Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/48/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223844 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1208223844.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVORNOSŤ, so sídlom Košická 28, Senec, IČO: 30797705, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Simanovou, so sídlom Palkovičova 15, Bratislava, proti žalovanému: SVT GOLEM s.r.o., so sídlom Mierové nám. 2/11, Senec, IČO: 35 727 128, zastúpenému: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, Bratislava 1, o zaplatenie 4.422,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.júna 2017 č.k. 50C/282/2008-933, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.422,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 01.01.2001 do zaplatenia;, titulom nevyplatenia zostatku fondu údržby a opráv bytového domu Košická 24,26,28,30, Senec; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy štátu vo výške 1.231,50 eur, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Vychádzal zo zistenia, že dňa 02.04.1997 uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov Košická 24,26,28,30,32,34,36 a 38 v Senci s Bytovým podnikom, m.p. Senec ako správcom zmluvu o výkone správy na dobu neurčitú. V mene a na účet Bytového podniku, m.p. na základe mandátnej zmluvy zo dňa 20.12.999 konal G. G. ako fyzická osoba. Podľa Obchodného registra G. G. bol súčasne štatutárnym orgánom a konateľom spoločnosti STV Golem, s.r.o. od 09.09.1997. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome Košická 24,26,28 a 30 v Senci poverili výkonom správy a uzatvorili s novým správcom P.. U. T. A- Z SLUŽBY zmluvu o výkone správy dňa 02.11.1999 s účinnosťou od 01.01.2000 na dobu neurčitú. Paralelne s touto zmluvou o výkone správy časť vlastníkov bytov Košická 24 a 26 v Senci uzatvorila zmluvu o výkone správy dňa 05.11.1999 s účinnosťou od 01.01.2000 na dobu neurčitú aj so žalovaným. Za obdobie roku 2000 vlastníci bytov na Košickej 24,26,28 a 30 v Senci poukazovali platby do fondu údržby a opráv nejednotne, a to na dva účty (správcovi P.. T. na účet č. XXXXXXX-XXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni a na účet druhého správcu - žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Prvej komunálnej banke, a.s.) a takýto stav sa snažili riešiť obaja správcovia rokovaniami, z ktorých vyplynulo, že z dôvodu neplatnosti zmlúv o výkone správy ( uzatvorených 02.11.1999 a 05.11.1999) zúčtovanie za rok 2000 vykoná žalovaný, ktorý po prijatí časti platby od správcu P.. T.O. vo výške 175.927,33 Sk dňa 04.07.2002 odovzdal žalobcovi výpis z účtu fondu opráv a údržby Košická 24-30 s uvedením zostatku v sume 9.204,98 eur (277.309,25 Sk) a dňa 14.09.2002 uhradil žalovaný na účet bytového domu sumu 5.148,07 eur (155.091 Sk). Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 6 ods.1, ods. 2, ods. 3, § 8 ods. 1 , §14 ods. 1, ods.2, ods.4 zákona č. 182/1993 Z. z., § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, ods.3, § 110 ods. 1, § 107 ods.1, ods.2, § 451 ods. 1, ods.2, § 558 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že predmetom žaloby bol nárok žalobcu na doplatenie zostatku sumy 4.422,51 eur (133.232, 40 Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dospel k záveru, že prvá zmluva o výkone správy, ktorú uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov za 8 vchodov Košická 24,26,28,30,32, 34,36 a 38 v Senci s Bytovým podnikom podľa zákona č. 182/1993 Z.z. na dobu neurčitú zostala v platnosti len do dňa 31.12.1999, nakoľko boli uzatvorené dve nové zmluvy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Košická 24,26,28 a 30 v Senci s P.. U. T. - A-Z- SLUŽBYT s účinnosťou od 01.01.2000 a časť vlastníkov Košická 24 a 26 uzatvorila zmluvu o výkone správy s právnym nástupcom Bytového podniku Senec dňa 05.11.1999. Mal preukázané, že uvedené zmluvy o výkone správy uzatvorené paralelne dňa 02.11.1999 a dňa 05.11.1999 sú neplatné, a teda nemajú žiadne právne účinky. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o výkone správy uzatvorenej so žalovaným dňa 05.11.1999 sa následne zaoberal uplatneným nárokom žalobcu vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, keďže k plneniu došlo bez právneho dôvodu, vychádzajúc aj z právneho názoru súdu druhej inštancie, že nárok uplatňovaný žalobcom je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný na základe neplatnej zmluvy prijímal od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré ako majetok vlastníkov spravoval na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o výkone správy, a preto na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na to, že súd druhej inštancie zaujal právny názor, že žalovaný vo svojom započítacom prejave zo dňa 04.07.2002, resp. 06.09.2002, v bode 2/ prehlásil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická 24 - 30 v Senci mali ku dňu 01.01.2001 z titulu neodovzdania finančných prostriedkov FÚO predmetného domu pohľadávku voči nemu vo výške 291.028,25 Sk, uhradením čiastky 13.719,- Sk bola táto pohľadávka dňa 30.04.2002 upravená o uhradenú čiastku a jej celková výška k 04.júlu 2002 činí 277.309,25 Sk, preto je jeho započítací prejav dostatočne určitý z hľadiska náležitého vymedzenia dôvodu a výšky pohľadávky, ktorú má mať voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov a spĺňa všetky formálne náležitosti uznávacieho prejavu. Identifikácia pohľadávky je potrebná nie pre posúdenie právneho dôvodu uznávaného práva; ten dokonca môže byť aj nesprávne právne kvalifikovaný; ale k jeho skutkovému vymedzeniu, aby ju nebolo možno zameniť s prípadným iným nárokom osoby, ktorej je úkon adresovaný. Pre vymedzenie dôvodu je preto postačujúce uvedenie skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť skutočný dôvod existencie práva a nevyžaduje sa tak jeho právna kvalifikácia. V nadväznosti na uvedené mu bolo odvolacím súdom uložené vykonať dokazovanie zamerané na zistenie výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky z hľadiska jeho tvrdení o tom, že žalovaný mal prevziať zostatok prostriedkov FÚO k 31.12.1999 v sume 157.580,15 Sk od predchádzajúceho správcu (Bytový podnik); v tomto smere žalovaný namietal, že v roku 1999 sa fond netvoril, keďže išlo o mestské nájomné byty; v akom rozsahu prijal po 01.01.2000 úhrady od vlastníkov do FÚO, ako s nimi nakladal, t.j. na financovanie akých nákladov týkajúcich sa obytného domu boli použité; a aký bol ich zostatok ku dňu ukončenia jeho činnosti. Dôkazné bremeno má zaťažovať žalobcu, keďže k uznaniu dlhu s účinkami podľa § 558 Občianskeho zákonníka nedošlo pre absenciu prísľubu čo do zaplatenia jeho zvyšnej časti. Dôkaznou povinnosťou