Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109229007 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109229007.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: G.. K. G., L. H. XX, C.-XXXX Y., K., zast. advokátskou kanceláriou HRABOVECKÝ- advocati, s.r.o., Panenská ul. č. 24, Bratislava, IČO: 36 859 991 proti žalovanej: X. F.-Š. C..R.., X. R. X., Z. N.. Č.. XX, F.-Š., A.: XX XXX XXX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom Podolským, MBA, Tatranská ul. č. 5, Košice, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 24. júna 2016 č.k. 19C/57/2010-543 a proti uzneseniu tohto súdu z 27. marca 2015 č.k. 19C 57/2010-303, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené, m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, sa p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým bola znalkyni priznaná znalecká odmena 500 eur. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, určil, že poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. C. K. žalovanou došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a žalovanej uložil povinnosť zaslať žalobkyni do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie podpísané štatutárnymi zástupcami odporcu v nasledovnom znení: „X. F. - Š., C..R.. A.. R. nemocnica sa ospravedlňuje dcére nebohej C. K., G.. K. G. za neoprávnený zásah do jej práva na súkromie, spôsobený poskytnutím zdravotnej starostlivosti nebohej C. K. non lege artis, majúcej za následok zvýšenie pravdepodobnosti úmrtia nebohej C. K.“. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že neb. C. K.K. - matka žalobkyne bola dňa 13.8.2006 prijatá na chirurgické oddelenie žalovanej pre dyspeptické ťažkosti biliárneho charakteru s MRCP verifikovanou choledocholithiázou a následnou laparoskopickou cholecystektómiou (odstránenie žlčníka). Dňa 14.8.2006 o 12.05 hod. sa podrobila u žalovanej chirurgickému operačnému zákroku endoskopickej retrográdnej cholangio-pankreatikografii („ERCP“), pričom pacientka vyšetrenie netolerovala, zavedenie papilotómu sa opakovane nepodarilo, po ktorom bola o 12.50 hod. hospitalizovaná na Jednotke intenzívnej starostlivosti žalovanej. O 15.30 hod. pacientka hlásila pocit nevoľnosti, nutkanie na zvracanie a bolesti brucha. O 16.00 hod. bola vyšetrená službukonajúcim lekárom, pričom bol zistený difúzny opuch v oblasti tváre a krku a na hrudnej strane stene palpačne prítomný krepitus v dôsledku nahromadenia vzduchu pod kožou - subkutánny emfyzém. Dňa 15..2008 o 7.30 hod. došlo k zhoršeniu klinického stavu pacientky a následne boli realizované ORL vyšetrenie, Rtg vyšetrenie hrudníka, USG vyšetrenie a CT vyšetrenie so záverom pneumomediastinum, pneumoperitoneum, tekutinové kolekcie v dutine brušnej, v panve, v retroperitoneu, subkutánny emfyzém. Na základe CT nálezov a zhoršenia stavu pacientky bola hospitalizácia u žalovanej po konzultácii s H.. L. ukončená a pacientka bola toho istého dňa okolo obeda prevezená na I. M. F. N. Z., kde bola operovaná. Po operačnom výkone bola pacientka prijatá na I. F. O. Z. Y. F., postupne dochádzalo k multiorgánovému zlyhávaniu pri septickom šoku. Následkom rozvoja pretrvávajúceho septického šoku dňa 25. 8. 2006 bola opätovne vykonaná revízia dutiny brušnej, aj napriek tomu nasledovalo ďalšie zhoršovanie jej zdravotného stavu, prejavy DIC a multiorgánového zlyhávania s akútnou renálnou insuficienciou. Dňa 3.9.2006 o 19.00 hod. na A.. F. O. Z. bola konštatovaná smrť C. K.. Dňa 4.9.2006 bola vykonaná jej pitva. 3. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v protokole č. 663/2006 o vykonanom dohľade z 24.10.2006 č. ÚDZS-16883/2006/800 skonštatoval, že porušenie § 4 zákona o zdravotnej starostlivosti spočívalo v tom, že „po nepoznanom iatrogénnom poškodení pacientky v zmysle perforácie duodena počas realizácie ERCP a pre cut a po objavení sa klinických príznakov svedčiacich pre možné uvedené poškodenie neboli vykonané včas všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby, v dôsledku čoho nebola zabezpečená včasná a účinná liečba pacientky.