Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/91/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208996 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Ú. XXXX/XXX, XXX XX Y., zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka proti žalovanému: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., o sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie sumy 39.268,80 eur s prísl., a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/170/2015-347 zo dňa 24.1.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/170/2015-347 zo dňa 24.1.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/170/2015-347 zo dňa 24.1.2018, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 39.268,80 eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť oslobodenú časť súdneho poplatku vo výške 1.178,- eur na účet štátu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 39.268,80 eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúr podľa troch zmlúv o dielo. Žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce podľa zmluvy o dielo č. 907/2012 na stavbe v Mokrom Háji a vystavil faktúry č. 07/2012 v sume 12.610,80 eur, č. 11/2012 v sume 18.865,50 eur a č. 13/2012 v sume 3.759,60 eur. Podľa zmluvy o dielo č. 923/2012 na stavbe v Holíči vykonal pre žalovaného stavebné práce, za ktoré vystavil faktúry č. 08/2012 v sume 10.230,- eur a č. 10/2012 v sume 8.493,- eur. Podľa zmluvy o dielo č. 951/2012-VV na stavbe v Senici vykonal pre žalovaného stavebné práce, za ktoré vystavil faktúru č. 12/2012 v sume 7.200,- eur. Z uvedených faktúr žalovaný uhradil len sumu 12.086,35 eur (časť fa č. 07/2012) a sumu 9.803,75 eur (časť fa č. 08/2012), t.j. do dnešného dňa neuhradil celkovú sumu 39.268,80 eur. 3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri zmluve č. 951/2012-VV na stavbe v Senici žalobca bezdôvodne prerušil vykonávanie prác, čím porušil zmluvu, v dôsledku čoho si voči nemu žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu spolu v sume 42.300,- eur. Zároveň mu vystavil aj faktúry za škodu pri likvidácii zasklenej steny v sume 345,60 eur a za nadspotrebu materiálu v sume 3.976,75 eur. Pri zmluve č. 923/2012 na stavbe v Holíči žalobca tiež bezdôvodne prerušil vykonávanie prác a od zmluvy odstúpil, na základe čoho si žalovaný uplatnil voči nemu zmluvnú pokutu 5.400,- eur a 3 faktúry za nadspotrebu materiálu spolu v sume 4.535,34 eur. Pri zmluve č. 907/2012 na stavbe v Mokrom Háji si žalovaný voči žalobcovi uplatnil sankciu za oneskorené odovzdanie diela v sume 7.634,62 eur a vystavil faktúru za nevrátené náradie zo stavby v sume 698,76 eur. 4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že faktúra žalovaného v sume 7.634,62 eur (zmluvná pokuta) je nedôvodná, nakoľko práce žalobcu boli žalovaným prevzaté dňa 6.11.2012, (t.j. v súlade so zmluvou o dielo na stavbe Mokrý Háj), čo oprel o protokol o odovzdaní dňa 6.11.2012 a zápis o odovzdaní zo dňa 30.11.2012. Pokiaľ ide o faktúry žalovaného v sume 15.300,- eur + 27.000,- eur a 5.400,- eur za omeškanie s ukončením diela Senica a Holíč, tieto sú podľa žalobcu neopodstatnené, nakoľko žalobca dodával iba pracovnú silu, pričom dodržanie termínu zmlúv si vyžadovalo súčinnosť žalovaného (dodanie stavebného materiálu, náradia a koordinácia prác), ktorá nebola poskytovaná riadne. Odmietol opodstatnenosť aj ostatných faktúr žalovaného (v sume 691,50 eur, 3.267,76 eur, 698,76 eur, 576,08 eur a 345,60 eur) za škodu, nadspotrebu materiálu a nevrátenie náradia, nakoľko žalovaný tieto skutočnosti nepreukázal (napr. prostredníctvom škodových protokolov s preukázaním zodpovednosti žalobcu, či preberacích protokolov k naviac materiálu a náradiu preukazujúcich ich prevzatie žalobcom). Podotkol, že zásobovanie materiálom, poskytnutie techniky a náradia a určenie jeho potrebného rozsahu bolo plne v zodpovednosti žalovaného. Dodal, že faktúry žalovaného boli vystavené účelovo, s účtovaním neexistujúcich fiktívnych nárokov, evidentne vytvoriť účelové protipoložky, umožňujúce dovolávať sa ich vzájomného započítania voči nesporným nárokom žalobcu. