“. Pre úplnosť ešte odvolací súd uvádza, že tento popis izby žalobcov 1/ až 3/ v reklamačnom protokole je stále len ich tvrdením v písomnej podobe a nie dôkazom preukazujúcim, či izby č. 4106 a č. 5103 boli alebo neboli rodinné izby. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel hodnotením dôkazov k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalobcom 1/ až 3/ bola počas zájazdu poskytnutá rodinná izba, a v dôsledku toho aj k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca 2/ nemá nárok na vrátenie príplatku za rodinnú izbu. Odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu 2/ na vrátenie príplatku za rodinnú izbu vo výške 265,22 eur s príslušenstvom uplatnený v zmysle ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení ako rozdiel medzi cenou objednaných a reálne poskytnutých ubytovacích služieb v dôsledku neposkytnutia rodinnej izby žalobcom 1/ až 3/, ktorý žalobca 2/ uhradil, bol nepochybne vyššie uvedenými odpoveďami žalovaného na reklamáciu preukázaný. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. konštatuje, že žalobcovi 2/ patrí tiež nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5% (2 x diskontná sadzba NBS vo výške 4,75%) ročne zo sumy 265,22 eur od 12.12.2006 (t.j. od prvého dňa po tom, čo žalobcovia 1/ až 3/ ako veritelia žalovaného požiadali o plnenie výzvou na zaplatenie - pokus o zmier, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.12.2006, viď č.l. 15 a 18 súdneho spisu) do zaplatenia. Prejednávané odvolanie vyhodnotil odvolací súd preto vo vzťahu k nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom ako dôvodné. 36. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie časti týkajúcej sa nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom podľa ust. § 388 v spojení s § 390 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ 265,22 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti (o zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom) potvrdil a v časti (o zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom) zmenil, potom o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p.. 38. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39. Podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 40. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 43. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcov 1/ až 3/ ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zase sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V rámci rozhodovania o trovách celého konania je potom súd povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila. 45. V posudzovanej veci mal odvolací súd preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 1.127,62 eur s príslušenstvom tak, že každému zo žalobcov mal zaplatiť sumu 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia (t.j. 3 x 265,22 eur s príslušenstvom = 795,66 eur s príslušenstvom) a všetkým spoločne a nerozdielne sumu 331,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia. V časti nárokov žalobcov 1/ a 3/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom, t.j. spolu vo výške 530,44 eur s príslušenstvom (2 x 265,22 eur s príslušenstvom), a tiež nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 97,16 eur s príslušenstvom (ako časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 331,96 eur s príslušenstvom) bolo konanie prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 24C 51/2007-84 zo dňa 06.05.2010, právoplatným dňa 30.06.2010, zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v týchto častiach žalujúcou stranou. V časti nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% od 12.12.2006 (po pripustení zmeny žaloby súdom prvej inštancie v časti dátumu úrokov z omeškania dňa 26.04.2016) do zaplatenia bolo žalobe týmto rozhodnutím na základe zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti vyhovené, a v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne (po pripustení zmeny žaloby v časti dátumu úrokov z omeškania dňa 26.04.2016) od 12.12.2006 do zaplatenia (ako zostávajúcej časti pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 331,96 eur s príslušenstvom) bola žaloba napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie potvrdeným v tejto časti predmetným rozhodnutím zamietnutá. 46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ majú v danom spore postavenie samostatných procesných spoločníkov, v zmysle ust. § 76 C.s.p. bolo potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania každého z nich samostatne. Z uplatnených nárokov žalobcov 1/ až 3/ nesporne vyplýva, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo vo vzťahu ku každému zo žalobcov 1/ až 3/ zaplatenie sumy 597,18 eur s príslušenstvom (t.j. nárok každého zo žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom + nárok na zaplatenie 331,96 eur /234,80 eur + 97,16 eur/ s príslušenstvom, uplatnený žalobcami 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne). 