“ Žalovaná napadla tento protokol námietkami, ale ÚDZS v zápisnici o prerokovaní námietok z 3.11.2006 námietky žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnené so záverom, že žalovaná porušila ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. Následne ÚDZS rozhodnutím z 10.5.2007 č. ZS 803/00002/2007 uložil žalovanej pokutu, ktorú však rozhodnutím z 26.7.2010 č. ZS 802/00003/2010/OK zrušil a správne konanie vo veci uloženia pokuty zastavil z dôvodu, že pokuta bola uložená po uplynutí lehoty uvedenej v § 64 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu 26.7.2010. 4. J.. H.. E. J., M.. - prednosta II. M. F. Z. v Bratislave sa vo svojom Odbornom stanovisku k zdravotnej starostlivosti poskytnutej C.X. K. Y. X. F. Š., C..R.. zo dňa 4.10.2006 vypracovanom na základe požiadavky ÚDZS vyjadril, že podkožný emfyzém, ktorý sa objavil asi 2-3 hodiny po vykonaní ERCP, mohol byť príznakom perforácie zadnej steny duodena, u pacientky po objavení sa podkožného emfyzému pre objasnenie jeho príčiny bolo vhodné vykonať CT vyšetrenie, ev. Rtg. pasáž s vodným kontrastom v časovom horizonte niekoľkých hodín. Pri emfyzéme je možná konzervatívna liečba, ale za predpokladu, že je vylúčená kolekcia tekutiny v retroperitoneu, či intraperitoneálne. 5. H.. B. Z. - zástupca primára chirurgického oddelenia LVN sa vo svojom odbornom stanovisku k zdravotnej starostlivosti poskytnutej neb. C. K. počas hospitalizácie na chirurgickom odd. X. F. Š. C..R.. X. R. X.e od 14.8.2006 do 15.8.2006 pre potreby šetrenia podnetu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.9.2006 vyjadril, že až 86 % prípadov podráždenia pankreasu a hypeamylazémii po ERCP vyšetrení vedie k zvládnutiu komplikácie a vyhojeniu bez potreby chirurgickej intervencie. Z vyšetrovacích metód na objasnenie komplikácie prichádzajú do úvahy natívny snímok brucha, USG, ev. CT, akonáhle vznikne podozrenie na perforáciu duodena. Ak sa myslí na uvedenú komplikáciu (perforácia), realizujú sa ihneď a podľa ich dostupnosti v danom zdravotníckom zariadení. Konzultant ďalej konštatoval, že žalovanou zvolený postup bol v súlade so súčasnými guide lineami, pretože nebolo možné nastrieknuť žlčový strom, bolo zvolené narezanie Vaterskej papily ihlovým nožom. Pri výkone podľa zdravotnej dokumentácie známky perforácie neboli zistené. Pacientka bola preložená za účelom intenzívnej starostlivosti a observácie na JIS, kde boli službukonajúcim lekárom zistené príznaky podkožného empfyzému na krku a tvári. Bola nasadená ATB liečba, no vyšetrenia na objasnenie príčin empfyzému boli realizované s pomerne dlhým časovým odstupom až nasledujúci deň v dopoludňajších hodinách, kedy bol realizovaný aj preklad na vyššie chirurgické pracovisko, kde taktiež podľa dokumentácie pri prijímaní pacientky boli už prítomné známky perit. dráždenia na bruchu. Vzhľadom na to by bolo vhodnejšie realizovať uvedené vyšetrenia okamžite po zistení uvedených symptómov, hlavne po objavení sa podkožného emfyzému, pre minimalizovanie možných následkov. 6. Súdny znalec H.. Ľ. E., M.., odbor zdravotníctva a farmácia, odvetvie gastroenterológia, sa vo svojom posudku č. 01/08 vypracovanom pre potreby trestného konania vedeného ORPZ Košice II vyjadril, že konanie personálu žalovanej nevykazovalo známky postupu non lege artis, vyjadril sa však tiež, že z hľadiska gastroenterológie je jediným sporným momentom časový posun vykonania CT vyšetrenia. 7. Súdny znalec J.. H.. J. Z., M.., znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia v posudku č. 48/2008 vypracovanom pre potreby ORPZ Košice II konštatoval, že poranenie dvanástnika pri ERCP vyšetrení je možné, ale v danom prípade už počas výkonu bolo na túto komplikáciu myslené, pacientka bola okamžite intenzívne sledovaná, monitorovaná, boli nasadené ATB a bol správne zvolený konzervatívny postup. CT vyšetrenie bolo urobené v najkratšom možnom čase, ale rozhodne nemalo žiaden vplyv na stanovenie diagnózy, pretože poranenie dvanástnika bolo evidentné už i z klinického vyšetrenia a preto CT vyšetrenie nemalo žiaden vplyv ani na indikáciu operácie ani na prežitie poškodenej. Zvolený postup gastroenterológa, ktorý vykonával ERCP vyšetrenie i starostlivosť po výkone s predpokladaným poranením dvanástnika, bol transparentný a až do operácie dňa 15.8.2006 bol postup lege artis. 