Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115216082 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115216082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: KLÁN Slovakia s.r.o. so sídlom Štefánikova 21, 811 05 Bratislava, IČO: 35 959 371, zast. JUDr. Martin Janáč, advokát so sídlom Wilsonova 3, 811 07 Bratislava proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 36.135,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/118/2015-82 zo dňa 27.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/118/2015-82 zo dňa 27.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 28Cb/118/2015-82 zo dňa 27.11.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 36.135,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23.595,- EUR od 02.06.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.540,- EUR od 21.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 18.067,50 EUR spolu s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 14.10.2005 uzavreli strany sporu mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo, že žalobca pre žalovaného zabezpečí predaj zvyškov - u žalovaného poistených - motorových vozidiel, pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí. Zároveň žalobca v súlade s čl. III. bod 3. a čl. VI. mandátnej zmluvy mal zabezpečiť pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie vyššie uvedených motorových vozidiel v obci Rudno nad Hronom. Žalobca má oprávnenie užívať toto odstavné parkovisko na základe Nájomnej zmluvy o prenájme plôch zo dňa 18.12.2005. Vlastník pozemku je jedným zo spoločníkov žalobcu. Na základe preberacích protokolov žalobca počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil na odstavnom parkovisku aj 5 ks motorových vozidiel. Výpoveďou zo dňa 28.05.2010 žalovaný mandátnu zmluvu vypovedal a ku dňu 30.06.2010 mandátna zmluva skončila. Motorové vozidlá však odvezené z areálu v Rudne nad Hronom žalovaným neboli. Žalovaný teda užíval časť predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu, a to napriek výzvam žalobcu o odvezenie predmetných motorových vozidiel. Obvyklá cena za jeden deň uskladnenia motorového vozidla predstavuje sumu 3,30 EUR. Táto suma bola potvrdená v obdobnom prípade (žalobca uzavrel obdobnú mandátnu zmluvu aj so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) ako obvyklá, a to v emailových správach zamestnancov spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 21.01.2011 a zo dňa 21.04.2011. 4. Za účelom preukázania obvyklej ceny pripojil žalobca aj dražobnú vyhlášku a dražobný poriadok spoločnosti NDP SK, s.r.o. vydané v Rudne nad Hronom v r. 2009, kde v čl. III. bod 11. písm. a) dražobného poriadku je určená výška skladného v prípade neprevzatia vozidla v sume až 5,- EUR/deň za osobné motorové vozidlo. Súčasne poukázal aj na cenník Asociácie odťahových služieb, publikovaný na ich webovej stránke, ktorý pre svojich členov ako maximálnu výšku uschovania vozidla na voľnej ploche kdekoľvek na území SR uvádza sumu 6,60 EUR (bez DPH t.j. 7,92 EUR s DPH) za každých začatých 24 hod. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval požadovaný nárok 3,30 EUR/deň/vozidlo za primeraný. 5. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti nehnuteľnosti bez právneho titulu spočívajúce v uskladnení 5 ks motorových vozidiel - iba za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2014 t.j. za 1.095 dní. Žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil. 6. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2017 žalobca požiadal o zmenu žaloby podľa ustanovenia § 139 a nasl. CSP tak, že žiadal priznať pohľadávku voči žalovanému aj za ďalšie obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2017 v sume 18.067,50 EUR ako 3 x 365 dní x 5 vozidiel x 3,30 EUR vozidlo/deň pripočítaním k uplatnenej istine a tomu prislúchajúce úroky z omeškania. Súd na pojednávaní dňa 27.11.2017 za účasti obidvoch strán sporu pripustil zmenu žaloby uznesením tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.135,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 23.595,- EUR od 02.06.2015 do zaplatenia a vo výške 8% p.a. zo sumy 12.540,- EUR od 21. 11. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 7. Žalovaný sa k uvedenej žalobe nevyjadril. 8. Žalovaný požiadal na pojednávaní dňa 11.04.2016 o prerušenie konania z dôvodu, že v identickej právnej veci bolo voči vydanému rozhodnutiu podané odvolanie, ktoré je na odvolacom súde, avšak ešte nebolo v predmetnej právnej veci rozhodnuté. Súd prvej inštancie návrh zamietol uznesením vydaným v konaní sp.zn. 28Cb/118/2015-47 zo dňa 17.05.2016, voči ktorému podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie vo výroku potvrdil dňa 29.11.2016 v konaní sp.zn. 3 Cob/217/2016-59. 9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že právnym titulom jeho nároku je titul bezdôvodného obohatenia, tak ako bolo zrejmé, že sa tam nachádza na danom priestore päť MV, ktoré si podľa jeho názoru žalovaný neoprávnene neprevzal. Svoj nárok teda odvádza od toho, že ide o kvázi uskladnenie týchto MV za cenu vo výške 3,30 EUR za každé MV. Obvyklosť tejto ceny a primeranosť preukazuje aj sadzobníkom cien odťahových služieb, kde je v položke D.1. uvedená suma 6,60 EUR a preto má za to, že ním fakturovaná suma je vo vzťahu k žalovanému primeraná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní so splnením svojej povinnosti, žiadal aj sankciu vo forme úrokov z omeškania s tým, že tieto upravil v podaní zmeny žaloby tak, že rozčlenil ich na obdobie do 01.06.2015 s tým, že si nárokoval na úrok z omeškania v zákonnej výške zo sumy 18.067,50 EUR + 5.527,50 EUR, teda zo sumy 23.595, - EUR od 02.06.2015 do zaplatenia a následne v zákonom stanovenej výške úrokov aj zo sumy 12.540,- EUR a to so začiatkom omeškania, vzhľadom k tomu, že v danej veci nebola podaná výzva, deň po podaní zmeny žaloby t.j. od 21.11.2017 do zaplatenia. 10. Právny zástupca žalovaného mal zato, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný a to z dôvodu, že nie je vlastníkom MV a nebol v takom vzťahu k žalobcovi, kedy by s týmito MV mohol disponovať. Medzi stranami sporu existovala mandátna zmluva, ktorá však neobsahovala ustanovenia o uložení, resp. odovzdaní týchto MV, MV boli vo vlastníctve fyzických osôb, čím deklaruje, že sa nestal vlastníkom ani nemohol vykonávať vlastnícke a dispozičné práva k predmetným MV. Bol názoru, že rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom vníma ako prejudikovanie tohto daného právneho stavu s tým, že daný rozsudok v odôvodnení uvádza, že nebola preukázaná pasívna legitimácia zo strany žalovaného a nebol daný právny titul na takéto konanie. 11. Súd prvej inštancie vychádzal z čl. III., v ktorom sú uvedené povinnosti žalobcu čo zahrňuje aj zaistiť odstavné parkovisko pre uskladnenie motorových vozidiel a pre žalovaného v čl. IV. odovzdať dokumentáciu k motorovým vozidlám tak, aby bol umožnený ich predaj v dražbe, ako aj iné doklady nevyhnutné k prevodu vozidla na vydražiteľa. 12. Súd prvej inštancie sa oboznámil s nájomnou zmluvou o prenájme plôch, ktorá preukazuje oprávnenie žalobcu užívať areál označený na liste vlastníctva č. 639 k.ú. Rudno nad Hronom par. č. 37/1- trvalé trávnaté porasty o rozlohe 2456 m2 a uvedený list vlastníctva, Súborom protokolov o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel a osvedčení o evidencii motorových vozidiel - týkajúcich sa 5 zostávajúcich motorových vozidiel u žalobcu, z ktorého bolo zrejmé, že tieto sú prepísané na žalobcu ako ich vlastníka a držiteľa, Výpoveďou mandátnej zmluvy, Mandátnou zmluvou s KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. na preukázanie obdobnej činnosti s dohodnutou výškou skladného, Návrhom mimosúdnej dohody žalobcu zo dňa 22.05.2015, Cenníkom odťahovej služby ASOS, z ktorého je zrejmé, že pod položkou odťahové služby pre vozidlá do 3,5 t je cena za uschovanie vozidla - voľná plocha za každých začatých 24 hodín 6,60 EUR. Informatívny výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného a súdny spis v konaní 28Cb/329/2014 s rozhodnutím KS v Bratislave, sp.zn. 3Cob/182/2015 zo dňa 01.03.2017. 