47. Keďže žalobe bolo v časti nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom vyhovené, je nepochybné, že žalobca 2/ bol v tejto časti vo vzťahu k žalovanému úspešný a žalovaný, naopak, voči nemu neúspešný. Pokiaľ ide o úspech resp. neúspech strán sporu v časti o zaplatenie sumy 627,60 eur s príslušenstvom (t.j. samostatných nárokov žalobcov 1/ a 3/ na zaplatenie sumy 265,22 eur /2 x 265,22 eur/ s príslušenstvom + 97,16 eur s príslušenstvom ako časti spoločne a nerozdielne žalobcami 1/ až 3/ uplatneného nároku na zaplatenie sumy 331,96 eur s príslušenstvom), v ktorej bolo konanie zastavené prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 24C 51/2007-84 zo dňa 06.05.2010, právoplatným dňa 30.06.2010, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti na pojednávaní dňa 06.05.2010 (na č.l. 81 súdneho spisu), odvolací súd vzhľadom na odôvodnenie tohto čiastočného späťvzatia žaloby právnym zástupcom žalobcov 1/ až 3/, v ktorom uviedol, že žalobu zobral v tejto časti späť, pretože je zrejmé, že časť sumy vo výške 2/3 tvorila cena letenky, konštatuje, že žaloba bola v tejto časti zobratá späť z vlastnej iniciatívy žalobcov 1/ až 3/ bez príčinnej súvislosti a nadväznosti na správanie (konanie) žalovaného (žalovaný sa nesprával v zmysle žalobnej požiadavky žalobcov 1/ až 3/). Dospel preto k záveru, že z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania v tejto časti žalobcovia 1/ až 3/, pre spresnenie v časti zaplatenia sumy 530,44 eur (2 x 265,22 eur) s príslušenstvom - žalobcovia 1/ a 3/, a v časti zaplatenia sumy 97,16 eur s príslušenstvom spoločne všetci žalobcovia 1/ až 3/. Uvedené je potrebné vzhľadom na poslednú vetu bodu 35 odôvodnenia tohto rozsudku vyhodnotiť ako úspech žalovaného voči každému zo žalobcov 1/ a 3/ v časti zaplatenia sumy 362,38 eur (97,16 eur + 265,22 eur) s príslušenstvom a voči žalobcovi 2/ v časti zaplatenia sumy 97,16 eur s príslušenstvom. Nakoľko vo zvyšnej časti, t.j. v časti žalobcami 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom, bola žaloba v spojení s týmto rozhodnutím zamietnutá, je zrejmé, že každý zo žalobcov 1/ až 3/ bol v tejto časti neúspešný a žalovaný vo vzťahu ku každému zo žalobcov 1/ až 3/, naopak, úspešný. 48. Z uvedenej konštatácie úspechu a neúspechu toho-ktorého subjektu sporových strán vo vzťahu k jednotlivým žalovaným nárokom jednoznačne vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie, predmetom ktorého bolo vo vzťahu ku každému zo žalobcov 1/ až 3/ zaplatenie sumy 597,18 eur s príslušenstvom (t.j. 265,22 eur s príslušenstvom + 331,96 eur s príslušenstvom ako súčet 234,80 eur + 97,16 eur), bol žalobca 1/, a tiež žalobca 3/ v plnom rozsahu neúspešný (zavinili zastavenie konania v časti ich nárokov na zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom, ako aj v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie 97,16 eur s príslušenstvom, a v časti ich spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom bola ich žaloba zamietnutá) a žalovaný naopak, vo vzťahu ku každému z nich, v plnom rozsahu úspešný. Odvolací súd mu preto priznal voči žalobcom 1/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o žalobcu 2/ tento bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v časti zaplatenia sumy 265,22 eur s príslušenstvom, t.j. v rozsahu 44,41%, a neúspešný vo zvyšnej časti 331,96 eur s príslušenstvom (v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie 97,16 eur s príslušenstvom zavinil spoločne s ostatnými žalobcami 1/ a 3/ zastavenie konania a v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá), t.j. v rozsahu 55,59%, čiže žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi 2/ úspešný v rozsahu 55,59% a neúspešný v rozsahu 44,41%. Čistý úspech žalovaného voči žalobcovi 2/ v prvoinštančnom konaní je potom 11,18% (55,59 - 44,41), odvolací súd mu preto voči žalobcovi 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 11,18 %. 49. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, považuje odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcov 1/ až 3/ v prvom rade za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bolo vo vzťahu ku každému zo žalobcov 1/ a 3/ zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom a vo vzťahu k žalobcovi 2/ zaplatenie sumy 500,02 eur s príslušenstvom (265,22 eur s príslušenstvom + 234,80 eur s príslušenstvom). Odvolací súd na základe žalobcami 1/ až 3/ podaného odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom, ktorého zaplatenia sa domáhali žalobcovia 1/ až 3/ od žalovaného spoločne a nerozdielne, ako vecne správny potvrdil, a v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom žalobcovi 2/ ho zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu s príslušenstvom žalobcovi 2/. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 3/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešní (odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia ich žaloby o zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom potvrdil a ich odvolanie vo vzťahu k tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné) a žalovaný vo vzťahu k nim obom, naopak, v plnom rozsahu úspešný. Odvolací súd preto priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, tento bol vzhľadom na výsledok odvolacieho konania v odvolacom konaní úspešný v časti zaplatenia sumy 265,22 eur s príslušenstvom (odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ túto sumu spolu s príslušenstvom, čiže odvolanie vyhodnotil v tejto časti ako dôvodné), t.j. v rozsahu 53,04%, a neúspešný v časti zaplatenia sumy 234,80 eur s príslušenstvom (odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom potvrdil, a teda odvolanie považoval v tejto časti za nedôvodné), t.j. v rozsahu 46,96%. Žalovaný bol potom vo vzťahu k žalobcovi 2/ úspešný v rozsahu 46,96% a neúspešný v rozsahu 53,04%. Čistý úspech žalobcu 2/ voči žalovanému v odvolacom konaní je potom 6,08% (53,04 - 46,96), odvolací súd mu preto voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 6,08%. 50. Na záver odvolací súd pripomína, že v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).