8. Súdni znalci z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo H.. G. O. a H.. B. D. sa v posudkoch č. 56/2007 a 69/2007 vypracovaných pre potreby ORPZ Košice II na základe výsledkov pitvy nebohej pacientky vyjadrili, že pri objavení sa príznakov bolesti brucha, pocitu nutkania na zvracanie a hlavne objavenia sa prítomnosti vzduchu v podkoží hrudníka, krku a tváre zhruba o 15.30 hod. - 16.00 hod. mali byť realizované také vyšetrenia, ktoré by objasnili príčinu hromadenia vzduchu v podkoží (napr. ORL, natívna snímka brucha, USG, CT, pasáž s vodným kontrastom). Podľa názoru znalcov RTG, USG a CT vyšetrenia vykonané u pacientky C.. K. až na druhý deň, teda cca. 18 hodín po ERCP, boli vykonané neskoro. Tiež znalci vyjadrili odborný názor, že je pravdepodobné, že včasnejším rozpoznaním príčiny prítomnosti vzduchu v podkoží a tým aj inou voľbou liečby by C. K. poranenie dvanástnika prežila. 9. Vzhľadom na nejednoznačnosť výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Súdna znalkyňa H.. K. R., J.. mala za úlohu najmä posúdiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá neb. C. K. žalovanou v čase od 14.8.2006 do 15.8.2006 riadne, včas a lege artis s ohľadom na obsah zdravotnej dokumentácie nebohej pacientky a obsah spisového materiálu. Znalkyňa dospela k odbornému záveru, že žalovaná zdravotnú starostlivosť neposkytla riadne, včas a lege artis. Svoj záver znalkyňa ďalej v posudku ďalej špecifikovala, že o 16.00 hod. dňa 14.8.2006 bola pacientka vyšetrená službukonajúcim lekárom, pričom bol objektívne zistený celkový difúzny opuch v oblasti tváre a krku, kde palpačne na pohmat bol prítomný krepitus (praskot) v dôsledku nahromadenia sa vzduchu v podkoží, ktorý bol tiež prítomný na hrudnej stene, pričom objavenie sa podkožného emfyzému je veľmi citlivý fyzikálny príznak zavčasu poukazujúci na perforačné poranenie dvanástnika po ERCP. Ak vznikne podozrenie z prederavenia dvanástnika, sú bezprostredne indikované zobrazovacie vyšetrenia (RTG, CT vyšetrenie, USG vyšetrenie) na potvrdenie alebo vylúčenie podozrenia, pretože zásadný faktor rozhodujúci o riešení perforácie po ERCP a zároveň o prognóze pacienta je včasné definovanie typu poranenia a mechanizmu jeho vzniku. Na základe uvedeného možno podľa znalkyne konštatovať, že vykonaním príslušných zobrazovacích vyšetrení bezprostredne po objavení sa bolestí brucha, pocitu nutkania na zvracanie a prítomnosti vzduchu v podkoží, by bolo možné definovať poranenie dvanástnika skôr a tým by sa pravdepodobne dalo zabrániť zhoršeniu zdravotného stavu pacientky, resp. bolo by možné minimalizovať možné riziká a prípadné ďalšie možné následky nálezu. Znalkyňa ďalej konštatovala, že zvolený postup žalovanej počas ošetrenia nebohej na jeho JIS chirurgického oddelenia vyplývajúci zo zdravotnej dokumentácie nebol postačujúci, včasný a správny aj s ohľadom na plynutie času a zdravotný stav pacientky. Žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že jej CT pracovisko má zabezpečenú nepretržitú prevádzku formou ústavnej pohotovostnej služby, mohla neb. C.. K. vykonať dňa 14.8.2006 v čase po 15.30 hod. až 16.00 hod. vyšetrenia RTG, USG, CT, prípadne pasáž s vodným kontrastom, či natívnu snímku brucha za účelom diagnostiky dôvodu bolesti brucha, pocitu na zvracanie a prítomnosti vzduchu v podkoží, hrudníka, krku a tváre. Keďže zobrazovacie vyšetrenia u nebohej boli vykonané až dňa 15.8.2006 a nie už 14.8.2006 v čase po 15.30 hod., kedy sa objavili príznaky prederavenia dvanástnika, žalovaná nepostupovala správne, včas. Vykonaniu uvedených vyšetrení nebránil aktuálny zdravotný stav nebohej. Možnosti liečby perforačného poranenia prederavenia varírujú od konzervatívnej liečby až po urgentný chirurgický zákrok a to v závislosti na type perforácie a čase stanovenia diagnózy. Znalkyňa však v závere posudku pripustila, že aj pri včasnom rozpoznaní prederavenia dvanástnika vzniknutého pri ERCP vyšetrení s urgentným chirurgickým zákrokom dochádza vo veľkom percente k rozvoju fatálnych komplikácií, preto sa nedá jednoznačne ustáliť, či by menovaná pri včasnejšom chirurgickom zákroku bola následky poranenia dvanástnika prežila. Teda aj v prípade poskytnutia komplexnej a správnej liečby neb. C.. K. nemožno s istotou ustáliť, že by k jej úmrtiu nebolo bývalo došlo. 