Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/36/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227720 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112227720.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: T. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, Z., zastúpeného: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovaným: 1/ IDOPS, družstvo, so sídlom Hýrošova 3, Bratislava, IČO: 00 684 872, zastúpenému: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Royova 9, Piešťany, IČO: 47 255 633, 2/ R.. L. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. X, Z., o uvedenie veci do pôvodného stavu, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. marca 2017, č. k. 18C/163/2012-638, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ rade zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Vo výroku, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 20. marca 2017, č. k. 18C 163/2012-638, zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania, pričom vo veci samej zamietol žalobu podanú proti žalovaným 1/ a 2/ a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa vo veci samej domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ uviesť spoločné časti bytového domu: priečku v suterénne pozdĺž celého bytu č.X zasahujúcu do spoločnej chodby v bytovom dome súp. č. XXXXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. T. Z. - M. W. do stavu v akom boli pred začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným 1/ a žalovanému 2/ povinnosť uviesť spoločné časti bytového domu: okenné otvory na byte č. X v bytovom dome súp. č. XXXXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX v obci Z. - M. W. do stavu v akom boli pred začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným 1/. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie, že žalobný návrh nezodpovedá požiadavkám § 132 C.s.p., nakoľko z hľadiska skutkových tvrdení a formulácie je nevykonateľný, pričom prvoinštančný súd konštatoval i to, že pokiaľ je žalobca je toho názoru, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva a predmetnou žalobou sa domáha odstránenia dôsledkov tohto zásahu uvedením do pôvodného stavu, tak sa nejedná o ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 OZ ale o naturálnu reštitúciu podľa § 442 ods. 3 OZ na základe ktorého je možné sa domáhať náhrady škody, avšak nie je možné požadovať uvedenie do predchádzajúceho stavu podľa § 126 OZ prípadne prostredníctvom negatórnej žaloby požadovať odstránenia následkov neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do pôvodného stavu predovšetkým preto, že to expres verbis z ustanovenia nevyplýva. Táto možnosť prichádza do úvahy jedine v prípade, ak odstránenie rušivých následkov je spojené s uložením povinnosti zdržať sa zásahov do práv vlastníka veci. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred tým, než tento (v dôsledku podaného odvolania) nadobudol právoplatnosť, žalobca písomným podaním doručeným dňa 18.06.2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť, a to z dôvodu, že v priebehu konania bolo na domovej schôdzi predmetného bytového domu konanej dňa 30.11.2017 prijaté uznesenie, ktorým bolo odsúhlasené súčasné vyhotovenie vonkajšej nosnej priečky v suteréne domu, ktorá je v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ktorá oddeľuje byt č. X, a to podľa podmienok projektovej dokumentácie architekta a podmienok statika, pričom zápis z tejto schôdze mu bol vhodený do schránky v mesiaci máj 2018 a súdu bol doručený dňa 05.06.2018. Nakoľko dôvodom podania ich žaloby bola skutočnosť, že žalovaní nemali na zmeny fasády domu udelený riadny súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov (keď súhlas udelený na schôdzi konanej dňa 21.04.2015 bol v dôsledku predbežného opatrenia vydaného v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/142/2015 neúčinný) a žalovaní počas konania predložením súhlasu udeleného na domovej schôdzi potvrdili, že tento súhlas bol potrebný a nimi uskutočnené práce povolené nemali a zároveň svoju povinnosť v tomto smere splnili, zanikol predmet sporu a odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca pripustiť späťvzatie, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť tak, že im súd prizná náhradu trov konania, nakoľko žalovaní zavinili zastavenie konanie, keď v priebehu konania dodatočne konvalidovali svoje nezákonné konanie spočívajúce v stavebných úpravách spoločných častí bytového domu vykonaných bez súhlasu ostatných vlastníkov. Alternatívne, pre prípad, že by sa súd prvej inštancie s ich názorom nestotožnil, žiadali o trovách rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, a to s poukazom na ust. § 257 C.s.p., pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 3. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, avšak žiadali priznať nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca toto konanie inicioval bezdôvodne, žalobný petit bol formulovaný zmätočne a nevykonateľne, pričom nariadené neodkladné opatrenie im znemožňuje uskutočňovať akékoľvek stavebné úpravy na nehnuteľnostiach, čo im prakticky znemožňuje nehnuteľnosti užívať. Zdôraznili tiež, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, keď súd podanú žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalobný petit nezodpovedá požiadavkám § 132 C.s.p. nakoľko z hľadiska skutkových tvrdení a formulácie je nevykonateľný. Poukázali na to, že späťvzatím žaloby sa žalobca iba snaží vyhnúť potvrdeniu napadnutého rozsudku odvolacím súdom, teda neúspechu v spore. Napokon poukázali na to, že na vykonanie ich stavebných úprav nebolo potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu, pričom nimi nedošlo ani k žiadnej zmene na spoločných častiach domu. Na základe uvedeného uzavreli, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby im súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nejde o prípad, kedy by došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, ktorá bola podaná dôvodne. