Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111232623 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111232623.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., zastúpeného: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 0l Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/48/2011-58 zo dňa 19.05.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu v sume 10.524,89 Eur p r i p ú š ť a . II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/48/2011-58 zo dňa 19.05.2016 v časti týkajúcej sa sumy 10.524,89 Eur z r u š u j e a konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi/48/2011 v tejto časti z a s t a v u j e . III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/48/2011-58 zo dňa 19.05.2016 vo zvyšnej časti týkajúcej sa sumy 864,41 Eur p o t v r d z u j e . IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva plný nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bol rozsudok zrušený a plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie A) opierajúc sa o ustanovenie § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, § 31 ods. 1, 2, § 32 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len: „ZoKR“) v kontexte § 233 ods. 1 až 5, § 236 ods. 1, 2, § 323 ods. 1 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len: „ObchZ“), vyhovel žalobe žalobcu (konkurzného veriteľa úpadcu) tak, že určil, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu vo výške 11.389,30 Eur je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a B) podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 333,58 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote (dňa 22.09.2011) domáhal voči žalovanému určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávok prihlásených do konkurzu vedenému na majetok úpadcu na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010. Súd prvej inštancie mal zisteným skutkovým stavom preukázané, že žalobca si riadnym spôsobom do konkurzu prihlásil pohľadávky v celkovej sume 11.389,30 Eur, z toho sumu 10.524,89 Eur titulom vyrovnacieho podielu pri zániku členstva a sumu 841,99 Eur titulom podielu na zisku úpadcu za rok 2009 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 22,42 Eur. Správca obe pohľadávky v celom rozsahu poprel z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné evidenciu a skutočnú existenciu pohľadávky preveriť, čím sa pohľadávka stala spornou. Žalobca v skutkovej a právnej argumentácii namietal neodôvodnenosť popretia prihlásených pohľadávok odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, v ktorom dovolací súd konštatoval, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol.“ 1.2. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o nedôvodnosti popretia pohľadávky správcom. Poukázal na to, že ZoKR v § 32 uvádza povinnosť správcu pri popretí jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah, znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. 1.2.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že správca ako dôvod popretia uviedol nemožnosť preskúmania existencie pohľadávky vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu. Takýto popierací prejav správcu, podľa právneho záveru prvoinštančného súdu, nespĺňa povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZoKR, pretože nekompletnosť účtovníctva nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa nemôže ísť na jeho ťarchu. Podľa právneho názoru prvoinštančného súdu je popretie nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Správca je osobou odborne spôsobilou a bolo preto jeho povinnosťou prihlášku a oprávnenosť pohľadávky skúmať i s poukazom na predložené listinné dôkazy. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, aj keby pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidovanie pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje jej spornosť. 1.2.2. Okresný súd ďalej konštatoval, že je úlohou správcu a nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 ZoKR). Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť len o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie t. j., či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Konajúci súd na uvedenom základe dospel k záveru, že nakoľko dôvody popretia pohľadávky uvedené správcom nespĺňajú podmienky predpokladané v § 32 ods. 4 ZoKR, je na žalovanú pohľadávku potrebné pozerať ako na uznanú. 