Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/408/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305200748 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1305200748.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: L.. A. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/X, N., zastúpený Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovaným: 1/ PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/ A, Bratislava, IČO: 00 685 313 zastúpený: LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, 2/ L.. M. W., D.. XX.XX.XXXX, N. O..F.. Š. XX, D. R., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. apríla 2016 č.k. 20C 17/2005-1471 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa po pripustenej zmene jej petitu uznesením súdu prvej inštancie právoplatným dňa 16.03.2010 domáhal určenia, že zverejnením článku „A. F. V. S. G. na Y.“ dňa 26.10.2004 a článku „A. Z. A. V. A. I.“ dňa 29.10.2004 v denníku A. došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, ďalej určenia, že výrokom žalovaného 2/ zverejnenom v denníku A. v článku „A. Z. A. V. A. I.“ dňa 29.10.2004 v nasledovnom znení: „podľa N. A. A. I. M. W. A. I. Z.O. P. na U. S. O. S. G.“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, a taktiež určenia, že výrokom žalovaného 2/ zverejnenom v denníku A. v článku "A. Z. A. V. A. I." dňa 29.10.2004 v nasledovnom znení: „M. D. A. M. A. A. O. Z. D. I. za S. A. Y. V. A. O. Ď. Z., S. G. N. Z.Í. W. Z. R." došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Ďalej sa domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť mu sumu 165.969,59 eur (5.000.000,-Sk) a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 6.638,78 eur (200.000,-Sk), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku Vo vzťahu k žalovanému 1/ sa domáhal aj určenia, že nasledovná časť článku uverejnená v denníku A. dňa 29.10.2004 s názvom „A. Z. A. V. A. I.“ je nepravdivá v časti: „I. A. W. F. R. G. S. S. D. H. Z. proti D. A. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.“. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100% a taktiež povinnosť zaplatiť trovy štátu v rozsahu 100%. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Poukázal na to, že vo veci už rozhodol rozsudkom zo dňa 10. októbra 2012, č.k. 20C 17/2005-1274 tak, že žalobu žalobcu proti obom žalovaným v celosti zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 4Co 17/2013-1384 zo dňa 08.09.2015 tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 3. Uviedol, že žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu trval na žalobe v celom rozsahu, pridržiaval sa svojich písomných a ústnych vyjadrení vo veci s poukazom na odvolanie z 23.11.2012. V zmysle odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu navrhol vykonať dôkaz odborným posudkom vypracovaným V. Š. z 31.01.2007 (doplneným 21.02.2007) a výsluchom W.. Š. k otázke porušeniu novinárskej etiky. Vzhľadom na judikatúru ESĽP považoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či kritika v žalovaných článkoch predstavuje kritiku súdnej moci a zodpovedať otázku o kom, ako, koho sa týka, čo je kritizované, kto kritizuje a kde sa kritika odohráva, s tým, že pokiaľ novinár poruší etický kódex novinára, považuje sa to za priťažujúcu okolnosť a vždy ide o porušenie práva na ochranu osobnosti. Poukázal na rozhodnutie vo veci EUROPAPRESS HOLDING D. O.O. v CROATIA z 22.10.2009 (na bod 58 predmetného rozhodnutia), podľa ktorého je rozhodné domáce právo a etický kódex novinárov. Iné dôkazy nenavrhoval. Na pojednávaní dňa 18.04.2016 žiadal vypočuť v konaní svedkov L.. L. O., M.. M. B., M.. M. N. ku skutočnostiam týkajúcim sa konkurzného konania Plastika, a.s., ktoré podľa jeho názoru súvisí so sériou článkov, ktoré boli publikované v denníku A. a ktoré sa týkajú sudcu M.. A., nakoľko v tom čase bolo prepojenie medzi Plastikou, a.s. a vydavateľom denníka A.. 4. Tiež uviedol, že žalovaný 1/ sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných a ústnych vyjadrení vo veci počas celého konania považujúc žalobu za nedôvodnú a dôvody uvedené žalobcom za vykonštruované. Mal za to, že žiadnym z titulkov článkov nemohlo byť zasiahnuté do práv žalobcu, nakoľko žiadny z titulkov neobsahoval zmienku o ňom, keď v oboch prípadoch titulky článkov obsahovali priezvisko sudcu A.. Napriek tejto skutočnosti krajské súdy v ďalších dvoch konaniach, ktoré viedol sudca A. proti žalovanému 1/, ktorých základom boli články, ktoré sú predmetom aj tohto konania, neprikladali titulku žiadny význam a žiadnu spôsobilosť zasiahnuť do práv M.. A.. Texty samotných článkov boli dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné a preto podľa neho ani teoreticky nemohla vzniknúť situácia, že by bol žalobca spojený s iným konkurzným konaním, ako s tým, kde figuroval ako správca konkurznej podstaty (ďalej len SKP). Podľa žalovaného 1/ tieto články neinformovali o súkromnom živote žalobcu, ale o ňom ako súdnou mocou ustanoveného zástupcu úpadcu v konkurznom konaní, keď článok informoval o podozreniach v súvislosti s uvádzanými konkurznými konaniami, v ktorých žalobca pôsobil ako SKP. Pokiaľ ide o posudok W.. Š. mal za to, že W.. Š. nie je, ani nebol znalcom, preto jeho odborný posudok má podľa neho nulovú hodnotu, vypovedá len o dojmoch a názoroch autora a nemožno na tento posudok prihliadať ako na znalecký posudok. Podľa žalovaného 1/ ho nemožno preto vypočuť ani ako svedka, nakoľko v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase prvoinštančného konania - pozn. odvolacieho súdu, ďalej len „OSP“) svedok má vypovedať o tom, čo videl a počul a p. Š. sa nemôže vyjadriť k ničomu z toho, čo bolo obsahom článkov. Vyjadril názor, že žalobnému petitu chýba predpoklad na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď žalobca nežiadal morálnu satisfakciu. Informácie v článku označil za pravdivé, keď žalobca podľa neho nevie ustáliť, ktorými výrokmi mu bolo zasiahnuté do jeho práv, pričom zasiahnuť do jeho subjektívnych práv je možné len konkrétnou informáciou. Nemajetkovú ujmu a jej výšku považoval v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. 5. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ sa tento pridržiaval dovtedajších písomných a ústnych vyjadrení vo veci, ako aj všetkých dôkazov, ktoré predložil a ktoré svedčia podľa neho o tom, že došlo k mimoriadnemu zneužitiu konkurzu konkrétnymi osobami a defraudácii majetku takej veľkej spoločnosti, ako bol slávny Elektrosvit Nové Zámky. Uviedol, že žalobca nikdy nemal žiaden vzťah k spoločnosti Nový Calex a nikdy tam nevykonával SKP. Nepovažoval sa v tomto konaní za pasívne legitimovaného, pretože sám nič nezverejnil, len poskytol informácie autorovi článku, ktorý si vybral a zverejnil určité informácie. Napriek tomu cíti morálnu zodpovednosť zotrvať v tomto spore dokonca, aby poskytol informácie v súvislosti s konkurzom spoločnosti, kde bol dlhé roky vo vedení a tiež ako tretí najväčší akcionár privatizujúcej spoločnosti, keď sa ho negatívne dotkol spôsob vyhlásenia konkurzu, nakladanie s týmto majetkom na škodu veriteľov a privatizujúcej spoločnosti, rovnako aj 1700 zamestnancov, ktorí boli oklamaní, podvedení a okradnutí činnosťou M. Š., ktorý sám vyvolal konkurz bez súhlasu predstavenstva spoločnosti. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v konaní medzi žalobcom a M. O. o ochranu osobnosti sp. zn. 16C 87/2009-156 zo dňa 23.03.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 111/2010-187 z 21.10.2010, ktorými bola žaloba žalobcu zamietnutá. Uviedol, že o zneužitých konkurzoch nepísal len denník A., ale aj iné média. Ako dôkaz o neštandardných vzťahoch v predmetnom konkurze predložil fotografiu, na ktorej označil aktérov M. Š., žalobcu, O. Š. a M.. A. - sudcu v predmetnom konkurze s tým, že je podľa neho neetické, aby konkurzný sudca a konkurzný správca sa takto stretávali a komunikovali a drzým spôsobom sa vysmievali konkurzným veriteľom. 6. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 13 ods. 1 až 3 OZ, čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 17 Dohovoru, keď celkovo vykonaným dokazovaním po jeho doplnení v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zistil, že žalobca bol na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 156/00 z 28.06.2000 ustanovený za správcu konkurznej podstaty (ďalej len „SKP“) úpadcu CALEX Zlaté Moravce, a.s. so sídlom Továrenská 46, Zlaté Moravce, IČO: 00 152 331. Žalovaný 1/ ako vydavateľ denníka A. uverejnil dňa 26.10.2004 článok s názvom „A. F. S. G. na Y.“, ktorý sa týkal konkurzného konania úpadcu Nový Calex, a.s. vedeného na Krajskom súde v Bratislave, prejednávaného sudcom M.. I. A.. Pripomenul, že žalobca poukázal na nasledovné citácie predmetného článku: „Z. I. A., G. M. W. A. za A. G., F. V. S. A. D. Y. Z. Z. S. R. O.. W. T. Z.S. G. A. H. X. Č., G. W. A. A. pre A. R. H. Č....