Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/142/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110235825 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110235825.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 proti žalovanému: K.. D. Č., S. X, D., zast. JUDr. Adriana Grendová, advokátka, Mickiewiczova 2, Bratislava na zaplatenie 1.361,88 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/93/2011-86 zo dňa 23.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/93/2011-86 zo dňa 23.05.2017 p o t v r d z u j e. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 832,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% zo sumy 80,59 EUR od 14.6.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 16.6.2005 žiadal žalovaný, aby súd určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 41.028,- Sk s príslušenstvom titulom vyplatenia zostatkov na účtoch poručiteľa. Konanie bolo vedené na súde pod sp.zn. 33Cb/159/2006. Návrhom zo dňa 17.7.2006 žalobca uplatnil voči žalovanému vzájomným návrhom svoju pohľadávku vo výške 1.404,77 EUR s príslušenstvom, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že zo žiadosti o zrušenie bezpečnostnej schránky zo dňa 25.10.2004 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že sa stal vlastníkom práv a povinností zo zmluvy 75/96. Následne dňa 15.10.2004 požiadal o zrušenie zmluvy pričom mu bolo oznámené, že k tomu je potrebné odovzdať 2 ks kľúčov. Následne po získaní kľúčov chcel žalovaný opätovne zmluvu zrušiť avšak pracovník žalobcu mu oznámil, že to bude možné až po úhrade nájmu schránky za obdobie od 1999 do 2004, čo žalovaný odmietol. Z uznesenia Dnot 214/2000 zo dňa 16.7.2004 súd zistil, že žalovaný sa stal vlastníkom aktív na účtoch poručiteľa K. Č. u žalobcu. 4. Ako nesporný súd vyhodnotil fakt, že žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče od bezpečnostnej schránky dňa 7.3.2012. Po námietke žalovaného žalobca podaním zo dňa 27.10.2016 špecifikoval nárok v prejednávanej veci tak, že žiadal zaviazať žalovaného na úhradu sumy vo výške 1.840,80 EUR s príslušenstvom, ktorý špecifikoval tak, že istina je tvorená súčtom súm 1.006,44 EUR predstavujúcej náklady prenájmu bezpečnostnej schránky za obdobie od 20.2.1999 do 30.6.2006 rozšírený o obdobie od 1.7.2006 do 13.6.2008 a úrok z omeškania vo výške 436,04 EUR, spolu vo výške 1.442,48 EUR a pohľadávku z titulu ručiteľského záväzku poručiteľa v sume 398,32 EUR, celkom vo výške 1.840,80 EUR a priznať úroky z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 80,59 EUR od 14.6.2008 do zaplatenia a vo výške 20% ročne zo sumy 398,33 EUR od 21.10.2997 do zaplatenia. Žalovaný voči všetkým nárokom žalobcu vzniesol námietku premlčania. Podaním zo dňa 17.7.2006 žalobca uplatnil nárok: za obdobie od 20.2.1999 do 19.2.2000 vo výške 133,84 EUR za obdobie od 20.2.2000 do 19.2.2001 vo výške 133,84 EUR · za obdobie od 20.2.2001 do 19.2.2002 vo výške 133,84 EUR za obdobie od 20.2.2002 do 19.2.2003 vo výške 133,84 EUR za obdobie od 20.2.2003 do 19.2.2004 vo výške 133,84 EUR · za obdobie od 20.2.2004 do 19.2.2005 vo výške 133,84 EUR za obdobie od 20.2.2005 do 19.2.2006 vo výške 133,84 EUR za obdobie od 20.2.2006 do 30.6.2006 vo výške 69,57 EUR Podaním zo 18.6.2008 žalobca rozšíril žalobu o obdobie od 1.7.2006 do 13.6.2008 o sumu 436,04 EUR. 5. V konaní mal súd za preukázané, že posledný písomný kontakt žalovaného smerom k žalobcovi v úmysle ukončiť zmluvu o nájme bol 25.10.2004, kedy deklaroval pripravenosť odovzdať kľúče avšak odmietol úhradu dlžného nájomného. Podľa názoru súdu následné konanie žalovaného, ktorý ďalej žalobcu nekontaktoval a nevyvinul žiadnu ďalšiu preukázateľnú snahu k rokovaniu so žalobcom o ukončení vzťahov a vysporiadaní ako úmyselné konanie, ktorým spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v nemožnosti ďalšieho prenájmu schránky. Na základe tohto úmyselného konania žalovaného vznikol stav, kedy žalobca nedisponoval s kľúčmi od schránky a z toho dôvodu nemohol podnikateľsky využívať bezpečnostnú schránku formou jej ďalšieho prenájmu. Týmto konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške obvyklého ročného nájomného za