Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/189/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225252 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112225252.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: B. Š., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX Y. S., zast.: JUDr. Michaela Maťuchová, advokátka, Osloboditeľov 2585/5, Lieskovec proti žalovanému: IMMO SLOVAKIA v likvidácii, s.r.o., SNP 108/20, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 35 696 311 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/141/2012-194 zo dňa 30.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/141/2012-194 zo dňa 30.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Komory arbitrov Bratislava č.k. 147/2011/KA zo dňa 14.5.2012, ktorým bol žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.539,96 eur spolu s úrokmi z omeškania, zmluvnú pokutu a trovy rozhodcovského konania. 2. Prvoinštančný súd na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že žalobca sa v danom prípade domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - teda namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ďalej podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - teda popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. žalobca tvrdí, že existujú dôkazy, ktoré možno vykonať a ktoré dosiahnu pre neho lepšie rozhodnutie v tejto veci. 3. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania súd prvej inštancie uviedol, že z rozhodcovského spisu však nevyplýva, že by rozhodcovský súd v prípade žalobcu nerešpektoval niektoré z procesných práv prípadne, že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnil. Z vykonaného dokazovania naopak jednoznačne vyplýva, že v rámci rozhodcovského konania boli žalobcovi riadne doručené všetky podania (žalobný návrh) a žalobca mal možnosť sa k návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaného vyjadriť. Rovnako bolo žalobcovi doručené s možnosťou vyjadrenia sa aj vyjadrenie žalovaného k žalobnej odpovedi žalobcu zo dňa 2.1.2012, pričom žalobca svoje právo nevyužil a v stanovenej lehote sa nevyjadril. Tvrdenia žalobcu ohľadne dôvodu, pre ktorý na podanie nereagoval, nakoľko očakával, že mu príde predvolanie na nejaký súd, konajúci súd nepovažoval za dôvod na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. K tvrdeniu žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu rozhodcovským súdom, súd prvej inštancie uviedol, že pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v konaniach vedených podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je oprávnený skúmať spôsob, akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Samotné právne posúdenie a zhodnotenie skutkového stavu bolo plne v kompetencii samotného rozhodcovského súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie skutkového stavu rozhodcovským súdom nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, a tak nemôže byť ani dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. 4. V súvislosti s uzavretím rozhodcovskej doložky dospel prvoinštančný súd k záveru, že táto bola uzavretá platne. Na základe originálu nájomnej zmluvy predloženej žalovaným, jej článku 12 bod 12.1. mal za preukázané, že žalobca vyslovil s rozhodcovskou doložkou súhlas. Žalobca súdu originál nájomnej zmluvy, na ktorú sa odvolával nepredložil, s odvolaním sa na to, že tento má založený v účtovníctve. Súd prvej inštancie sa v danom prípade rovnako stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nikdy predtým uzavretie rozhodcovskej doložky nenamietol, a to ani v rámci rozhodcovského konania. Zároveň poukázal na to, že ak by sa v danej veci zaoberal aj prípadným skúmaním a vyslovením neplatnosti dojednania dĺžky nájomnej zmluvy, nemá táto skutočnosť vplyv na dojednanie rozhodcovskej doložky. 5. Vo vzťahu k dôvodu zrušenia dotknutého rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom rozhodcovskom konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil v tomto súdnom konaní, existovali už v čase rozhodovania rozhodcovského súdu. 6. Na základe uvedených skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca nepreukázal ním tvrdené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je tendenčné bez hlbšie skúmania skutočností a právneho posúdenia veci. V súvislosti s tvrdením, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania žalobca zopakoval, že rozhodcovskej doložke obsiahnutej v zmluve nerozumel a dozvedel sa o nej až po tom, čo ho rozhodcovský súd vyzval na vyjadrenie. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že on sa na doložke nedohodol, nerozumel jej a nemal žiadnu informáciu, aké dôsledky takáto klauzula v zmluve môže mať. Súčasne mal zato, že princíp rovnosti zbraní bol porušený, pretože rozhodcovský súd sa obmedzil na písomné výzvy bez dostatočného poučenia. 8. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že obe zmluvné strany disponujú iným znením predmetnej nájomnej zmluvy. Keďže konanie žalovaného hodnotí žalobca v tejto súvislosti ako podvodné, znenie zmluvy predložené žalovaným nie je možné brať do úvahy. 