“. „Podľa V. O. Í. S. A. A. P. G. A., G. P. Z. T. Z.. A. A. Z. V. Z. G.Y. A. Z. O. W. W. W. F. Z. Z.. D. na H. X. V. O. U. V. D. Z., O. D. V. A., D. A.. O. A. D.Š. súd, V. N. A. A. R. G. na okresný súd, G. X. D. O. F. P. G.“. 7. Mal za preukázané, že žalobca bol na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 238/1998 z 06.08.2001 ustanovený za SKP úpadcu Elektrosvit Nové Zámky a.s.. so sídlom Komárňanská cesta 3, Nové Zámky, IČO: 00152340. Predmetným uznesením bol zbavený funkcie predchádzajúci SKP M.. N. P.. Vychádzal tiež zo zistenia, že žalovaný 1/ ako vydavateľ denníka A. uverejnil dňa 29. 10. 2004 ďalší článok s názvom „A. Z. A. V. A. I.“, ktorý sa týkal konkurzného konania úpadcu Elektrosvit, a.s. Nové Zámky vedeného na Krajskom súde v Bratislave, prejednávaného taktiež sudcom M.. I. A., keď žalobca poukázal na nasledovné citácie predmetného článku: „Z. I. A., G. O. Z. Ž. R. F. S. G., Z. A. A. G. G. V. S. D. I.. A. G. Z. X. A. P. G. súd P. S. H. T. pre P. D.Z.. Podľa S. S. V. W. Z. X. H. L. Z. A. S. A. V..“ „M. D. A. M. A. A. O. Z. D. I. za S. A. Y. V. A. O. Ď. Z., S. G. N. Z.Í. W. Z. R.“, uvádza sa v liste jedného z veriteľov Elektrosvitu ministrovi U.. A nasleduje čerstvý príklad s odpredajom výrobnej haly a príslušných pozemkov v areáli podniku. Znalecký posudok ocenil túto nehnuteľnosť na 42.000.000,-Sk, spriaznená spoločnosť ju však získala za 4.000.000,-Sk a pred štyrmi mesiacmi časť z nej predala zahraničnému záujemcovi za 35.000.000,-Sk. A. sa pokúšala získať vyjadrenie A. k tomuto prípadu, ale stále je práceneschopný. Nedosiahnuteľný je aj konkurzný správca v Elektrosvite A. A.. „G. Z. X. Z. A.Á. X. S. I. D. M. A..“, tvrdí dozorný člen tohto podniku Š. C.. Za nepochopiteľné považuje najmä to, že správca konkurznej podstaty poveril syna jedného z privatizérov, aby speňažoval najlukratívnejší majetok Elektrosvitu. Podľa N. A. A. I. M. W. A. D.Ý. I. Z. P. na U. S. O. S. G.. Nie tak dávno sa listom posťažoval predsedovi Krajského súdu v Bratislave na konkurzného správcu. I. A. W. F. R. G. S. S. D. H. Z. proti D. A.P. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.. Na krajskej prokuratúre nám včera nevedeli povedať, v akom štádiu sa vyšetrovanie nachádza. Podľa analytika A. D. z Transparency Internacional Slovakia nebude mať boj proti korupcii na obchodnom úseku súdov nádej na úspech, ak nepríde k výmene sudcov najviac podozrivých z manipulovania konkurzov. „A. Z. A. V. L. H. P. A. S. A. L. A. A., G. U. O. P.“, uzatvára D.. V prípade skúseností s ďalšími podozrivými konkurznými konaniami nás kontaktujte na e- mailovej adrese S..sk <O.:S..sk>.“ 8. Na základe výsluchu žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že podľa neho oboma článkami došlo k hrubému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, a to predovšetkým k zníženiu jeho dôstojnosti, keď následky uverejnenia oboch článkov sa odrazili najmä v jeho profesijnom živote. Vykonával jednak prácu daňového poradcu od roku 1993, následne pracoval v banke, bol obchodníkom s cennými papiermi a mal oprávnenie - licenciu ako maklér a v oblasti cenných papierov. Musel zodpovedať otázky kolegov, týkajúcich sa pravdivosti otázok o trestnom stíhaní a tunelovaní spoločností. V oblasti rodinného života sa informácie uverejnené v denníku A. dotkli jeho osoby a jeho matky, ktorá bola šokovaná, taktiež jeho manželky. Dlhé roky podniká a v okruhu jeho známych by mohli zverejnené informácie evokovať myšlienky, že k financiám prišiel nekalým spôsobom. Pokiaľ ide o článok z 26.10.2004 pod názvom "A. F. V. S. G. na Y." uviedol, že vykonával funkciu SKP Calex Zlaté Moravce a.s.. Išlo o bezproblémový konkurz, ktorý bol medializovaný v pozitívnom slova zmysle. Podľa neho spoločnosť nevníma rozdiel medzi spoločnosťou Calex Zlaté Moravce a Nový Calex, preto mnoho ľudí si jeho osobu stotožnilo s osobou SKP z článku. K článku z 29.10.2004 uviedol, že prvý konkurz na majetok spoločnosti Elektrosvit vyhlásil M.. O., pričom toto rozhodnutie bolo ako nedôvodné Najvyšším súdom SR zamietnuté. M.. A. vyhlásil druhý konkurz v priebehu roka 2000, menoval do funkcie SKP M.. P. a žalobca do tejto funkcie nastúpil ako v poradí tretí správca. Pri jeho nástupe neboli na účte takmer žiadne finančné prostriedky, musel sa vysporiadať s otázkou platenia za zazmluvnené služby, vyžiadať účtovné doklady, pričom mu trvalo niekoľko rokov, kým sa zaúčtovali všetky doklady. Medzi privatizérmi spoločnosti Elektrosvit pánom W. a pánom Š. starším sú dlhoročné spory. Žalovaný 2/ podľa neho vlastní taktiež niekoľko nehnuteľností pochádzajúcich z Elektrosvitu. Spolu s O.. Š. kúpili z majetku spoločnosti Elektrosvit dom v centre Nových Zámkov, ktorý spoločne obývajú. Začiatok sporov možno časovo situovať na obdobie pred začatím konkurzov, keď zo strany O.. Š. bol okamžite rozviazaný pracovný pomer so žalovaným 2/, ktorý bol úspešný v súdnom spore. V článku je uvedená podľa neho nepravdivá informácia, že mal pokračovať v podozrivých aktivitách, pretože majetok spoločnosti sa v rámci konkurzného konania predáva prostredníctvom verejného ponukového konania cez inzeráty, ktoré boli uverejnené v denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou. Prebehlo 20 kôl výberového konania, bolo uverejnených 40 inzerátov. Mal vedomosť o skutočnosti, že M.. A. dal na základe podnetu žalovaného 2/ vo veci predaja časti majetku spoločnosti M.. P. oznámenie na generálnu prokuratúru. Príjem zo speňaženia konkurznej podstaty bol zhruba 58.000.000,- Sk, záložní veritelia boli uspokojení vo výške 32 % z príjmov zo založeného majetku, v plnej výške boli uspokojení zamestnanci spoločnosti vo vzťahu k vyplateniu miezd, odstupného a odvodov a nároky z pracovnoprávnych vzťahov priznaných súdnymi rozhodnutiami a náklady, ktoré vyplynuli pri správe konkurznej podstaty. Ostatní veritelia nemohli byť uspokojení. Namietal, že by predával majetok spoločnosti Nový Elektrosvit. Je pravdou, že výrobná hala VPS bola v rámci konkurzu predaná, avšak k jej predaju došlo až v 9. kole potom, čo v rámci predošlých 8 kôl nebol žiaden záujemca o kúpu. Je pravdou, že bola predaná za sumu 4.000.000,- Sk spoločnosti ARDOC s.r.o. Bratislava, ktorá ju asi po pol roku predala spoločnosti Elisium a až táto spoločnosť ju predala za vyššiu cenu Kórejcom. Zrejme od tohto okamihu začalo ďalšie kolo boja medzi žalovaným 2/ a pánom Š., keď žalovaný 2/ zistil, že profit z tohto predaja zostal u Š., ktorí mali majetkové vzťahy v spoločnosti Elisium. Nesúhlasil, že poveril syna jedného z privatizérov spoločnosti k speňažovaniu najlukratívnejších majetkov spoločnosti, keď zrejme pisateľ mal na mysli O.. Š. mladšieho, ktorého poveril na zastupovanie pri vybavovaní klasickej právnej agendy a nie k speňažovaniu majetku spoločnosti Elektrosvit. V priebehu konkurzu mal rôznych ďalších ľudí, ktorí boli splnomocnení zastupovať ho v určitých oblastiach činnosti, medzi nimi bol napríklad aj M.. F., ktorý s oboma Š. boli zamestnancami úpadcu, s ktorými musel komunikovať. Taktiež označil za nepravdivé tvrdenie, že D. I. A. Z. P. na U. S. O. S. G., ako aj informáciu, že pred dvoma rokmi začal krajský vyšetrovateľ v Nitre vyšetrovanie pre podozrenie z tunelovania a podvodov sprevádzajúcich konkurz v Elektrosvite proti neznámemu páchateľovi. Má vedomosti o tom, že v minulosti boli vznesené obvinenia voči žalovanému 2/. Vzhľadom na uvedené nepravdivé skutočnosti žiada priznať nemajetkovú ujmu vo výške 5.000.000 Sk vo vzťahu k žalovanému 1/ a 200.000 Sk vo vzťahu k žalovanému 2/ za presne určené časti článku z 29.10.2004. Podľa žalobcu uvedené články boli súčasťou medializácie prípadov konkurzných konaní, ktorá sa začala v súvislosti s previerkou konkurzných konaní na Krajskom súde v Bratislave vykonanou Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorej výsledky predstavil dňa 04.06.2004 ako materiál označený „Zneužité konkurzy“. Uviedol, že žalovaný 1/ zverejnil aj ďalšie články s touto tematikou v denníku A. (G. Y. Z., A. G. A. V. A..). 9. Podľa súdu prvej inštancie žalobca namietal skutočnosti uvedené v článku „A. F. V. S. G. na Y.“ z 26.10.2004 v tom smere, že nadpis článku navodil skresľujúcu informáciu, že sa týka konkurzného konania úpadcu Calex Zlaté Moravce, a.s. (v ktorom vykonával funkciu SKP), keď až z textu článku vyplynulo, že sa týkal konkurzného konania úpadcu Nový Calex, a.s., s ktorým však žalobca nemá nič spoločné. V tejto súvislosti bol dopytovaný zo strany blízkych rodinných príslušníkov a známych, či je voči nemu vedené trestné stíhanie, čo podľa neho vážnym spôsobom znížilo jeho vážnosť a česť v spoločnosti, keď neuvedenie mena správcu konkurznej podstaty v spornom článku zvýšilo pravdepodobnosť jeho zámeny so správcom konkurznej podstaty úpadcu Nový Calex, a.s. 10. Podľa žalobcu taktiež výroky obsiahnuté v článku „A. Z. A. V. A. I.