Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/188/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234747 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110234747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: STAVING AM, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 649 597 a žalobcu v 2. rade: V. O., nar. X.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX N. N., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Melinčák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 860 891 proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., so sídlom Tuhovská 29, 831 06 Bratislava, IČO: 35 728 116, právne zastúpený: GRIŠČIK &PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/79/2010-290 zo dňa 9.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/79/2010-290 zo dňa 9.4.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov zamietol a žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 2. V odôvodnení súdu uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 12.8.2010 po pripustení zmeny žaloby uznesením konajúceho súdu zo dňa 9.5.2013 č.k. 28Cb/79/2010-96 domáhali, aby súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-89/2009 zo dňa 28.6.2010 v rozsahu, v ktorom bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť plniť žalobkyni v 2. rade dôvodiac, že neboli splnené podmienky na konanie a rozhodovanie rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy týkajúcej sa žalobcu v 2. rade, čo odôvodňuje podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a súčasne sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa týkajúce sa žalobcu v 2. rade. Medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade bola uzatvorená dohoda o pristúpení záväzku, resp. zmluva o finančnom lízingu č. 110287-L. Rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodovať odvodzoval od dohody o pristúpení k záväzkom k zmluve o finančnom lízingu č. 110287-L, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobcom v druhom rade ako pristupujúcim dlžníkom, a ktorej obsahom mala byť dohoda zmluvných strán o riešení sporov pred rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Žalobca v 2. rade namietal, Dohoda o pristúpení k záväzkom, z ktorej dovodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo vzťahu ku žalobcovi v 2. rade, nie je žalobcom v 2. rade podpísaná. Dohoda o pristúpení k záväzku je podpísaná žalobcom v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nepodpisoval dohodu o pristúpení k záväzku ako fyzická osoba, ale túto podpisoval ako konateľ spoločnosti žalobcu v 1. rade. Pri podpise žalobcu v 2. rade sa totiž nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti žalobcu v 1. rade a bol oprávnený podpisovať v mene žalobcu v 1. rade samostatne. Žalobca v 2. rade v priebehu konania pred rozhodcovským súdom namietal neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku, chýbajúcu pasívnu legitimáciu a neexistenciu rozhodcovskej zmluvy zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu. Spôsob podpísania Dohody o pristúpení k záväzku zodpovedá podpisovaniu žalobcu v 1. rade na iných dokumentoch uzatvorených medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným ako aj spôsobu konania a podpisovania žalobcu v 1. rade podľa výpisu z obchodného registra. Žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca pri podpisovaní zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa leasingových zmlúv označoval žalobcovi v 2. rade miesto, v ktorom má podpísať zmluvu a umiestniť odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu v 1. rade. Žalobca v 2. rade bol preto presvedčený, že Dohodu podpisuje v mene žalobcu v 1. rade. Ďalej žalobcovia namietali porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa vyplývajúcich s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sporovali nárok žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 100.974,- eur z titulu zúčtovacej hodnoty vypočítanej podľa článku 13 bodu 13.2 všeobecných podmienok finančného leasingu, keď z dojednania obsiahnutého vo všeobecných podmienkach nevyplýval jasný a zrozumiteľný