10. K uvedenému znaleckému posudku H.. R. žalovaná namietla, že znalec H.. Z., M.. je znalec z odvetvia chirurgia, ktorého odborné závery nemôže spochybniť znalec z odvetvia gastroenterológia, teda znalec ustanovený súdom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v súdnom spise, konkrétne v pripojenom administratívnom spise Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nachádzajú už vyššie citované odborné stanoviská chirurgov H.. J. C. H.. Z., ktoré oba konštatujú potrebu vykonať CT vyšetrenie, Rtg pasáž akonáhle vznikne podozrenie na perforáciu duodena, resp. v horizonte niekoľkých hodín, pričom konzervatívna liečba je možná len v prípade, ak je vylúčená kolekcia tekutiny v retroperitoneu, či intraperitoneálne. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že obe spomenuté odborné vyjadrenia majú charakter listinných dôkazov, ktoré súd musí brať v zreteľ a len podporujú odborné závery prijaté súdnou znalkyňou H.. R.. Obdobne súdny znalec H.. E. vo svojom znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania konštatoval, že sporým momentom sa v prípade neb. C.. K. javí časový posun vykonania CT vyšetrenia. 11. Pokiaľ ide o odborné stanoviská predložené žalovanou, konkrétne stanovisko H.. B. - krajskej odborníčky MZ SR pre gastroenterológiu zo dňa 26.11.2015 a zo dňa 29.2.2016 (č.l. 439), ako aj odborné vyjadrenie H.. S. N., J.., tieto len štatisticky zhrnuli počet prípadov liečby konzervatívnym spôsobom v prípadoch prederavenia dvanástnika pri ERCP vyšetrení a štatistické percentá úspešnosti danej liečby. Pochybenie žalovanej zistené vykonaným dokazovaním podľa súdu prvej inštancie spočíva v tom, že prijala rozhodnutie o liečbe „pravdepodobného“ poškodeného dvanástorníka neb. C.. K. konzervatívnym spôsobom bez toho, aby pred prijatím tohto rozhodnutia realizovala potrebné a dostupné zobrazovacie vyšetrenia pacientky na zistenia charakteru a rozsahu poškodenia dvanástornika a určenia vhodnosti zvoleného spôsobu liečby. Rozhodnutie o tom, či dané poškodenie sa bude liečiť konzervatívnym alebo chirurgickým spôsobom malo prísť až následne po absolvovaní týchto vyšetrení. Realizácia vyšetrení s 18 hodinovým časovým odstupom po objavení sa príznakov poškodenia dvanástorníka už bolo pre pacientku oneskorená a v čase jej prevozu do O. Z. Y. F. už bola jej šanca na prežitie malá. Súd prvej inštancie však dodal, že aj v prípade včasnej diagnostiky charakteru a rozsahu poškodenia dvanástorníka žalovanou, ani znalkyňa H.. R. s určitosťou nevylúčila prípadné úmrtie pacientky C.. K. na následky poškodenia dvanástorníka a to aj v prípade poskytnutia včasnej chirurgickej liečby. Možno však podľa súdu prvej inštancie konštatovať, že postupom žalovanej, ktorý zobrazovacie vyšetrenia realizoval príliš neskoro, sa šanca už neb. pacientky C.. K. na prežite následkom poškodenia dvanástorníka po ERCP vyšetrení znížila. 12. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čo do základu plne opodstatnená. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol: „Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že odporca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej C.. K. postupoval non lege artis, pričom v dôsledku tohto postupu došlo k zmenšeniu šance nebohej C.. K. na prežitie následkom poškodenia dvanástorníka po ERCP vyšetrení. Zodpovedanie otázky, či L. C.. K.Á. prežila aj pri včasnej diagnostike a následného určenia vhodného spôsobu liečby je síce v rovine hypotézy, na ktorú nie je možné odborne znalecky zodpovedať, avšak už prijatie záveru, že v príčinnej súvislosti s jeho postupom non lege artis došlo k zníženiu šance pacientky na prežitie, možno považovať za konanie spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do práva navrhovateľky na ochranu jej osobnosti, konkrétne súkromného života, definovaného v §11 OZ a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako neoprávnený zásah do osobnostnej sféry možno definovať aj zničenie alebo oslabenie právneho pomeru, a to v neprospech niektorého alebo všetkých subjektov tohto pomeru. K zničeniu právneho pomeru môže prísť aj úmrtím člena rodiny (rodiča, dieťaťa, manžela/ manželky), ktorá skutočnosť spôsobí zničenie rodinnoprávneho pomeru, ku ktorému patria osobnostné práva, rodinné vzťahy, prípadne aj vyživovacia povinnosť (napríklad Z., Š..: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve. I. zväzok. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1958). Sumarizujúc vyššie uvedené preto, preto súd určil, že poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. C.. K. odporcom došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci, keď postup odporcu non lege artis v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a následky tohto postupu na zdravotný stav pacientky bol jednoznačný, sa súdu javilo ako primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia adresovaného navrhovateľke odporcom, ktoré je formulované v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p., obdobne tak ako primerané sa súdu javilo aj priznanie nemajetkovej satisfakcie, avšak len vo výške 5.000 eur. Na zdôraznenie primeranosti navrhovateľke priznanej sumy odškodnenia súd orientačne poukazuje na právnu úpravu odškodňovania obetí poškodených násilnými trestnými činmi obsiahnutú v zákone č. 215/2006 Z.z., ktorá je stanovená ako 50 - násobok minimálnej mzdy. Od 1.10.2006 do 1.10.2007 výška minimálnej mzdy činila sumu 7.600,- Sk, t.j. 252,27 eur. V súvislosti s primeranosťou výšky priznaného odškodnenia súd poukazuje napr. na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 6C 67/2004. Pri určení výšky odškodnenia súd vzal do úvahy intenzitu samotného zásahu do práv navrhovateľky patriacich do sféry jej súkromného života, nadštandardne dobré vzťahy medzi nebohou matkou a dcérou, intenzitou spoločného súžitia a to i napriek značnej vzdialenosti trvalých bydlísk, čo nemožno považovať za samozrejmé, vzal tiež do úvahy vek nebohej pacientky v čase úmrtia (68 rokov), ako aj vek navrhovateľky v čase úmrtia jej matky (X.. XX. X.XXXX).“ 13. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni (tzv. morálna satisfakcia v zmysle § 13 ods. 1 Obč. zák.) a súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. V časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prevyšujúcej 5.000 eur súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.000 eur z titulu majetkovej škody. Zamietnutie žaloby v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Zamietajúci výrok rozhodnutia sa týka uplatnenia majetkovej škody vyčíslenej na sumu 1.000 eur, ktorej priznanie sa súdu javilo ako v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná výška škody má spočívať v nákladoch na pohreb nebohej C.. K. a nákladoch na cestovné v súvislosti s návštevami nebohej v zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je dcérou nebohej C.. K., je zrejmé, že by k úmrtiu matky došlo ešte pred úmrtím navrhovateľky a preto by došlo aj k vynaloženiu nákladov na pohreb zo strany najbližších pozostalých. Súdu sa vidí v rozpore s dobrými mravmi, aby náklady na pohreb nebohej pacientky, ku ktorému by s určitosťou došlo aj v prípade, že by tejto zdravotnú starostlivosť neposkytoval, odporca aj znášal. Obdobne tak súd posúdil aj uplatnené náklady na cestovné Viedeň - Košice a späť, pričom v súvislosti s ich vznikom súdu absentovala jednoznačná príčinná súvislosť medzi non lege artis postupom odporcu a ich vznikom.“ Návrh žalovanej na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovanej a to Univerzitnej nemocnice Z.. J. Y. F. súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že žalovaná nie je procesným subjektom, ktorý je oprávnený určovať okruh žalovaných, pričom toto právo prináleží iba žalobcovi. 14. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 2 O.s.p.). 15. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výroky, ktorými bolo žalobe vyhovené a výrok, ktorým bol zamietnutý návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho v týchto výrokoch zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na znalecký posudok č. 48/2008 znalca prof. H.. J. Z., podľa záverov ktorého zdravotná starostlivosť poskytnutá neb. C. K.K. v zdravotníckom zariadení žalovanej bola poskytnutá správne a lege artis. Podľa znalca príčinou úmrtia menovanej bol nesprávne zvolený operačný postup na vyššom pracovisku, kam bola pacientka preložená. Ďalej žalovaná v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie ustanovil znalkyňu v odbore gastroenterológia, hoci namietané odborné stanoviská, ktoré mala znalkyňa objasniť, vypracoval znalec z odvetvia chirurgia. Okrem toho, žalovaná sa nemala možnosť vyjadriť k otázkam na znalkyňu navrhnutým žalobkyňou, ktoré boli zjavne sugestívne a naopak žalovanou položené otázky súd prvej inštancie neakceptoval. V tomto postupe súdu prvej inštancie vidí žalovaná porušenie jej práva na spravodlivý proces. Ďalej žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že znalecký posudok znalkyne H.. K. R. je vadný. Konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v predmetnej veci nebolo nikdy právoplatne skončené a preto súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na posudky H.. B. Z. C. H.. E. J.. B. H.. G. O. C. H.. B. D. sú podľa žalovanej v predmetnej veci zaujatí, pretože ich priama nadriadená je v osobnom vzťahu s bývalou žalobkyňou 2/ H.. A. F.. S touto námietkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Odvolanie čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, žalovaná odôvodnila tým, že záver súdu prvej inštancie, že žalovaná nie je na takýto návrh oprávnená, je v rozpore s ustálenou judikatúrou. 16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. 17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 18. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby v zmysle § 13 ods. 2, Obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie neoprávneného (protiprávneho) zásahu, v dôsledku ktorého vznikla kvalifikovaná ujma na osobnosti fyzickej osoby ako preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a ujmou vzniknutou na osobnosti fyzickej osoby (púha možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepostačuje. Pokiaľ pre vznik práva na ochranu osobnosti je postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv (táto možnosť vyplýva z objektívnej podstaty toho - ktorého konania vykazujúceho znaky zásahu do osobnostných práv, a preto sa nedokazuje dôkaznými prostriedkami), pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sama táto možnosť nie je postačujúca, lebo Občiansky zákonník priznanie uvedenej náhrady podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 108/2011). Neoprávneným zásahom je zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Významnou chránenou hodnotou osobnosti každej fyzickej osoby je aj jej osobné súkromie. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľuďmi najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. 19. V prejednávanej veci by došlo k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do osobnostných práv žalobkyne za predpokladu, že smrť jej matky bola spôsobená nesprávnym postupom lekárov - zamestnancov žalovanej, teda že ich postup by bolo možné kvalifikovať ako postup non lege artis. Ak by táto podmienka nebola splnená, teda ak by postup lekárov bol lege artis, t.j. v súlade so zásadami správnej liečby, nebola by splnená podmienka neoprávnenosti (protiprávnosti) zásahu a žalobe by nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd je tiež toho názoru, že nie každý postup lekárov, ktorý nebol celkom správny, možno v prípade smrti pacienta kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv pozostalých. Postup lekárov non lege artis totiž musí byť bezprostrednou príčinou smrti pacienta v takom zmysle, že ak by lekári postupovali lege artis, pacient by prežil. Iba v takom prípade nastupujú občiansko - právne sankcie za neoprávnený zásah do osobnostných práv pozostalých v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. Inak povedané, smrť príbuzného je iste pre pozostalých traumou, ale o neoprávnenom zásahu do ich osobnostných práv (do práva na rodinný život) možno hovoriť iba v prípade, ak bola lekárska starostlivosť v zdravotníckom zariadení a smrť príbuzného vo vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom na charakter tejto problematiky tu podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje iba akási „možnosť“, že nebohý by snáď prežil, ak by lekári postupovali lege artis. Postup non lege artis pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti teda sám osebe nezakladá nároky vyplývajúce z ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. 