“ zo dňa 29.10.2004 zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti, keď mala byť nimi znížená jeho vážnosť a povesť v spoločnosti, nakoľko bol vykreslený ako správca konkurznej podstaty, ktorý: - pokračuje v podozrivých aktivitách po predchádzajúcom správcovi, s ktorým umožnili vytunelovať Elektrosvit niektorým jeho privatizérom, - sa podieľa na lacnom výpredaji v konkurze spriazneným osobám, - predal výrobnú halu a pozemky spriaznenej spoločnosti za 4 milióny Sk, hoci znalecká hodnota bola 42 miliónov Sk a spriaznená spoločnosť z nej predala časť za cenu vo výške 35 miliónov Sk, - poveril syna jedného z privatizérov, aby speňažoval najlukratívnejší majetok Elektrosvitu, - G. Z. A. V. A. R. H. na R. Č. O. R. H. Z., - vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty aj v iných „podozrivých konkurzoch“ Mal však za to, že funkciu SKP vykonával v súlade so všetkými právnymi predpismi. 11. Konštatoval, že vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca poukazuje na jeho výrok zverejnený v denníku A. dňa 29.10.2004 s názvom „A. Z. A.Z. V. A. I.“ v znení: „podľa N. A. A. I. M. W. A. D. I. Z. P. na U. S. O. S. G.“, ktorým mal zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti, pretože došlo k zníženiu jeho vážnosti ako SKP. Výroky voči nemu žalovaný 2/ uviedol aj v sťažnosti adresovanej ministrovi spravodlivosti zo dňa 07.6.2004, v ktorej uviedol že: „D. O., V. Z. S. D.O. S. C. F. Z. A., G. O. G. P. V. I. A. H. O. Z. I. V. M. W. Z. D. Z.S. N. P. (W. S. U. S.), D. A. V. L. Z. R.". Podľa žalobcu žalovaný 2/ vedome podával nepravdivé informácie v súvislosti s jeho názorom o lacnom výpredaji majetku v konkurze, keď z dôvodu, že sa nepodarilo predať majetok spoločnosti za znaleckú hodnotu, nie je možné podľa žalobcu vyvodzovať skutočnosť, že by bol spájaný s konkurznou mafiou. Podľa žalobcu k speňažovaniu majetku spoločnosti prišlo až v 15. kole, pričom dovtedy nikto o majetok spoločnosti nemal záujem. Zverejnené údaje mali zasiahnuť najmä do práva žalobcu na ochranu dobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, keď boli zverejnené v jednom z najčítanejších denníkov Slovenskej republiky a sú schopné aj objektívne narušiť, resp. ohroziť práva chránené ustanovením § 13 OZ. Podľa žalobcu sa zásah prejavil najmä v oblasti jeho zamestnania a profesijnej cti, pretože ho možno považovať za predstaviteľa justície. Žiadal zohľadniť obsah zverejnených komentárov navodzujúcich zdanie, že ako správca konkurznej podstaty napomáha: „G. O. S. G. A. za A. A. Z.“. Morálne zadosťučinenie nemal v danom prípade postačujúce, nakoľko tento neprimeraný zásah bol zverejnený v jednom z najvýznamnejších denníkov v Slovenskej republike. Výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch v čiastkach 5.000.000,- Sk a 200.000,-Sk odôvodňoval najmä závažnosťou vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorá je v danom prípade daná intenzitou a jej rozsahom ako aj okolnosťami, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Týmito okolnosťami je najmä subjekt, do ktorého práv na ochranu osobnosti sa zasiahlo a spôsob akým sa zasiahlo, keď vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty z medializovaných konkurzných konaniach, ako je Calex Zlaté Moravce a.s., Elektrosvit Nové Zámky a.s.. Pôsobí ako daňový poradca zapísaný v zozname slovenskej Komory daňových poradcov. Uvedené postavenie mal za nesporne závažnú okolnosť, ktorá je rozhodná pre priznanie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko zverejnené údaje k naznačenej spojitosti jeho osoby s "konkurznou mafiou" zasahujú do jeho pracovnej činnosti a profesijnej cti. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k žalovanému 2/ odôvodňoval aj tým, že žalovaný 2/ poskytoval svoje výroky médiám, u ktorých predpokladal, že dôjde k ich zverejneniu, čím sa zvýšila intenzita neoprávneného zásahu, ako i tým, že niektoré výroky zahrnul do sťažnosti ministrovi spravodlivosti, ktorá sa nakoniec stala súčasťou konkurzného spisu, a prakticky sa z neho môže s ňou oboznámiť každý veriteľ Elektrosvitu Nové Zámky a.s. 12. Poukázal tiež na ďalšie vyjadrenie žalobcu vo veci, podľa ktorého motívom uverejnenia článkov bolo personálne a majetkové prepojenie žalovaného 1/ a spoločnosti Plastika Nitra prostredníctvom majoritného akcionára. Uviedol, že ich považuje za články na objednávku, zamerané na diskreditáciu sudcu I. A. s cieľom ovplyvniť konkurzné konanie vedené proti dlžníkovi Plastika, a.s. Nitra, ktorý prejednával a v čase zverejnenia článkov mal rozhodnúť o tom, či konkurz bude vyhlásený alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bude zamietnutý. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ ako slovenské relevantné mienkotvorné médium sa pri svojom podaní témy účelovo sústredil na sudcu A. a jeho konkurzné konanie a to práve v čase, keď tento sudca rozhodoval o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok významnej slovenskej spoločnosti Plastika Nitra a.s.. Žalobca zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané pri výsluchu autora článku, že by ho kontaktoval pred jeho publikovaním alebo sudcu A., keď svedok M. síce uviedol, že sa pokúsil s ním spojiť, rovnako aj so sudcom A., avšak neuviedol, že by postupoval štandardným spôsobom t. j. prostredníctvom hovorcu Krajského súdu v Bratislave a teda tieto vyjadrenia nemožno hodnotiť ako dôveryhodné. 13. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalobca osobitne poukazoval na nepravdivé skutkové konštatovanie v článku - "G. Z. A. V. A. R. H., na R. Č. O. R. H. Z.", keď aj autor článku uviedol, že došlo k chybe, keď namiesto spojenia "Z. G." malo byť uvedené spojenie "A. G.". 14. Výroky žalovaného 2/ považuje žalobca za nepravdivé. Podľa žalobcu sa žalovaný 2/ sústavne obracal so svojimi podnetmi, sťažnosťami a trestnými oznámeniami na rôzne inštitúcie, avšak žiaden z týchto orgánov nepotvrdil, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom. Výroky žalovaného 2/ označil za výmysly, ktoré nemajú žiaden skutkový základ, pričom žalovaný 1/ ich pojal do článku bez toho, aby ich patrične overil. Výroky žalovaného 2/ mal preto za neprimerané, neobjektívne, keď nimi zasiahol do ochrany osobnosti žalobcu. Žalobca uviedol, že až do publikovania predmetných článkov bol mediálne neznámou osobou, pričom články zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti, keď bol začlenený do skupiny páchajúcej trestnú činnosť. 15. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného 1/, podľa ktorého u žalobcu neexistuje v súvislosti so žalovanými článkami aktívna legitimácia pre podanie žaloby, nakoľko v nadpise predmetných článkov a ani v ich obsahu sa podľa neho nenachádza žiadna zmienka o ňom, nenachádzajú sa tu žiadne informácie, ktoré by boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Obsah predmetných článkov plne korešponduje s ich nadpisom, pričom nadpis článkov mal len stručne vystihovať obsah článku, ktorý nasledoval a neúplné označenie právnickej osoby spolu so sídlom a identifikačným číslom. Žalovaný 1/ uviedol, že v článku "A. F. V. S. G. na Y.", zo dňa 26.10.2004 sa meno žalobcu v žiadnej časti a ani v jeho nadpise nenachádza, pričom z výpisu z obchodného registra spoločnosti Nový Calex a.s. vyplýva, že žalobca nebol nikdy ustanovený za SKP tohto úpadcu, preto poukázal na absentujúcu možnosť spojenia žalobcu s úpadcom Nový Calex a.s.. A., ktorého meno sa nachádza v názve článku, v rámci svojej sudcovskej činnosti ustanovil do rôznych konkurzov viacerých správcov konkurznej podstaty a ustanovil SKP aj do konkurzov na Nový Calex a.s. a Calex Zlaté Moravce a.s.. V texte článku bolo použité označenie "D. Y. Z. Z. S. R. O.", ktorá skutočnosť musela byť podľa žalovaného 1/ dostatočne rozlišujúcim znakom zrejmým aj priemernému čitateľovi a z obsahu samotného článku jednoznačne vyplynulo, že článok pojednáva o spoločnosti Nový Calex a.s., s ktorou nemal žalobca nikdy nič spoločné. Uviedol, že v predmetnom článku sa nenachádzali ani iniciály mena akéhokoľvek SKP, ktoré by čo i len teoreticky spájali obsah článku so žalobcom. Bránil sa, že názov Calex obsiahnutý v titulku bol použitý iba z priestorových dôvodov, keďže v periodickej tlači nie je možné uverejňovanie dlhých názvov obchodných spoločností, pričom čitatelia, ktorí článok čítali a poznali žalobcu, museli mať vedomosť, že tento pôsobí ako SKP spoločnosti Calex Zlaté Moravce a nie v spoločnosti Nový Calex a.s.. Autor článku vychádzal pri spracovaní oboch materiálov z oficiálneho materiálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky "R. G." uverejnenom v júni 2004. Táto informácia bola oficiálnou informáciou ústredného orgánu štátnej správy, preto sa tlač venovala tejto problematike a v súlade so svojimi úlohami si vykladala aj závery. Oba články boli autorom pred uverejnením overované, pričom z ich samotného znenia vyplýva, že novinár sa ešte pred uverejňovaním snažil skontaktovať M.. A. a so žalobcom. 16. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného 1/ v článku "A. Z. A. V. A. I." zo dňa 29.10.2004 boli uvádzané informácie o konkurznom sudcovi M.. A. a o činnosti žalobcu ako SKP v súvislosti s konkurzom spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s.. Článok bol uverejnený v súvislosti so sériou tematických článkov súvisiacich s prípadmi, ktoré boli v oficiálnom materiáli Ministerstva spravodlivosti SR označené ako "A. G.". Viaceré informácie použité v článku boli názorom bývalých štatutárov spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s. a veriteľov tejto spoločnosti. V súvislosti s pôsobením žalobcu ako SKP boli opakovane podávané sťažnosti zamestnancov a veriteľov na postup SKP v konaní. V súvislosti s uverejnenými informáciami bol žalobcovi poskytnutý priestor, keď autor článku sa pokúšal pred uverejnením článku získať jeho stanovisko. Podľa žalovaného 1/ v predmetnom článku nie je zmienka o tom, že by bol žalobca spájaný s tzv. "G. O.", s tým, že problematika konkurzov bola v čase uverejnenia predmetného článku dlhšiu dobu mediálne exponovaná a existoval záujem médií o riadne fungovanie konkurzných konaní a činnosti SKP vrátane konkurzu na spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky a.s. a činnosť žalobcu ako SKP. Informácie použité v predmetnom článku od bývalých štatutárov spoločnosti a z oficiálneho materiálu Ministerstva spravodlivosti SR o pochybných konkurzoch autor článku považoval za pravdivé a dôveryhodné. Namietal, že by bolo možné považovať žalobcu za predstaviteľa justície, nakoľko vystupuje vo vzťahu k tretím osobám ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je ustanovovaná na základe zákona súdom na výkon určitej činnosti, avšak zákon jej nezveruje žiadne iné právomoci, s výnimkou výkonu činnosti SKP vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu - úpadcovi. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, platného a účinného v čase uverejnenia žalovaného článku, „Z. M. A. A. S. T. A. Z. P. Z. V. R. za Š. S. A. A., G. O. X. R. V. O. L. X. súd“. Možno mu tiež uložiť v prípade, ak si neplní riadne svoje povinnosti, poriadkovú pokutu. Pokiaľ sú v predmetnom článku uvedené pochybné konkurzy, údaj o takýchto konkurzoch bol poskytnutý ministerstvom spravodlivosti v materiáli pod názvom "R.L. G." zo dňa 04.06.2004, v ktorých sa opisoval spôsob fungovania a postupov v konkurzoch, ktoré boli označované ako pochybné. Informácie uverejnené v predmetnom článku podľa žalovaného 1/ nijako nevybočovali z pravidiel slušnosti a povinnosti objektívneho informovania verejnosti, keď problematika konkurzov je vecou verejnou a je predmetom záujmu verejnosti. Uviedol, že žalobca pôsobil a pôsobí aj po uverejnení predmetného článku naďalej ako SKP v konkurznom konaní Elektrosvit Nové Zámky a.s. ako aj Calex Zlaté Moravce a.s.. Nepožaduje žiadnu morálnu satisfakciu, ale neprimerane a nedôvodne vysokú sumu ako náhradu nemajetkovej ujmy, keď morálna satisfakcia je predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá nastupuje až v prípade, ak morálna satisfakcia nepostačuje. Zdôraznil, že informácie uverejnené v predmetných článkoch boli pravdivé a týkali sa vecí verejných, keď tlač je povinná šíriť informácie a myšlienky o verejných veciach, hoci aj kontroverzných, čomu zodpovedá právo verejnosti dostávať o nich informácie. Poukázal na slobodu prejavu zakotvenú v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Články boli uverejnené v súvislosti s informovaním verejnosti o záveroch kontrol štátneho orgánu - Ministerstva spravodlivosti SR na konkurzných súdoch v Bratislave a v Banskej Bystrici a absolútne žiadnym spôsobom sa nedotýkali žalobcu a jeho osobnostných práv. 17. Vyjadril názor, že titulok novinového článku nemá z priestorových dôvodov možnosť ani kapacitu byť nositeľom informácie prinášanej novinami čitateľom. Novinový titulok má za úlohu stručne obsiahnuť podstatu novinového článku, a práve z priestorových dôvodov a technických možností novín neumožňuje uverejňovanie kompletných informácií ani názvov obchodných spoločností v titulku novín. Z tohto hľadiska je relevantný obsah novinového článku, ktorý umožňuje podrobnejšie rozvedenie informácií z titulku článku a to v rámci priestorových možností denníka, ktorý nie je odbornou publikáciou. V prípade článku zo dňa 26.10.2004 mal za to, že je možné ustáliť, o ktorej spoločnosti a o ktorom správcovi žalovaný článok pojednával. 18. Podľa žalovaného 1/ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že informácie v žalovaných článkoch boli pravdivé. Z dokazovania mal za nepochybné, v koho rukách skončil zisk z predaja majetku úpadcu Elektrosvit Nové Zámky a na koho úkor (v tomto prípade veriteľov úpadcu Elektrosvit Nové Zámky) sa tieto osoby obohatili. Považoval za preukázané, že v danom prípade boli cez spleť personálne alebo majetkovo prepojených firiem v SR a ČR "vytiahnuté" finančné prostriedky a majetok do spriaznených spoločností. V prípade spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky došlo k ovládnutiu tejto spoločnosti rodinou Š., ktorej členovia sú dnes zastúpení v predstavenstve tejto spoločnosti a v dozornej rade. V konaní považoval tiež za preukázané, že prvý SKP úpadcu Elektrosvit Nové Zámky - M.. N. P. bol odvolaný zo svojej funkcie správcu pre odbornú nespôsobilosť. Taktiež listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov mal za preukázané, že druhý SKP - žalobca pokračoval v podozrivých aktivitách, ktoré spočívali v nevýhodných predajoch majetku z konkurznej podstaty, v nedôslednom vymáhaní pohľadávok a uplatňovaní práv voči predchádzajúcemu správcovi M.. P.. Považoval za potrebné brať do úvahy aj výsledky konkurzného konania a uspokojenie jednotlivých veriteľov v konkurze, kde čisté obchodné imanie úpadcu v odhadovanej hodnote cca 600 miliónov Sk sa podarilo správcovi speňažiť v sume cca 58 miliónov Sk, pričom na výkon správy bolo z tejto sumy vynaložených cca 48 miliónov Sk. Z konkurzného spisu spisovej značky 3K 238/98 vo veci úpadcu Elektrosvit Nové Zámky (č. l. 1535 až 1569) vyplýva, že činnosť a nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami úpadcu okrem žalovaného 2/ a ďalších malých veriteľov napádala aj Slovenská konsolidačná a.s., ako jeden z rozhodujúcich veriteľov v konkurze na Elektrosvit Nové Zámky. 19. Súd prvej inštancie vychádzal tiež z vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe, že ju považuje za absurdnú a šikanóznu vzhľadom na to, že bol so žalobcom v dlho trvajúcom spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, v ktorom bol úspešný a toto považuje za revanš. Mal za to, že vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti SR a k orgánom činným v trestnom konaní sa ako veriteľ má právo dožadovať vysvetlení. Bol podpredsedom predstavenstva spoločnosti Elsvit a.s. Nové Zámky a spolumajiteľom uvedenej spoločnosti, ktorá bola majiteľom spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s., v ktorej bol tiež členom predstavenstva a finančným riaditeľom. Uviedol, že bol protiprávne zbavený akcionárskych práv v spoločnosti Elsvit a.s. predsedom predstavenstva O.. M. Š. - (splnomocneným zástupcom správcu konkurznej podstaty L.. A. A.), ktorý svojou odbornou nespôsobilosťou vyvolal konkurz na majetok vlastnej spoločnosti a spolu so synom O.. O. Š. - splnomocneným zástupcom správcu konkurznej podstaty L.. A. A. mimoriadnym spôsobom profitovali z majetku konkurznej podstaty v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní. Z týchto pozícií sa preto žalovaný 2/ musel zaoberať nakladaním s majetkom spoločnosti. Výsledkom toho bolo niekoľko sťažností na činnosť SKP a trestných oznámení voči O.. M. Š. a správcom konkurznej podstaty. Na základe nezvratných podkladov podal trestné oznámenia voči SKP samotný sudca M.. A.. Kauza Elsvit a.s. a Elektrosvit a.s. je predmetom komplexného vyšetrovania, ktoré vykonáva Úrad boja proti korupcii prezídia policajného zboru, odbor boja proti korupcii západ v Nitre pod Č. A. - XXX/BPK- R. - XXXX. V článku pod názvom „A.H. Z. A. V. A. I.“ uverejnenom v denníku A. dňa 29.10.2004 sú uvedené niektoré jeho tvrdenia, ktoré poskytol redaktorovi denníka, pričom ide podľa neho o informácie pravdivé, pravdu neskresľujúce. 