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za dostatočne preukázanú a nespornú, nakoľko ju žalovaný v celom rozsahu započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi, čím fakticky uznal jej dôvodnosť. Preto sa súd prvej inštancie v konaní zaoberal posúdením dôvodnosti pohľadávky žalovaného, ktorú započítal voči uplatnenej pohľadávke žalobcu, pričom dospel k záveru, že táto je v celom rozsahu neopodstatnená. Žalovaný uviedol, že pri zmluve č. 951/2012-VV na stavbe v Senici žalobca bezdôvodne prerušil vykonávanie prác, čím porušil zmluvu, v dôsledku čoho si voči nemu žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu spolu v sume 42.300,- eur (fa č. 200200728 v sume 15.300,- eur a č. 200300150 v sume 27.000,- eur). Zároveň mu vystavil aj faktúry za škodu pri likvidácii zasklenej steny v sume 345,60 eur (fa č. 200200639) a za nadspotrebu materiálu v sume 3.976,75 eur (fa č. 200200724). Pri zmluve č. 923/2012 na stavbe v Holíči žalobca tiež bezdôvodne prerušil vykonávanie prác a od zmluvy odstúpil, na základe čoho si žalovaný uplatnil voči nemu zmluvnú pokutu 5.400,- eur (fa č. 200300007) a 3 faktúry za nadspotrebu materiálu spolu v sume 4.535,34 eur (fa č. 200200726 v sume 691,50 eur, č. 200300041 v sume 3.267,76 eur a č. 200300106 v sume 576,08 eur). Pri zmluve č. 907/2012 na stavbe v Mokrom Háji si žalovaný voči žalobcovi uplatnil sankciu za oneskorené odovzdanie diela v sume 7.634,62 eur (fa č. 200200727) a vystavil faktúru za nevrátené náradie zo stavby v sume 698,76 eur (fa č. 200300057). Pokiaľ ide o faktúru č. 200200727 (ako aj 200300150), táto bola vystavená nedôvodne, nakoľko práce zhotovené žalobcom, boli žalovaným prevzaté dňa 6.11.2012 (čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí prác z tohto dňa podpísaného za žalovaného stavbyvedúcim), pričom žalovaný mal ako zhotoviteľ stavby termín odovzdania prác u objednávateľa (Obec Mokrý Háj) predĺžený do 30.11.2012 (čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu). Z uvedeného vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanému nevznikol, keďže stavba bola odovzdaná Obci Mokrý Háj riadne a včas. Okrem toho v samotnej zmluve o dielo (č. 951/2012-VV) nie je záväzok žalobcu okrem zabezpečenia určitého počtu pracovníkov dostatočne konkretizovaný (čo platí aj pre ostatné zmluvy), preto ani formulácia zmluvnej pokuty za jeho nedodržanie nemá právny význam. Pokiaľ ide o faktúru č. 200300057 za nevrátené náradie zo stavby, súd ju taktiež považoval za neopodstatnenú, nakoľko žalovaný nepreukázal, aké konkrétne náradie žalobcovi odovzdal na výkon prác, resp. aké náradie mu bolo po skončení prác vrátené. V súvislosti so stavbou v Mokrom Háji súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie starostu obce, podľa ktorého žalobca a iní subdodávatelia skončili svoju činnosť na stavbe z dôvodu, že im žalovaný za vykonané práce nezaplatil. Termín dokončenia stavby bol dvakrát posunutý so súhlasom ministerstva, pričom konečný termín ukončenia diela bol dodržaný. Firma žalobcu mala dobrú organizáciu práce, dodržiavala termíny, mala dobrú kvalitu práce. Potvrdil, že dodávky materiálu neboli plynulé, na čo sa žalobca sťažoval niekoľkokrát na kontrolných dňoch, ako aj upozorňoval, že platba faktúr za odvedenú prácu boli oneskorené a nakoniec sa zastavili (žalobca nemal z čoho zaplatiť svojich zamestnancov, avšak stavbu nakoniec dokončil). Aj v zmysle vyjadrenia starostu obce mal súd prvej inštancie za to, že žalobca vykonal stavebné práce na diele riadne a včas, preto je sankcia žalovaného za oneskorené odovzdanie diela vo forme zmluvnej pokuty nedôvodná. Pokiaľ ide o žalovaným doložené listinné dôkazy - výdajky-prevodky ohľadom náradia používaného na stavbách a naviac náklady, tieto podľa názoru súdu nijak nepreukazujú prípadný rozdiel vzniknutý pri vrátení náradia, pričom na nich chýba dátum prevzatia a ceny vydaného náradia/tovaru. Doložená faktúra firmy MESSER nepreukazuje zodpovednosť žalobcu za stratu PB fliaš a ani obdobie, kedy k strate malo