13. Súd prvej inštancie poukázal v rozsudku na ust. § 132, ods.1, § § 182, § 191, § 192 CSP, ust. § 1, § 261, § 265, § 324, § 340, § 365 ods.1, § 369, § 451, § 456, § 458, § 566 ods.1, § 568, § 574 ods.3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. 14. Súd bol toho názoru, že žalovaný ako mandant poznal podmienky mandátnej zmluvy, ako aj mal mať vedomosť o stave plnenia zmluvy, teda aj ohľadne odovzdaných a skladovaných motorových vozidiel, ktoré boli defacto jeho vlastníctvom, resp. bol oprávnený s nimi nakladať ako likvidátor poistných udalostí s tým, že poistné plnenie bolo poistencom - pôvodným vlastníkom motorových vozidiel vyplatené. Teda argumentácia žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie v konaní bola podľa súdu irelevantná. Žalobca mal však vyzvať na prevzatie odložených motorových vozidiel žalovaného, avšak, keďže zmluvu ukončil žalovaný, ten prejavil vôľu v zmluvnom vzťahu nepokračovať, a teda pri plnení tejto svojej vôle mal prihliadať aj na neukončené plnenia v zmysle zmluvy. Keďže takto nekonal, jeho nekonanie nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý v danom čase plnil v prospech žalovaného tým, že opatroval motorové vozidlá bez odplaty. Z uvedeného bolo zrejmé, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcom v splnení základných predpokladov tohto inštitútu „Vzťah bezdôvodného obohatenia sa považuje za samostatný vzťah, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti“ ako sa uvádza v uznesení NS SR z 19. januára 2012, sp.zn. 2 Cdo 92/2010. Teda neprevzatím vecí, ktoré patria žalovanému, resp. ktorý vedel, že uvedené veci boli účelovo pre plnenie zmluvy odovzdané do dispozície žalobcu, došlo k právnej skutočnosti, ktorá spôsobila získanie majetkového prospechu na strane žalovaného tým, že nemal náklady na uloženie motorových vozidiel, ktoré počas zmluvy riadne plnil a po jej ukončení z dôvodu na jeho strane - neprevzatím týchto vozidiel od žalobcu náklady znášal žalobca bez právneho titulu. 15. Súd poukázal na právoplatné rozhodnutie súdu druhej inštancie v konaní sp.zn. 28Cb/329/2014 vo veci identickej, ktoré bolo potvrdené v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, sp.zn. 3 Cob/182/2015, kedy súd druhej inštancie potvrdil záver súdu o existencii vzťahu založeného na povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške neoprávnene prijatého majetkového prospechu spočívajúceho v prijatí plnenia bez odplaty, teda protiplnenia v obchodnoprávnom vzťahu subjektov obchodného práva ako podnikateľov po ukončení mandátnej zmluvy. 16. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Žalovaný mal za to, že medzi stranami sporu bol vo výsledku sporný výklad pojmu „vlastníctva“ príslušných motorových vozidiel, vo vzťahu k oprávneniu s týmito disponovať (a teda k otázke pasívnej vecnej legitimácie Žalovaného), a to jednak z pohľadu pojmu „vlastníka“ uvedeného v zápise o osvedčení o evidencii vozidla v zmysle zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „Zákon“), ako aj otázky „vlastníctva“ príslušných motorových vozidiel sui juris. 17. Žalovaný potom považuje za následné konštatovanie súdu o tom, že argumentáciu ohľadom vlastníctva motorových vozidiel neposudzoval ako právne významnú otázku vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, pričom skôr konštatuje, že vlastníkom (aj keď bez relevantného zdôvodnenia) je práve žalovaný. Podľa právneho názoru žalovaného potom nemôže byť právne bezvýznamné nezaoberať sa osobou skutočného vlastníka vozidiel, vo vzťahu k prípadnému bezdôvodnému obohateniu sa, ako prezumuje súd. Pokiaľ aj došlo k vypovedaniu Mandátnej zmluvy zo strany žalovaného, žiadnym spôsobom to nezaložilo právo či vôbec faktickú možnosť žalovaného s motorovými vozidlami nakladať. 