20. Z výsluchu žalovaného 2/ zistil, že v spoločnosti Elektrosvit a.s. vykonával funkciu člena predstavenstva v období od 28.11.1995 do 16.09.2001. Zároveň bol v tejto spoločnosti zamestnaný ako finančný riaditeľ, pričom jeho pracovný pomer bol tesne pred vyhlásením konkurzu skončený okamžitým skončením, ktoré napadol súdnou žalobou, v ktorej bol úspešný. V spoločnosti Elsvit a.s. vykonával funkciu člena predstavenstva a bol zároveň podpredsedom predstavenstva, pričom táto spoločnosť privatizovala 97 % akcií spoločnosti Elektrosvit. Potvrdil, že informáciu, ktorú uverejnil denník A. 29.10.2004, poskytol novinárovi pánovi M., pričom za touto informáciou si stojí. Považoval za nepochopiteľné, že žalobu podal žalobca v súvislosti s predmetným článkom iba proti nemu a nie proti iným osobám, ktorých citácie sú v článku uvedené a sú podľa neho omnoho závažnejšie. Na spoločnosť Elektrosvit a.s. bol vyhlásený konkurz v roku 1998, ktorý bol zamietnutý, následne v roku 2000 bol vyhlásený ďalší konkurz, kedy bol ustanovený za SKP M.. N. P. a v priebehu roka 2001 došlo k zmene správcu a týmto sa stal žalobca. Potvrdil tiež, že väčšina nezákonných aktivít v súvislosti s predajom majetku Elektrosvit Nové Zámky a.s. prebehla za obdobie, v ktorom bol SKP N. P., ktorý bol vyškrtnutý zo zoznamu SKP z dôvodu, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Redakciu Pravdy navštívil z vlastného podnetu, informácie a listinné podklady poskytol redaktorovi M.. K tomuto kroku pristúpil po tom, čo jeho predošlé upozornenia na kroky SKP neboli riešené a inú možnosť už nemal. Predtým viackrát písomne žiadal SKP M.. P. a potom aj žalobcu o to, aby ho prijali a aby im mohol predložiť listinné dôkazy o tom, že postup pri konkurze nie je v súlade s právnym poriadkom. Jeho záujem o spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze vyplynul z toho, že táto bola vo vlastníctve spoločnosti Elsvit a.s., v ktorej bol akcionárom a tieto akcie mu protiprávnym spôsobom odňal M. Š.. Tento postup uplatnil i voči inému akcionárovi a s týmito neprávom odňatými akciami hlasoval na valných zhromaždeniach spoločnosti. Po vyhlásení konkurzu bol O.. O. Š. vymenovaný M.. P. za jeho splnomocneného zástupcu a v neskoršom období sa stal členom predstavenstva spoločnosti Nový Elektrosvit a.s. Nové Zámky. Po neúspechu o prijatie u SKP sa obrátil so sťažnosťou na ministra spravodlivosti M.. Č. a M.. U. a na Krajský súd v Bratislave. Výsledok týchto sťažností bol taký, že súdy nemôžu zasahovať do procesného postupu konkurzného súdu, keď žalovaný 2/ upozornil, že sa v nich nehovorí ani o tom, či konkurzy prebiehajú plne v súlade so zákonom. Keďže ho odpovede z týchto inštitúcií neuspokojovali, predložil dokumentáciu o porušení zákona a jeho pripomienky boli čiastočne akceptované žalobcom a aj sudcom M.. A. tým, že v decembri 2004 podal M.. A. trestné oznámenie na M.. P.. Na činnosť SKP sa nesťažoval iba on, ale aj ostatní veritelia, ktorí sa domáhali výmeny správcov a dokonca aj zaujatosti konkurzného sudcu. Tieto skutočnosti sú uvedené v konkurznom spise, keď jedným zo sťažovateľov bola Uni banka a.s. - veriteľ spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze a predaj spomínanej haly uvádzaný v článku za 4.000.000,-Sk sa týka práve tohto záložného veriteľa, ktorý v rozvrhovom konaní inkasoval necelých 1,2 milióna Sk, pričom hodnota nehnuteľností bola ohodnotená na sumu 42.000.000,-Sk. Predaj tejto haly sa uskutočnil v 9. kole verejného ponukového konania. Tento objekt odkúpila spoločnosť Ardoc Bratislava za 4.000.000,- Sk a následne ho predala spoločnosti Elisium, ktorá bola 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Elektrosvit Svatabořice a.s, ktorej majoritným majiteľom bol O.. O. Š. s podielom 71,7 % akcií. Spoločnosť Elisium je v súčasnosti vo vlastníctve O. Š.. Táto spoločnosť následne predala halu uvedenú v článku z 29.10.2004 kórejskej spoločnosti za kúpnu cenu 38.000.000,-Sk. Podľa žalovaného 2/ bolo 9. kolo predaja manipulované v tom, že spoločnosť Ardoc predložila dve ponuky, ktoré boli rozdielne čo do obsahu i čo do ceny a uchádzala sa o súbor nehnuteľností pozostávajúcich z piatich objektov, ktoré boli v 9. kole súdom schválené, neboli tam zahrnuté pozemky o výmere asi 22.000 m2, ktoré boli súdom dodatočne legalizované jeho opravným uznesením a to asi o 2 - 3 roky neskôr. Kúpna zmluva podpísaná žalobcom obsahuje okrem uvedených nehnuteľností aj iné nehnuteľnosti, ktoré neboli schválené konkurzným súdom a zmluva je viacerými dodatkami menená z dôvodu, že kataster odmietol povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre nezrovnalosti v predkladaných údajoch a údajoch vedených v katastri. Podľa jeho názoru aktíva spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze boli vedome podhodnocované. V rámci konkurzného konania Elektrosvitu Nové Zámky a.s. nebol zriadený veriteľský výbor a jeho zriadenia sa domáhali i iní veritelia, pretože veriteľské práva kontroly si veritelia nemohli uplatniť iným spôsobom. Nemali informácie, akým spôsobom je nakladané s konkurznou podstatou. Podľa žalovaného 2/ spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze mala v čase vstupu do konkurzu aktíva 700.000. 000,- Sk vrátane dcérskych spoločností a podľa rozvrhového uznesenia bol dosiahnutý výťažok 59.000.000,- Sk, z toho 48.000.000,- Sk bolo vynaložených na správu konkurznej podstaty. Odsek v článku z 29.10.2004 začínajúci sa "M. D. A." sa týka M.. P. a žalobcu sa obsahovo týka až nasledujúci odsek začínajúci sa slovami "V. D. Č. A.". 21. Z podania Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č.p.: KRP - 283/JKPB - 2006 zo 16.10.2006 súd prvej inštancie zistil, že vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ v Nitre sp. zn. ČVS: G.- XX/OVVKF - XXXX bolo dňa 16.10.2002 podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona v súvislosti so spoločnosťou, Elektrosvit Nové Zámky a.s. Komárňanská cesta 3, Nové Zámky. 22. Vychádzal z obsahu výpovede svedka S. M. - autora článku, podľa ktorého v článku zo dňa 26.10.2004 s názvom "A. F.R. V. S. G. na Y." bol uvedený titulok článku v takejto forme z dôvodu, že titulky spravidla nerobí autor článku, ale na ňom participujú aj iné osoby, ako napríklad editori jednotlivých strán a podobne. Pri výbere titulkov platí zásada, že tento má byť čo najjednoduchší a má stručne a výstižne vyjadrovať obsah článku a mal by upútať pozornosť čitateľov, pričom v predmetnom článku nie je meno SKP spomínané a tak svedkovi nie je zrejmé, prečo je tento článok predmetom konania. Článok z 26.10.2004 je obsahovo zameraný na Nový Calex, pričom svedok sa opakovane pokúšal kontaktovať s SKP O. S., avšak bezvýsledne. Podľa svedka článku zo dňa 29.10.2004 pod názvom "A. Z. A. V. A. I." predchádzali informácie týkajúce sa sudcu I. A.H. a iných konkurzných sudcov Krajského súdu v Bratislave, ktoré vyplývali z tlačovej konferencie konanej na ministerstve spravodlivosti v súvislosti s konaním konkurzných sudcov. Pri spracovaní predmetného článku svedok získaval ďalšie konkrétne údaje v rozhovoroch s akcionármi Elektrosvitu (aj so žalovaným 2/), telefonicky hovoril s odborovým predákom Elektrosvitu. Pri spracovaní článku vychádzal z materiálu ministerstva spravodlivosti s názvom "R. G." zo dňa 04.06.2004, sťažnosti žalovaného 2/ zo 07.06.2004 adresovanej ministrovi spravodlivosti a Krajskému súdu v Bratislave, z odpovedí Krajského súdu v Bratislave adresovaných žalovanému 2/ zo dňa 16.10.2002 a 05.10.2004, z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.07.2000 sp. zn. 3K 238/98, z uznesenia KÚV v Nitre zo dňa 16.10.2002 ČVS : G.-XX/ OVVK-XXXXPR, ktorým bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin podvodu, týkajúci sa prevodu akcií zo dňa 18.6.1997, na základe ktorej sa spoločnosť Elsvit a.s. Nové Zámky stala majoritným 98 % akcionárom spoločnosti Elektrosvit, zo žiadosti žalovaného 2/ adresovanej M.. A. zo dňa 18.10.2004 o preverenie postupu SKP v konkurznom konaní sp. zn. 3K 238/98, z odpovede M.. B. Z. zo dňa 30.09.2004 žalovanému 2/, z oznámenia žalobcu zo dňa 22.08.2001, v ktorom žiada Krajský súd v Bratislave o zmenu opatrenia súdu zo dňa 26.07.2000, týkajúceho sa podmienok speňažovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty, zo žiadostí M.. N. zo dňa 10.07.2001 adresovanej Krajskému súdu v Bratislave k č.k. 3K 238/98, v ktorom trvá na zvolení veriteľského výboru, z návrhu Poľnobanky zo dňa 28.10.2001 adresovanej M.. A.Š. na zvolanie schôdze veriteľov, z písomnosti zo dňa 04.12.2000 - vyhlásenie akcionárov spoločnosti Elektrosvitu Nové Zámky a.s. adresovanej SKP, aby bezodkladne zamedzil pokračujúcej činnosti štatutárnych orgánov spoločnosti Elektrosvit a.s. a podnikol právne kroky na navrátenie majetku spoločnosti Eelektrosvit Svatabořice a.s. a Elektrosvitu Ostrava. Svedok uviedol, že informácia v článku z 29.10.2004 uvedená v prvej vete sa týka pána P., časť uvedená v 3. odseku sa týka žalobcu. Svedok sa snažil informácie overiť u žalobcu, čo sa mu nepodarilo. Svedok vysvetlil skutočnosť, že v článku je chybne uvedené, že trestné stíhanie pre podozrenie z tunelovania a podvodov, ktoré „sprevádzajú“ konkurz v Elektrosvite malo byť správne uvedené slovo „ predchádzajú“, čo bolo zrejme spôsobené pri redigovaní textu. 