9. Žalobca tiež namietal, že laxný prístup rozhodcu poprel všetky princípy zákonného súdneho konania, množstvo rozporov a rozdielne znenia zmlúv by v prípade zákonného konania viedlo k osobnému výsluchu účastníkov konania a skúmaniu pravosti podpisov na jednotlivých listinách. Podľa názoru žalobcu rozhodcovský súd rozhodol bez preskúmania dôkazov druhej strany, a preto rozhodol nezákonne. 10. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.11.2016 uviedol, že ani dôvod zrušenia rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a ani dôvod zrušenia rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní nie sú žalobcom uplatňované dôvodne. 12. Namietanie neplatnosti rozhodcovskej doložky s poukazom na inú verziu nájomnej zmluvy podľa názoru žalovaného neobstojí z dôvodu, že žalobca nepredložil na výzvu súdu originál tejto zmluvy a tiež z dôvodu, že obe verzie zmlúv majú rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. 12 ods. 12.1 v rovnakom znení. Je tak nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola účastníkmi konania dohodnutá v súlade s § 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní. 13. K argumentu žalobcu o porušení zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania žalovaný uviedol, že žalobca mal príležitosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom konaní rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako protistrana, čo vyplýva z listinných dôkazov založených v spise. 14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 18. Žalobca v podanom odvolaní namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že danej rozhodcovskej doložke nerozumel a nevedel, aké má takáto klauzula právne dôsledky. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že takáto obrana žalobcu je irelevantná a nemôže viesť k záveru o neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd ďalej zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že namietanie neplatnosti rozhodcovskej doložky s poukazom na inú verziu nájomnej zmluvy (vo vzťahu k rozdielnej dĺžke výpovednej doby) nie je dôvodné, pretože žalobca nepredložil na výzvu súdu originál tejto zmluvy a tiež z dôvodu, že obe verzie zmlúv (aj originál predložený žalovaným a fotokópia predložená žalobcom) majú rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. 12 ods. 12.1 v rovnakom znení. Je tak nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola účastníkmi konania dohodnutá v súlade s § 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní, a teda bola účastníkmi platne uzavretá. 19. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania odvolací súd poznamenáva, že v súlade s § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. je potrebné skúmať, či bola s ohľadom na rovné postavenie strán rozhodcovského konania, poskytnutá stranám možnosť na rozhodcovskom súde vec prejednať, resp. či bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv účastníkov rozhodcovského konania. Zásadu rovnosti strán je potrebné skúmať jednak z hľadiska, či boli po formálnej stránke dodržané procesné postupy, ale tiež z hľadiska, či mali obidve strany dostatočnú možnosť uplatnenia svojich tvrdení, námietok, možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k navrhnutým dôkazom, tvrdeniam, argumentácii a protiargumentácii druhej strany. 20. Zásada rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, rovnako ako aj pred súdom všeobecným je zaručená Ústavou SR. Rozhodcovský súd na základe zmluvnými stranami prejavenej vôle vedie konanie a prejednáva vec, pričom do jeho postupu nie sú ostatní účastníci oprávnení zasahovať a procesný postup súdu v konaní riadiť a ani v ňom rozhodovať, s čím dopredu vyjadrili v rozhodcovskej zmluve súhlas. Napriek tomu majú všetci účastníci v rozhodcovskom konaní, priebeh ktorého riadi rozhodcovský súd, rovnaké práva a povinnosti. Procesná rovnosť strán sporu sa uplatňuje rovnako v súdnom, ako aj v rozhodcovskom konaní. 21. Z posudzovaného rozhodcovského konania možno mať za to, že žalobcovi boli riadne doručené všetky podania (žalobný návrh) a tiež mal žalobca možnosť sa k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyjadriť. Rovnako bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného k žalobnej odpovedi spolu s možnosťou sa vyjadriť. Na základe prieskumu rozhodcovského konania možno konštatovať, že žalobcovi bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť uplatniť svoje procesné práva účastníka rozhodcovského konania. 22. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že samotná skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom rozhodcovského súdu nestotožňuje a domnieva sa, že jeho práva boli porušené tým, že mu rozhodcovský súd nedal konkrétnu odpoveď na všetky námietky, ešte nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodcovského rozsudku. Inak povedané, to, že rozhodcovský súd nerozhodol v súlade s očakávaním žalobcu ešte neznamená, že došlo k porušeniu zásad spravodlivého súdneho konania (totožne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 470/2012). 23. K námietke žalobcu, že rozhodcovský súd neúplne zistil skutkový stav veci, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Všeobecný súd je pri preskúmavaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo v posudzovanom prípade zistené nebolo. 24. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).