Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208485 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109208485.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému: O.. D. P., F.. X. X. XXXX, T. H. U. E. X, T., zast. advokátom JUDr. Petrom Hargašom, Košická 56, Bratislava, o vypratanie ubytovacej bunky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. mája 2016 č.k. 18C/76/2009-817, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je povinný vypratať a odovzdať žalobcovi ubytovaciu bunku Č.. XXX nachádzajúcu sa v ubytovni „Patrónka“ na ul. Pri Habánskom mlyne č. 8 v Bratislave, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať žalobcovi ubytovaciu bunku Č.. XXX nachádzajúcu sa v ubytovni Patrónka na ul. Pri Habánskom mlyne č. 8 v Bratislave. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Priemstav, š. p., Bratislava uzavrel dňa 1. 7. 1994 so žalovaným zmluvu o ubytovaní v spoločnej ubytovni „Patrónka" podľa § 754 a nasl. Obč. zák. Predmetom Zmluvy bol záväzok ubytovateľa (Priemstav, š.p.) poskytovať objednávateľovi (žalovanému) prechodné ubytovanie v tejto ubytovni č. bunky XXX na dobu neurčitú a povinnosť objednávateľa uvoľniť ubytovaciu bunku v prípade rozviazania pracovného pomeru so š. p. Priemstav a v prípade hrubého porušenia dobrých mravov alebo pri inak hrubom porušovaní svojich povinností, vyplývajúcich zo zmluvy, povinnosť objednávateľa zaplatiť za ubytovanie a služby s ním spojené stanovenú cenu v určených termínoch. Minister výstavby a verejných prác SR rozhodnutím č. 584/M-95 zo dňa 24. 7. 1995 zrušil Priemstav š. p. Bratislava bez likvidácie a všetok majetok zrušeného podniku prešiel v súlade so schváleným privatizačným projektom na FNM SR. V súlade s rozhodnutím MSaPNM SR č. 68 zo dňa 8.7.1994 o privatizácii časti podniku Priemstav, š. p. bol zmluvou zo dňa 31.7.1995 o prevode privatizovaného majetku uzavretou medzi FNM SR a žalobcom na žalobcu bezodplatne prevedený majetok s príslušenstvom a so všetkými právami a záväzkami, ktoré súvisia s prevádzaným majetkom a súčasťou tohto majetku bola i predmetná ubytovňa. V prejednávanej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal vypratania predmetnej ubytovacej bunky z dôvodu, že žalovaný ju užíva bez právneho dôvodu, keďže v zmysle čl. I ods. 2 zmluvy ju mal uvoľniť v prípade rozviazania pracovného pomeru so š. p. Priemstav, čo sa stalo podľa názoru žalobcu výmazom tohto štátneho podniku z obchodného registra, t. j. dňa 30. 10. 1995, najneskôr výmazom nástupníckej spoločnosti Priemstav, a. s., z obchodného registra, t. j. dňa 1. 8. 2007. 3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Pri posúdení charakteru ubytovacieho priestoru súd vychádzal z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava I č. OÚŽP 3505/92-1953/93/ H/101/Mich zo dňa 12. 8. 1993, ktorým bolo povolené užívanie stavby trvalej ubytovne a z ktorého vyplýva, že stavba pozostáva okrem ďalších priestorov aj z ubytovacích buniek. Okrem toho vychádzal z listu vlastníctva Č.. XXXX, podľa ktorého je budova, v ktorej sa nachádza ubytovací priestor, ktorý odporca užíva, zapísaná ako iná budova označená súpisným číslom. Súd mal z uvedeného za preukázané, že v danom prípade sa jedná o ubytovňu s ubytovacími bunkami a teda že sa nejedná o bytový dom s bytmi. Súd pri tomto skonštatovaní vychádzal najmä zo skutočnosti, že ubytovacia bunka sa nachádza v objekte, v kolaudačnom rozhodnutí označenom ako trvalá ubytovňa. Má charakter malometrážneho bytu, keď pozostáva z jednej izby, kuchyne, predsiene a hygienického zariadenia, pričom práve pre obytnú miestnosť je typické, že ide o priestor, ktorý má podľa stavebnotechnických predpisov charakter bytu. Ubytovacia bunka bola zamestnávateľom pridelená výlučne do užívania odporcu, pričom nebola zamestnávateľom zariadená, odporca má na svoje meno vedený elektromer