1.3. Nad rámec uvedeného prvoinštančný súd uviedol, že vo vzťahu k pohľadávke 10.524,89 Eur, uplatnenej titulom vyrovnacieho podielu pri zániku členstva, stanovy úpadcu neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je potrebné vychádzať z § 233 ObchZ, v zmysle ktorého je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo - t. j. účtovná závierka za celý rok. V predmetnej veci žalovaný ako základ pre výpočet vyrovnávacieho podielu použil mimoriadnu účtovnú závierku za štyri mesiace roku 2011, zostavenú pre účely konkurzu, čo je porušením citovaného ustanovenia ObchZ. Preto by súd v prípade konkrétneho popretia nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu vychádzal z riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorá bola riadne schválená. Vyhlásením konkurzu sa pohľadávka titulom vyrovnacieho podielu stala splatnou a vymáhateľnou. 1.3.1. Vo vzťahu k druhej pohľadávke prihlásenej titulom nároku na podiel na zisku úpadcu za rok 2009 v sume 841,99 Eur, súd poukázal na písomné uznanie záväzku zo strany úpadcu zo dňa 05.01.2011, ktoré uznanie ani výpočet tohto nároku správca v popieracom prejave nenamietal. Dodatočné daňové priznanie úpadcu vypracované dňa 30.06.2010 (doručené daňovému úradu 30.06.2010) za rok 2009 bolo možné z daňového úradu získať a preskúmať v rámci lehoty na popieranie pohľadávok. 2. Tento rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný. V odvolaní podanom v právnom režime OSP súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť právneho posúdenia veci, existenciu vád konania predpokladaných v § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP, tiež vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj nesprávnosť skutkových záverov vyvodených z vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ OSP). 2.1. V odvolacej argumentácii uviedol, že ZoKR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia veriteľom prihlásenej pohľadávky tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatuje súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolateľa zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak povinnosť takú pohľadávku poprieť. Je ďalej na veriteľovi popretej pohľadávky domáhať sa súdnou cestou určenia jej pravosti, výšky alebo poradia, pričom dôkazné bremeno leží na veriteľovi takto popretej pohľadávky. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške. Je nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá, boli správne alebo nie. 2.2. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že rozsah a dôvod popretia - „vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožno preveriť skutočnú existenciu pohľadávky“, bol jasný a nebol naviazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o jej existencii v rozsahu jej uplatnenia. 2.2.1. K prihláškam boli v čase ich podania pripájané doklady iba v obmedzenej miere v podobe zmenky alebo potvrdenia predstavenstva o výške vyrovnacieho podielu. Z uvedených dokladov správca nemohol preskúmať existenciu pohľadávok, keďže už v tom čase z poznatkov z jeho činnosti vyplynuli pochybnosti o existencii prihlasovaných pohľadávok, ktoré tieto doklady nemohli odstrániť. Dokumenty úpadcu boli odovzdané poverenému vyšetrovateľovi a spracované do znaleckého posudku v rámci preverovania činnosti úpadcu, ako aj spriaznených spoločností v trestnom konaní pod ČVS: PPZ-284/NKA-PKJ- BA-2012, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava, z dôvodu podozrivého fungovania celej skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a.s., do ktorej patril aj úpadca a z toho vyplývajúce podozrenia z obohatenia neznámych subjektov. 2.3. S poukazom na výsledky dokazovania v inej incidenčnej veci identického úpadcu sp. zn. 2Cbi/525/2011 (výsluch svedkyne I.. T. T. k účtovnej závierke za rok 2010) uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o správnosti účtovnej závierky za rok 2009 žalovaný správca ani pri najlepšej vôli nemohol v zákonnej lehote na popretie pohľadávok dôvod popretia formulovať konkrétnejšie, nakoľko tieto skutočnosti v tom čase neboli známe, avšak v popretí jednoznačne vyjadril pochybnosť o skutočnej výške pohľadávky, ktorá vyplýva z (v tom čase nesprávnych) účtovných záznamov úpadcu, čím zároveň splnil svoju povinnosť podľa § 32 ods. 3 ZoKR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS/409/2013-49 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/127/2007. Uviedol, že správca paušálne poprel pohľadávky majoritnej väčšiny veriteľov, a to bez akéhokoľvek individuálneho skúmania ich existencie a skutočnej výšky. Konštatoval, že právnym základom nároku žalobcu bola formálne perfektná zmenka, ktorá ako abstraktný cenný papier nevyžaduje preukázanie kauzy vedúcej k jej vystaveniu, čo vyplýva aj so žalobcom citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. 