dôjsť. Taktiež z doložených objednávok žalovaného na dodávky tovaru nevyplýva, že za tento tovar žalovaný zaplatil, že mu bol riadne dodaný a nie je z nich ani zrejmý termín dodania. Žalovaný nepreukázal, že riadne a včas dodával potrebné náradie a stavebný materiál na stavby a že žalobcovi riadne a včas platil za vykonané práce. Starosta obce Mokrý Háj práve naopak vytkol žalovanému, že tento zadával zákazky na stavebné práce subdodávateľom, ktorí sa často menili, neplnili termíny a kvalitu prác a dokončenie stavby sa neúmerne predlžovalo. Ak žalovaný nedodával potrebné náradie a stavebný materiál a neplatil žalobcovi za vykonané práce riadne a včas, bol by to dôvod pre vylúčenie omeškania žalobcu s odovzdaním prác pre neposkytnutie potrebnej súčinnosti žalovaného. Vystavenie faktúr žalovaným na zaplatenie zmluvných pokút, ako aj ďalších uvedených faktúr preto bolo účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu splatných faktúr žalobcu. 6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie stavbyvedúceho žalovaného, toto nijak nepreukazuje, že by bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diel, že by spotreboval materiál navyše, alebo že by žalovanému nevrátil náradie, nakoľko sa svedok vyjadroval len vo všeobecnej rovine, pričom neuviedol žiadne dátumy, ani množstvo tovaru, či nevráteného náradia. Jeho výpoveď je tak irelevantná vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovaným pokiaľ ide o preukázanie dôvodnosti ním vystavených faktúr určených na započítanie voči predmetnej pohľadávke žalobcu. Započítanie tvrdenej pohľadávky žalovaného voči predmetnej pohľadávke žalobcu tak bolo neplatné, keďže existencia pohľadávky žalovaného nebola v tomto konaní relevantným spôsobom preukázaná. Pokiaľ ide o čiastočnú úhradu faktúr vystavených žalobcom (sumy 12.086,35 eur z fa č. 07/2012 a sumy 9.803,75 eur z fa č. 08/2012), súd uviedol, že v danom prípade možno dôvodne predpokladať, že týmto úkonom došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. Žalovaný faktúry žalobcu najskôr čiastočne uhradil a až neskôr si uplatnil zmluvné pokuty, resp. náhradu škody tak, aby tieto pokryli zostávajúcu neuhradenú časť ceny diela. Keďže žalobca dodal žalovanému fakturované práce riadne a včas, vzniklo mu právo na zaplatenie ich ceny v zmysle vystavených faktúr. Na druhej strane žalovaný svoju povinnosť uhradiť predmetné faktúry nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8,75% ročne podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013 do 31.12.2014, a to už odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr. O nároku na náhradu trov konania sú prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi priznal trov konania v plnom rozsahu. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. 8. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri stavbe Mokrý Háj žalovanému nevznikol, podľa zmluvy o dielo č. 907/2012-VV mal žalobca ukončiť dielo do 31.10.2012. Nástup na dielo bol dohodnutý na deň 6.9.2012 a v tomto období už bol inak medzi žalovaným a Obcou Mokrý Háj schválený nový termín odovzdania diela na deň 30.11.2012. Je preukázané z listinných dôkazov, že žalobca bol v omeškaní s plnením časového rozvrhu plnenia predmetu zmluvy viac ako 7 dní podľa čl. IX. bod 9.2, a to počas obdobia od 8.11. do 30.11.2012. Žalobca odovzdal dielo až dňa 30.11.2012, teda je dostatočne zrejmé, že sa dostal do omeškania so splnením zmluvnej povinnosti. Pri stavbe Senica a Holíč žalobca bezdôvodne prerušil vykonávanie prác a bol si plne vedomý porušenia zmluvných povinností, pretože sám listom zo dňa 21.1.2013 reagoval na výzvy žalovaného na pokračovanie v prácach a chcel riešiť so žalovaným ďalší postup stavebných prác. Týmto konaním potvrdil žalovaným uvádzané skutočnosti v priebehu konania a to, že porušil povinnosť ukončenia diela v dohodnutom termíne, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. 