Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/221/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109222888 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109222888.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: COMEXTRANS, s.r.o., Štúrova 384/28, 019 01 Ilava, IČO: 31 617 191, zast.: JUDr. Peter Žilinčík, advokát, Centrum I. 57/132, 018 41 Dubnica nad Váhom proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie sumy 4.375,96 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/140/2009-105 zo dňa 31.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/140/2009-105 zo dňa 31.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.375,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 26.11.2008 do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2009 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.375,96 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.5.2008 oznámil žalovanému vznik škody - poškodenie strechy návesu s evidenčným číslom C.-XXXYC. Nehoda sa stala dňa 28.5.2008 v Banskej Bystrici. Dopravnú kolíziu vodič motorového vozidla nenahlásil polícii, pretože predpokladal menšie poškodenie plachty návesu, keď škoda nepresiahne 10-násobok minimálnej mzdy, v ktorom momente vzniká povinnosť ohlásenia nehody v zmysle čl. IV bod 2 poistnej zmluvy. Následne pri prehliadke motorového vozidla v autorizovanom servise sa zistilo, že nárazom o konštrukciu mosta sa poškodil celý rám návesu a cena opravy, teda skutočná škoda predstavovala sumu 10.962,92 eur. Žalovaný znížil poistné plnenie o 50 % a vyplatil žalobcovi sumu 4.375,96 eur. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za nespornú existenciu záväzkového vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Za sporné považoval, či porušenie povinnosti oznámenie/ prešetrenie dopravnej nehody políciou bolo takým porušením povinností žalobcu, spôsobilé uplatniť právo žalovaného na zníženie poistného plnenia v rozsahu 50 % tak, ako je uvedené v čl. IV bod 2 poistnej zmluvy. Konštatoval, že pre oprávnenie žalovaného znížiť poistné plnenie nestačí len samotné porušenie povinnosti poisteného, ale na to, aby žalovaný v konkrétnom prípade mohol pristúpiť k zníženiu poistného plnenia, musí žalovaný preukázať, že medzi vytýkaným porušením a škodlivým následkom je príčinná súvislosť. Zároveň sa vyžaduje, aby zo strany poisteného išlo o vedomé konanie. 4. V posudzovanom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný hodnoverne nepreukázal, že neoznámenie dopravnej nehody na polícii malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. na zväčšenie rozsahu následkov. Nijakým spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu došlo k zníženiu plnenia, teda aké následky malo nenahlásenie dopravnej nehody polícii a rovnako nepreukázal, prečo bolo plnenie znížené práve o 50 %. 5. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že v súvislosti s dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou vznikla žalobcovi škoda, v súvislosti s ktorou vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie vo výške 8.751,91 eur, z ktorého mu žalovaný vyplatil časť vo výške 4.375,96 eur. Konajúci súd ďalej dospel k záveru, že zníženie poistného plnenia za porušenie povinnosti nahlásiť dotknutú poistnú udalosť polícii, je v rozpore s § 809 Občianskeho zákonníka, pretože konanie žalobcu žiadnym spôsobom neprispelo k vzniku poistnej udalosti a ani k zväčšeniu jej následkov. Zo strany poisťovne tak neboli splnené podmienky pre primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy podľa čl. IV zmluvných dojednaní, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal, že nesprávny odhad výšky vzniknutej škody zo strany vodiča motorového vozidla nie je možné prikladať na ťarchu žalovaného, ale práve žalobcu, ktorý práve tým, že neprivolal políciu, porušil čl. IV ods. 2 zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že šetrenie poistných udalostí, pri ktorých vznikla škoda nad určitý limit, predpokladajú aj zákonné ustanovenia. Žalovaný si v poistnej zmluve vytýčil podmienku privolania polície, a to za účelom objektívneho zaevidovania poistnej udalosti a odstránenia prípadných pochybností, ako aj z dôvodu predchádzania poistným podvodom. Čím viac objektívnych informácií žalovaný ako poisťovňa má k dispozícii, tým je možné objektívnejšie, rýchlejšie a presnejšie prešetriť poistnú udalosť. Žalovaný má za to, že žalobca neprivolaním polície porušil svoju zmluvnú ako aj zákonnú povinnosť, čím žalovanému sťažil šetrenie poistnej udalosti čo do určenia výšky poskytnutého plnenia. Uviedol tiež, že v prípade, že sa súd nestotožnil s výškou krátenia poistného plnenia, mal možnosť na základe vykonaného dokazovania zhodnotiť a určiť adekvátnu výšku krátenia. K tomu sa však prvoinštančný súd vôbec nevyjadril. 7. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.5.2016 uviedol, že prvoinštančný súd rozhodol správne, keď sa žalobca stotožnil s dôvodmi uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že žalovaný v otázke zníženia poistného plnenia v závislosti od zväčšenia rozsahu následkov poistnej udalosti, resp. vzniku obtiaží pri šetrení poisťovne neuviedol žiadne relevantné argumenty a dôkazy. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 12. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy č. 051-3015248 havarijné poistenie motorových vozidiel uzavretej so žalovaným. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti vyplatil žalobcovi z celkovej škody 9.212,54 eur po odpočítaní spoluúčasti 5% sumu 4.375,96 eur, ktorá predstavuje poistné plnenie znížené o 50 % z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu nahlásiť poistnú udalosť polícii v zmysle čl. IV ods. 2 poistnej zmluvy. 13. Za nespornú považuje odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie skutočnosť, že dňa 28.5.2008 prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené poistené vozidlo žalobcu, pričom žalobca predmetnú dopravnú nehodu neohlásil polícii. Následne sa pri prehliadke vozidla v autorizovanom servise zistilo, že nárazom o konštrukciu mosta sa poškodil celý rám návesu a škoda bola ustálená na výšku, ktorá dosahovala hranicu škody, pri ktorej je poistený povinný nahlásiť dopravnú nehodu polícii. 14. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 15. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 16. Poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 17. V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktorú nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené zákonné predpoklady, a to (i) že ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (ii) že porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov) a (iii) že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (vedomá nedbanlivosť). Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov. Z uvedeného teda v súhrne vyplýva, že § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej normy a slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. 18. Preskúmaním obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že z výsledkov dokazovania vyplynulo, že poistná udalosť v danom prípade nastala, pričom z vykonaného dokazovania súčasne vyplynulo, že všetky poškodenia dotknutého motorového vozidla vznikli práve s touto poistnou udalosťou. Preto možno považovať za správny záver prvoinštančného súdu, že žalovanému ako poistiteľovi vznikla povinnosť plniť žalobcovi na základe uzavretej poistnej zmluvy poistné plnenie. 19. V súvislosti so skúmaním podmienok na zníženie poistného plnenia, prípadne na odmietnutie poistného plnenia zo strany žalovaného, odvolací súd v názorovej zhode s prvoinštančným súdom uvádza, že tieto v posudzovanom prípade naplnené neboli. 20. V zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné k tomu, aby poistiteľ mohol poistenému znížiť výšku poistného plnenia, aby porušenie povinnosti poisteného prispelo podstatným spôsobom k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov a aby k porušeniu povinností poisteným došlo vedome. Vedomosť o porušení povinnosti musí byť daná v okamžiku, kedy k porušeniu stanovenej povinnosti dochádza, musí byť teda nepochybné, že porušenie povinnosti je zrejmé i poistenému. 21. Žalobca pri prejazde motorovým vozidlom popod mostnú konštrukciu zachytil vrchnú časť návesu o túto konštrukciu, pričom ju poškodil. Je nutné podotknúť, že uvedená udalosť sa stala na ceste späť, t.z. po tom, čo popod daný most vodič motorového vozidla bez zachytenia, resp. poškodenia návesu prešiel. Pre záver, že vodič porušil svoje povinnosti vedome, nemožno vykonať iba na základe úvahy, že pokiaľ došlo k dopravnej nehode, vodič vedome porušil svoje zákonné povinnosti. 22. Odvolací súd totožne s prvoinštančným súdom konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že nenahlásenie predmetnej poistnej udalosti polícii prispelo podstatným spôsobom k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov. Takisto nepreukázal, že by požitie alkoholických nápojov vodičom motorového vozidla (čo by sa v prípade nahlásenia udalosti polícii jednoznačne potvrdilo alebo vyvrátilo) bolo možné subsumovať pod zákonné kritériá zakotvujúce právo poisťovateľa znížiť poistné plnenie, a to že by táto skutočnosť podstatným spôsobom prispela k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov. 23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil v danej veci dôvody na zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného. Keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).