Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/63/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216309 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215216309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: XL six s.r.o., Štúrova 12, Bratislava, IČO: 36 822 876, zastúpený: JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát, Timravina 9, Bratislava, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Advokátska kancelária Ročtár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 18.238,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/306/2015-133 zo dňa 29.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/306/2015-133 zo dňa 29.03.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému a intervenientovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody v sume 18.238,40 Eur, ktorá mu mala byť spôsobená žalovaným. Žalovaný mal žalobcovi škodu spôsobiť nesprávnym zameraním priebehu vodovodného potrubia DN800 a DN500 cez pozemky v Mestskej časti Bratislava Devín, na ktorých bola projektovaná výstavba dvoch rodinných domov. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaný v zákazkovom liste z vytýčenia vodovodného potrubia zo dňa 08.04.2013, č. objednávky 9191/2013 vytýčil vodovodné potrubie DN800 a DN500 v katastrálnom území Devín. Vytýčenie skutočného priebehu vodovodného potrubia vykonal žalovaný na základe zákazky spoločnosti fm-geo s.r.o. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka sú a/ protiprávny úkon spočívajúci v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívny charakter, musia byť splnené súčasne a ich existenciu musí preukázať poškodený t.j. žalobca. 5. Žalobca v priebehu celého konania nepredložil, ba ani len neoznačil, listinné dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Zo zákazkového listu z vytýčenia podzemného vodovodného potrubia, ako aj z vyjadrenia spoločnosti fm - geo, s.r.o. zo dňa 16.03.2017, ktoré ako listinný dôkaz predložil súdu žalobca jednoznačne vyplývalo, že žalovaný vykonal zameranie práve pre spoločnosť fm - geo, s.r.o. Medzi žalovaným a spoločnosťou fm - geo, s.r.o tak vznikol vzťah zhotoviteľa a objednávateľa. V prípade, ak by žalovaný nesplnil svoj záväzok zamerať predmetné vodovodné potrubia riadne a porušením tohto záväzku by spôsobil spoločnosti fm- geo, s.r.o. škodu, vznikol by práve tejto spoločnosti nárok domáhať sa jej náhrady. 6. Žalobca si objednal u spoločnosti fm - geo s.r.o. výkon inžinierskej činnosti, ktorá mala spočívať v zabezpečení podkladov v zmysle stavebného povolenia č. D - 2011- 9/408/A/2/Mt vydaného Mestskou časťou Bratislava Devín. V prípade ak žalobca utrpel škodu v dôsledku nesprávnosti týchto podkladov, za túto škodu v zmysle § 375 Obchodného zákonníka zodpovedá žalobcovi spoločnosť fm - geo, s.r.o. a to bez ohľadu na kto tieto podklady reálne vypracoval. Ak by spoločnosť fm - geo, s.r.o. túto škodu žalobcovi skutočne uhradila a došlo by k reálnemu zmenšeniu majetkového substrátu tejto spoločnosti a až následne by si spoločnosť fm - geo, s.r.o. mohla túto škodu uplatniť u žalovaného. 7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovanému povinnosť vykonať zameranie potrubia vyplývala priamo zo stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava Devín č. D - 2011- 9/408/A/2/Mt. Uvedeným stavebným povolením bola uložená povinnosť stavebníkovi zabezpečiť vytýčenie stavby a všetkých inžinierskych sietí oprávnenou organizáciou, resp. oprávnenou osobou. Taktiež bolo povinnosťou stavebníka dať pred návrhom stavby vytýčiť a zamerať verejný vodovod DN 800. Nesprávnym vytýčením potrubia sa žalovaný mohol dopustiť porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, v žiadnom prípade sa však nemohol dopustiť porušenia akejkoľvek povinnosti, ktorá by mu bola uložená stavebným úradom, nakoľko žalovanému z vydaného stavebného povolenia žiadne povinnosti nevyplývali. 8. Podľa súdu prvej inštancie žalobca tak nepreukázal existenciu základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a to protiprávne konanie, resp. porušenie jeho zmluvných povinností voči žalobcovi. 