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaných zotrval na svojej argumentácii uvedenej v späťvzatí žaloby, argumentáciu žalovaných označil za nesprávnu a zdôraznil, že nakoľko žalovaní stavebné úpravy vykonali svojvoľne a bez súhlasu ostatných vlastníkov, ktorým nedisponoval až do schôdze konanej dňa 30.11.2017, ktorej zápisnica bola vytvorená až v roku 2018. Žalobu preto podal dôvodne, keďže žalovaní vykonali stavebné úpravy bez súhlasu ostatných vlastníkov a žalobu vzal späť po tom, ako im bol tento súhlas (pod ťarchou žaloby) dodatočne udelený, pričom za tohto stavu zastavenie konania spôsobil žalovaní, a preto by mali znášať trov konania oni, alternatívne žiadna zo strán sporu. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 370 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a § 378 ods. 1 C.s.p., a vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol ešte vo výroku vo veci samej a výroku o trovách konania právoplatnosť, pričom žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil, a keďže týmto dispozitívnym úkonom žalobcu zanikol celý predmet sporu, konanie zastavil (§ 370 ods. 2 C.s.p.). 6. Vo vzťahu k náhrade trov konania sa v prvom rade žiada poukázať na to, že konanie vo veci samej bolo zastavené, a preto je so zreteľom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. rozhodujúce posúdenie otázky zavinenia zastavenia konania. Z formálneho (procesného) hľadiska treba zastavenie konania pričítať žalobcovi, ktorý doručením účinného späťvzatia žaloby vyvolal procesnú situáciu, v ktorej bolo (po vyslovení súhlasu žalovaného) povinnosťou súdu konanie zastaviť. Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania je však v danom prípade nevyhnutné otázku zavinenia zastavenia konania posudzovať v širšom zmysle a v tejto súvislosti je potrebné skúmať, aký bol skutočný dôvod späťvzatia žaloby (čo bolo jeho príčinou). V zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, avšak tiež Ústavného súdu SR (porov. napr. nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) je nesporné, že niet dôvodu na odmietnutie použitia ustálenej judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 O.s.p. Preto treba vychádzať z toho, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, žalovanému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Zároveň však platí, že (hmotnoprávna) dôvodnosť žaloby sa pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania zásadne neposudzuje a rozhodujúce je to, koho správanie po podaní žaloby bolo príčinou späťvzatia žaloby a tak i zastavenia konania. 7. Ak bola žaloba vzatá späť bez uvedenia dôvodu, prípadne na základe rozhodnutia žalobcu ktoré nie je (iba) reakciou na správanie žalovaného, ktorého dôsledkom je odpadnutie predmetu sporu, treba vychádzať z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania a je tak povinný nahradiť trovy konania žalovanému. 8. Ak je žaloba vzatá späť z dôvodov spočívajúcich v správaní žalovaného, ktorého následkom je (v porovnaní so stavom v čase začatia konania) taká zmena (skutkovej) situácie, že ďalšie pokračovanie v spore by zjavne viedlo k zamietnutiu podanej žaloby, treba vychádzať z toho, že žalovaný svojím konaním zavinil (spôsobil), že žalobca bol nútený vziať žalobu späť a zavinil tak i zastavenie konania. Najčastejším príkladom takéhoto zavinenia je splnenie povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáhal v petite žaloby. V takomto prípade je žalovaný povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. 9. V praxi však dochádza i k tomu, že po začatí konania nastane podstatná zmena skutkového stavu, ktorá vylučuje možnosť vyhovenia podanej žalobe (a núti tak žalobcu vziať žalobu späť), avšak takáto zmena skutkového stavu nemá pôvod v správaní ani jednej zo strán sporu a žiadnej z nich preto nemožno pričítať ani zavinenie zastavenia konania. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. je v takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu na mieste žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznať, keď povinnosť nahradiť protistrane trovy konania možno uložiť iba v prípade (preukázanej) existencie zavinenia zastavenia konania, ktoré však za daného stavu nie je prítomné na strane žalobcu ani žalovaného. 10. V prejednávanej veci sa žalobca proti žalovaným domáhal poskytnutia ochrany jeho (spolu)vlastníckemu právu, do ktorého bolo (podľa jeho tvrdenia) zasiahnuté tým, že žalovaní realizovali stavebné úpravy (zmeny) na spoločných častiach bytového domu K. Ú. XX O. Z. bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, pričom žiadal žalovaným uložiť povinnosť spoločné časti bytového domu - priečku v suterénne pozdĺž celého bytu č. X zasahujúcu do spoločnej chodby v bytovom dome a okenné otvory na byte č. X v bytovom dome uviesť do pôvodného stavu, v akom boli pred začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovanými. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa splnenia uvedenej povinnosti domáhal s poukazom na skutočnosť, že žalovaní ním namietané stavebné úpravy uskutočnili bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (č.l. 3 spisu). Z obsahu spisu pritom nepochybne vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo výlučne to, že počas konania (po podaní žaloby) boli dodatočne stavebné úpravy uskutočnené žalovanými odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 30.11.2017, pričom žalobca sa o tom dozvedel až v roku 2018. Zápisnica o predmetnej schôdzi bola naviac žalovanými predložená až spolu s ich vyjadrením k odvolaniu žalobcu dňa 29.03.2018. Za daného stavu, keď dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že stavebné úpravy, ktoré žiadal žalobca uviesť do pôvodného stavu, dodatočne odsúhlasili vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a k tejto zmene skutkového stavu došlo až v priebehu konania, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania a nie sú tak splnené predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným. 11. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať ani žalovaným. K dodatočnému (žiada sa poznamenať, že opakovanému) odsúhlaseniu vykonaných stavebných úprav týkajúcich sa spoločných častí domu, totiž došlo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 30.11.2017, a to na základe podnetu a požiadavky stavebného úradu, no tiež z dôvodu, že v dôsledku žaloby žalobcu v inom spore (9C/142/2015) a na návrh žalobcu nariadeného predbežného opatrenia, boli účinky pôvodne (dňa 21.04.2015) udeleného súhlasu odložené. Žalovaní však naviac zvolanie schôdze vlastníkov, termín ani výsledok hlasovania nemali objektívne možnosť ovplyvniť do tej miery, aby predmetné hlasovanie a odsúhlasenie vykonaných stavebných zmien bolo možné považovať za ich správanie, ktorým zavinili zastavenie konania. Neboli preto splnené predpoklady ani na vznik povinnosti žalovaných nahradiť trovy konania žalobcovi. 12. Za tohto stavu dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko zavinenie zastavenia konania (ako ho má na mysli ust. § 256 ods. 1 C.s.p.) nemožno v tomto prípade pričítať výlučne žalobcovi ani žalovaným, a preto je potrebné; so zreteľom na Článok 4 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc primerane z analogického použitia ust. § 255 ods. 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 13. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že ak by aj bolo možné dospieť k záveru, že jedna zo strán zavinila zastavenie konania, priznanie nároku na náhradu trov konania protistrane nie je v tomto prípade na mieste vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci spočívajú predovšetkým v povahe uplatneného nároku, vzájomnom správaní oboch strán sporu pred začatím konania i v jeho priebehu, ako aj špecifických príčinách odpadnutia dôvodu na podanie žaloby až po začatí konania, spôsobeného aj nepružnou reakciou schôdze vlastníkov bytov, no v neposlednom rade i vzájomnou animozitou medzi stranami sporu. Za tohto stavu podľa názoru odvolacieho súdu požiadavkám na spravodlivé rozhodnutie o trovách konania zodpovedá iba také rozhodnutie, ktorého dôsledkom je, že každá zo strán bude znášať vzniknuté trovy z vlastných prostriedkov (s čím je uzrozumený aj žalobca, ktorý takéto rozhodnutie o trovách ako alternatívu navrhol už v písomnom späťvzatí žaloby). 14. Pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že za neopodstatnenú považuje argumentáciu žalovaných, že žalobca sa späťvzatím žaloby iba snaží vyhnúť neúspechu v danom spore. Bez ohľadu na skutočnosť, že pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. zásadne nemožno posudzovať (hmotnoprávnu) dôvodnosť podanej žaloby, je totiž nepochybné, že priamym a bezprostredným dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bolo dodatočné odsúhlasenie stavebných zmien vykonaných žalovanými na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov daného bytového domu dňa 30.11.2017, o čom sa žalobca dozvedel krátko pred tým, než žalobu vzal späť a žiadal konanie zastaviť. 15. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 16. Bez zreteľa na vyššie uvedené musel odvolací súd napriek späťvzatiu žaloby na základe odvolania včas podaného žalobcom preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalobca totiž síce vzal účinne žalobu späť, avšak nevzal späť svoje odvolanie proti rozsudku v tejto výrokovej časti. 17. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania odôvodnil tým, že na prerušenie konania neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko žaloba vo veci samej bola zamietnutá a preto je návrh na prerušenie konania právne irelevantný. 18. Žalobca svoje odvolanie v časti týkajúcej sa prerušenia konania odôvodnil tým, že závery súdu prvej inštancie o nesplnení predpokladov na prerušenie konania treba považovať za nesprávne, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/142/2015 sa rieši otázka zásadného právneho významu pre toto konania, a to otázka, či bol žalovaným udelený riadny súhlas sa realizáciu sporných stavebných prác. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na prerušenie konania vyhovieť. 19. Odvolací súd po preskúmaní správnosti výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu v tejto časti nie je možné vyhovieť. Bez ohľadu na akékoľvek ďalšie okolnosti prejednávanej veci je totiž nepochybné, že dodatočné (v poradí druhé) odsúhlasenie vykonaných stavebných zmien na schôdzi vlastníkov dňa 30.11.2017, no najmä na to nadväzujúce späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania vo veci samej, celkom vylučuje možnosť splnenia predpokladov na prerušenie tohto konania podľa ust. § 164 C.s.p. do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/142/2015, nakoľko výsledok označeného konania ani posúdenie súvisiacich sporných otázok nemôže mať pre konanie v prejednávanej veci žiadny význam, čo je nevyhnutné zohľadniť aj pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v tejto časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako (vo výroku) vecne správny potvrdil. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).