schránku. Povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi kľúče od schránky priamo vyplývala poručiteľovi ( a žalovanému ako univerzálnemu nástupcovi poručiteľa ) priamo zo zmluvy o prenájme schránky ako aj z podmienok prenájmu. Nevrátením kľúčov vznikla žalobcovi škoda predstavujúca obvyklé ročné nájomné za obdobie rokov 1999 až 2011 vrátane, ktorú pre potreby konania žalobca kvantifikoval sumou 4.032,-Sk napriek skutočnosti, že si už v roku 1998 pre obdobie roku 1999 dohodol ročné nájomné vo výške 16.992,-Sk. Toto konanie žalobcu súd vyhodnotil ako výnimočne korektné a ústretové voči žalovanému a preto súd posúdil jeho nárok za dôvodný a v celom rozsahu preukázaný. 6. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný bol jedinou osobou, ktorá mala a mohla ukončiť platnosť zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky tým, že mala odovzdať kľúče od bezpečnostnej schránky žalobcovi, čo preukázateľne v rozhodnom období neurobila. V prípade ak by žalobca ukončil platnosť zmluvy jednostranným úkonom bez dispozície kľúčmi od schránky nemal by možnosť schránku ďalej prenajímať. Podmieňovanie odovzdania kľúčov vysporiadaním zostatkov na účtoch poručiteľa žalovaným súd vyhodnotil ako konanie, ktorému nie je možné poskytnúť právnu ochranu. 7. Súd konštatoval, že žalobca a poručiteľ uzatvorili zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky podľa ustanovení Obchodného zákonníka a teda premlčacia doba je štvorročná. Žalovaný ako právny nástupca poručiteľa sleduje právne postavenie poručiteľa a preto jeho vstupom do právneho vzťahu so žalobcom nedošlo k zmene aplikovateľnej právnej úpravy premlčania. Pri každej splátke nájomného začala premlčacia doba plynúť splatnosťou splátky a teda splátky nájomného splatné pred 17.7.2002 súd vyhodnotil ako premlčané s prihliadnutím na splatnosť ročného nájomného vždy k 31.1. bežného roku vopred. 8. Z toho dôvodu súd ako nepremlčaný ustálil nárok žalobcu vo výške 730,26 EUR istiny a 102,14 EUR kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie od 20.2.2003 do 13.6.2008 za nájom bezpečnostnej schránky. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že nepremlčané obdobie je obdobím po smrti poručiteľa a teda obdobím kedy kľúčmi od bezpečnostnej schránky disponovali dedičia a teda i žalovaná. 9. Na základe horeuvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby v časti nároku na nájomné vo o výške 832,40 EUR (nepremlčaná časť). Vo zvyšnej časti dôkazné bremeno žalobca neuniesol. 10. Žalobca si spolu s priznanou časťou žalovaného nároku uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14% ročne od 14.6.2008 do zaplatenia, čo súd vzhľadom na horeuvedené posúdil ako dôvodné. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v rozsahu 45,23% a žalovaný v rozsahu 54,77% súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 12. Proti rozsudku v časti, ktorou súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 832,40 eur s prísl., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zmeniť a žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 234,22,- eur. 13. Poukázala na to, že rozsudok je ťažko preskúmateľný a v rozpore so zisteným skutkovým stavom na základe listinných dôkazov, ako aj výpovedí obidvoch sporových strán, a to že žalobca odmietol prevziať kľúče od žalovanej napriek opakovaným pokusom, a prevzatie týchto kľúčov podmieňoval vyplatením nájomného za prenájom bezpečnostnej schránky za obdobie od 20.02.1999, teda ešte za života právneho predchodcu žalovanej, ktorý nárok žalobcu bol nesporne premlčaný. Nikde v spise sa nenachádza dôkaz o tom, že by žalovaná podmieňovala odovzdanie kľúčov vysporiadaním zostatkov na účtom poručiteľa. Naopak bol to práve žalobca, ktorý prevzatie kľúčov podmieňoval zaplatením premlčaného dlhu. Žalobca teda svojim konaním znemožnil žalovanej kľúče od bezpečnostnej schránky odovzdať a ukončiť nájomný vzťah k bezpečnostnej schránke. Pri alternatívnom odvolacom návrhu žalovaná pripúšťa, že žalobca by mohol mať právo na priznanie nároku za obdobie od 22.02.2003 do 25.10.2004 vo výške 234,22,- eur. Avšak vzhľadom na správanie žalobcu by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. 