spôsob úpravy výšky zvyšných konečných leasingových splátok o úroky z nich. Uvedené potvrdil aj žalovaný uvedením rozdielnych zúčtovacích hodnôt v oznámení o ukončení a finančnom vysporiadaní Zmluvy o finančnom leasingu č. 110287-L z 30.6.2008 a dodatku ku tomuto oznámeniu. Žalobcovia namietali, že žalovaný pri vysporiadaní z ukončeného finančného leasingu neodrátal celú kúpnu cenu vozidla vo výške 125.832,98 eur, ale len sumu vo výške 105.742,- eur. Povinnosťou žalovaného bolo od dlhu voči žalobcovi odrátať celý výťažok, ktorý získal predajom predmetu leasingu. Teda mal odrátať sumu 125.832,98 eur a nie len 105.742,- eur. Zároveň zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy denne považovali žalobcovia za neprimeranú. Žalobca v druhom rade s odkazom na uvedené mal za to, že povinnosť uhradiť náklady, ktoré vzniknú žalovanému, a ktoré nie sú presne špecifikované v leasingovej zmluve alebo vo všeobecných podmienkach k nej pripojených, dojednanie o zmluvnej pokute, ako aj dohoda o povinnosti riešiť všetky spory v rozhodcovskom konaní, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými dojednaniami. Žalobca v 2. rade poukázal na skutočnosť, že sa nemal možnosť riadne oboznámiť pri podpisovaní s obsahom Dohody o pristúpení k záväzku a naviac ide o dohodu spísanú na predtlačenom formulári, ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok má podľa žalobcov aj formálne nedostatky, keď v ňom chýba uvedenie miesta rozhodcovského konania a riadne odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé ako sa súd vysporiadal s námietkami žalobcov. 3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného je Dohoda o pristúpení k záväzku určitý a platný právny úkon, pretože z nej vyplýva, že ju uzatvoril žalobca v 2. rade, označený v bode 1.1 dohody ako pristupujúci dlžník, pričom je identifikovaný svojim rodným číslom a adresou bydliska. Žalobca v 1. rade pripojil pečiatku vedľa podpisu žalobcu v 2. rade na dohode len omylom. Iný výklad považoval žalovaný za odporujúci ustanoveniu § 533 Občianskeho zákonníka a inštitútu pristúpenia , keďže dlžník nemôže pristúpiť k svojmu záväzku. Námietky spojené s výškou uplatňovanej sumy nie sú podľa žalovaného dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona účinného ku dňu podania žaloby. Pokiaľ ide o formálne nedostatky rozhodcovského rozsudku žalovaný poukázal na to, že miesto rozhodcovského konania je zrejmé ako z označenia rozhodcovského súdu tak, aj z doložky o mieste a čase vydania rozhodcovského rozsudku v zmysle rokovacieho poriadku je miestom rozhodcovského konania sídlo rozhodcovského súdu, ak sa účastníci konania nedohodnú inak. Keďže k takejto dohode nedošlo je zrejmé, že miestom rozhodcovského konania bolo sídlo rozhodcovského súdu. Žalovaný má za to, že neobstojí ani námietka o porušení predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko dohoda o pristúpení nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, ani účinných neskôr. 4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, a strany nerozporovali skutočnosť, že žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 18.9.2007 ako nájomca so žalovaným (predtým s obchodným názvom Daimler Chrysler Financial Services Slovensko, s.r.o.) ako prenajímateľom Zmluvu o finančnom leasingu číslo 110827- L, predmetom ktorej bol finančný leasingu nákladného automobilu ACTROS 4144 K/45 zn. Mercedes- Benz, č. karosérie: J. (ďalej „leasingová zmluva“). Doba trvania leasingu bola dohodnutá na 48 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy, na ktorú zmluva odkazuje sú všeobecné podmienky finančného leasingu spoločnosti Daimler Chrysler Financial Services Slovensko, s.r.o. z 18.9.2007. Leasingová zmluva bola ukončená jej výpoveďou z 11.4.2008. 