drobné opravy a údržbu priestoru zabezpečoval sám. V čase uzavretia zmluvy odporca nebol vlastníkom iného bytu. Súd ďalej riešil otázku, aký vplyv mala privatizácia štátneho podniku Priemstav, š. p., Bratislava na prechod práv a záväzkov z predmetnej zmluvy. Z predloženého privatizačného projektu, z rozhodnutia ministra výstavby a verejných prác SR o zrušení štátneho podniku Priemstav, zo záväzného stanoviska primátora hlavného mesta SR Bratislavy, zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do časti privatizovaného majetku a tiež zo zmluvy o prevode privatizovaného majetku vyplýva, že na navrhovateľa bol prostredníctvom Fondu národného majetku SR prevedený majetok, ktorého súčasťou bola aj predmetná trvalá ubytovňa, so všetkými právami a záväzkami, ktoré súvisia s prevádzaným majetkom, i tými, ktorých existencia sa zistí po dni prevodu. V časti nehmotných aktív, práv a záväzkov odovzdávaných na privatizovaný subjekt boli v privatizačnom projekte uvedené konkrétne zmluvy na jednotlivé ubytovacie bunky, vrátane bunky č. XXX, ktorá je predmetom tohto konania. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ vstúpil do zmluvných vzťahov na strane štátneho podniku Priemstav, š. p., Bratislava a teda aj do práv a záväzkov vyplývajúcich mu z uzatvorenej zmluvy.“ Súd prvej inštancie však zaujal stanovisko, že nie je správny názor žalobcu, že k zániku užívacieho vzťahu došlo z dôvodu skončenia pracovného pomeru žalovaného u jeho niekdajšieho zamestnávateľa zánikom Priemstav, š. p. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pri otázke doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, súd vychádzal z dohody obsiahnutej v zmluve, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že objednávateľ je povinný vypratať ubytovaciu bunku v prípade rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom Priemstav š. p., Bratislava a v prípade hrubého porušenia dobrých mravov a zmluvných povinností (čl. I. 2. písomnej zmluvy vo forme formulára). Uvedené ustanovenie zmluvy hovorí o dvoch možných spôsoboch skončenia užívacieho vzťahu pred uplynutím dojednanej doby nájmu (rozviazanie pracovného pomeru a hrubé porušenie dobrých mravov a zmluvných povinností). Podľa názoru súdu uvedené dojednanie je rozväzovacou podmienkou. Rozväzovacia podmienka týkajúca sa zániku účinnosti zmluvy o užívaní ubytovacej bunky z dôvodu rozviazania pracovného pomeru s š. p. Priemstav sa podľa názoru súdu stala v dôsledku privatizácie tohto štátneho podniku a prechodu časti majetku na navrhovateľa objektívne nemožnou, v dôsledku čoho nemožno na ňu prihliadať a zmluva o užívaní sa stala nepodmienenou. Okrem toho zánik zamestnávateľa nemožno považovať za rozviazanie pracovného pomeru, pod ktorým treba chápať jednostranný alebo dvojstranný právny úkon existujúceho zamestnávateľa. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že zmluvné strany neuzavreli platnú písomnú zmluvu o ubytovaní podľa § 754 OZ. V danej veci sa v prípade právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu jednalo o nájom obytnej miestnosti podľa § 717 OZ. Záveru o charaktere užívacieho vzťahu nasvedčuje tiež skutočnosť, že v písomnej zmluve o užívaní je uvedená doba užívania na neurčitý čas, čo je pri poskytnutí dočasného bývania na základe zmluvy o ubytovaní vylúčené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nájom obytnej miestnosti nebol právnym predchodcom navrhovateľa ani navrhovateľom vypovedaný, preto je odporca oprávnený užívať ubytovací priestor naďalej, bez ohľadu na zmenu v osobe prenajímateľa z dôvodu privatizácie majetku Priemstav, š. p. Napokon je nesprávna domnienka navrhovateľa, že nemá žiadnu právnu možnosť ukončiť zmluvný vzťah s odporcom. Vzhľadom na jeho argumentáciu o potrebe uskutočnenia rekonštrukcie ubytovne zákonodarca predvída výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. e) OZ, ktorý možno analogicky uplatniť i pri skončení nájmu podľa § 717 OZ.“ Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „V tejto súvislosti súd považuje za potrebné skonštatovať, že k uvedeným záverom dospel po komplexnom a vzájomnom posúdení skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, predovšetkým z listín obsiahnutých v privatizačnom projekte. Z obsahu týchto listín je zrejmé, že úmyslom privatizácie majetku štátneho podniku nebolo iba previesť vlastnícke práva k veciam, ale aj všetky práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom. Opačný záver by bol zároveň v rozpore s dobrými mravmi a spravodlivým posúdením veci. Uvedenému záveru svedčí aj správanie navrhovateľa, ktorý po dobu 13 rokov po nadobudnutí privatizovaného majetku de facto poskytoval odporcovi ubytovanie a ten zaň riadne platil dohodnutú úhradu za užívanie bunky, pričom za celé uvedené obdobie nepožiadal odporcu o vypratanie a odovzdanie bunky. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Dobré mravy sú potrebnou a nevyhnutnou súčasťou práva. Ako slovné spojenie sa tento pojem uvádza v zákonníkoch, jeho presná resp. ustálená definícia však doposiaľ nevznikla. Dobrými mravmi možno jednoducho označiť hranice, ktoré poskytujú záruku, že prirodzené práva nebudú príliš zneužívané. Dobré mravy v sebe obsahujú predovšetkým prvky vzájomnej slušnosti, rovnoprávnosti, ohľaduplnosti, etiky, neznižovania ľudskej dôstojnosti a plnenie zákonom stanovených povinností. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti. Preto činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Ich kritériom sú aj morálne hľadiská, ktoré sú všeobecne uznávané v demokratickej spoločnosti. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol, keď postupoval v zmysle § 151 ods. 3 Obč. zák. 4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku žalobca navrhol, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolanie odôvodnil tým, že zmluva o ubytovaní s spoločnej ubytovni „Patrónka“ bola uzavretá v zmysle § 754 a nasl. Obč. zák. V prípade tejto zmluvy išlo o poskytnutie prechodného ubytovania na prechodnú dobu, a to konkrétne ubytovanie zamestnancovi Priemstav š.p. počas trvania pracovného pomeru. V ďalšom poukázal na prechodný ráz ubytovania a absenciu ochrany ubytovaného v porovnaní s nájomcom bytu. Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu ohľadom uspokojovania trvalých potrieb občana na bývanie, ale len poskytnutie prechodného ubytovania na čas trvania pracovného pomeru, ako to bolo vyjadrené v samotnej zmluve o ubytovaní, pričom povinnosťou žalovaného bolo odovzdať ubytovaciu bunku najneskôr v deň rozviazania pracovného pomeru u zamestnávateľa Priemstav š.p. Keďže Priemstav š.p. bol vymazaný z Obchodného registra dňa 30.10.1995, pracovný pomer žalovaného zanikol najneskôr týmto dňom. Podľa žalobcu v prípade osvojenia si názoru súdu prvej inštancie by bola zmluva de facto neukončiteľná a požívala by väčšiu ochranu ako nájomná zmluva pri nájme bytu. Svoju argumentáciu žalobca podporil aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Bratislave, a to konkrétne rozsudkami sp. zn. 9Co/307/2010, 2Co/138/2012 a 2Co/75/2012. 5/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že výmazom spoločnosti Priemstav š. p. z obchodného registra nemohlo dôjsť k zániku jeho pracovného pomeru. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca vo svojej argumentácii, považuje žalovaný za prekonané s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8. 3. 2016 sp. zn. 5Co/309/2014. Svoju argumentáciu doplnil viacerými rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ESĽP. 6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. 