žalovaného v konaní má byť preukázanie, že na základe jeho započítacieho prejavu došlo k zániku jeho záväzku voči vlastníkom a v tomto ohľade ho zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že mal voči vlastníkom vzájomnú pohľadávku na zaplatenie nedoplatkov za dodávky plnení spojených s prevádzkou bytov (navýšenú o úroky), v akej výške mu táto pohľadávka vznikla, teda či sa (čiastočne) kryla so vzájomnou pohľadávkou vlastníkov proti nemu. V intenciách uvedeného konštatoval, že po opätovnom prejednaní veci na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na základe neplatného právneho úkonu žalovaný prijal od žalobcu sumu 4.422,51 eur za obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2000 a uvedenú pohľadávku žalovaný aj uznal čo do rozsahu aj právneho základu listami zo dňa 04.07.2002 a dňa 06.09.2002 a stotožnil sa s vyjadreniami žalobcu, pokiaľ ide o tvorbu FÚO, úhrady platieb na účet žalovaného, zostatku FÚO, k dôvodom platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 31.05.2002, k pasívnej legitimácii žalovaného, k premlčaniu, ako aj na právne úkony súvisiace s uvedením zostatku prostriedkov na účte žalovaného. K procesnej obrane žalovaného uviedol, že ju nepovažoval za dôvodnú. K námietke premlčania poukázal na § 110 ods. 1, druhá veta Obč. zák. a vyvodil, že žalovaný dlh uznal listami zo dňa 04.07.2002 a 06.09.2002, preto dvojročná premlčacia lehota (titulom bezdôvodného obohatenia) žalobcovi neuplynula, keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňom 31.12.2000, žalobca si žalobou uplatnil právo dňa 02.01. 2006 včas, pretože 10- ročná lehota ešte neuplynula. Pokiaľ žalovaný namietal, že na základe mandátnej zmluvy č.1/99 uzavretej s účinnosťou od 01.01.2000 zastupoval a vykonával správu pre Bytový podnik, m.č. len vo vzťahu k bytom nájomníkov a že správu ohľadom vlastníkov bytov na Košickej 24-30 v Senci neprevzal, netvoril sa FÚO v roku 1999 bol správcom Bytový podnik, m.p., preto pasívne legitimovaný by mal byť tento subjekt a že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom odovzdanie akéhokoľvek zostatku financií z FÚO, uviedol, že mandátnou zmluvou bol žalovaný síce splnomocnený na obstaranie správy domového a bytového fondu pri sledovaní splácania pôžičiek pri kúpe mestského bytu, vymáhanie pohľadávok od neplatičov, spracovanie podkladov na prevod do osobného vlastníctva, avšak ako mandatár prebral na seba všetky pohľadávky, záväzky, práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších platných zmlúv uzatvorených medzi vlastníkmi bytov a Bytovým .podnikom, m.p. Senec u tých obytných domov, ktoré neprešli pod správu iného profesionálneho správcu alebo si nezriadili na svoju správu vlastné spoločenstvo ( písm. C bod 5 zmluvy). Mal za to, že v danom čase žalovaný vykonával správu bytového domu okrem nájomných bytov patriacich Mestu Senec aj správu pre vlastníkov Košická 24 a 26 z neplatných zmlúv uzatvorených s ním dňa 02.11.1999 (č.l. 712 až 728) , teda prijímal neoprávnene v roku 2000 úhrady za služby od časti vlastníkov bytov Košická 24-30. Vzhľadom k tomu, že dňom 31.12.1999 bol transformovaný Bytový podnik, m.č. v Senci a došlo k jeho výmazu, nesúhlasil so žalovaným, že tento právny subjekt by mal byť v tomto konaní pasívne legitimovaný namiesto žalovaného. Mal za to, že Bytový podnik, m.p. Senec sa transformoval a právnym nástupcom sa stal od 01.01.2000 žalovaný. Keďže všetky pohľadávky k 01.01.2000 žalovaný od Bytového podniku, m.p. prevzal, prevzal aj FÚO vytvorený vlastníkmi bytového domu Košická 24-30 v Senci. Nesúhlasil so žalovaným, že v roku 1999 sa netvoril FÚO pre obytný dom Košická 24-30 v Senci, pretože žalobca preukázal, že podľa doložených kúpnych zmlúv s dátumom povolenia vkladu 25.08.1997 v roku 2000 vlastníci bytov Košická 24-30 v počte 54 bytov boli vlastníkmi bytov evidovaní na LV č. XXXX a ako vlastníkom im bolo dňa 24.04.2001 doručované rozúčtovanie za rok 2000 samotným žalovaným, ako aj, že ku dňu 11.07.2000 bolo zapísaných na LV č. XXXX už 54 bytov v osobnom vlastníctve. To znamená, že ak sa stal žalovaný právnym nástupcom zaniknutého Bytového podniku, m.p. ku dňu 01.01.2000 prevzal aj záväzky a pohľadávky vlastníkov bytov Košická 24-30 v Senci. Z pohľadu preukázania prevzatia výšky zostatku FÚO pre obytný dom Košická 24-30 v Senci v sume 5.230,70 eur (157.580,15 Sk) nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalovaného, že tento obytný dom bol pôvodne evidovaný s 8 vchodmi a že k určeniu popisného čísla došlo až v polovici roka 2000. Poukázal na vykonané znalecké dokazovanie z ktorého vyplýva, že žalovaný evidoval platby došlé na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX za celý obytný dom na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 02.04.1999, hoci neúplne a nesprávne, avšak uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý preukázal, že fond sa tvoril a platby boli poukazované v roku 2000 na účet P.. U. T. - A - Z SLUŽBYT v sume 5.839,71 eur, ale aj na účet žalovaného. Sám žalovaný viacerými právnymi úkonmi adresovanými vlastníkom bytov Košická 24-30 v Senci deklaroval výšku zostatku FÚO v liste napr. zo dňa 04.07.2002 a zo dňa 06.09.2002 ( č.l. 429, 432) označenej ako započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri tvorbe a špecifikácii prostriedkov FÚO v roku 2000, jeho tvrdenie považoval za zavádzajúce. Poukázal tiež na ďalšie listiny založené žalobcom v súdnom spise, ako rozúčtovanie platieb vyúčtovanie nákladov vlastníkom bytov Košická 24-30 v roku 1998, rozúčtovanie nákladov na prevádzku v roku 1999 vypracovaným žalovaným ( napr. č.l. 544), rozúčtovanie nákladov na rok 2000 vypracovaným žalovaným (napr. č.l. 637), ako aj na príjmy, ktoré boli poukázané na účet žalovaného od Mgr. U. T. v roku 2000 ( č.l. 729 až 780) vo výške 5.839,71 eur (175.927,33 Sk). Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 31.05.2002 medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Košická 24-30 v Senci a L.E. T. - Domová správa ako správcom, poukázal na to, že prejav vôle obsahujúci uznávací prejav žalovaného bol adresovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov Košická 24-30 a doručený pôvodnému správcovi P.. T. (listom zo dňa 04.07.2002), ktorý mal vykonávať správu bytového domu po 01.01.2001 a ktorý uzatvoril s vlastníkmi zmluvu o výkone správy zo dňa 16.07.2001. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase doručovania tohto uznávacieho prejavu mala byť správa obytného domu vykonávaná novým správcom L.. T. - Domová správa na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 31.05.2002, ktorej bol uznávací prejav- rovnako adresovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov Košická 24-30 - taktiež (ako ich zástupcovi) doručený žalovaným (listom zo dňa 06.09.2002) a tomuto správcovi; ktorý mal ďalej vykonávať správu prostriedkov FÚO; bola aj časť tohto plnenia v sume 155.091,- Sk poukázaná dňa 12.09.2002 a pripísaná na účet dňa 14.09.2002 (č.l. 108), a ktorý listom zo dňa 25.09.2002 vyjadril so započítaním nesúhlas a žiadal o doplatenie zostatku FÚO s prílohami o príjmoch a výdajoch fondu. Pokiaľ teda bol uznávací prejav vôle adresovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov Košická 24-30, v zastúpení správcom L.. T. - Domová správa na základe platnej zmluvy o výkone správy a doručený tomuto správcovi, potom možno usudzovať, že uznanie práva žalovaným bolo vykonané voči oprávnenej osobe, teda veriteľovi - vlastníkom bytov a nebytových priestorov v tom čase zastúpených novým správcom, ktorému mal byť tento majetok vlastníkov na ďalšie spravovanie a použitie odovzdaný. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že žalovaný síce namietal existenciu dlhu, avšak v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že jeho dlh voči žalobcovi nevznikol. Naopak žalobca v konaní doložil potrebné dôkazné prostriedky, z ktorých možno uzavrieť, že dlh žalovanému vznikol. Žalovaný je preto povinný titulom bezdôvodného obohatenia uhradiť žalobcovi sumu 4.422,51 eur spolu s úrokmi z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. od 01.01.2001, nakoľko bol týmto dňom v omeškaní. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný, súčasne žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu, ktoré štátu vznikli na znalečnom. 2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny a ničím nepodložený považoval záver súdu prvej inštancie, že zmluva o výkone správy medzi Bytovým podnikom, mestským podnikom Senec, a vlastníkmi bytov vchodov Košická 24 až 38 zostala v platnosti do 31. 12. 1999, kedy bola nahradená zmluvou o výkone správy so žalovaným a zmluvou o výkone správy s U.A. T. - A - Z SLUŽBYT. Bytový podnik, mestský podnik Senec nezanikol, nemá právneho nástupcu ani sa netransformoval, stále existuje a je zapísaný v obchodnom registri. Za nesprávne považoval aj tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa Bytový podnik transformoval, došlo k jeho výmazu aj jeho právnym nástupcom je od 01. 01. 2000 žalovaný. Žalovaný a Bytový podnik sú dve rozdielne spoločnosti, žalovaný nie je právnym nástupcom Bytového podniku, Bytový podnik do dnešného dňa nezanikol, nedošlo k jeho výmazu, a preto žalovaný nemôže byť ani jeho univerzálnym právnym nástupcom. Nakoľko absolútne neplatné právne úkony sú právne neúčinné, nemajú žiadne právne následky, zmluvy o výkone správy uzatvorené so žalovaným alebo s U. T.J. - A - Z SLUŽBYT , nemohli právne účinne nahradiť dovtedy platnú zmluvu o výkone správy uzatvorenú s Bytovým podnikom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že riadne neodôvodnil svoj záver, že zmluvu o výkone správy uzatvorenú medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov so správcom L. T. - Domová správa, považuje za platnú. Argumentoval, že zmluva o výkone správy uzavretá s Bytovým podnikom nemohla byť platná len do 31. 12. 1999, ale minimálne do momentu, kedy došlo k jej vypovedaniu/ odstúpeniu, resp. do momentu uzatvorenia ďalšej platnej a účinnej zmluvy o výkone správy alebo do momentu založenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V roku 2000 bola platná a účinná mandátna zmluva číslo 1/99 uzavretá medzi Bytovým podnikom a žalovaným, v zmysle ktorej vystupoval žalovaný ako mandatár poverený správou bytového domu za bytový podnik. Ak žalovaný inkasoval akékoľvek plnenia, prípadne spravoval akejkoľvek pohľadávky, robil tak ako mandatár v mene a na účet mandanta - Bytového podniku a nie bez právneho titulu, a preto žalobcovi nemôže svedčiť titul plnenia z domnelého bezdôvodného obohatenia, žalobca môže mať svoj nárok z titulu výkonu správy bytového domu len voči správcovi - Bytovému podniku. Argumentoval, že neboli splnené právnou normou stanovené podmienky pre údajné prevzatie pohľadávok žalovaným od Bytového podniku v kvalite rovnajúcej sa "prevodu pohľadávok". Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj jeho námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na to, že pri správe bytového domu nepostupoval bez právneho titulu, keď mu v tomto smere svedčala mandátna zmluva číslo 1/99, ktorá ho v tomto smere na postup oprávňovala a na základe ktorej vykonával úkony v mene a na účet mandanta, je pasívne vecne legitimovaným subjektom správca Bytový podnik. Popieral, že by údajný fond údržby a opráv od niekoho prevzal. Zotrval na svojej argumentácii, že zmluva o výkone správy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom - L. T. - Domová správa je neplatná, nakoľko je neurčitá, nie je zrejmé, kto na strane vlastníkov podpísal, jednotlivé osoby nie sú dostatočne určiteľné, sú označené len zameniteľným menom a priezviskom, bez zvyšných identifikačných údajov a jasného označenia čísla bytu. Údajná zmluva obsahuje spolu 4 prvé strany s článkom I. z čoho nie je zrejmé, aký bol skutočný text konkrétnej zmluvy, je neurčitá, zmätočná a javí sa ako neúplný právny úkon, celý písomný právny úkon nebol poňatý do jednej listiny a navonok nepredstavuje jeden uzavretý celok a nie je zachovaná spolunáležitosť jednotlivých listín. Navyše jednotlivé byty boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v záhlaví zmluvy nie sú uvedení skutoční vlastníci jednotlivých bytov, tak ako to o ich vlastníctve vypovedá príslušný list vlastníctva, absentujú podpisy druhého z manželov, podpisy vlastníkov nie sú pod samotným zmluvným textom a žalobca nepreukázal predchádzajúce schválenie zmluvy vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzi. Argumentoval, že u neho absentovala vôľa a záujem uznať akýkoľvek domnelý dlh čo do dôvodu a výšky, keď jeho jedinou snahou bolo ukončiť existujúci zmätočný stav, ktorý vytvárali samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Namietal ustálenie výšky žalobcovi priznaného nároku. V rámci započítacieho prejavu konal ako mandatár za mandanta. Zdôraznil, že správu v bytovom dome vykonával bytový podnik a žalovaný ako jeho mandatár vysporiadal pravdepodobné záväzky. Zotrval na tom, že domnelí započítací prejav nie právne perfektným úkonom nielen pre nedostatok vôle, ale ani z dôvodu, že nebol adresovaný správnemu subjektu. Minimálne do 26. 09. 2000 mal bytový dom spolu 8 vchodov a jedno súpisné číslo a až od 27. 09. 2000 išlo o jeden 4 vchodový bytový dom. Žalobca preto nie je aktívne legitimovaný na podanie danej žaloby. Na svojej odvolacej argumentácii zotrval aj vo svojej replike. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že preukázal, že 37 zmlúv o prevode vlastníctva bytov uzatvárali prví vlastníci bytov v bytovom dome Košická 24, 26, 28 a 30 so súpisným číslom XXXX, teda v bytovom dome so 4 a nie 8 vchodmi, zmluvy o prevode vlastníctva bytov sú opatrené doložkou o povolení vkladu a nadobudnutí jeho právnych účinkov Okresným úradom v Senci, katastrálnym odborom, ktorý by vklady nepovolil, ak by v zmluvách bol bytový dom nesprávne špecifikovaný. Preukázal tiež listom Bytového podniku zo dňa 02. 05. 1997 a prílohou - vyhláseniami o pristúpení k zmluve o výkone správy, potvrdeným podpisom a pečiatkou Bytového podniku, že vlastníci pristupovali k zmluve o výkone správy zo dňa 02. 04. 1997 na bytový dom č. 24, 26, 28 a 30 súpisné číslo XXXX v Senci. Súd prvej inštancie preto nemohol mať preukázané, že Bytový podnik vykonával správu pre bytový dom Košická 24, 26, 28, 30, 32, 34, 36, 38. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bol právnym nástupcom Bytového podniku, ktorý bol vymazaný z obchodného registra, poukázal na to, že k tomuto záveru dospel na základe dôkazných prostriedkov produkovaných samotným žalovaným, ktorými štatutárny zástupca a zároveň riaditeľ Bytového podniku v roku 1999 (G. G.), sám zavádzal vlastníkov bytov v bytovom dome, že nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v dome uzatvorila zmluvu o správe so žalovaným, ktorý je právnym nástupcom Bytového podniku. Napokon skutočnosť, že žalovaný je právnym nástupcom Bytového podniku, preukazoval sám žalovaný aj v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 12C 173/00 o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 02. 11. a 05.11.1999 na základe žaloby vlastníčky bytu č. 36 na Košickej 28 v Senci. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný konal vo vzťahu k vlastníkom bytov v bytovom dome vo svojom mene a na svoj účet a poukázal na listy Bytového podniku zo dňa 06. 10. 1999 a 13. 12. 1999, v zmysle ktorých vyzýval vlastníkov bytov, aby od 01. 01. 2000 uhrádzali svoje platby na účet žalovaného, ktorý v zmysle rozhodnutia mestského zastupiteľstva mesta Senec zo dňa 30. 09. 1999 prevzal všetky záväzky, pohľadávky, technickú dokumentáciu, zamestnancov bytového podniku a iné právne skutočnosti, teda aj výkon správy voči vlastníkom bytov v bytovom dome ako vyplýva z obsahu listov a nového návrhu zmluvy o výkone správy priloženého k listu zo dňa 06. 10. 1999. Rozúčtovaniami nákladov na správu a prevádzku 64 bytov v bytovom dome Košická 24, 26, 28 a 30 zo dňa 24. 04. 2001 preukázal, že žalovaný v roku 2000 preberal od vlastníkov bytov v bytovom dome platby nielen do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré ako majetok vlastníkov spravoval, ale aj platby, na základe ktorých zabezpečoval pre vlastníkov bytov v bytovom dome dodávky tovaru a služieb v súvislosti s užívaním ich bytov, a vykonával v mene a na účet vlastníkov platby dodávateľom a ku koncu kalendárneho roka zúčtoval príjmy a výdavky bytového domu podľa jednotlivých bytov a predložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti za rok 2000. Skutočnosť, že žalovaný nekonal v mene a na účet Bytového podniku preukázal aj znalecký posudok č. 31/2013, kde v odpovedi znalca na otázku číslo 2 - aké platby a komu boli v roku 1999 a 2000 odosielané z účtu žalovaného vyplýva, že v roku 2000 jediná úhrada v prospech Bytového podniku bola suma 65.895,- Sk ako dôvod bol uvedený zálohy nájomné, žiadnu inú platbu týkajúcu sa prevodu úhrad vlastníkov bytov v bytovom dome za služby spojené s užívaním bytov či fondom prevádzky, údržby a opráv prevzatých žalovaným na jeho bankový účet na účet Bytového podniku žalovaný v roku 2000 nevykonal. Výsledkami vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že i napriek skutočnosti, že nedošlo k platnému zrušeniu zmluvy o výkone správy zo dňa 02. 04. 1997, úhrady vlastníkov bytov v bytovom dome Košická 24, 26, 28 a 30 na účet fondu prevádzky, údržby a opráv fyzicky bez právneho titulu (na základe neplatnej zmluvy o výkone správy) prijímal žalovaný vo svojom mene a na svoj účet. Poukázal tiež na písomnú dohodu správcu P.. T. so žalovaným zo dňa 08. 01. 2001, v ktorej písomne uznal, že v roku 2000 v bytovom dome správu a činnosti spojené so správou bytového domu na Košickej č. 24, 26, 28 30 fyzicky vykonával žalovaný. Poukázal tiež na článok III písm. C) Spoločné činnosti ods. 5 mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého žalovaný prevzal v plnom rozsahu správu bytového domu, teda jednoznačne prostriedky fondu, prevádzky a údržby uhradené na účet Bytového podniku vlastníkmi bytov v bytovom dome v rokoch 1997 až 1999 a ďalej v roku 2000 úrady do fondu od vlastníkov v bytovom dome preberal. Ich pripisovanie na účet žalovaného v roku 2000 je preukázané aj znaleckým posudkom č. 31/2013 a tiež rozúčtovaním nákladov na správu a prevádzku 64 bytov v bytovom dome zo dňa 24. 04. 2001. Poukázal na list žalovaného zo dňa 04. 07. 2002, adresovaný priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov Košická 24 - 30 a doručený P.. T. priamo vlastníkom, kde sám žalovaný uvádza, že vlastníci bytov Košická 24 - 30 mali ku dňu 01. 01. 2001 z titulu neodovzdania finančných prostriedkov fondu predmetného domu pohľadávku voči žalovanému vo výške 291.028,25 Sk, ktorú si svojvoľne upravil na sumu 277.309,25 Sk a túto pohľadávku žalovaný aj fiktívne uhradil jednostranným zápočtom voči svojmu záväzku, ktorého existenciu v tomto konaní nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami. Poukázal tiež list žalovaného zo dňa 06. 09. 2002 adresovaný vtedajšiemu správcovi bytového domu L. T.. Zotrval na svojej argumentácii o platnosť zmluvy o výkone práva správy uzatvorenej dňa 31. 05. 2002. Namietal žalovaným tvrdenú absenciu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky a poukázal na opätovné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky listom zo dňa 06. 09. 2002 vtedajšiemu správcovi bytového domu. Považoval za preukázanú výšku svojej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V podanej duplike zotrval na svojej argumentácii. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom vydania zostatku finančných prostriedkov na fonde prevádzky, údržby a opráv žalovaným, ktorý v roku 2000 vykonával správu bytovému domu Košická vchod č. 24,26,28,30 v Senci; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39 ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 3, § 110 ods. 1, § 451 ods. 1, ods.2) v spojení so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel; vzhľadom na to, že žalobca preukázal všetky zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý prijímal od vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická vchody č. 24,26,28 a 30 platby bez právneho dôvodu ako i na základe neplatnej zmluvy o výkone správy; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, v dostatočne potrebnom rozsahu sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a náležite posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je ; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov ( § 365 ods.1 písm. d),f), h) C.s.p.) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaným neboli uplatnené žiadne novoty ( nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Žalovaný vo svojom odvolaní zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Žalovaný nenáležite vytýka súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení rozhodnutia arbitrárne vysporiadal s jeho námietkou neplatnosti zmluvy o výkone správy uzatvorenej dňa 31.05.2002 vlastníkmi s L.. T. - Domová správa. Žalovaný poznal skutkovú aj právnu argumentáciu žalobcu ako i dôkazy, ktorými jej opodstatnenosť v konaní preukazoval, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne poukázal na túto rozhodujúcu argumentáciu žalobcu v bodoch 36 až 47 a nepochybil pokiaľ si ju v celom rozsahu osvojil a odkázal na jej obsah. Žalovaný tak mohol proti týmto záverom súdu prvej inštancie náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať; čomu nasvedčuje aj bod 5. jeho odvolania; a preto v tejto súvislosti nedošlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovanému preto nemožno prisvedčiť v tej časti odvolacej argumentácie, že zo samotného odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych a právne relevantných argumentov dospel súd prvej inštancie k svojmu rozhodnutiu o platnosti predmetnej zmluvy. 7. V posudzovanej veci žalovaný namietal, že zmluva o výkone správy uzatvorená dňa 31.05.2002 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytovému domu Košická č. 24,26,28,30 v Senci so správkyňou L.. T. - Domová správa je neplatná. V nadväznosti na túto skutočnosť argumentoval, že pokiaľ uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, potom z jeho strany nedošlo k platnému uznaniu záväzku, pretože ho adresoval; z dôvodu neplatnej zmluvy o výkone správy; nesprávnemu veriteľovi. 8. Odvolací súd už vo svojom uznesení č.k. 8Co/366/2014-518 zo dňa 19.04.2016 konštatoval, že prejav vôle obsahujúci uznávací prejav žalovaného v jeho liste zo dňa 06.09. 2002 bol adresovaný veriteľovi - vlastníkom bytov a nebytových priestorov Košická 24-30 a zotrváva na svojom závere, že došlo k právne účinnému uznaniu práva žalovaným, s ktorým sú spojené právne následky v podobe pretrhnutia plynutia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák., a preto je nedôvodná námietka žalovaného, že právo žalobcu na zaplatenie zostatku prostriedkov FÚO je premlčané. Odvolací súd rovnako zotrváva na závere, že započítacím úkonom žalovaného nedošlo k uznaniu jeho dlhu s účinkami podľa § 558 Obč. zák. Nemožno akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že nemal záujem (vôlu) uznať dlh čo do dôvodu a výšky so zreteľom na skutočnosť, že jeho jedinou snahou bolo ukončiť existujúci zmätočný stav vytvorený samotnými vlastníkmi. Žalovaným takto prezentovaný postoj nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré nasvedčuje tomu, že to bol predovšetkým žalovaný, ktorý participoval na vzniku tohto stavu, a nesie tak za jeho existenciu podstatnou mierou svoju zodpovednosť. 9. Z listiny označenej žalovaným ako započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 06.09.2002 nespochybniteľne vyplýva, že adresátom tohto právneho úkonu; vyvolávajúcom účinky uznania práva žalovaným čo do dôvodu a výšky; sú vlastníci bytov a nebytových priestorov O. XX-XX, v zastúpení správcom L.. T. - Domová správa. Adresátom uznávacieho prejavu žalovaného (ako dlžníka) sú vlastníci (ako veriteľ), ktorým; podľa vyhlásenia žalovaného; vznikla voči nemu pohľadávka z titulu neodovzdania finančných prostriedkov FÚO vo výške 291.028,25 Sk. Žalovaný nesprávne považuje za adresáta svojho uznávacieho prejavu správkyňu, L..T., a preto námietka žalovaného, že jeho uznávací prejav nebol adresovaný správnemu veriteľovi neobstojí. Uznávací prejav žalovaného bol doručovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov Košická 24-30 prostredníctvom správkyne bytového domu L.. T.. Z hľadiska doručovania však je bez významu, či mala táto správkyňa uzavretú platnú zmluvu o výkone správy s vlastníkmi. Z hľadiska vyvolania právnych účinkov uznania je totiž podstatné, že tento jednostranný právny úkon žalovaného bol skutočne doručený veriteľovi (vlastníkom), a na to postačovalo, aby sa dostal do dispozičnej sféry vlastníkov, hoci aj prostredníctvom správkyne (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Bolo nesporné, že list žalovaného zo dňa 06.09.2002 bol správkyni doručený. Z listu L.. T. zo dňa 25.09.2002, ktorým vrátila žalovanému započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 06.09.2002, nepochybne vyplýva, že uznávací prejav žalovaného v tejto jeho listine sa dostal do dispozície vlastníkov, ktorí týmto listom správkyne deklarovali žalovanému svoj nesúhlas so započítaním a trvali na doplatení zostatku fondu. 10. Námietku neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 31.05.2002; vznesenú žalovaným po vyše 10 rokoch od začatia sporu; považuje odvolací súd za účelovú, keďže sám žalovaný konal s L.. T. ako s legitímnym správcom bytového domu a dňa 12.09.2002 jej poukázal časť prostriedkov FÚO v sume 155.091,-Sk. Odvolací súd z dôvodu nespokojnosti žalovaného s tým, ako sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s jeho námietkou neplatnosti zmluvy, bližšie poukazuje na dôvody, pre ktoré rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval zmluvu o výkone správy zo dňa 31.05.2002 za neplatný právny úkon. Zmluva je dostatočne určitá čo do vymedzenia zmluvných strán; napokon vlastníci sú zhodne vymedzení aj žalovaným v jeho zmluve o výkone správy zo dňa 05.11.1999; dokonca v zmluve o výkone správy uzavretej Bytovým podnikom dňa 02.04.1997 vlastníci vôbec nie sú označení a táto zmluva nie je nimi ani podpísaná, ktoré nedostatky však žalovaný nenamieta a odvoláva sa na svoje zastupovanie Bytového podniku pri výkone správy na základe tejto zmluvy. Skutočnosť, že žalovanému sa javí byť zmluva neurčitá a zmätočná pre prvé 4 strany zhodne označené ako článok I., nezakladá jej absolútnu neplatnosť, keď z objektívneho hľadiska je zrejmé, že ide o vymedzenie zmluvných strán samostatne na osobitnej strane zmluvy. Podpísanie zmluvy o výkone správy v úvode textu zmluvy ani podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje jej neplatnosť pre nedostatok písomnej formy, ktorá bola z hľadiska § 40 ods. 3 Obč. zák. zachovaná. V danom prípade nebolo právnym predpisom stanovené, že podpisy konajúcich osôb musia byť na tej istej listine. Na základe číslovania strán a sledu článkov v zmluve je zjavná jednota listín, že právny úkon je celistvý a že ide o jeden uzavretý celok, a preto je nedôvodná i námietka žalovaného, že ide o neúplný úkon. Absencia jedného z manželov v označení zmluvných strán a nepodpásanie zmluvy oboma manželmi nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, nakoľko ide o obstarávanie bežných vecí manželov týkajúcich sa správy ich majetku, na ktoré je oprávnený ktorýkoľvek z manželov (§ 145 ods. 1 Obč. zák.). Pokiaľ žalovaný argumentuje, že bol potrebný súhlas druhého manžela na uzavretie zmluvy o výkone správy; netvrdí však, že by označený manžel nemal od druhého manžela súhlas; dovolávať sa relatívnej neplatnosti prináleží len tomu, kto bol právnym úkonom dotknutý (§ 40a Obč. zák.). Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že preukazovať v konaní platnosť zmluvy z hľadiska predchádzajúceho schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zaťažuje žalobcu. Pokiaľ totiž žalovaný tvrdí, že zmluva je v tomto smere neplatná, zaťažuje ho dôkazné bremeno túto skutočnosť spoľahlivo preukázať; žalovaný sa v tomto smere obmedzil len na všeobecné konštatovania (bod 3. jeho vyjadrenia zo dňa 09.02.2017). Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval zmluvu o výkone správy zo dňa 31.05.2002 za neplatný právny úkon. 11. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom na to, že do 26.09.2000 mal bytový dom Košická 24,26,28,30 spolu 8 vchodov a jedno súpisné číslo a až určením nového súpisného čísla išlo o jeden 4 vchodový bytový dom. 12. Odvolací súd si v tomto smere osvojil argumentáciu žalobcu, že vydaním nového súpisného čísla 3616 pre bytový dom Košická 24,26,28,30 v Senci došlo len k zosúladenie právneho stavu so skutočným stavom, podľa ktorého išlo o 2 samostatné obytné domy nachádzajúce sa na rôznych parcelách a zapísané na rôznych listoch vlastníctva, a preto nemožno vyvodiť, že Bytový podnik vykonával na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 02.04.1997 správu iného obytného domu, než aký spravuje žalobca. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 02.04.1997 vyplýva, že Bytový podnik bol povinný viesť prostriedky fondu na osobitnom účte v analytickom členení podľa jednotlivých domov a nesmel ich použiť na krytie nákladov iných domov vo svojej správe (článok VIII ods. 4). V období medzi pridelením pôvodného súpisného čísla (XXXX) dňa 29.10.1996 a pridelením nového súpisného čísla (XXXX) dňa 27.09.2000 nedošlo k žiadnej ( stavebnej) zmene ohľadne bytového domu Košická č. 24,26,28 a 30 nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX/XX zapísanom na LV. č. XXXX a bytového domu Košická č. 32,34,36 a 38 nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX, čo je zrejmé aj z toho, že podkladom pre určenie nového súpisného čísla bolo kolaudačné rozhodnutie zo dňa 23.05.1988. Nové súpisné číslo preto nebolo bytovému domu Košická č. 24,26,28 a 30 pridelené z dôvodu, že z jedného spoločného bytového domu vznikli dva samostatné objekty, ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Neopodstatnené je teda odvolanie žalovaného aj v časti, v ktorej vytýka súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie ním vznesenej námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. 13. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na list zo dňa 25.05.1997, ktorým predložil Bytový podnik katastru nehnuteľností návrhy na vklad vlastníckeho práva (54) bytov bytového domu Košická 24,26,28,30 - súp.č. XXXX, Senec v rámci prvej etapy prevodu - 4 vchody s priloženou zmluvou o výkone správy a vyhláseniami jednotlivých užívateľov bytov o pristúpení k zmluve o výkone správy zo dňa 02.04.1997 na bytový dom Košická č. 24, 26, 28 a 30 súpisné Č. XXXX v Senci. V spojitosti s uvedeným listinným dôkazom možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že na základe týchto zmlúv o prevode vlastníctva bytov by kataster nehnuteľností v roku 1997 vklady nepovolil, ak by v zmluvách bol bytový dom nesprávne špecifikovaný. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný ešte pred pridelením nového súpisného čísla bytovému domu, čo by však nebolo možné pokiaľ by v tom čase išlo o jeden spoločný obytný dom s 8 vchodmi. 14. Súd prvej inštancie nepochybil pokiaľ neprihliadol na potvrdenia katastrálneho odboru Okresného úradu v Senci zo dňa 10.07.2000 a zo dňa 14.11.2000; obe vydané G.. P. ako vedúcou právneho oddelenia; o tom, že pôvodne išlo o jeden spoločný dom a určením súpisného čísla sa zmenil charakter bytovky na dva samostatné objekty. Uvedené potvrdenie je v rozpore s potvrdením vydaným dňa 01.08.2000; teda ešte pred určením súpisného čísla; vedúcou katastrálneho odboru Okresného úradu v Senci, o tom, že vchody č. 24,26,28, 30 tvoria samostatný bytový dom na parcele č. XXXX/XX s rovnakým súpisným číslom XXXX ako bolo pridelené obytnému domu na parcele č.XXXX/X s vchodmi 32,34,36,38. 15. Žalovaný s odvolaním sa na mandátnu zmluvu č. 1/99 uzatvorenú dňa 20.12.1999 s Mestom Senec podnikom postavil svoju obranu na argumentácii, že na jej základe vystupoval v roku 2000 pri výkone správy obytného domu ako mandatár, teda v mene a na účet Bytového podniku ako mandanta, a preto namietal, že nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom na vydanie zostatku prostriedkov fondu, a tým je Bytový podnik, v mene a na účet ktorého inkasoval plnenia a spravoval pohľadávky. Argumentácia žalovaného neobstojí už len z toho dôvodu, že na základe mandátnej zmluvy č. 1/99 nebol mandantom Bytový podnik, ale Mesto Senec, v mene a na účet ktorého mohol žalovaný konať. Odvolací súd prisvedčil žalovanému, že na základe mandátnej zmluvy č. 1/99 zo dňa 20.12.1999 vykonával od 01.01.2000 žalovaný ako mandatár v mene a na účet mandanta, ktorým bolo Mesto Senec, správu bytov v bytovom dome, ktoré zostali vo vlastníctve Mesta Senec a boli dané do nájmu. Žalovaný na základe tejto zmluvy; ktorej predmetom bolo obstaranie správy domového a bytového fondu Mesta Senec; nevykonával správu celého bytového domu Košická č. 24,26,28 a 30, teda aj ostatných bytov už prevedených do vlastníctva nájomcov. Zhodne so súdom prvej inštancie však odvolací súd dospel k záveru, že Bytový podnik vykonával na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 02.04.1997 správu bytového domu Košická č. 24,26,28 a 30 do 31.12.1999, kedy fakticky túto činnosť ukončil. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by Bytový podnik vykonával správu bytového domu aj po 01.01.2000 alebo že by ju v jeho mene a na jeho účet vykonával žalovaný, ktorý ju navyše mohol vykonávať len v mene a na účet Mesta Senec ako mandanta. Obranu žalovaného považuje odvolací súd v tomto smere za účelovú a zavádzajúcu, keďže žalovaný nedokázal hodnoverne a presvedčivo ani len uviesť, kedy konkrétne Bytový podnik na základe zmluvy zo dňa 02.04.1997 ukončil výkon správy keď to nebolo k 31.12.1999, na základe akého právneho úkonu a komu mal následne odovzdať výkon správy ako novému správcovi, a v úplnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania je domnienka žalovaného, že Bytový podnik vykonával správu až do okamihu založenia spoločenstva vlastníkmi. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že Bytový podnik ukončil výkon správy bytového domu až po 01.01.2000, bolo jeho povinnosťou dôkazne prijateľnosť tohto svojho tvrdenia podložiť preukázaním skutočnosti, kedy Bytový podnik svoju správcovskú činnosť ukončil a ktorému správcovi výkon správy následne odovzdal. Žalovaný totiž ako mandatár v rámci správy bytového fondu Mesta Senec uzatváral na základe mandátnej zmluvy so správcami bytového domu zmluvy o výkone správy za Mesto Senec ako mandanta. Tvrdenia žalovaného, že vykonával od 01.01.2000 správu bytového domu Košická č. 24,26,28 a 30 v mene a na účet Bytového podniku vyvracia nielen tá skutočnosť, že Bytový podnik nebol účastníkom mandátnej zmluvy č. 1/99, ale aj listinné dôkazy, a to predovšetkým oznámenie Bytového podniku všetkým domovníkom pod jeho správou zo dňa 06.10.1999 o transformácii správcu bytov ( za Bytový podnik podpísanom jeho riaditeľom, ktorý bol zároveň štatutárnym zástupcom žalovaného), z ktorého vyplýva ukončenie činnosti Bytového podniku a jeho transformovanie do profesionálnej správcovskej spoločnosti s jeho výmazom z obchodného registra k 31.12.1999 s tým, že novou nástupníckou spoločnosťou bude žalovaný, ktorý preberá všetky záväzky, pohľadávky, technickú dokumentáciu, zamestnancov Bytového podniku s predložením vlastníkom na pripomienkovanie novej zmluvy, s tým, že za mestské byty zmluvu podpisuje riaditeľ žalovaného a účinnosť novej zmluvy je od 01.01.2000. Na základe uvedeného bola dňa 05.11.1999 uzatvorená zmluva o výkone správy medzi žalovaným a vlastníkmi bytov vo vchode Košická 26. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 12C 173/00 zo dňa 08.07.2002 vyplýva, že žalovaný uzatvoril dňa 02.11.1999 zmluvu o výkone správy aj s vlastníkmi bytov vo vchode Košická č. 24. Následne listom zo dňa 13.12.1999 oznámil riaditeľ Bytového podniku, že dňa 02.11.1999 uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytového domu Košická 24-30 novú zmluvu o správe so žalovaným, a dňom 01.01.2000 je potrebné sa obracať s platbami na novú spoločnosť. Zmluva o výkone správy uzatvorená časťou vlastníkov bytov dňa 05.11. 1999 so žalovaným a časťou vlastníkov bytov dňa 02.11.1999 so správcom P.. U. T. - A-Z SLUŽBYT, sú neplatnými právnymi úkonmi, a tak správu bytového domu paralelne vykonávali dvaja správcovia na základe neplatnej zmluvy o výkone správy. Záver súdu prvej inštancie o ukončení výkonu správy Bytovým podnikom ku dňu 31.12.1999, má tak dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Bytový podnik v liste zo dňa 06.10.1999 zreteľne prejavil svoju vôľu nevykonávať už ďalej správu bytového domu Košická č. 24,26,28 a 30 na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 02.04.1997 a fakticky odovzdal výkon správy žalovanému, ktorý ju ako domnelý správca vykonával vo vlastnom mene. Správne preto súd prvej inštancie ustálil, že správu prevzal po Bytovom podniku žalovaný, ktorý sa tak stal právnym nástupcom Bytového podniku z hľadiska prevzatia výkonu správy bytového domu. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný sa tak od 01.01.2000 zmocnil výkonu správy obytného domu jednak na základe neplatných zmlúv o výkone správy zo dňa 02. 11.1999 a 05.11. 1999 uzatvorených s časťou vlastníkov, ako aj bez právneho dôvodu na základe zavádzajúceho prehlásenia Bytového podniku o jeho transformácii a výmaze z obchodného registra s tým, že žalovaný bude jeho preberajúcim nástupcom . Z listiny zo dňa 06.10.1999 možno (opakom) dovodiť, že Bytový podnik neakceptoval ako svojho nástupcu - nového správcu P.. U.. T. - A-Z SLUŽBYT, obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by s ním v tomto smere vôbec komunikoval, a preto možno nadobudnúť presvedčenie, že tomuto správcovi výkon správy Bytový podnik neodovzdal, čo potvrdzuje aj námietka žalovaného, že Bytový podnik (nie správca P.. T.) je pasívne legitimovaný na vydanie prostriedkov fondu. 16. Skutočná vôľa žalovaného prevziať správu celého bytového domu Košická č. 26 - 30 od 01.01.2000 nepriamo vyplýva aj zo zmluvy o výkone správy zo dňa 05.11.1999, v ktorej sa v článku X. konštatuje, že všetky pohľadávky, záväzky, práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších platných zmlúv uzatvorených medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a Bytovým podnikom prechádzajú na žalovaného, a podľa ktorej článku XI. odsek 2, táto zmluva nahrádza pôvodné osobitné zmluvy o výkone správy medzi vlastníkmi bytu a Bytovým podnikom. Uvedenému ustanoveniu korešponduje aj bod C/ ods. 5 mandátnej zmluvy č. 1/99 týkajúci sa správy obytných domov, podľa ktorého mandatár preberá na seba všetky pohľadávky, záväzky, práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších platných zmlúv uzatvorených medzi vlastníkmi bytov a Bytovým podnikom u tých obytných budov, ktoré neprešli pod správu iného profesionálneho správcu alebo si nezriadili na svoju správu vlastné spoločenstvo. 17. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sám žalovaný deklaroval, že je právnym nástupcom Bytového podniku v konaní na Okresnom súde Bratislava III vedenom pod sp.zn. 12C 173/00, v ktorom bola žaloba vlastníčky bytu č. 36 na Košickej 28 v Senci o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 02. 11. a 05.11.1999 zamietnutá z dôvodu, že právny vzťah medzi vlastníčkou bytu na Košickej č. 28 a žalovaným ako právnym nástupcom Bytového podniku , ktorý vznikol na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 03.04.1997 (správne 02.04.1997 - poznámka odvolacieho súdu) neexistoval, keďže zanikol dňom 31.12.1999. 18. V tejto súvislosti dôvodne argumentuje aj žalobca tým, že znalecký posudok č. 31/2013 preukazuje, že žalovaný nekonal v mene a na účet Bytového podniku, keď z účtu žalovaného bola realizovaná v roku 2000 jediná úhrada v prospech Bytového podniku v sume 65.895 Sk a dôvod bol uvedený ako zálohy nájomné, žiadnu inú platbu týkajúcu sa prevodu úhrad vlastníkov bytov v bytovom dome za služby spojené s užívaním bytov či fondom prevádzky, údržby a opráv na účet Bytového podniku v roku 2000 nevykonal. 