5. Z obsahu Dohody o pristúpení k záväzkom ku Zmluve o finančnom leasingu číslo 110287-L zo dňa 18.9.2007, v obsahu ktorej sú ako zmluvné strany označení žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník a žalovaný ako veriteľ vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je záväzok pristupujúceho dlžníka splniť veriteľovi za dlžníka záväzky vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy, a to splátky podľa dohody o platbách nájomného tvoriacej prílohu leasingovej zmluvy ako aj platby a poplatky určené vo všeobecných podmienkach finančného leasingu spoločnosti Daimler Chrysler Financial Services Slovensko, s.r.o., ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z nezaplatenej sumy v prípade omeškania sa s jej zaplatením. Podľa článku 4 ods. 4.2 dohody akékoľvek spory zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s plnením záväzkov podľa dohody sa zaviazali strany riešiť rokovaniami a vzájomnou dohodou. V článku 4 ods. 4.3 sa pre prípad, že sa vzájomné spory nevyriešenia rokovaním a vzájomnou dohodou, si strany dojednali všetky spory, ktoré vzniknú z dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, riešiť pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jej štatútu, rokovacieho poriadku a iných vnútorných procesných predpisov. Strany sa dohodli podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu s tým, že jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné. Dohoda obsahovala v závere podpis žalobcu v 2. rade spolu s pečiatkou spoločnosti žalobcu v 1. rade a podpisy za žalovaného. 6. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej „rozhodcovský súd“) dňa 28.6.2010 v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. Rsp V-89/2009 uložil súd žalobcovi v 1. rade (STAVING AM, s.r.o.) povinnosť zaplatiť žalovanému (Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o.) istinu vo výške 20.908,17 eur a zmluvnú pokutu vo výške 747,58 eur a ďalej zmluvnú pokutu zo sumy 1112,29 eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 24.7.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 20.438,79 eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 29.4.2008 do zaplatenia , zmluvnú pokutu zo sumy 140,01 eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 16.3.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 158,- eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 17.7.2008 do zaplatenia (prvý výrok rozhodcovského rozsudku). Ďalej rozhodcovský súd zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaných v 1. a 2. rade) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) spoločne a nerozdielne istinu vo výške 897,37 eur a zmluvnú pokutu vo výške 3.736,04 eur, zmluvnú pokutu vo výške 292,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 270,- eur, zmluvnú pokutu zo sumy 1.201,96 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 5.6.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 174,53 eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 5.6.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 158,- eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 17.7.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu zo sumy 513,51 eur vo výške 0,1% denne a to odo dňa 5.6.2008 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (druhý výrok rozhodcovského rozsudku). Žalobcovi v 1. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému v 1. rade) uložil rozhodcovský súd ďalej povinnosť nahradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) trovy konania a to na poplatku za konanie pred rozhodcami a paušále na správne náklady rozhodcovského konania spolu sumu vo výške 3.963,26 eur vrátane DPH, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.078,04 eur vrátane DPH, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (tretí výrok rozhodcovského rozsudku). Žalobcom v 1. a 2. rade (v rozhodcovskom konaní žalovaným v 1. a 2. rade) uložil rozhodcovský súd povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) trovy konania a to na poplatku za konanie pred rozhodcami a paušále na správne náklady rozhodcovského konania spolu vo výške 950,88 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 738,50 eur, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (štvrtý výrok rozhodcovského rozsudku). Žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) uložil rozhodcovský súd povinnosť uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcov (v rozhodcovskom konaní ako žalovaných) titulom náhrady trov právneho