Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225593 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111225593.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: LABWAY spol. s r.o., so sídlom Trstínska 13, 841 06 Bratislava, IČO: 31 400 981, zastúp. JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, Vajnorská 8/A, Bratislava proti žalovanému: 1/ Svet zdravia a.s., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 960 884, zastúp. LEGAL ART, s.r.o., Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 289 302 a proti žalovanému 2/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z.. M. XXX/XX, S., D. na P., zast.: JUDr. Eva Meszárosová, advokátka, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda o zaplatenie 9.542 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/123/2011-173 zo dňa 11.9.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/123/2011 -173 zo dňa 11.9.2015, p o t v r d z u j e . Žalovanému 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 2/ zastavil a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 803,52 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 9.542 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle v jeho vlastníctve v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej prišlo dňa 29.12.2008. Žalovaný 1/ žiadal žalobu žalobcu zamietnuť s odôvodnením, že v tomto prípade nejde o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky a žalovaný 2/ žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, pretože nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré malo žalobcovi škodu spôsobiť. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.9.2015 vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť a navrhol konanie voči nemu zastaviť. 2. Súd prvej inštancie poukázal na § 96 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti žaloby voči žalovanému 2/ rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom nebolo správanie žalovaného 2/, keď žalobca vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť bez uvedenia dôvodu a nie pre jeho správanie. Keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, teda je povinný nahradiť trovy konania žalovanému 2/. 3. Súd prvej inštancie ozrejmil, že trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 803,52 eur, a to za štyri úkony právnej pomoci. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje v tomto prípade v súlade s § 10 od. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 253,94 eur a režijný paušál v roku 2011 predstavuje 7,41 eur a v roku 2015 predstavuje 8,39 eur. Súd prvej inštancie priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, spočívajúce v prevzatí veci a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl.č. 655/2004 Z.z.), v písomnom vyjadrení 9.6.2011, doručenom súdu 15.6.2011, (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z.), účasť na pojednávaní dňa 21.6.2011 (nemeritórnom) a dňa 11.9.2015 (nemeritórnom) (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z.), teda spolu odmenu vo výške 634,85 eur (2 x 253,94 eur + 2 x 1/4 z 253,94 eur). Paušálna suma náhrad a výdavkov predstavovala pri troch úkonoch právnej služby realizovaných v roku 2011 a jednom úkone právnej služby realizovanom v roku 2015 spolu 30,62 eur (3 x 7,41 + 1 x 8,39 eur). Náhradu odmeny za úkon právnej služby spočívajúci v porade s klientom pred prvým pojednávaním súd prvej inštancie žalovanému 2/ nepriznal, pretože takýto úkon súdu nebol preukázaný. Náhrada za stratu času účtovaná podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za poskytovanie právnych služieb vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu t.j. v roku 2011 á 12,35 eur a v roku 2015 á 13,98 eur za čas strávený cestou Dunajská Streda - Bratislava a späť na pojednávania konané dňa 21.6.2011 a 11.9.2015, t.j. 5 x 12,35 eur a 5 x 13,98 eur predstavovala celkom 131,65 eur (61,75 + 69,90 eur). Cestovné predstavovalo 6,40 eur. Súd prvej inštancie tak priznal žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s uplatnením si nároku celkom vo výške 803,52 eur (634,85 eur + 30,62 eur + 131,65 eur + 6,40 eur), pričom pri vyčíslení trov právneho zastúpenia žalovaného 2/ vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom žalovaného 2/, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 1.064,06 eur. 4. Súd prvej inštancie dodal, že aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho konania, pretože o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania rozhodol svojím uznesením dňa 11.9.2015 na pojednávaní, hoci k písomnému vyhotoveniu rozhodnutia prišlo až po nadobudnutí platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku. 5. Proti tomuto uzneseniu, do výšky trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ sumu 700,48 eur. Žalobca mal za to, že účasť advokáta na právnom úkone nemeritórneho pojednávania dňa 11.9.2015 nebola účelne poskytnutá právna pomoc, nakoľko podaním doručeným súdu dňa 9.9.2015 vzal žalobca voči žalovanému 2/ žalobu späť. 6. Písomným podaním zo dňa 20.11.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 2/. Poukázal na žalobcom uvádzanú skutočnosť, že poskytnutá právna pomoc bola neúčelná vzhľadom na jeho podanie súdu zo dňa 9.9.2015. O tejto skutočnosti však právna zástupkyňa žalovaného 2/ a ani sám žalovaný nemali vedomosť, keďže o tom neboli žiadnym spôsobom súdom vyrozumení, čo napokon vyplýva zo samotného spisu. Zrejme sa tak stalo pre krátkosť času medzi podaním návrhu na späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/ a medzi vytýčeným pojednávaním nariadeným na deň 11.9.2015 o 10.30 hodine. O skutočnosti, že žaloba bola vzatá späť sa žalovaný 2/ ako aj jeho právna zástupkyňa dozvedeli iba pred otvorením pojednávania, pričom vzápätí žiadali rozhodnúť o trovách konania z dôvodu, že žaloba bola bezdôvodne podaná a preto späť vzatá, čo napokon konajúci súd aj urobil. Žalovaný 2/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu o neúčelne poskytnutej právnej pomoci dňa 11.9.2015, pretože v prípade jeho včasného postupu ako i postupu súdu by sa žalovaný 2/ so svojou právnou zástupkyňou neboli zúčastnili súdneho konania. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa do vydania napadutého uznesenia viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 9.542 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, pričom dňa 11.9.2015, pred začatím pojednávania vo veci samej, žalobca vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť bez udania dôvodu a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon strany sporu adresovaný súdu, obsahom ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav žalobcu, že už nežiada, aby o jeho návrhu bolo rozhodnuté meritórnym súdnym rozhodnutím. Keďže späťvzatie návrhu na začatie konania môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného, má tento zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu. Žalovaný - výnimočne - nemá procesné oprávnenie vyjadriť nesúhlas so späťvzatím návrhu vtedy, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania žalobcom došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej, tak ako tomu bolo aj v predmetnej veci. Súd prvej inštancie tak bez výzvy v zmysle vyššie uvedeného, na pojednávaní dňa 11.9.2015, bezprostredne po tom, čo žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že berie žalobu v tejto časti späť a žiada voči nemu zastaviť konanie, napadnutým uznesením konanie voči žalovanému 2/ zastavil, pričom žalovaný 2/ si uplatnil náhradu trov konania, ktorej výšku dodatočne vyčíslil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.9.2015. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalobcu uvedenom v jeho odvolaní, že účasť právneho zástupcu žalovaného 2/ na nemeritórnom pojednávaní dňa 11.9.2015 nebola účelne poskytnutou právnou pomocou, keď síce žalobca vzal voči žalovanému 2/ žalobu späť podaním zo dňa 9.9.2015, avšak do dispozičnej sféry žalovaného 2/ sa toto späťvzatie dostalo až priamo na pojednávaní dňa 11.9.2015, na ktoré bol žalovaný 2/, resp. jeho právny zástupca riadne predvolaný. 12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ priznal žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s uplatnením si nároku celkom vo výške 803,52 eur, pričom za účelnú možno považovať aj účasť právneho zástupcu žalovaného 2/ na nemeritórnom pojednávaní dňa 11.9.2015 v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).