9. K dohode o zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že mala všetky náležitosti a bola dojednaná dostatočne určito a zrozumiteľne (t.j. platne). Zabezpečený záväzok žalobcu ako zhotoviteľa bol v zmluvách vymedzený ukončením a odovzdaním diela v dohodnutej lehote (zmluva č. 951/2012-VV - stavba Senica, zmluva č. 923/2012- VV - stavba Holíč) a vykonávaním diela bez prerušenia a podľa časového rozvrhu plnenie predmetu zmluvy (zmluva č. 907/2012-VV - stavba Mokrý Háj). Pri všetkých stavbách išlo o rozostavané dielo, žalobca bol informovaný a po osobnej prehliadke samotných stavieb ako aj všetkej ním vyžiadanej dokumentácie mal vedomosť o tom, ktoré stavebné práce sú predmetom zmlúv. Žalobca už pred uzatvorením ako aj v čase podpisu zmluvy o dielo vedel o svojej povinnosti, ktorá bola spôsobilá byť predmetom porušenia. Bola to jeho základná povinnosť, a to zhotoviť dielo podľa zmluvy včas. Rozsah diela nebol medzi stranami sporu nikdy sporný, žalobca na stavby nastúpil a žalovanému fakturoval vykonané práce podľa podmienok zmlúv. Pri podpise zmluvy vedel žalobca o tom, že ide o rozostavané stavby a uzatvorením zmlúv sa zaviazal dodržať uvedené termíny zhotovenia diela. Žalobca v konaní nepreukázal, že by namietal porušenie povinností na strane žalovaného. Ak žalobca mal vedomosť o tom, ako v súčasnosti okrem iného tvrdí, že hrozilo omeškanie, mal možnosť podľa § 551 Obch. zák. upozorniť žalovaného. Zmluvná pokuta teda zabezpečovala včasné ukončenie a odovzdanie diela ako aj jeho plynulé vykonávanie, nikdy nebolo medzi stranami sporu sporné, čo je predmetom zmluvy, aké povinnosti má žalobca a žalovaný (zhotoviteľ a objednávateľ) a taktiež nikdy nevznikli problémy vo vzťahu k faktúram za vykonané práce žalobcom. V obchodnom práve je upravená zmluvná pokuta na princípe objektívnej zodpovednosti. Žalovaný preukázal listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka, pôsobiaceho na stavbách ako stavbyvedúci (S.. J.), že žalobca porušil zmluvne dohodnuté povinnosti. Teda konkrétne v 2 prípadoch (Senica, Holíč) neukončil dielo, nakoľko práce na stavbe prerušil a zo stavieb odišiel a v 3. prípade (Mokrý Háj) bol v omeškaní s plnením časového rozvrhu. Z uvedených dôvodov vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si vyúčtoval bezprostredne po tom, čo žalobca zmluvou zabezpečenú povinnosť porušil. 10. Súd prvej inštancie pokladal zmluvu o dielo za platnú, preto sa dostáva sa do rozporu jeho ďalšie právne posúdenie, týkajúce sa neplatného uplatnenia zmluvnej pokuty zo strany žalovaného. Aj s poukazom na tieto skutočnosti žalovaný zdôraznil, že právny názor súdu nie je správny, pretože ak si súd vyhodnotí ako platnú samotnú zmluvu o dielo (aj vo vzťahu k jej predmetu a cene), nie je možné, aby na druhej strane považoval záväzok žalobcu za nedostatočne konkretizovaný. Ide o zjavný rozpor, s ktorým sa súd prvej inštancie dostatočne nevyporiadal, preto jeho rozhodnutie pokladá žalovaný aj za nepreskúmateľné. 11. K vyčíslenej škode žalovaný uviedol, že sa jedná o škodu, ktorá mu vznikla titulom straty vecí, za ktoré prevzal zodpovednosť žalobca a znášal nebezpečenstvo škody počas trvania zmluvy o dielo. Škodu, tak titulom strateného náradia, ktoré prevzal na jednotlivých stavbách ako aj titulom nedostatku materiálových zásob, vyúčtoval žalovaný faktúrami č. 200200724, 200200726, 200300041, 200300057 a 2000300106. Všetky svoje nároky si započítal voči žalobcovi a preukázal, že o všetkých pohľadávkach žalovaného samotný žalobca vedel, pretože na ne odpovedal svojimi listami. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, resp. aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu ho na ďalšie konanie. 