3.1. Ďalej uviedol, že zmena účtovnej závierky za rok 2009 bola účelová a v rozpore so zákonom o účtovníctve. K tejto zmene došlo až po uplynutí viacerých rokov potom, ako právny zástupca žalobcu (a iných konkurzných veriteľov) začal v incidenčných konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava I poukazovať na nesprávne použitie účtovnej závierky žalovaným, z ktorej tento vyvodzoval nárok na vyrovnací podiel. 4. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcu (podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.09.2017) vzal žalobu čiastočne späť, a to v sume 10.524,89 Eur (uplatnenej titulom nároku na vyrovnací podiel po zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu). Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola tá skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania pohľadávku žalobcu v tomto rozsahu uznal, čím sa v rozsahu uznania pohľadávka považuje za zistenú a nespornú. Vo zvyšku predstavujúcom sumu 864,41 Eur (pohľadávka uplatnená titulom nároku na podiel na zisku za rok 2009) žalobca na žalobe trval. 5. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril. Na výzvu odvolacieho súdu doručenú mu dňa 25.09.2017, v zmysle § 370 ods. 1 až 3 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“), nereagoval a toto späťvzatie žiadnym spôsobom nenamietal. 6. Krajský súd vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby, v súlade s § 370 ods. 1 a 2 CSP, čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti 10.524,89 Eur (v ktorej bola žaloba vzatá späť) zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uznanie pohľadávky žalovaným (dňa 30.12.2016) je zaznamenané v Konečnom zozname pohľadávok úpadcu. 6.1. Predmetom vecného prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku sa tak stala právna relevancia popieracieho prejavu správcu v zostávajúcej časti predmetu sporu, ktorou bola suma 864,41 Eur. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (v jeho zostávajúcej časti) vychádza z riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, plne rešpektuje požiadavky zákona a odvolací súd sa so správnosťou dôvodov rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 9.1. Z obsahu spisu vyplýva, že popierací dôvod žalovaného zaznamenaný v Konečnom zozname pohľadávok úpadcu spočíval tom, že „vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožno preveriť skutočnú existenciu pohľadávky“. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že účelom incidenčného konania nie je úplné zisťovanie právneho dôvodu, výšky alebo poradia popretej pohľadávky z hľadiska hmotného práva, ale prieskum (zisťovanie) vykonávaný súdom je limitovaný rozsahom a dôvodmi popretia pohľadávky uvedenými správcom. Dokazovanie (zisťovanie skutkového stavu) sa v tomto type sporového konania preto obmedzuje len na skúmanie tých právnych dôvodov a rozsahu, z akých (resp. v akom) pohľadávku poprel správca. Súd rozsah popieracieho prejavu správcu neprekračuje. To čo správca veriteľovi nevytkol a nebolo dôvodom popretia, súd v incidenčnom spore o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, neskúma. 9.1.1. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, v konaní o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, súd nie je oprávnený „novo konštruovať“ dôvody popretia (t. j. vyhľadávať nové dôvody odôvodňujúce popretie pohľadávky), ale skúma len to, či dôvody popretia definované správcom sú opodstatnené a právne relevantné. Súd pri skúmaní dôvodnosti popretia vychádza výlučne len zo znenia popretia správcu. Týmto rozsahom je určený a ohraničený rámec incidenčného konania. Z hľadiska súdneho prieskumu správnosti popretia pohľadávky predstavuje znenie popretia formulované správcom uzavretú limitu. 9.2. Odvolací súd sa, s poukazom na ustálenú judikatúru (NS SR 3Obdo/70/2016, 1Obo/127/2007, ÚS SR II. ÚS/409/2013), nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaného, že jeho popierací prejav bol jasný, konkrétny a určitý a dôvod popretia nebol naviazaný výlučne na účtovníctvo úpadcu, ale na nepreskúmateľnosť pohľadávky a pochybnosť o existencii tak, ako je uplatnená. Tento záver, podľa názoru odvolacieho súdu, z popieracieho prejavu žalovaného vyvodiť nemožno. Naopak je zrejmé, že žalovaný poprel pohľadávku len na základe všeobecného konštatovania o vadách (nedostatkoch vo vedení) účtovníctva úpadcu, v dôsledku ktorých považoval pohľadávku za spornú pre nemožnosť jej preskúmania bez toho, aby sa vyporiadal s listinami tvoriacimi prílohu k prihláške žalobcu (konkurzného veriteľa úpadcu), od ktorých žalobca odvodzuje právny základ, výšku a poradie ním prihlásených pohľadávok, a ktoré tak tvoria hmotnoprávny podklad ich vzniku a existencie. Žalovaný hmotnoprávny základ pohľadávok (zrejmý z listín tvoriacich prílohu prihlášky) žiadnym spôsobom nespochybnil. 