23. Z výsluchu svedka M.. I. A. súd prvej inštancie zistil, že obsah predmetných článkov pozná (boli predmetom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn. 11 C 116/2004 vo veci jeho ochrany osobnosti) s tým, že ich považuje za zaujaté a tendenčné. Má za to, že celý predaj majetku úpadcu prebehol transparentne. Celý systém predaja bol zrealizovaný tak, že v 1. kole sa majetok ponúkal za cenu určenú v znaleckom posudku, ktorý musel byť pre každý majetok vypracovaný a v ďalších kolách sa cena majetku postupne znižovala. S prácou žalobcu ako SKP bol spokojný a nemá voči nej výhrady. Mal vedomosť o tom, že aktivity žalobcu v rámci konkurzu Elektrosvitu označil za podozrivé a žiadal vysvetlenie od správcu respektíve od súdu žalovaný 2/ a pán O. (zrejme zamestnanec Elektrosvitu). Činnosť správcu považoval za efektívnu. V rámci konkurzov družstiev niekedy majetok odpredávajú za 5 % z ceny, aby sa aspoň pokryli potrebné náklady. Považoval za bežnú vec pri konkurzoch, že správcovia spolupracujú s inými osobami, napríklad štatutármi úpadcu, a označil za možné, že v prípade tohto konkurzu žalobca splnomocnil k istým úkonom aj iné osoby. Nevedel, či to bol konkrétne O.. O. Š.. Celý konkurz bol podľa svedka poznamenaný zlými vzťahmi medzi pôvodným a novým vedením úpadcu, pričom spory žalovaného 2/ so Š. presiahli rozumnú hranicu. Mal vedomosť o tom, že žalobca sa cítil článkom v Pravde z 29.10.2004 dotknutý. 24. Z výsluchu svedka M.. A. F. zistil, že v období roku 2000 vykonával funkciu v predstavenstve spoločnosti Elsvit, Elektrosvit Svatabořice a bol členom dozornej rady Elektrosvitu Ostrava. Taktiež bol členom predstavenstva Nového Elektrosvitu a predmetom kúpy touto spoločnosťou bola iba rozpracovaná výroba a materiálové zásoby Elektrosvitu. Nový Elektrosvit zakladali právnické osoby Elsvit a.s. a Elektrosvit Ostrava s.r.o.. Žalobcu ako správcu konkurznej podstaty zastupoval iba ako podnikový právnik, neskôr ako komerčný právnik a advokát, nikdy nebol jeho zástupcom v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní. Pre žalobcu robil jednu právnu analýzu. 25. Z výsluchu svedka O. Š. súd prvej inštancie zistil, že v priebehu roka 2005 bol ustanovený valným zhromaždením do funkcie člena predstavenstva spoločnosti Elsvit, keď táto zmena nie je zapísaná v obchodnom registri pre prebiehajúci súdny spor. Funkciu člena predstavenstva Nový Elektrosvit a.s. vykonával v rokoch 2002 až 2005. V spoločnosti Elektrosvit Svatabořice vykonáva funkciu v dozornej rade od roku 2002 ako jej predseda. V spoločnosti Elektrosvit Ostrava s.r.o. vykonával od roku 2002 funkciu v dozornej rade, táto spoločnosť bola akcionárom spoločnosti Nový Elektrosvit. V spoločnosti Unico Trade je konateľom od januára 2002 ako aj spoločníkom, pričom táto spoločnosť má nad 50 % v spoločnosti Elektrosvit Ostrava. V spoločnosti Elisium je svedok konateľom, druhým konateľom je jeho otec M. Š.. Informácie v článku považoval za zavádzajúce a hodnotiace úsudky za neodborné a neobjektívne. Predaj majetku úpadcu mohol byť realizovaný len v medziach platného zákona s predpísaným postupom pri speňažovaní majetku a preto nie je podľa neho možné vôbec hovoriť o prednostnom predaji ani o predaji za výrazne podhodnotené ceny. Hala VPS bola odpredaná víťazovi 9. kola konkurzného spoločnosti ARDOC s.r.o. za 4.000.000 Sk, keď sa v predošlých kolách nepodarilo halu odpredať. Ďalší predaj bol na spoločnosť Elisium s odstupom asi 6 mesiacov okolo 7 až 9.000.000 Sk. Cenu, za ktorú odpredala spoločnosť Elisium predmetnú halu ďalšiemu obchodnému partnerovi, svedok neuviedol z dôvodu, že je viazaný obchodným tajomstvom zo zmluvy. V čase uverejnenia článku svedok nemal majetkovú účasť v spoločnosti Elisium, v čase výsluchu ju mal. Pokiaľ ide o konštatovanie o vytunelovaní Elektrosvitu, ide podľa neho o veľmi tvrdé vyjadrenie prevzaté z vyjadrenia pána C.U., pričom sa jedná o jeho hodnotiaci úsudok. V súvislosti s odpredajom majetku z konkurznej podstaty Elektrosvitu boli súdne spory. V rámci splnomocnenia, ktoré mu udelil žalobca ako SKP, svedok pripravoval kúpne zmluvy, zastupoval úpadcu na súdnych pojednávaniach, avšak nespeňažoval majetok úpadcu. Je možné, že svedok bol M.. P. písomne splnomocnený na zastupovanie vo všetkých právnych veciach a úkonoch týkajúcich sa právnej agendy úpadcu. Svedok bol uvedený ako kontaktná osoba v 9. kole na odpredaj haly VPS. Časové rozpätie medzi odkúpením tejto haly spoločnosťou ARDOC s r.o. a následným odpredajom spoločnosti Elisium bolo minimálne pol roka. Podľa svedka je možné, že Nový Elektrosvit nadobudol nejaký majetok, ktorý pôvodne patril Elektrosvitu Nové Zámky. Vo vlastníctve spoločnosti Nový Elektrosvit bol lis Diffenbacher, ktorý bol v minulosti vo vlastníctve Elektrosvitu a.s. Celú situáciu vníma svedok ako osobný spor medzi jeho otcom M. Š. a žalovaným 2/. 26. Súd prvej inštancie vychádzal tiež z obsahu výpovede svedka O.. M. Š., že je predsedom predstavenstva spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze, pričom bol zároveň splnomocneným zástupcom správcu konkurznej podstaty tejto spoločnosti a kontaktnou osobou poverenou správcom konkurznej podstaty pri predaji majetku spoločnosti. Ďalej je predsedom predstavenstva spoločnosti Elsvit a.s. Elektrosvit Nové Zámky a.s. bol sprivatizovaný spoločnosťou Elsvit a.s., pričom cez spoločnosť Elsvit a.s. je svedok vlastníkom 40 % akcií Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze. V spoločnosti Nový Elektrosvit a.s. vykonával svedok funkciu člena dozornej rady, nevie uviesť majetok, ktorý patril spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s. a ktorý skončil v majetku spoločnosti Nový Elektrosvit a.s.. Má vedomosť o tom, že hala VPS bola znaleckým posudkom ohodnotená na sumu okolo 40.000.000 Sk, s tým, že bola predaná v 9. kole spoločnosti ARDOC Bratislava za sumu okolo 4.000.000 Sk. Táto spoločnosť halu predala ďalšej spoločnosti a tá ju predala kórejskej spoločnosti. Trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi pre podozrenie z tunelovania a podvodov prebehlo, obvinený bol svedok a žalovaný 2/ a ďalší členovia predstavenstva, pričom toto konanie bolo zastavené. Vyšetrovanie bolo rozsiahle, orientované hlavne na privatizáciu. Uverejnené články považuje svedok za profesionálne nepresné, keď nebol poskytnutý priestor aj druhej strane. Nepresnosti v článku podľa svedka boli uvedené zámerne žalovaným 2/, čím chcel podľa svedka docieliť, aby boli trestne stíhaní a vyšetrovaní. Svedok je konateľom spoločnosti Elisium a jeho syn O.. O. Š. je vlastníkom tejto spoločnosti. Spoločnosť Elisium ovláda cez obchodný podiel spoločnosť Elektrosvit Nové Zámky a.s. V ponukových kolách na odpredaj majetku Elektrosvit Nové Zámky a.s. bol v inzerátoch označený ako kontaktná osoba väčšinou svedok. Hala VPS bola predaná v 9. ponukovom kole približne za sumu 4.000.000 Sk a kúpila ju spoločnosť ARDOC s.r.o. Spoločnosť ARDOC s.r.o. predala halu VPS spoločnosti Elisium približne za 7.000.000 Sk. Spoločnosť Elisium predala túto halu spoločnosti Shing Yung Precision približne za 35.000.000 Sk. V minulosti patrilo 51 % akcií Elektorsvitu Svatabořice spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s. Svedok je členom predstavenstva a dozornej rady Elektrosvitu Svatabořice a jeho syn O.. O. Š. je majiteľom 51% akcií tejto spoločnosti. Svedok potvrdil, že podpísal kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva medzi Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze a spoločnosťou AGROFORS s.r.o. Čeľadice, ktorej predmetom boli stroje a zariadenia v hodnote 250.000 Sk bez DPH, medzi ktorými bol hydraulický lis Difenbacher a ktorú dodatočne musel konvalidovať žalobca ako SKP Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze. 27. Z dôkazov predložených žalovaným 2/ (zmluva o prevode vlastníckeho práva k stroju - lis Difenbacher v hodnote podľa znaleckého posudku 5.924.000 Sk medzi Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze ako nadobúdateľom a ELSVIT a.s. ako prevodcom zo dňa 16.03.2001, započítanie pohľadávok zo dňa 29.06.2001 medzi Elektrosvit Nové Zámky a.s. a Elsvit a.s., kúpna zmluva medzi predávajúcim Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze v zastúpení žalobcom ako SKP a AGROFORS,s.r.o. ako kupujúcim zo dňa 20.12.2001, časti znaleckého posudku číslo 38/ 2005) mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetný lis v hodnote stanovenej znaleckým posudkom zo dňa 15.03.2001 v sume 5.924.000 Sk bol ocenený ďalším znaleckým posudkom zo dňa 31.10.2001 na sumu 508.000 Sk, pôvodne nadobudnutý spoločnosťou Elektrosvit Nové Zámky a.s. v konkurze za cenu 5.924.000 Sk, následne bol predmetom zápočtu dňa 29.06.2001 v hodnote 5.924.000 Sk, ďalej bol odpredaný žalobcom ako SKP kúpnou zmluvou z 20.12.2001 (pôvodne podpísanou O.. M. Š.) za sumu 150.000 Sk bez DPH, od 01.01.2002 sa nachádzal ako majetok spoločnosti Nový Elektrosvit a.s. Nové Zámky v hodnote 72.000 Sk. 28. Z listu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2004 - odpoveď na sťažnosť žalovaného 2/ na postup správcov konkurznej podstaty podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že podľa vyjadrenia zákonného sudcu počas spravovania konkurznej podstaty správcom M.. N. P. pravdepodobne došlo k neoprávnenému započítaniu pohľadávok medzi úpadcom a spoločnosťou ELSVIT. Keďže zákonný sudca nemal k dispozícii potrebné doklady, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel až z listu sťažovateľa a stanoviska súčasného SKP L.. A., vec postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Dňa 06.08.2001 bol súdom ustanovený za nového SKP L.. A., v činnosti ktorého nebolo zistené doposiaľ žiadne pochybenie, resp. porušenie zákona, sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. 