Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/66/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210984 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116210984.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. I. J. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., G. X. č. XX/A, adresa na doručovanie J., D. č. XX, 2. C. J. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom J., G. X. č. XX/A, adresa na doručovanie J., D. XX, 3. C.. T. J. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom G. - Y. T., X. č. XXX/X, 4. S. E. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom J., D. č. XX, žalobcovia v 3. a 4. rade zastúpení žalobcom v 1. rade, proti žalovaným: I. O. A. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom J., D. č. XX, II. D. T. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J., D. č. XX, III. I. P. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom J., D. č. XX, IV. I. E. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom C., G. č. XXA, V. F. H. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom C., G. č. XXA, VI. I. N. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom J., P. č. XX, o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov, na odvolanie žalovaného v I. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. septembra 2018, č.k. 16 C 60/2016-247, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. septembra 2018, č.k. 16 C 60/2016-247, vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaným v I. až VI. rade priznáva spoločne a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalovaným v I. až VI. rade priznáva spoločne a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 3.9.2018, č.k. 16 C 60/2016-247, zastavil konanie podľa ustanovenia § 145 ods. l a § 146 ods. 1 C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami, ktoré späťvzatie žalobcovia odôvodnili ako ústretový krok k vyriešeniu situácie okolo králikárne na spoločnom pozemku. Žalobcovia zároveň navrhli súdu, aby žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že žaloba a celá situácia, ktorá vznikla okolo králikárne, má primárne základ v nedodržaní prísľubu žalovaného v I. rade, že králikáreň odstráni na vlastné náklady, ak bude komukoľvek prekážať. Týmto prísľubom bolo ovplyvnené hlasovanie väčšiny vlastníkov, ktorí s jej umiestnením súhlasili. O uvedenom svedčia aj ich vyjadrenia - písomný súhlas so žalobou žalovaného v VI. rade alebo vyjadrenie žalovanej v III. rade na predbežnom pojednávaní. Následne päť zo šiestich žalovaných zmenilo rozhodnutie a v máji 2017 hlasovalo za odstránenie králikárne. V čase podania žaloby sa takýto obrat v názore u niektorých vlastníkov dal len veľmi ťažko predpokladať a žaloba prehlasovaného vlastníka bola v danej chvíli jediným východiskom, ako zrušiť toto, z pohľadu žalobcov, nelogické hlasovanie. V závere uviedli, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v VI. rade už takmer dva roky musia znášať znížený komfort bývania, keďže majú priamy výhľad na králikáreň z jednej časti bytu. So späťvzatím žaloby súhlasil žalovaný v I. rade, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Ostatní žalovaní sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p., pričom dôvodil, že z procesného hľadiska by to boli žalobcovia, ktorí zastavenie konania zavinili, keďže žalobu vzali v celom rozsahu späť pred meritórnym rozhodnutím, avšak tak, ako sami vo svojom návrhu na zastavenie konania uviedli, išlo z ich strany o ústretový krok, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie králikárne. Čiže svojho žalobného nároku (vyhlásenie uznesenia, ktorým bolo schválené umiestnenie králikárne, za neplatné a následne odstránenie králikárne zo spoločného pozemku) sa nevzdali, len zvolili iný spôsob riešenia daného problému. Všetci žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, či už písomne alebo konkludentne. Súd prvej inštancie v snahe zachovania rovnosti sporových strán, keď v zásade nebolo možné hovoriť o jednoznačnom úspechu ani jednej z nich, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný v I. rade dôvodiac, že nebolo preukázané, že žalovaní zavinili späťvzatie žaloby, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania nie je v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolateľ nepovažoval za procesne relevantnú skutočnosť späťvzatie žaloby žalobcami ako ústretový krok, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie králikárne. Poukázal na to, že v samotnom odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že zastavenie konania zavinili žalobcovia. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R-49/1993, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania žalovaným v I. až VI. rade. Na výzvu súdu žalovaný v I. rade uviedol, že odvolanie podáva iba sám za seba. 3. Žalobcovia a žalovaní v II. až VI. rade sa k odvolaniu žalovaného v I. rade nevyjadrili. 4. Odvolací súd, postupujúc podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v I. rade je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol tak, že žalovaným v I. až VI. rade priznal spoločne a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 257 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, dôvodiac tým, že žalobcovia odôvodnili späťvzatie žaloby ako ústretový krok, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie králikárne, takže sa svojho žalobného nároku nevzdali, len zvolili iný spôsob riešenia daného problému, ako aj tým, že v zásade nebolo možné hovoriť o jednoznačnom úspechu ani jednej zo strán sporu. 6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 7. Len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Aj judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.1.2010, sp.zn. 2 M Cdo 17/2009). 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, späťvzatím žaloby. Odvolací súd k tomu dodáva, že v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci so zistením, že žaloba bol podaná dôvodne. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia nedosiahli výsledok, ktorý žalobou pôvodne chceli dosiahnuť, keďže z dôvodu späťvzatia žaloby nedošlo k rozhodnutiu o neplatnosti výsledku hlasovania vlastníkov bytov, prípadne zákazu umiestniť králikáreň na spoločnom pozemku žalobcov a žalovaných. 9. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci ide o výnimočný prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takéto nemožno považovať skutočnosť, že žalobcovia zvolili iný spôsob riešenia sporu so žalovanými, v dôsledku čoho pristúpili k späťvzatiu žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia si už pri podaní samotnej žaloby museli byť vedomí toho, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré budú musieť, pre prípad neúspechu v spore, znášať. Bolo ich povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú so súdnym konaním a jeho vedením spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe znášania jeho trov prenášať na druhého účastníka, ktorý spor nevyvolal a ktorý bol v konaní procesne úspešný, keďže nedošlo k meritórnemu prejednaniu sporu. 10. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu, nezistil ani žiadne ďalšie dôvody, odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p., nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešným žalovaným. Nejde ani o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanej strane proti žalobcom, ktorí zavinili zastavenie konania, by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. 11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a priznať žalovaným v I. až VI. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade v rozsahu 100 %. 12. Žalovaní ako podieloví spoluvlastníci priľahlého pozemku, ktorého sa predmet sporu týka (neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov), majú postavenie nerozlučných spoločníkov, pre ktorých platí, že úkony jedného z nich zaväzujú aj ostatných. Odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré podal žalovaný v I. rade, zaväzuje tak aj ostatných žalovaných, preto odvolací súd rozhodol tak, že všetkým žalovaným, ktorí boli v konaní procesne úspešní, spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania. 13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovaným v I. až VI. rade priznal spoločne a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).