9.2.1. V tomto smere je nutné sa stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, že spornosť pohľadávky nevyplýva, nie je a ani nemôže byť daná nedostatkom alebo nesprávnosťou jej vedenia v účtovníctve úpadcu. Spornosť pohľadávky musí vyplývať z hmotného práva a jej prejavom je buď nedostatok dôkazov o existencii, či výške pohľadávky, alebo pochybnosť o jej pravosti, či iný právne relevantný dôvod, ktorý spochybňuje oprávnenosť nároku veriteľa požadovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky z konkurznej podstaty. 9.3. Dôkazné bremeno preukázania pravosti, výšky alebo poradia popretej pohľadávky zaťažuje veriteľa len v prípade, ak správca kvalifikovaným spôsobom spochybnil hmotnoprávnu existenciu pohľadávky, jej výšku alebo poradie tým, že jasne a konkrétne spochybnil jej právny základ (napr. neplatnosť zmluvy), zánik pohľadávky alebo jej časti (napr. titulom splnenia, zápočtu a pod.), poradie (napr. nedostatok jej zabezpečenia pre oddelené uspokojenie), alebo označil iný právne relevantný dôvod vyvolávajúci pochybnosti o tom, či prihlásený konkurzný veriteľ je nositeľom uplatneného hmotnoprávneho nároku. Táto pochybnosť a spornosť pohľadávky (definovaná popieracím prejavom správcu) nemôže byť založená na nemožnosti jej preskúmania pre nedostatky v účtovníctve úpadcu, za ktoré konkurzný veriteľ nezodpovedá a nemá vplyv na jeho vedenie. 10. Ako odvolací súd už uviedol, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil právny základ, výšku ani poradie pohľadávky v sume 864,41 Eur prihlásenej titulom nevyplateného podielu na zisku úpadcu za rok 2009. Dôvodnosť tejto pohľadávky žalobca odvodzoval od písomného Potvrdenia o nároku na vyplatený podiel za rok 2009, vystaveného predstavenstvom úpadcu dňa 05.01.2001 a Stavov úpadcu, tvoriacich prílohu prihlášky (t. j. nie od zmenky, ako nesprávne uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe). Žalovanému aj pri nedostatku evidencie v účtovníctve nič nebránilo s odbornou starostlivosťou preskúmať predložené listiny, ktorými žalobca preukazoval pravosť, výšku a poradie pohľadávky a v prípade pochybností o ich hmotnoprávnej relevancii učiniť popierací prejav jasne vymedzujúci v čom spočívajú vecné pochybnosti správcu o nespornosti pohľadávky, pre ktoré prihlásenú pohľadávku poprel. 10.1. S poukazom na uvedený skutkový stav odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie o neodôvodnenosti popieracieho prejavu správcu pre jeho všeobecnosť a absenciu právne relevantného dôvodu popretia pohľadávky žalobcu. 11. Odvolací súd neprihliadol ani na zvyšnú odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou poukazuje na nesprávnosť účtovnej závierky úpadcu (čo odvodzuje od výsluchu svedkyne T. v konaní 2Cbi/525/2011), odovzdanie listinnej dokumentácie NAKA pre podozrivé fungovanie skupiny okolo CI Holding, a.s., do ktorej patril aj úpadca a z toho vyplývajúce pochybnosti o existencii pohľadávok prihlásených konkurzných veriteľov (vrátane žalobcu), nakoľko tieto skutočnosti neboli predmetom popieracieho prejavu správcu a v prebiehajúcom konaní sa nimi už nemožno zaoberať. 12. Záverom je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie na základe úplného a dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti žaloby, ktorej v celom rozsahu vyhovel a titulom úspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto s poukazom na uvedené a citované zákonné ustanovenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zostal predmetom vecného prieskumu v odvolacom konaní, ako vecne správny potvrdil a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, späťvzatie pripustil, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. 13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na ich náhradu. Odvolací súd v súvislosti s priznaním nároku žalobcovi na náhradu trov konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť poukazuje na to, že k úkonu čiastočného späťvzatia (učinenému po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred rozhodnutím odvolacieho súdu) došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý v priebehu konania pohľadávku žalobcu čiastočne uznal (§ 32 ZoKR), čo bolo potrebné hodnotiť tak, že späťvzatie žaloby a zastavenie konania v tejto časti bolo procesným dôsledkom správania sa žalovaného, ktorý za takýto výsledok konania nesie procesnú zodpovednosť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).