29. Po takomto ustálení skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že článok 10. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje slobodu prejavu, ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov, keď sloboda prejavu obsahuje slobodu názoru a slobodu informácie. V súvislosti s právom na informáciu poukázal na judikatúru, ktorá priznáva významnú úlohu masovokomunikačným prostriedkom v tom, že ich základnou funkciou je šíriť myšlienky a informácie o otázkach verejného záujmu, s čím je spojené právo verejnosti tieto informácie prijímať. Zastal názor, že právo na slobodu prejavu je obmedzené právom každej fyzickej osoby na ochranu osobnosti, resp. u právnickej osoby právom na ochranu jej dobrej povesti, preto právo na slobodu prejavu musí byť s citovanými právami fyzickej a právnickej osoby vo vzájomnej vyváženosti. Konštatoval, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu do osobnostných práv, ktorý je možno kvalifikovať ako neoprávnený, t. j. protiprávny a nedovolený. Za neoprávnený označil taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, keď ho možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti fyzickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Uviedol, že pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, keď v takom prípade sa skúma, či existoval dostatočný skutkový podklad pre napadnuté hodnotiace úsudky. 30. Zhrnul, že žalobca sa domáha práva na ochranu osobnosti, preto mal za potrebné, aby v konaní preukázal 1/ neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť či ohroziť osobnosť fyzickej osoby, 2/ ujmu alebo nemajetkovú ujmu v jednotlivých oblastiach integrity fyzickej osoby (česť, ľudská dôstojnosť, meno, vážnosť, súkromie), keď v určitých prípadoch musí táto ujma spočívať v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, 3/ príčinnú súvislosť medzi 1/ a 2/. Argumentoval, že zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. 31. Poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej média majú právo na ospravedlniteľný omyl a treba uznať, že často disponujú informáciami, ktoré je potrebné zverejniť vo verejnom záujme v čo najkratšom čase a nebolo by spravodlivé požadovať od médií, aby informácie zverejňovali až vtedy, keď bude ich pravdivosť potvrdená s úplnou istotou (Sunday Times, v. Spojené Kráľovstvo), čo by mohlo zmariť včasné poskytovanie informácií vo veciach verejného záujmu s tým, že novinári konajú v dobrej viere. Medzi dôvody, ktoré vylučujú neoprávnenosť zásahu, označil skutočnosť, že k zásahu do dobrej povesti došlo v súvislosti s výkonom iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, napr. výkonom práva kritiky, keď je potrebné skúmať okolnosti každého prípadu, intenzitu tvrdeného porušenia práva, aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. 32. Konštatoval, že v tomto spore vystupujú proti sebe dve základné práva - právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti. Slobodu prejavu vyložil vo vzťahu k ostatným právam a slobodám, t.j. k právu žalobcu na dobrú povesť. Rovnováhu verejného a súkromného záujmu mal za dôležité kritérium na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (PL ÚS 7/96), t.j. v akom rozsahu možno priznať právo vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Pri posudzovaní hodnotiacich úsudkov mal ochranu výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu (s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu) intenzívnejšiu ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení). Mal za to, že preháňanie a zveličenie skutočností nerobia sami o sebe hodnotiaci úsudok nedovoleným a ani prípadná zaujatosť kritika neumožňuje bez ďalšieho urobiť záver, že kritizujúci vybočil z prejavu, ktorý možno označiť za primeraný. Podľa súdu prvej inštancie iba v prípadoch, keď kritike úplne chýba akýkoľvek vecný základ, pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie, treba ju považovať za neprimeranú. 33. Vychádzal z existencie verejného záujmu na tom, aby mal každý možnosť participovať na celospoločenskej diskusii svojimi hodnotiacimi úsudkami. Pre posúdenie legitimity prejavu mal za základné kritéria - ciele a motív prejavu, racionálny základ prejavu, spôsob a forma prezentácie názorov či informácií, keď ide o posúdenie primeranosti kritiky, či vybočuje zo všeobecne zdieľaných hodnôt a princípov a či ide už o zneužitie práv podľa článku 10 Dohovoru. Kritiku označil za primeranú, ak je vecná, konkrétna a nemá za cieľ uraziť a zasiahnuť dobrú povesť. 34. Konštatoval, že prostriedkami súdnej ochrany osobnosti človeka v zmysle § 13 ods. 1 OZ sú najmä : 1./ návrh na upustenie od neoprávneného zásahu (tzv. negatórna žaloba), 2./ návrh na odstránenie následkov (tzv. reštitučná žaloba) a 3./ návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba). V tomto smere sa riadil intenciami zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý mu uložil povinnosť súdu posúdiť prioritne žalobcom uplatnený nárok vo vzťahu k žalovanému 1/ z hľadiska nárokovateľnosti jednotlivých častí petitu žaloby, keď žalobca sa domáha vydania súdneho rozhodnutia, ktorým dôjde k určeniu, že zverejnením článkov dňa 26.10.2004 a 29.10.2004 došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Uložil mu najskôr subsumovať uplatnený nárok proti žalovanému 1/ pod jednotlivé nároky v zmysle § 13 OZ a posúdiť tak, či uplatnený nárok môže byť z hľadiska hmotnoprávneho dôvodný, keď vo veci bude potrebné právne posúdenie otázky, či ide o žalobu na zdržanie sa zásahov do osobnostných práv žalobcu, alebo o žalobu na odstránenie dôsledkov tohto zásahu, resp. o žalobu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a až po tomto právnom posúdení zaoberať sa otázkou, či existuje u žalobcu aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému 1/, ktoré možno priznať len za situácie, že samotná konštatácia neoprávneného zásahu do osobnostných práv nie je postačujúca. 35. V tomto smere súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle doterajšej judikatúry žalobcom požadované určenia vo vzťahu k obom žalovaným možno považovať z hľadiska hmotnoprávneho za dovolené a je možné ich subsumovať pod prostriedky ochrany osobnosti, čo je vyjadrené v § 13 ods. 1 OZ slovom najmä. Okrem žalôb na zdržanie sa zásahov a žalôb na odstránenie následkov zásahu sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany. Takouto inou formou ochrany sú žaloby o určenie, že určitým spôsobom sa zasiahlo do práv osobnosti žalobcu, alebo žaloby o určenie, že určité výroky sú nepravdivé (Sborník stanovisek, závěrú, rozború a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudú a soudních rozhodnutí NS 1964- 1969, sv III, SEVT, Praha 1980 str. 208-209). 36. Uviedol, že žalobca sa vo vzťahu k žalovanému 1/ domáha určenia, že zverejnením článkov v denníku A. dňa 26.10.2004 a 29.10.2004 došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Súd prvej inštancie skúmal predmetné články - ich obsah a celkové vyznenie vzhľadom na skutočnosti, ktoré z nich vyvodzoval žalobca vo vzťahu k svojej osobe, ktoré uviedol v žalobe a v priebehu konania. Na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že v čase uverejnenia článkov sa médiá dlhodobo zaoberali problematikou konkurzov, konkurzných sudcov a správcov konkurzných podstát, a to na základe materiálu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 04.06.2004 a následnej tlačovej konferencie k téme zneužitých konkurzov, ktorá sa venovala tomu, ako sa zdravé podniky mohli dostať do konkurzu, nakladaniu s majetkom úpadcov, ustanovovaní správcov konkurznej podstaty mimo poradia a pod. Mal za preukázané, že autor vychádzal z oficiálneho materiálu ministerstva spravodlivosti verejne dostupného pod názvom Zneužité konkurzy, išlo o legitímnu tému, ktorá bola v popredí záujmu okrem denníka A. viacerých printových médií (C. D., Z., A.). 