7/ Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, akú vôľu vyjadrili účastníci zmluvy o ubytovaní z 1.7.1994 (č. l. 201), ktorými boli Priemstav, š. p. Bratislava a žalovaný. V bode 1. tejto zmluvy síce bolo dojednané, že ubytovanie v predmetnej ubytovni bolo žalovanému poskytnuté na dobu neurčitú, súčasne však v tomto bode zmluvy bolo zvýraznené podčiarknutím, že ide o prechodné ubytovanie. Tento bod zmluvy treba vyložiť v spojení s bodom 2., v ktorom sa uvádza, že žalovaný ako objednávateľ je povinný bunku uvoľniť okrem iného i v prípade rozviazania pracovného pomeru s Priemstavom, š. p. Inými slovami, účastníci tejto zmluvy v nej vyjadrili celkom jasne svoju vôľu, ktorou bolo poskytnutie ubytovania žalovanému dočasne, teda po dobu, po ktorú bude trvať jeho pracovný pomer s jeho vtedajším zamestnávateľom Priemstavom, š. p. Bratislava. Nejde tu o rozväzovaciu podmienku, ako to ustálil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ide tu podľa názoru odvolacieho súdu o dojednanie časového trvania predmetnej zmluvy o ubytovaní, resp. časového trvania oprávnenia žalovaného užívať ubytovaciu bunku v predmetnej ubytovni. Žalovanému muselo byť pri uzavieraní predmetnej zmluvy jasné, že na jej základe nebude oprávnený v predmetnej ubytovacej bunke bývať bez časového obmedzenia, ale že jeho oprávnenie bývať v ubytovacej bunke je viazané na trvanie jeho pracovného pomeru v Priemstave, š. p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je mu známa prax podnikov za bývalého režimu, ktoré bežne poskytovali svojim zamestnancom ubytovanie v rôznych typoch ubytovní, ale zásadne iba na dobu trvania pracovného pomeru. Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu prvej inštancie, že zánikom zamestnávateľa nedochádza k ukončeniu pracovného pomeru zamestnanca, keďže pod rozviazaním pracovného pomeru treba chápať jednostranný alebo dvojstranný právny úkon „existujúceho zamestnávateľa.“ Podľa tohto názoru súdu prvej inštancie by mal pracovný pomer žalovaného v Priemstave, a. s. (právny nástupca Priemstavu, š. p. paradoxne naďalej trvať napriek tomu, že Priemstav, a. s. zanikol dňom 1. 8. 2007, teda pred 12 rokmi. Takýto záver je však absurdný. Len z toho, že tu neexistuje právny úkon, ktorým by Priemstav, a. s. ako právny nástupca Priemstavu, š. p. rozviazal pracovný pomer so žalovaným, nemožno vyvodiť záver, že tento pracovný pomer stále trvá za situácie, keď neexistuje subjekt na strane zamestnávateľa. Neobstojí ani poukaz súdu prvej inštancie na dobré mravy. Práve naopak, za dobu 12 rokov od zániku zamestnávateľa žalovaného mal žalovaný dostatočný časový priestor na to, aby si našiel iné ubytovanie. Evidentne sa však spoliehal na to, že v predmetnej ubytovni bude bývať bez časového obmedzenia. Za správanie rozporné s dobrými mravmi nemožno považovať správanie sa žalobcu smerujúce k tomu, aby žalovaný vypratal predmetnú ubytovaciu bunku, keďže ju užíva bez právneho dôvodu. Tým žalobca nerobí nič iné než to, že sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. 8/ Možno teda uzavrieť, že žalovaný od roku 2008 užíva predmetnú ubytovaciu bunku v ubytovni „Patrónka“ bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Preto bolo potrebné poskytnúť žalobcovi ochranu jeho vlastníckeho práv a v zmysle ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi predmetnú ubytovaciu bunku č. XXX v ubytovni „Patrónka.“ Odvolací súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. určil žalovanému lehotu na plnenie - vypratanie predmetnej ubytovacej bunky v trvaní 90 dní, pretože je potrebné, aby žalovaný mal postačujúci časový priestor na to, aby túto ubytovaciu bunku nielen vypratal, ale aby si aj zabezpečil iné ubytovanie. Keďže odvolací súd vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý však po právnej stránke posúdil inak, nebol povinný dopĺňať, resp. opakovať dokazovanie. 9/ O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 2 C.s.p. ). 10/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).