14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie za nedôvodné. Uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca podmieňoval odovzdanie kľúčov úhradou nájomného a že by kľúče odmietol prevziať. Žalovaný dokonca na uvedené v rámci prvostupňového konania ani žiadnym spôsobom nepoukázal. Žalobca upozornil žalovaného, že je potrebné vyrovnať dlh na nájomnom, avšak žiadnym spôsobom nepodmieňoval odovzdanie kľúčov jeho uhradením. Dal tiež do pozornosti, že súd prihliadal pri rozhodovaní aj na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil nájomné v plnom rozsahu, ale toto primerane znížil z vlastnej iniciatívy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého prvostupňového konania argumentoval iba námietkou premlčania a nezaoberal sa žiadnymi skutkovými tvrdeniami, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, resp. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili skutočnosti tvrdené a preukázané žalobcom. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.04.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaná sa v postavení žalobcu domáhala žalobou zo dňa 16.6.2005 zaplatenia sumy 41 028 Sk (1 361,88 eur) s prísl. od žalovaného titulom vyplatenia zostatkov na účte poručiteľa. Vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie nájomného za užívanie bezpečnostnej schránky, ktorý je predmetom tohto konania, bol vylúčený na samostatné konanie. Rozsudkom č.k. 33Cb/159/2006-599 zo dňa 10.2.2015 rozhodol súd prvej inštancie o povinnosti žalovaného Sberbank Slovensko a.s. zaplatiť žalobcovi sumu 1 361,88 eur s prísl., pričom obranou žalovaného spočívajúcou v započítaní ceny prenájmu za bezpečnostnú schránku, sa vzhľadom na vylúčenie vzájomného návrhu, nezaoberal. Odvolací súd ďalej zistil, že na základe Zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky zo dňa 30.5.1995 si poručiteľ K. Č. od žalobcu prenajal bezpečnostnú schránku č. 8 za nájomné vo výške 5.760,-Sk ročne a potvrdil prevzatie 2ks kľúčov od schránky a podpisom potvrdil súhlas s prevzatím Podmienok pre prenajímanie a súhlas s nimi v plnom znení. K zmluve boli uzavreté 2 Dodatky. Za nesporné možno považovať, že práva a povinnosti z predmetnej zmluvy prešli na žalovanú v tomto konaní a k odovzdaniu kľúčov došlo až 7.3.2012. V zmysle VOP právneho predchodcu žalobcu sa nájomný vzťah obnovoval až do vrátenia kľúčov od bezpečnostnej schránky. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok za nájom bezpečnostnej schránky, pričom správne vyhodnotil námietku premlčania, t.j. návrh zamietol v časti premlčanej pohľadávky. 18. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že v konaní bolo preukázané, že žalobca odmietol prevziať od žalovanej kľúče napriek opakovaným pokusom a že podmieňoval prevzatie kľúčov vyplatením nájomného aj za premlčané obdobie, čo považuje žalovaná za rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v konaní nenavrhla žiadne dôkazy, ani netvrdila, že správanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a teda by nemalo požívať právnu ochranu. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca má nárok na zaplatenie cenu nájmu od žalovanej (po prihliadnutí na námietku premlčania) titulom prechodu práv a povinností z predmetnej zmluvy a v prípade, že žalobca znemožnil žalovanej vrátiť kľúče skôr, bolo jej povinnosťou, ak chcela byť v spore úspešná, svoje tvrdenia konkretizovať a navrhnúť dôkazy. 19. Odvolací súd poukazuje na ust. § 150 C.s.p., ktoré zakotvuje jednu zo základných povinností strán sporu a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strán sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom rozsudok v zásade zodpovedá tomu, čo strany tvrdili. Obsahom spisu nie sú tvrdenia, ani návrhy na dokazovanie, ktoré by preukazovali, že žalobca znemožnil žalovanej ukončiť nájomný vzťah. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.5.2017 vyplýva, že žalovaná nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a dokazovanie bolo ukončené. Ak teda žalovaná v konaní neuviedla rozhodujúce skutkové tvrdenia, ani neoznačila dôkazy, nemožno na tieto tvrdenia v odvolacom konaní prihliadať. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. 22. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).