zastúpenia 184,11 eur vrátane DPH, a to v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (piaty výrok rozhodcovského rozsudku). Vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol. 7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, s poukazom na ust. § 54 ods. 1, 3 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení od 1.1.2015 a ust. § 4 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., rozsudkom zo dňa 19.6.2015 č.k. 28Cb/79/2010-188 rozhodol tak, že žalobcov napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade zrušil, keď dospel k záveru o uznesení dôkazného bremena žalobcom v 2. rade o neurčitosti a nezrozumiteľnosti formulácie rozhodcovskej doložky v Dohode o prevzatí záväzku. 8. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením z 26.7.2016 č.k. 2Cob/75/2015-232 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru o uzatvorení spornej dohody o pristúpení k záväzku žalobcom v 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. 9. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom strany sporu nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 10. Súd konštatoval, že vo vzťahu ku žalobcami uvádzanému dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor v dôsledku neexistencie rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý implicitne vyplýva z odôvodnenia jeho zrušujúceho uznesenia, z obsahu dohody o pristúpení k záväzku, z označenia zmluvných strán ako aj prehlásení o oboznámení sa s obsahom dohody a bezvýhradným súhlasom s obsahom dohody vyplýva, že dohoda o pristúpení k záväzku, ktorej obsahom je aj rozhodcovská doložka, bola podpísaná žalobkyňou v 2. rade. Odvolací súd poukázal na nelogickosť situácie, ak by žalobca v prvom rade pristupoval k svojmu vlastnému dlhu, ktorý mal voči žalovanému. Nakoniec odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že v podobe dohody o pristúpení k záväzku nejde o spotrebiteľskú zmluvu, preto nebolo vyžadované predchádzajúce písomné informovanie žalobcu v 2. rade o obsahu záväzku. 11. Súd ďalej vo vzťahu k navrhovanému zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa poukázal na konštantnú judikatúru (R 18/2017), ako aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo 14.3.2013. Konštatoval, že hlavný záväzok, ku ktorému pristúpil žalobca v 2. rade bol založený leasingovou zmluvou a vznikol teda ako obchodnoprávny vzťah. Žalobca v 2. rade, ktorý pristúpil k záväzkom žalobcu v 1. rade vyplývajúcich mu z leasingovej zmluvy práve prostredníctvom Dohody o pristúpení k záväzku, a teda v súlade s § 533 sa stal spoludlžníkom záväzkov žalobcu v 1. rade, bol v čase uzatvorenia tejto dohody spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu v 1. rade. Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca v 2. rade, v čase jeho pristúpenia k záväzkom žalobcu v 1. rade, jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti žalobcu v 1. rade. Z uvedeného postavenia žalobcu v 2. rade potom súd odvodil jeho úzke obchodné a ekonomické väzby k žalobcovi v 1. rade. Za týchto podmienok potom nie je možné žalobcu v 2. rade považovať za spotrebiteľa, ak sa stal spoludlžníkom spoločnosti, na ktorú mal vytvorené takéto väzby. 12. Čo sa týkalo námietok žalobcov, smerujúcich k nesprávnosti vyčíslení jednotlivých nárokov pri usporiadaní leasingového obchodu, súd prvej inštancie konštatoval, že právny inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní nepredstavuje riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Formou opravného prostriedku ako po stránke procesnej tak aj vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, môže byť len prieskum iným rozhodcom, ak by bol v rozhodcovskej zmluve/doložke dohodnutý podľa § 37 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. vylúčiť prieskum správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci rozhodcovským súdom. Ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, úprava rozhodcovského konania by prestala mať zmysel. Námietky, ak majú byť dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť v zásade procesného a nie vecného charakteru, ako je to v prípade vyššie uvedených námietok žalobcov. Porušenie hmotnoprávnych predpisov je súd rozhodujúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený skúmať len pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, ktorý je uvedený v § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde. 13. Vo vzťahu k námietke žalobcov o neurčitosti rozhodcovskej doložky z dôvodu nedostatočnej špecifikácie rozhodcovského súdu súd uviedol, že rozhodcovská doložka obsahuje odkaz na riešenie sporov pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Slovenská obchodná a priemyselná komora v Bratislave bola zriadená zákonom č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách a na základe predmetného zákona dodnes vyvíja svoju činnosť. Súd sa nakoniec zaoberal námietkou tvrdenej absencie dohody o mieste rozhodcovského konania v rozhodcovskom rozsudku a poukázal na samotný rozhodcovský rozsudok, ktorý v závere obsahuje miesto rozhodcovského konania označením mesta Bratislava. Ak by sa strany rozhodcovskej doložky o mieste konania aj nedohodli, platí podporne zákonná úprava, teda platí že miesto rozhodcovského konania určí rozhodcovský súd v súlade s ustanoveniami jeho rokovacieho poriadku, pričom tak môže urobiť aj konkludentne. Žalobcovia nenamietali, že by miesto rozhodcovského konania bolo určené v rozpore s povahou sporu alebo záujmami jeho účastníkov. 14. Súd preto žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 15. Proti rozsudku v celom rozsahu jeho výrokovej časti podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v 1. rade odvolanie nepodal. 16. Žalobkyňa v 2. rade zotrváva na názore, že neboli splnené podmienky na konanie pred rozhodcovským súdom z dôvodu neexistencie (a teda neplatnosti) rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa zdôraznila, že Dohodu o pristúpení k záväzkom nepodpisovala ako fyzická osoba ale ako konateľ žalobcu 1/, pričom spôsob podpísania Dohody zodpovedá spôsobu podpisovaniu žalobcu 1/ na iných dokumentoch uzatvorených medzi žalobcom 1/ a žalovaným ako aj spôsobu konania a podpisovania žalobcu 1/ podľa výpisu z obchodného registra. Podľa výpovede žalobkyne 2/ zo dňa 12.5.2010 pred rozhodcovským súdom a zo dňa 14.10.2013 pred prvoinštančným súdom si žalobkyňa 2/ nebola vedomá, že Dohodu o pristúpení k záväzku prijíma ako fyzická osoba, ale ako žalobca 1/. O tomto názore žalobkyňu 2/ presvedčilo najmä správanie sa žalovaného, ktorého zamestnanec pri podpisovaní zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa leasingových zmlúv ukazoval žalobkyni 2/, kde má dať podpis a odtlačok pečiatky žalobcu 1/. Preto pri podpisovaní Dohody o pristúpení k záväzkom žalobkyňa 2/ bola presvedčená, že túto dohodu podpisuje v mene žalobcu 1/. Aj keď si žalobkyňa prevzala dokumentáciu týkajúcu sa leasingových zmlúv, nebola si vedomá toho, že Dohodu o pristúpení k záväzkom podpísala ako fyzická osoba, keďže na strane pristupujúceho dlžníka bol podpísaný žalobca 1/. Na strane žalobkyne v 2. rade teda došlo k omylu v účastníkoch zmluvného vzťahu, ktorý vyvolal zamestnanec žalovaného. Tomuto jej postoju nasvedčuje aj skutočnosť, že vo vzťahu k Zmluve o finančnom leasingu č. 110450-L- uzatvorenej dňa 17.10.2007 medzi žalobcom 1/ ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, žalobkyňa 2/ žiadnu Dohodu o pristúpení k záväzkom nepodpísala. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatnil nároky na zaplatenie dlžnej sumy voči žalobcovi 1/ z obidvoch leasingových zmlúv, avšak voči žalobkyni 2/ iba zo Zmluve o finančnom leasingu č. 110287-L. 17. Žalobkyňa v 2. rade ďalej v odvolaní poukázala na ust. § 533 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Z návrhu ako aj z prijatia návrhu na uzavretie zmluvy musí vyplývať vôľa navrhovateľa resp. akceptanta byť ním v prípade prijatia viazaný. V tomto prípade na strane žalobkyne 2/ chýbal prejav vôle byť viazaný Dohodou o pristúpení k záväzkom. Dohoda o pristúpení k záväzkom nebola zo strany žalobkyne 2/ prijatá, keď táto bola podpísaná žalobcom 1/ ako pristupujúcim dlžníkom. Žalobkyňa 2/ žiadnym spôsobom, a to ani konkludentným ani výslovným, ani mlčky alebo písomne neprejavila vôľu prijať návrh žalovaného na uzatvorenie Dohody o pristúpení k záväzkom. 18. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa v 2. rade dospela k záveru, že písomný návrh žalovaného na uzavretie Dohody o pristúpení k záväzkom a prijatie tohto návrhu nespĺňa podstatné náležitosti právneho úkonu, a to určitosť a zrozumiteľnosť. Tretím osobám totiž nie je objektívne jasné, kto je z tejto Dohody o pristúpení k záväzkom zaviazaný, keďže pri vymedzení zmluvných strán je ako pristupujúci dlžní uvedená žalobkyňa 2/ a pri podpise je podpis žalobcu 1/. Okolnosť, že žalovanému bola táto skutočnosť jasná, je nerozhodná, keďže pre uvedený právny úkon je obligatórne stanovená písomná forma, takže určitosť obsahu prejavu vôle musí vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. 19. Žalobkyňa v 2. rade preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu dôvodov odvolania žalobkyne v 2. rade bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 1.7.2019. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobkyne v 2. rade dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobkyňa v 2. rade neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami alebo dôkazmi, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Na zdôraznenie jeho správnosti a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 23. Je nepochybné, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 12.8.2010 po pripustení zmeny žaloby domáhali, aby súd zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, č.k. Rsp V-89/2009 zo dňa 28.6.2010 v rozsahu, v ktorom bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť plniť žalobkyni v 2. rade z dôvodu, že neboli splnené podmienky na konanie a rozhodovanie rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy týkajúcej sa žalobcu v 2. rade, čo odôvodňuje podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a súčasne z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa týkajúceho sa žalobcu 2/ podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 24. Súd prvej inštancie správne posudzoval dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZRK“) účinného v čase jeho vydania. 25. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 26. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 27. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu, len ak c) sa rozhodlo o veci, na ktoré sa rozhodcovská doložka nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 28. Súd prvej inštancie dospel k vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a k správnym právnym záverom ohľadom platnosti rozhodcovskej doložky v Dohode o pristúpení k záväzku vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že neboli splnené podmienky na rozhodovanie veci rozhodcovským súdom voči žalobkyni v 2. rade z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. 29. Z Dohody o pristúpení k záväzkom k Zmluve o finančnom leasingu č. 110287-L zo dňa 18.9.2007 je nepochybné, že zmluvnými stranami sú pristupujúci dlžník: V. O., W. XXXX/XX, XXX XX N. N. (žalobkyňa v 2. rade), a veriteľom je: Daimler Chrysler Financial Services Slovensko, s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116 (žalovaný). Z dohody je rovnako nepochybné, že pristupujúci ako dlžník a veriteľ uzatvorili predmetnú dohodu v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, a jedná sa o platnú dohodu o pristúpení k záväzku, keďže bola uzavretá v písomnej forme. V bode 2. je uvedené, čoho sa predmetný záväzok týka. Podľa bodu 2.1., veriteľ uzatvoril so STAVING AM, s.r.o., Severná 5, Banská Bystrica (ďalej len „dlžník“) zmluvu o finančnom leasingu č. 110287-L (ďalej len „zmluva“). Podľa bodu 2.2., podľa zmluvy je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť splátky spôsobom stanoveným v dohode o platbách nájomného (príloha č. 1 k zmluve), ktorého kópia je prílohou dohody. V prípade porušenia ustanovení zmluvy za podmienok stanovených v zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka platby a poplatky určené vo všeobecných podmienkach finančného leasingu spoločnosti Daimler Chrysler Financial Services