20. Súd prvej inštancie sa oprel predovšetkým o znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie gastroenterológia H.. K. R. č. 6/2014 (č.l. 249). V závere tohto posudku znalkyňa skonštatovala, že zdravotná starostlivosť nebola neb. C.. K. poskytnutá správne v tom, že po nerozpoznaní iatrogénneho poškodenia pacientky v zmysle prederavenia dvanástníka počas realizácie ERCP a pre- cutu a po objavení sa klinických príznakov svedčiacich pre toto poškodenie, poskytovateľ nevykonal včas všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby (zobrazovacie vyšetrenia RTG, USG, CT) so zabezpečením včasnej a účinnej liečby pacientky. Súčasne však znalkyňa v posudku doslova uviedla: „Bezprostrednou príčinou smrti C. K., X.. X.X.XXXX, bolo multiorgánové zlyhanie pri septickom šoku na podklade iatrogénneho poškodenia dvanástnika. V danom prípade išlo o multiorgánové zlyhanie pri septickom šoku, ktorý vznikol ako následok poškodenia steny dvanástnika pri ERCP vyšetrení. V tejto súvislosti znalec konštatuje, že aj pri včasnom rozpoznaní prederavenia dvanástnika vzniknutého pri ERCP vyšetrení s urgentným chirurgickým zákrokom dochádza vo veľkom percente k rozvoju fatálnych komplikácií, preto sa nedá jednoznačne ustáliť, či by menovaná pri včasnejšom chirurgickom zákroku bola následky poranenia dvanástnika prežila. V tejto súvislosti znalec tiež konštatuje, že ochorenie charakterizované septickým šokom má vysokú úmrtnosť aj v prípade správne poskytovanej liečebnej starostlivosti. Teda aj v prípade poskytnutia komplexnej a správnej liečby neb. C. K. nemožno s istotou ustáliť, že by k jej úmrtiu nebolo bývalo došlo aj pri správnej liečbe.“ Z tohto vyjadrenia znalkyne teda možno vyvodiť, že priama a jednoznačná príčinná súvislosť medzi postupom lekárov a smrťou C.. K. v takom zmysle, ako je to uvedené v ods. 19., tu neexistuje. 21. Znalec J.. H.. J. Z., M.. v znaleckom posudku podanom v rámci trestného konania uviedol, že príčinou smrti pacientky bola pankreatitída, ktorá sa rozvinula v dôsledku nesprávne zvoleného typu operácie, ktorá bola vykonaná v N. X. Z.. J. Y. F., teda nie v zdravotníckom zariadení žalovanej. Podľa znalca zvolený postup gastroenterológa, ktorý vykonával ERCP vyšetrenie i starostlivosť po výkone s predpokladaným poranením dvanástnika, bol transparentný a až do operácie dňa 15.8.2006 išlo o postup lege artis. Odvolací súd znalca vypočul na pojednávaní dňa 27.3.2019. Znalec na tomto pojednávaní vypovedal nasledovne: „Ja nesúhlasím s tým záverom, že by lekári pochybili v tom, že neskoro urobili príslušné vyšetrenia. Totižto neboli ešte zjavné klinické príznaky prederavenia dvanástnika. Keď sa zistilo hromadenie vzduchu pod oblúkom reberným, čo znamená, že vzduch sa dostáva do dutiny brušnej, tak pacientka bola preložená na chirurgiu, kde bola operovaná. Totižto objavenie sa vzduchu pod bránicou indikuje prederavenie dutého orgánu a je indikáciou k operácii. Nebol dôvod na to, aby lekári hneď dňa 14.8.2006 robili vyšetrenia ako RTG, lebo na to nebol dôvod, teda neboli príznaky prederavenia dvanástnika. Lekári totiž nevedeli spočiatku o tom, že prederavili dvanástnik, keby o tom vedeli, tak by hneď operovali. Som toho názoru, že v takejto situácii vyšetrenie CT nie je absolútne indikované, pretože toto vyšetrenie neukáže veľa. Iné vyšetrenia ukážu viac a je to predovšetkým natívny snímok brucha v stoji a klinické vyšetrenie brucha pohmatom, posluchom a podobne. Pokiaľ boli v predmetnej veci zobrazovacie vyšetrenia vykonané u pacientky dňa 15.8.2006 o 7.30 hod., som toho názoru, že tieto vyšetrenia boli vykonané v adekvátnom čase. Chcem vysvetliť, že býva problémom v takýchto prípadoch, že je ťažké odlíšiť zápal pankreasu od prederavenia dvanástnika. Toto treba zistiť, pretože je vylúčené, aby bol pacient operovaný na zapálený pankreas bez jeho prederavenia, lebo to by ho zabilo. Som teda toho názoru, že môžem s čistým svedomím povedať, že zobrazovacie vyšetrenia boli u pacientky vykonané včas. Som tiež toho názoru, že zabrániť úmrtiu nebohej by nebolo možné ani v prípade, ak by boli vyšetrenia vykonané už dňa 14.8.2006. Ak tam bola perforácia dvanástnika, potom vykonanie vyšetrení dňa 15.8.2006 nemalo žiadny vplyv na možnosť prežitia pacientky.