19. Odvolací súd sa tak nestotožnil s obranou žalovaného, že vzhľadom na existenciu platnej a účinnej mandátnej zmluvy č. 1/99 a neexistenciu platnej zmluvy o výkone správy, vykonával správu bytového domu Bytový podnik, ktorého pravdepodobné záväzky žalovaný ako mandatár vysporiadaval započítaním. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že zo záverov súdu prvej inštancie nevyplýva, že by odôvodil prevzatie správy žalovaným od Bytového podniku postúpením pohľadávky žalovanému či jeho univerzálnou sukcesiou, ale vychádzajúc zo samotného vyhlásenia Bytového podniku o jeho transformácii správne usúdil, že v danom prípade došlo k faktickému prevzatiu pohľadávok žalovaným od Bytového podniku s odvolaním sa na § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 01.11.1999 a na právnu úpravu bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku. Len skutočnosť, že neexistuje písomne vyhotovený doklad o protokolárnom prevzatí a odovzdaní správy Bytovým podnikom žalovanému, nepostačuje pre záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom, keď existuje dostatok nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne poskytujú spoľahlivý podklad pre jednoznačný záver o pasívnej legitimácii žalovaného. Žalovaný tak prevzal správu celého bytového domu, a to vchodov č. 24 a 26 na základe neplatných zmlúv o výkone správy, ako i bez právneho dôvodu vo vzťahu ku vchodom č. 28 a 30, do ktorých tiež dodával plnenia spojené s užívaním bytov, čo potvrdzuje obsah jeho započítacieho prejavu o tom, že má svoju pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov obytného domu Košická 24-30 v Senci titulom nedoplatkov voči dodávateľovi plnení spojených s prevádzkou predmetných bytov za rok 2000, čomu korešponduje aj obsah dohody správcu P.. T. so žalovaným zo dňa 08. 01. 2001 a obsah písomného prehlásenia zo dňa 07.05.2002 o tom, že v roku 2000 vykonával správu obytného domu Košická 24-30 a bol dodávateľom služieb spojených s užívaním bytov. 20. Za účelom posúdenia, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu správne súd prvej inštancie zameral svoje dokazovanie na zistenie, kto nakladal so zostatkom prostriedkov fondu Bytového podniku a prijímal ďalšie platby do fondu od vlastníkov. Ako bolo vyššie uvedené, od 01.01.2000 reálne prevzal výkon správy bytového domu od Bytového podniku žalovaný na základe čoho správne súd prvej inštancie usúdil, že žalovaný prevzal po Bytovom podniku aj zostatok FÚO tvorený bytovým domom Košická č. 24,26,28 a 30 v sume 157.580,15 Sk a dňa 15.03.2000 vyhotovil vyúčtovania nákladov za rok 1999 (vchod č. 28, 30), vrátane prostriedkov FÚO. Žalovaný nepreukázal, kedy a ktorému novému správcovi by v súvislosti s ukončením činnosti Bytový podnik prostriedky fondu odovzdal a ani to, že by s nimi Bytový podnik naďalej disponoval a bol by tak v tomto konaní pasívne legitimovaným. Podklad vo vykonanom dokazovaní nemá ani skutočnosť, že by boli prostriedky fondu odovzdané správcovi P.. U. T. (bod 16 odôvodnenia) či správkyni L.. T., ktorá pri odovzdaní správy žalobcovi dňa 01.07.2005 zahrnula do pohľadávok vlastníkov aj neodovzdaný fond údržby a opráv k 01.01.2002 vo výške 133.232,45 Sk a po tom, ako bola dňa 14.09.2002 na účet pripísaná suma 155.091,- Sk od žalovaného, reagovala tak, že vlastníci žiadajú doplatiť zostatok fondu (list zo dňa 25.09.2002), z čoho vyplýva, že prostriedkami fondu nedisponovala a preto jej nemohli byť Bytovým podnikom odovzdané. Odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný ani pokiaľ išlo o jeho námietku, že mu neboli odovzdané prostriedky FÚO. 21. Na základe súhrnu nepriamych dôkazov možno konštatovať, že žalovaný aj v priebehu roku 2000 prijímal platby časti vlastníkov do FÚO. Zo znaleckého posudku č. 31/2013 vyplýva, že žalovaný prijímal platby časti vlastníkov, ktorí ich uhrádzali do pokladne alebo na účet. Žalovaný vo vyúčtovaniach nákladov na správu a prevádzku bytov v bytovom dome Košická 24, 26, 28 a 30 zo dňa 24.04.2001 vyúčtoval za rok 2000 vlastníkom aj prostriedky fondu (vchody č 26, 30). Stav fondu Košická 24-30 potvrdil žalovaný dňa 04.07.2002 výpisom stavu fondu tvoriacim prílohu listín zo dňa 04.07.2002 a 06.09.2002 o jeho jednostrannom započítaní si tejto pohľadávky vlastníkov voči svojej pohľadávke. Stav fondu k 31.12.1999 riešila so žalovaným aj F.. M.; vlastníkmi bytov splnomocnená na vysporiadanie správy bytového domu so žalovaným dňa 08.01.2000 (č.l.549); ktorá v tejto súvislosti adresovala žalovanému reklamácie proti zostatku fondu k 31.12.1999 listami zo dňa 19.07.2000 a 28.07.2000. Výška zostatku bolo podložená splnomocnenou zástupkyňou vlastníkov zostaveným prehľadom fondu za roky 1997-1999 a jeho stavom (č.l. 553,554), čomu korešpondoval aj prehľad spracovaný dňa 17.06.2002 správcom P.. T., ktorý preukázateľne dňa 19.06.2002 odovzdal žalovanému finančné prostriedky získané z platieb vlastníkov v bytovom dome Košická č. 28 a 30 za rok 2000 v sume 175.927,33 Sk za účelom kompletného vykonania vyúčtovania žalovaným za rok 2000. 22. O tom, že bytový dom tvoril fond prevádzky, údržby a opráv aj v období do 31.12.1999 preukazujú viaceré listinné dôkazy ako zmluva o výkone správy zo dňa 02.04.1997 (článok VIII), ku ktorej pristúpili vlastníci pri prevode bytov do ich osobného vlastníctva v roku 1997, taktiež platby vlastníkov do fondu - evidenčný list zo dňa 09.06.1997, vyúčtovanie nákladov za rok 1998 vypracované Bytovým podnikom, vyúčtovanie vypracované za rok 1999 žalovaným (č.l.542- 548). Zmluvy o prevode vlastníctva bytov Mestom Senec boli zavkladované v roku 1997, ktorá skutočnosť vyvracia tvrdenie žalovaného, že Bytový podnik spravoval do 31.12.1999 len mestské byty a že sa netvoril fond prevádzky, údržby a opráv. Skutočnosť, že sa tvoril fond už pred rokom 2000; v čase výkonu správy Bytovým podnikom; potvrdzuje aj zápis zo stretnutia vlastníkov bytov zo dňa 21.02.1997. 23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil tvrdenia žalovaného, na ktorých postavil svoju procesnú obranu, ako nedôveryhodné. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že popieral relevantnosť listín, ktoré sám vyhotovil, jeho tvrdenia väčšinou neboli ničím podložené alebo boli v priebehu konania vyvrátené či zásadne spochybnené dôkazmi predloženými žalobcom. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného neboli uplatnené dôvodne a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu a na základe náležitého vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane súvisiacich, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutých , výrokov o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).