Slovakia s.r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 2.3. sa uvádza, že podľa zmluvy je dlžník povinný v prípade, keď sa dostane do omeškania s likvidáciou akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy, zaplatiť veriteľovi z nezaplatenej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne. V bode 3. je presne špecifikovaný predmet tejto Dohody o pristúpení k záväzkom tak, že pristupujúci dlžník sa zaväzuje veriteľovi, že veriteľ splní za dlžníka záväzky uvedené v článku 2. dohody v celom ich rozsahu za rovnakých podmienok, ako stanovuje zmluva. Pristúpením k záväzkom v zmysle bodu 3.1. sa stáva pristupujúci dlžník voči veriteľovi zaviazaný vo všetkých záväzkoch spoločne a nerozdielne spolu s dlžníkom. Zo záverečných ustanovení (bod 4.2.) vyplýva, že akékoľvek spory zmluvných strán vzniknuté v súvislosti so splnením záväzkov podľa dohody sú zmluvné strany povinné bezodkladne riešiť rokovaniami a vzájomnou dohodou. Zároveň v bode 4.3. si zmluvné strany dohodli, že v prípade, že sa vzájomné spory nevyriešia v zmysle bodu 4.2. dohody, budú všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenia riešené pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho štatútu, rokovacieho poriadku a iných vnútorných procesných predpisov. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné. Z bodu 4.5. Dohody o pristúpení k záväzku vyplýva, že pristupujúci dlžník vyhlásil, že pred podpísaním dohody sa v celom rozsahu oboznámil s obsahom zmluvy, najmä s výškou a splatnosťou záväzkov dlžníka z nej vyplývajúcich, a že s nimi bez výhrad súhlasí. Podľa bodu 4.9. dohody, účastníci dohody uzatvárajú dohodu na základe pravej, vážnej a slobodnej vôle zbavenej akéhokoľvek omylu, na dokaz toho pripájajú svoje podpisy. 30. Odvolací sú sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Dohoda o pristúpení k záväzku je podpísaná pristupujúcim dlžníkom, t.j. žalobkyňou v 2. rade a túto aj zaväzuje. Napriek tomu, že žalobkyňa v 2. rade k svojmu podpisu pripojila odtlačok pečiatku žalobcu 1. rade, teda dlžníka zo zmluvy o finančnom leasingu, neznamená to, a to s poukazom na jednoznačný a zrozumiteľný obsah dohody, že dohodu podpísala ako konateľka žalobcu v 1. rade. Iný výklad predmetnej dohody, ktorá je jednoznačným záväzkom pristupujúceho dlžníka, t.j. žalobkyne v 2. rade, ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka a obsah dohody nepripúšťa, keďže sám dlžník, t.j. žalobca v 1. rade, nemôže dohodou podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpiť k svojmu dlhu. Prejav vôle obsiahnutý v Dohode o pristúpení k záväzkom k Zmluve o finančnom leasingu č. 110287-L je určitý, zrozumiteľný a jednoznačný. Tvrdenia žalobkyne v 2. rade, že neprejavila vôľu prijať návrh žalovaného na uzatvorenie dohody, sú v celom rozsahu právne irelevantné. Rovnako nie je v danej veci podstatné, že vo vzťahu k inej zmluve o finančnom leasingu žalobkyňa v 2. rade žiadnu dohodu o pristúpení k záväzkom nepodpísala, keďže sa jednalo o iný právny vzťah. Žalobkyňa v 2. rade svoje tvrdenia, že pri podpisovaní dohody bola presvedčená, že túto podpisuje v mene žalobcu v 1. rade, ničím nepreukázala. Naopak, žalobkyňa v 2. rade pred podpisom dohody prehlásila v bode 4.5. dohody, že sa v celom rozsahu oboznámila s jej obsahom a z bodu 4.9. dohody vyplýva, že dohoda bola uzavretá na základe slobodnej vôle zbavenej akéhokoľvek omylu. Zo správania žalobkyne v 2. rade je teda zjavné, že vedela, že pristúpila ako fyzická osoba k záväzkom žalobcu v 1. rade z leasingovej zmluvy č. 110287-L, čo potvrdila svojím podpisom ako pristupujúci dlžník. Konajúca osoba, ktorá právny úkon podpísala, jednoznačne vyplýva z uvedenia osobných údajov konajúcej osoby, t.j. žalobkyne v 2. rade v predmetnej dohode. To, že žalobkyňa v 2. rade pripojila k svojmu podpisu odtlačok pečiatky žalobcu v 1. rade, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 Občianskeho zákonníka a žalobkyňu v 2. rade uvedený právny úkon v celom rozsahu zaväzuje. 31. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči neúspešnej žalobkyni v 2. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).