12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne aj právne správny. Žiadny z odvolacích dôvodov použitých žalovaným nie je daný, súd dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil a rozsudok je náležíte odôvodnený v súlade so závermi, ku ktorým súd dospel. Žalobca zotrval na všetkých stanoviskách, ktoré predkladal v priebehu konania. Uviedol, že v žiadnej z uzavretých zmlúv o dielo, podľa ktorých si žalovaný uplatňuje zmluvné pokuty nie je priamo, konkrétne a určite v obsahu zmluvy vymedzený záväzok zhotoviteľa (zmluvnú povinnosť) a to tak z vecného hľadiska (výkaz výmer a položiek) ako aj z hľadiska ceny kontrahovaných prác. Zásadne neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca bol mimo zmluvy o rozsahu prác informovaný dodatočne, resp. že žalobcovi boli dodatočne po podpise zmluvy určované objemy prác a postupy na stavbe, resp. že rozsah prác bol dodatočne určovaný zápismi v Stavebnom denníku vedenom medzi žalovaným ako vyšším zhotoviteľom a zákazníkom (investorom strany), ktoré žalobcu nezaväzujú. K nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že žalovaný svoj nárok nepreukázal, nevedel doložiť ani fakt, že údajne chýbajúce náradie bolo vôbec žalobcovi vydané. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. 13. Žalobca aj žalovaný v ďalších vyjadreniach zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.5.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 19. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne považoval pohľadávku žalobcu za dostatočne preukázanú a nespornú. Žalovaný pohľadávku započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi a tým uznal jej dôvodnosť. K zmluvnej pokute uplatnenej žalovaným odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Na stavbe Mokrý Háj bola faktúra za zmluvnú pokutu vystavená žalovaným neoprávnene, nakoľko žalobca odovzdal dielo v lehote, čo preukazujú listinné dôkazy a to protokol o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 6.11.2012 podpísaný stavbyvedúcim p. J. za žalovaného, ako aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.11.2012. Žalovaný mal navyše od investora (obce) predĺžený termín odovzdania diela do 30.11.2012, ktorý termín bol dodržaný. Z vyjadrenia starostu obce Mokrý Háj S.. Y. Y. vyplýva, že tak žalobca ako aj iní subdodávatelia skončili svoju činnosť na stavbe z dôvodu, že im žalovaný za vykonané práce nezaplatil. Firma žalobcu mala dobrú organizáciu práce, dodržiavala termíny, mala dobrú kvalitu práce. Starosta potvrdil, že dodávky materiálu (ktoré mal na starosti žalovaný) neboli plynulé, na čo sa žalobca sťažoval niekoľkokrát na kontrolných dňoch, ako aj upozorňoval, že platby faktúr za odvedenú prácu boli oneskorené a nakoniec sa zastavili (žalobca nemal z čoho zaplatiť svojich zamestnancov, avšak stavbu nakoniec dokončil). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca vykonal stavebné práce na diele riadne a včas, preto je sankcia žalovaného za oneskorené odovzdanie diela vo forme zmluvnej pokuty nedôvodná. 20. Pri ďalších dielach - hasičskej stanici Holíč a polikliniky Senica, boli faktúry na zmluvnú pokutu vystavené tiež neoprávnene napriek tomu, že žalobca prerušil vykonávanie prác na dielach a pri stavbe v Holíči od zmluvy odstúpil. Bolo to z dôvodu, že žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť pri realizácii diela. Žalovaný neplatil žalobcovi riadne a včas vystavené faktúry, čo nebolo v konaní sporné. Omeškanie s ukončením a odovzdaním diela (Holíč a Senica) spôsobil žalovaný neposkytnutím potrebnej súčinnosti. 21. K faktúram vystaveným žalovaným na náhradu škody, nadspotrebu materiálu, nevrátené náradie, náklady súvisiace so zdemolovaným kontajnerom na stavbe, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal ani jeden predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť), nedoložil jediný doklad, ktorý by jeho tvrdenie preukázal (doklady ako výdajka-prevodka, objednávky a pod.) tieto jeho tvrdené skutočnosti nepreukazujú. Nepredložil žiadny protokol alebo zápis o škode spísaný sporovými stranami ani protokoly o prevzatí naviac materiálu a o prevzatí náradia. Faktúry za nadspotrebu materiálu boli vystavené v rozpore so zmluvou o dielo, žalovaný nepreukázal, že má nárok na náhradu nákladov vzniknutých z dôvodu nadspotreby materiálov. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný ani pri jednej z vystavených faktúr nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zápočet žalovaného je neplatný. 22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).