“ 22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že v dôsledku zdravotnej starostlivosti poskytnutej C.. K. non lege artis došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nie je správny. V konaní totiž nebol preukázaný postup ošetrujúcich lekárov žalovanej, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako postup non lege artis. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje najmä na znalecký posudok znalca prof. H.. J. Z., M.. a na výpoveď tohto znalca na pojednávaní pred odvolacím súdom. Treba vziať tiež do úvahy, že aj znalkyňa H.. K. R. v znaleckom posudku, o ktorý oprel súd prvej inštancie napadnutý rozsudok, okrem iného uviedla, že sa nedá jednoznačne ustáliť, či by k úmrtiu neb. C.. K. nebolo bývalo došlo aj v prípade, ak by jej bola poskytnutá správna liečba. Ak v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že smrť neb. C.. K. bola dôsledkom postupu non lege artis zo strany ošetrujúcich lekárov, teda že tu existuje vzťah príčinnej súvislosti medzi postupom non lege artis a smrťou pacientky, potom nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobkyne. 23. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. C.. K. došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť písomne sa žalobkyni ospravedlniť a vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto výrokoch zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, žalobu zamietol. 24. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 25. Z procesného postavenia žalovanej vyplýva, že žalovaná nemôže určovať okruh sporových strán. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva, že pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. môže navrhnúť len žalobca. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na pristúpenie ďalšej žalovanej do konania, konkrétne N. X. Z.. J. Y. F.. 26. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. 27. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal znalkyni H.. K. R.É. znalečné vo výške 500 eur pozostávajúce z tarifnej odmeny vo výške 477 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 23 eur. Vo zvyšku súd prvej inštancie znalkyni nárok na tarifnú odmenu nepriznal a upravil učtáreň, aby priznané znalečné znalkyni vyplatila z preddavku 500 eur zapísaného na depozitnom účte D14/a pol. reg. 96/2013. 28. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že tarifnú odmenu vyúčtovanú znalkyňou znížil v zmysle § 3 ods. 5 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. o 30 % z dôvodu, že znalkyňa vypracovala posudok oneskorene - po uplynutí stanovenej lehoty. 29. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bola znalkyni priznaná odmena 500 eur. Odôvodnila ho tým, že predmetný znalecký posudok je právne irelevantný a bol vypracovaný v rozpore s právnou úpravou výkonu znaleckej činnosti. Preto znalkyni za takýto úkon neprislúcha odmena. 30. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 31. V predmetnej veci súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu H.. K. R., ktorá vypracovala znalecký posudok a vyúčtovala si znalečné (tarifná - hodinová odmena). Znalkyni preto patrí znalečné vo forme hodinovej odmeny v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z.z. Úvahy žalovanej obsiahnuté v jej odvolaní sú v tomto kontexte právne bezvýznamné. 32. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola znalkyni priznaná odmena vo výške 500 eur, je vecne správny. Preto odvolací súd tento výrok napadnutého uznesenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 33. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku znalkyni nárok na tarifnú odmenu nepriznal, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 34. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov konania nepožadovala. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).