18. Keďže žalovaný nikdy nebol vlastníkom predmetných vozidiel, ani na účely evidenčné, ani z pohľadu hmotnoprávneho, po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom, žalovanému nijakým spôsobom de iure aj de facto neprináležalo právo s motorovými vozidlami disponovať a nemohlo teda ani dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa, ako prezumoval žalobca a s čím sa súd stotožnil. 19. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/l 18/2015-83 zo dňa 27.11.2017 zmenil tak, že žalobu zamietne. 20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v totožnej veci aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 3Cob/182/2015 - 114 zo dňa 01.03.2017 uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý argumentáciu žalovaného, ohľadne vlastníctva motorových vozidiel a nepovažoval za právne významnú otázku vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Obdobne odvolací súd uviedol, že zápis v osvedčení o evidencii nie je dôkazom o vlastníctve motorového vozidla. Naviac, argument žalovaného uvedený v odvolaní, podľa ktorého bol žalobca výlučne tým subjektom, ktorý mal možnosť disponovať s motorovými vozidlami považuje za zavádzajúci, nakoľko žalobca si počas platnosti Mandátnej zmluvy plnil výlučne svoje povinnosti z nej vyplývajúce. Následne po ukončení Mandátnej zmluvy nemal žalobca už žiadne oprávnenia s vozidlami disponovať, nakoľko zanikol zmluvný základ takýchto oprávnení. 21. Žalovaný v odvolaní žiadnym iným relevantným spôsobom nespochybnil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/118/2015 - 82 zo dňa 27. 11. 2017, a preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil tento rozsudok ako vecne správny. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec nariadenia pojednávania pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 08.03.2019 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 23. Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 24. Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 25. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 26. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny vzťah účastníkov založený mandátnou zmluvou zo dňa 14.10.2005 skončil na základe výpovede dňa 30.6.2010. 27. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že keďže zmluvu ukončil žalovaný, ten prejavil vôľu v zmluvnom vzťahu nepokračovať, a teda pri plnení tejto svojej vôle mal prihliadať aj na neukončené plnenia v zmysle zmluvy. Neprevzatím vecí žalovaného, ktorý vedel, že uvedené veci boli účelovo pre plnenie zmluvy odovzdané do dispozície žalobcu, došlo k právnej skutočnosti, ktorá spôsobila získanie majetkového prospechu na strane žalovaného tým, že nemal náklady na uloženie motorových vozidiel, ktoré počas zmluvy riadne plnil a po jej ukončení z dôvodu neprevzatia týchto vozidiel od žalobcu, náklady znášal žalobca bez právneho titulu, došlo porušeniu povinnosti prevziať si majetok. Majetková ujma na strane žalobcu bola vo výške nezaplatenej odplaty na vykonanú činnosť, teda neobdržal očakávanú hodnotu smerujúcu k rozmnoženiu jeho majetku, čo by za iných okolností nadobudol, resp. bolo mu plnené v rámci zmluvy a príčinná súvislosť je daná samotnými okolnosťami konania žalovaného. 28. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/182/2015-114 01.03.2017, ktorý rozhodol v obdobnej veci a uviedol, že zápis o osvedčení o evidencii nie je dôkazom o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 23 ods. 1 a § 2 písm. a) zák. č. 725/2004 Z.z. 29. Odvolací súd má za potrebné dodať, že žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa dôkazné bremeno ako procesná povinnosť netýkala. Pokiaľ sa chce žalovaný v konaní úspešne brániť svoje tvrdenia musí označiť dôkazmi. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že po ukončení účastníkmi uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaplatenia predmetnej sumy za uskladnenie žalovaného motorových vozidiel za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 domáhal neprávom. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).