9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pojem škoda možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobca si svojou žalobou uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala pozostávať z nákladov na prepracovanie dokumentácie v dôsledku nesprávneho zamerania vodovodného potrubia. Pod pojmom skutočná škoda je potrebné rozumieť ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúcu majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca preukazoval vznik predložením daňových dokladov faktúr. K týmto faktúram nepredložil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že tieto faktúry boli žalobcom uhradené. Bolo povinnosťou žalobcu aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (výpisy z účtu, pokladničné doklady) z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca ním predložené faktúry aj uhradil. 10. Predložené faktúry preukazujú podľa súdu prvej inštancie iba skutočnosť, že žalobcovi alebo spoločnosti XL four, s.r.o. vystavili ich dodávatelia daňové doklady - faktúry za poskytnutie rôznych služieb, nepreukazujú ale vznik samotnej škody na strane žalobcu, nakoľko táto by mohla vzniknúť až ich úhradou. Až samotnou úhradou by totiž došlo k zmenšeniu majetkového substrátu žalobcu a ku vzniku skutočnej škody. 11. Uviedol, že zo všetkých predložených listinných dokladov je doklad Mestskej časti Bratislava Devín potvrdzujúci úhradu správnych poplatkov jediný, ktorý preukazuje reálnu úhradu akejkoľvek sumy. Z tohto dokladu však nie je zrejmé v súvislosti s akým konaním boli tieto správne poplatky žalobcovi vyrubené. Zo samotného potvrdenia o zaplatení správnych poplatkov preto nie je možné dovodiť ich príčinnú súvislosť s prípadným nesprávnym vytýčením vodovodných potrubí. Vo viacerých faktúrach bola ako odberateľ uvedená spoločnosť XL four, s.r.o., t.j. spoločnosť odlišná od žalobcu. Žalobca sa síce v zmluve o spolupráci zaviazal uhradiť spoločnosti XL foru, s.r.o. všetky náklady, ktoré jej vzniknú pri plnení svojho záväzku, avšak opäť neboli súdu predložené a ani len označené listinné dôkazy, ktorý by preukazovali žalobcovi úhradu akejkoľvek čiastky týchto nákladov spoločnosti XL four, s.r.o. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že predloženými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný bol pri vytýčení potrubia v postavení dotknutého orgánu v zmysle § 140a zákona č. 50/1976 Zb., takže žalobca musel dodržať stanovisko žalovaného, keďže bolo v zmysle § 66 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné. Žalobca navyše súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 29.03.2017 predložil aj vyjadrenie spoločnosti fm-geo, s. s.r.o., ktoré tieto skutočnosti potvrdzuje. Spoločnosť fm-geo, s.r.o. konala pri zadávaní objednávky voči žalovanému v mene žalobcu a to na základe uvedeného stavebného povolenia, tak ako je to v daných prípadoch obvyklé. Medzi žalobcom a žalovaným je jednoznačne právny vzťah spočívajúci v zodpovednosti za škodu s preukázanou príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. Je zrejmé, že prvostupňový súd pochybil, keď sa stotožnil s argumentmi intervenienta predloženými vo vyjadrení z 22.02.2017 o nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu, ktoré sú v rozpore s vyššie označenými písomnými dôkazmi. 15. Uviedol, že písomným podaním zo dňa 29.3.2017 žiadal o doplnenie zápisnice z pojednávania konanom dňa 29.3.2017 a to v zmysle zvukového záznamu. Predmetnú zápisnicu bolo potrebné doplniť o žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu vyhľadania zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou fm-geo, s.r.o., ktorú právny zástupca žalobcu navrhoval vykonať ako dôkaz. Taktiež bolo potrebné do zápisnice uviesť, že následne súd skonštatoval, že pre rozhodnutie vo veci nie je zmluvný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou fm-geo, s.r.o. relevantný. 16. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, či boli predmetné faktúry uhradené, nebola žalovaným spochybňovaná a taktiež nebolo v konaní sporné, či bola dodržaná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou XL four, s.r.o., ktorá bola spolu s faktúrami predložená prvostupňovému súdu ako dôkaz. Pokiaľ súd považoval skutkové tvrdenia o úhrade faktúr za sporné, tak mal v zmysle ods. 2 § 181 CSP povinnosť pred ukončením dokazovania určiť, že skutkové tvrdenia o úhrade faktúr považuje za sporné. Takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd mal podľa jeho názoru povinnosť označiť skutkové tvrdenia o úhrade faktúr za sporné aj z toho dôvodu, že v odbornej právnej literatúre je predloženie faktúr dostatočným dôkazom o vzniku škody. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti žalovaného, keď ako dotknutý orgán pochybil pri vytýčení vodovodného potrubia, pričom v dôsledku tohto pochybenia vznikla žalobcovi zdokladovaná škoda. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 17. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. 18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca si službu u žalovaného neobjednal, vzťah objednávateľa a zhotoviteľa vznikol medzi spoločnosťou fm-geo, s.r.o. a žalovaným, žalovaný tak nie je pasívne legitimovaný. Žalobca v konaní nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. K námietke týkajúcej sa postupu súdu pri vyhotovovaní zápisnice uviedol, že postup súdu prvej inštancie bol procesné správny, zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 29.03.2017 bol vyhotovený v súlade s CSP, v zápisnici uviedol sudca to, čo považoval za podstatné. 19. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol oboznámený s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného zo strany intervenienta , právny zástupca žalobcu na pojednávaní 29.3.2017 uviedol, že spoločnosť fm-geo, s.r.o. konala na základe objednávky žalobcu, pričom zmluvu nepredložil, ale dožadoval sa odročenia pojednávania. Postup súdu prvej inštancie považuje za správny, nakoľko súd nemusí prihliadať na prostriedok procesného útoku, ktorý nebol predložený včas, ak ho strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na predloženie zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou fm - geo, s.r.o. mal žalovaný dostatok času, pričom súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za podstatné a rozhodujúce. Pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania právny zástupca žalobcu uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. 20. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaným nebola spochybňovaná skutočnosť, či boli predmetné faktúry uhradené, naopak, žalobca sa detailne vyjadril písomným vyjadrením dňa 07.02.2017, ktoré je súčasťou spisu, ku každej jednej faktúre predloženej ako dôkaz žalobcom a namietal, že súdu žalobca zaslal faktúry bez listinných dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. 21. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 22. K odvolaniu sa vyjadril aj intervenient na strane žalovaného, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že zo zákazkového listu z vytýčenia podzemného vodovodného potrubia jednoznačne vyplýva, že objednávateľom vytýčenia podzemného vodovodného potrubia nebol žalobca, ale tretí subjekt, ktorým bola spoločnosť fm-geo s.r.o. Nakoľko žalobca v priebehu konania nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nepreukázal ani existenciu vecnej legitimácie na podanie žaloby voči žalovanej z jeho strany. Nestotožnil sa s námietkami žalobcu, podľa ktorých malo dôjsť postupom okresného súdu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca mal dostatočný časový priestor od podania žaloby do pojednávania dňa 29.3.2017 na predloženie dôkazov na preukázanie existencie aktívnej legitimácie na jeho strane, resp. pasívnej legitimácie žalovaného. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, podľa ktorého by na preukázanie vzniku škody na strane žalobcu malo postačovať iba predloženie faktúr k prácam. Uvedené tvrdenie odporuje judikatúre súdov. Poukázal na to, že bremeno dôkazu potrebné na preukázanie dôvodnosti uplatňovaných nárokov je výhradne na strane žalobcu. 23. Intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 24. Dňa 8.6.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu k právnemu posúdeniu veci, v ktorom uviedol, že do dnešného dňa neobdržal doplnenie zápisnice z pojednávania zo dňa 29.3.2017. Uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia veci je vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou fm-geo, s.r.o. ako projektantom podstatný, keďže projektant konal voči žalovanému v mene žalobcu. 25. K písomnému vyjadreniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý opätovne uviedol, že na prípadné vyvrátenie nedostatku, resp. preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nemôže mať vplyv existencia zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a treťou osobou. Navyše je zrejmé, že žalobca zmluvu medzi ním a spoločnosťou fm-geo, s.r.o., ako možný prostriedok procesného útoku nepredložil včas a to svojou vlastnou vinou, pretože ako jedna zo strán tejto zmluvy by touto aj mal disponovať. Požiadavku žalobcu o doplnenie zápisnice považuje za irelevantnú, keďže o obsahu zápisnice rozhoduje sudca. 26. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj intervenient, ktorý zdôraznil, že žalobca mal od podania žaloby zo dňa 7.7.2015 do pojednávania zo dňa 29.3.2017 dostatočný priestor na predloženie dôkazov o existencii aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane, resp. pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej v tomto konaní. K námietkam žalobcu, že geodetická spoločnosť fm-geo s.r.o. mala v rámci objednania podzemného vodovodného potrubia konať voči žalovanej v mene žalobcu intervenient na strane žalovanej opätovne poukázal na to, že tieto tvrdenia žalobcu odporujú zápisom v Zákazkovom liste zo dňa 8.4.2013, v ktorom ako objednávateľ uvedených prác vystupuje výhradne spoločnosť fm- geo s.r.o. a nie žalobca v prípadnom zastúpení menovanej geodetickej spoločnosti. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 20.03.2019. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 28. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu titulom náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalobcovi žalovaný nesprávnym zameraním priebehu vodovodného potrubia DN800 a DN500 cez pozemky v Mestskej časti Bratislava Devín. Žalovaný vytýčenie skutočného priebehu vodovodného potrubia vykonal na základe zákazky spoločnosti fm-geo s.r.o. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v priebehu konania nepredložil, ani neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, nestotožnil sa s tým, že žalovanému povinnosť vykonať zameranie vodovodného potrubia vyplývala priamo zo stavebného povolenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie povinností žalovaným voči žalobcovi. Zároveň dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, keďže túto preukazoval iba vystavenými faktúrami. 30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že medzi žalobcom a žalovaným je právny vzťah spočívajúci v zodpovednosti za škodu s preukázanou príčinnou súvislosťou. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že išlo o tvrdenie žalobcu, ktoré v konaní nepreukázal. Obsahom spisu nie je žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť fm-geo s.r.o. konala v mene žalobcu tak, ako tvrdí žalobca. Zákazkový list č.9191/2013 je listinným dôkazom preukazujúcim vzťah medzi touto spoločnosťou a žalovaným, nepreukazuje ani v spojitosti so stavebným povolením existenciu zodpovednostného vzťahu žalovaného voči žalobcovi. 31. K odvolacej námietke žalobcu, že navrhoval vykonať dôkaz listinou, pričom súd prvej inštancie to nepovažoval za relevantné, odvolací súd uvádza, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené (§ 182 CSP). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.03.2017 vyplýva a žalobca ani netvrdí opak, že právny zástupca žalobcu nemal ďalšie návrhy na dokazovanie pred vyhlásením dokazovania za skončené. Skončenie dokazovania je významným procesným medzníkom. V rámci zákonnej koncentrácie konania ohraničuje moment, dokedy môžu strany sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Ak sa teda žalobca vyjadril na pojednávaní, že chce preukazovať určitú skutočnosť, ale pred skončením dokazovania a v rámci záverečného zhrnutia uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá, odvolací súd nemôže na túto skutočnosť prihliadnuť. Pre sporové konanie platí, že súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy. Súd vyhlási dokazovanie za skončené iba za predpokladu, ak po záverečných rečiach nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Keďže žalobca sa výslovne vyjadril, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a návrhy na dokazovanie nemali ani žalovaný a intervenient, súd prvej inštancie správne vyhlásil dokazovanie za skončené a vychádzal z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Podľa odvolacieho súdu, ak chcel byť žalobca úspešný, bol povinný preukázať, že žalovaný porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, resp. iného zákona voči žalobcovi a že žalobcovi preukázateľne vznikla škoda. 32. K výhrade žalobcu, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.03.2017 nie sú zachytené všetky návrhy žalobcu, ani prednes žalobcu a zápisnica nebola doplnená, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 99 CSP, z ktorého vyplýva, že o procesných úkonoch sa spisuje zápisnica, ak to súd považuje za účelné. Pre zistenie skutočného obsahu prednesov strán je rozhodné to, čo obsahuje zvukový záznam, preto nebolo potrebné opravovať, resp. dopĺňať predmetnú zápisnicu o prednes právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd týmto nespochybňuje, že právny zástupca žalobcu žiadal na predmetnom pojednávaní toto pojednávanie odročiť za účelom preukázania zmluvného vzťahu, podstatné je, že v rámci záverečného zhrnutia takýto návrh, resp. dôkaz nenavrhol, súd teda vyhlásil dokazovanie za skončené bez potreby vysporiadavania sa s prípadnými navrhnutými dôkazmi. Súd totiž nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy, musí však odôvodniť, prečo navrhnutý dôkaz nevykoná. Z uvedeného vyplýva, že súd postupoval procesne správne a pochybil žalobca, ak napriek tomu, že chcel vykonať ešte ďalšie dôkazy, prehlásil, že návrhy na dokazovanie nemá. 33. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, ktorá súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje. Účastník teda musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že žalovaný mu spôsobil škodu, v prvom rade bol povinný preukázať porušenie povinnosti voči nemu. 34. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý ich nesplnil. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. 35. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že žalovaným nebola spochybňovaná výška škody a že povinnosťou súd bolo pred ukončením dokazovania určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné. Taktiež nemožno súhlasiť, že súd miesto riešenia sporu hľadal zámienku na rýchle zamietnutie žaloby. Ako už odvolací súd uviedol, Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán a obmedzuje aktivitu súdu. Podľa súdnej judikatúry, ak chce byť žaloba v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybnosti preukáže svoje skutkové tvrdenia. Žalobca si musel byť vedomý, že žalovaný spochybnil okrem iného výšku škody, keďže už v podanom odpore uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku, odôvodnenosť potreby prepracovania projektovej dokumentácie, porušenie povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, príčinnú súvislosť a namietal, že tvrdenia nie sú predložené relevantnými dôkazmi. Taktiež z písomného vyjadreniami žalovaného zo dňa 07.02.2017, s ktorým bol žalobca oboznámený, vyplýva, že podľa žalovaného zaslal žalobca faktúry bez listinných dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Namietal, že k faktúram neboli pripojené žiadne listinné dôkazy ako zmluvy, objednávky, ktorými by žalobca preukázal poskytnuté plnenie a nepriložil ani doklady o úhrade faktúr. 36. Podľa odvolacieho súdu žalobca výšku škody ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu nepreukázal, keďže nepreukázal vznik škody resp. nákladov. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že faktúry podľa súdnej judikatúry preukazujú vznik škody. Naopak, podľa ustálenej súdnej praxe faktúra nie je dôkazom o vzniku zmluvného vzťahu a samotná bez dôkazu o jej úhrade, plní v obchodných záväzkových vzťahoch iba funkciu výzvy na zaplatenie. Ak teda predložil žalobca ako dôkaz o vzniknutých nákladoch iba vystavené faktúry, nepreukázal existenciu škody. Nepreukázal totiž ich zaplatenie, v dôsledku čoho nepreukázal, že jeho majetok sa zmenšil, čo súdna judikatúra pokladá za preukázanie vzniku škody. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/467/2013, podľa ktorého škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú čiastku nezaplatil. Skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, totiž ešte neznamená, že majetok dlžníka sa o túto pohľadávku znížil. Existencia takejto, dosiaľ neuspokojenej pohľadávky nie je preto škodou. 37. Z ust. § 181 CSP vyplýva, že súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné po prednese strán, nerobí tak pred ukončením dokazovania. Aj keby si súd túto povinnosť dôsledne nesplnil, nie je toto pochybenie porušením spravodlivého procesu. Žalobca ako iniciátor sporu je povinný svoje skutkové tvrdenia preukázať a vzhľadom na obranu žalovaného ako aj intervenienta si musel byť vedomý, že protistrana namieta oprávnenosť nákladov, t.j. že on musí preukázať výšku škody. Žalobcovi teda muselo byť zrejmé, že otázka preukázania škody a jej výšky je sporná. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že predložené faktúry preukazujú iba skutočnosť, že žalobcovi alebo spoločnosti XL four, s.r.o. vystavili ich dodávatelia daňové doklady - faktúry za poskytnutie rôznych služieb, nepreukazujú ale vznik samotnej škody na strane žalobcu, nakoľko táto by mohla vzniknúť až ich úhradou. 38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaný a intervenient, preto odvolací rozhodol, že im priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. 40. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).