37. Zaujal názor, že ani jeden z článkov nebol zameraný na osobu žalobcu, ale na tému zneužitých konkurzov so zameraním na činnosť konkurzného sudcu A., čo vyplýva z titulkov týchto článkov. Dospel k záveru, že článok zo dňa 26.10.2004 s názvom "A. F.R. V. S. G. na Y." sa obsahovo týkal výlučne spoločnosti Nový Calex a.s. Zlaté Moravce, v ktorom žalobca nikdy nebol správcom konkurznej podstaty, keď jeho meno v článku nie je uvedené. Posúdil, že článok je zameraný na sudcu A. (opakovane sa uvádza jeho meno a rozoberá sa jeho činnosť v priebehu konkurzného konania tohto úpadcu), ktorý bol v tom čase v súvislosti s ustanovovaním správcov konkurznej podstaty mimo poradia disciplinárne stíhaný. Mal za to, že spájanie tohto článku so žalobcom z dôvodu, že bol správcom konkurznej podstaty úpadcu Calex Zlaté Moravce a.s., je nenáležité, keď závery, ktoré uvádza žalobca vo vzťahu k svojej osobe (dojem, že ako SKP čelí trestnému stíhaniu) podľa súdu prvej inštancie z článku vôbec nevyplývajú. Vyhodnotil, že článok obsahuje dostatok informácií, z ktorých je zjavné, ktorého úpadcu sa článok týka. 38. Konštatoval, že v tomto smere mu odvolací súd uložil povinnosť posúdiť oprávnenie žalovaného 1/ v nadpise tohto článku použiť zjednodušenie vytýkané žalobcom, t.j. neuvedenie celého názvu relevantného úpadcu v nadpise článku, a zistiť, či nadpis ako súčasť celkového článku je natoľko podstatná a dominantná, vzhľadom na použitý tvar a veľkosť písma v tom - ktorom prípade, že môže čitateľa nabádať k skresľovaniu vlastných hodnotiacich úsudkov, napriek skutočnosti, že v článku uverejnené výroky sú pravdivé. 39. Po opätovnom oboznámení sa s obsahovou a grafickou stránkou nadpisu článku zo dňa 26.10.2004 s názvom "A. F. V. S. G. na Y." súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k neprípustnému zjednodušeniu zo strany vydavateľa. Prihliadol pri tom aj na skutočnosť, že hoci v nadpise je uvedené „S. G. na Y.“, v samotnom článku sa trikrát uvádza údaj „D. Y.“. Zastal názor, že ani priemerného čitateľa nemohlo toto zjednodušenie nabádať k skresľovaniu vlastných hodnotiacich úsudkov, keď autor článku v nadpise veľkým tučným písmom oboznámil čitateľa s hlavnou témou článku, ktorou bola činnosť konkurzného sudcu A. a téma zneužitých konkurzov. Keďže žalobca sa volá A. A., súd prvej inštancie právne uzavrel, že nemohlo ani len týmto nadpisom dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. 40. Vo vzťahu k článku zo dňa 29.10.2004 tiež poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorý súdu prvej inštancie vytkol, že nerozlišoval dôsledne medzi zodpovednosťou žalovaného 1/ a zodpovednosťou žalovaného 2/ a neposudzoval uplatnený nárok z hľadiska pasívnej legitimácie v konaní, keď sa nezaoberal posúdením, či zásah do osobnostných práv tvrdený žalobcom vyvolal alebo nevyvolal žalovaný 2/ tým, že žalobcu kritizoval, alebo žalovaný 1/ tým, že výroky žalovaného 2/ šíril, nakoľko posúdenie vecnosti a primeranosti kritiky produkovanej a šírenej periodickou tlačou a kritiky produkovanej fyzickou osobou nie sú identické, keď intenzita zásahu spôsobeného masovokomunikačnými prostriedkami je rozsiahlejšia a spôsobuje výraznejší zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, avšak zároveň je potrebné mať na zreteli ústavou garantované právo i povinnosť získavania a šírenia informácií, rovnako i právo verejnosti na sprostredkovanie informácií prostredníctvom tlače, čo v prípade kritiky produkovanej fyzickou osobou absentuje a v jej prípade je potrebné mať na zreteli jedine právo na slobodu prejavu. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že v tejto súvislosti nevykonal vo vzťahu k tejto kritike test proporcionality v zmysle platnej a ustálenej judikatúry. 41. V tomto smere súd prvej inštancie dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného 2/ v tomto konaní je daná tým, že hoci on sám svoju kritiku žalobcu priamo neuverejnil, sprístupnil túto informáciu žalovanému 1/, čo taktiež možno považovať za šírenie. 42. V konaní rozsiahlym dokazovaním ustálil, že prevažná časť uverejnených informácií bola pravdivá - že prvý SKP M.. N. P. bol odvolaný z funkcie pre odbornú nespôsobilosť, že majetok úpadcu sa cez reťaz nadväzujúcich prevodov dostal do spoločnosti, v ktorej mal účasť žalobcov zástupca (O.. O. Š.), že hala VPS bola počas konkurzu predaná za 4 milióny Sk a následnými prevodmi v konečnom dôsledku odpredaná kórejskej spoločnosti za 35 miliónov Sk (hodnota haly podľa znaleckého posudku 42 miliónov Sk), že majetok úpadcu sa dostal aj do spoločnosti Nový Elektrosvit (napr. lis Diffenbacher). 43. Poukázal na to, že podľa žalobcu výroky obsiahnuté v tomto článku zasiahli do jeho práva na ochranu osobnosti, keď mala byť nimi znížená jeho vážnosť a povesť v spoločnosti (keď bol vykreslený ako správca konkurznej podstaty, ktorý pokračuje v podozrivých aktivitách, podieľa sa na lacnom výpredaji v konkurze spriazneným osobám, predal výrobnú halu a pozemky spriaznenej spoločnosti za 4 milióny Sk, hoci znalecká hodnota bola 42 miliónov, poveril syna jedného z privatizérov, aby speňažoval najlukratívnejší majetok Elektrosvitu, G. Z. A. V. A. R. H., na R. Č. O. R. H. Z.). V tomto smere sa súd prvej inštancie nestotožnil s uvedenými pocitmi žalobcu a opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol osobou záujmu predmetného článku. Konštatoval, že celkové vyznenie článku pranieruje významný spoločenský jav, akým v tom čase boli zneužité konkurzy, použité výrazové prostriedky nevybočovali z hraníc slušnosti a vecnosti (podozrivé aktivity) a vo vzťahu k žalobcovi informácie uvedené v článku neboli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. 44. Pripomenul výhradu odvolacieho súdu, že vo vzťahu k tomuto článku uverejnenému žalovaným 1/ v denníku A. opäť opomenul posúdiť skutočnosť, či použité zjednodušenia v texte článku v tom zmysle, že jeho autor pri podávaní informácií nerozlišoval dôsledne medzi do úvahy prichádzajúcimi úpadcami a správcami konkurzných podstát týchto úpadcov, boli prípustné, alebo či v dôsledku skutočnosti, že vyvolávali u čitateľa možnosť vytvoriť si vlastný negatívny hodnotiaci úsudok pod vplyvom tohto zjednodušenia, nepredstavujú nelegitímny zásah do osobnej sféry žalobcu. 45. Po opätovnom posúdení obsahu predmetného článku „A. Z. A. V. A. I.“ zo dňa 29.10.2004 súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj podtitulom článku s názvom „V. V. A. I.“ autor uviedol podľa rokov sled udalostí, čím poskytol čitateľovi prehľad, aby si sám mohol utriediť informácie v ňom uvedené. Hoci článok obsahuje určité zjednodušenia týkajúce sa problematiky podozrenia zo zneužívania konkurzov, vo svetle judikatúry ESĽP ich považoval za nespôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Zaujal názor, že v danom prípade cieľom autora článku nebolo diskreditovať, kriminalizovať a škandalizovať osobu žalobcu, ale informovať o spoločenskom probléme, ktorým sa zoberalo ministerstvo spravodlivosti s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré sa v konaní preukázali. 46. Opätovne priblížil obsah výpovede autora článku, že sa snažil informácie si overiť aj u žalobcu, čo sa mu však nepodarilo. Uviedol, že nemal pochybnosť o tomto tvrdení napriek tomu, že žalobca to popieral, nakoľko táto skutočnosť je uvedená aj v predmetnom článku (A. Z. A. R. S. A. G. H. A., V. Z. M. A.. D. M. V. G. Z.S. S. I. A. A.). Vyhodnotil, že autor článkov vynaložil primerané úsilie na zistenie faktov o predmetných konkurzných konaniach a tiež poskytol priestor žalobcovi na vyjadrenie. Prihliadol na to, že proces speňažovania majetku úpadcu sa síce realizoval vo verejných ponukových konaniach, po ktorých však nasledovala reťaz predajov (a to v krátkych časových intervaloch), ktorých výsledkom boli skutočnosti uvedené v článku a predmetný konkurz sa mohol javiť ako zneužitý (analytik D.). 47. Súd prvej inštancie právne posúdil, že v prípade výrokov, ktoré sú v predmetnom článku a ktorých autorom je žalovaný 2/, ide o jeho hodnotiace úsudky, ktoré vychádzajú z jeho praxe dlhoročného člena vedenia (finančný riaditeľ) a podpredsedu predstavenstva spoločnosti Elsvit a.s. Nové Zámky a spolumajiteľa uvedenej spoločnosti, ktorá bola majiteľom spoločnosti Elektrosvit Nové Zámky a.s., v ktorej bol tiež členom predstavenstva. Uviedol, že hodnotiace úsudky požívajú vysokú mieru ochrany a keďže sú vyjadrením subjektívneho názoru, nepodliehajú dokazovaniu. Požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku nemožno splniť a takáto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru. Hodnotiaci úsudok však môže byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu, čo v tomto prípade podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané. Výroky žalovaného 2/ posudzoval v kontexte celých článkov ako celku a nie jednotlivé výroky izolovane a to s prihliadnutím na ciele, ktoré daný prejav sledoval, ktorými bolo poukázanie na postup osôb zúčastnených na konkurze pri speňažovaní majetku úpadcu, čo bola v tom čase téma všeobecného záujmu. Vzal do úvahy, že žalovaný 2/ ako bývalý finančný riaditeľ spoločnosti úpadcu mal prehľad o hodnote majetku a dostatok relevantných informácií k uvedeniu predmetných úsudkov. Z tohto pohľadu jeho hodnotiace úsudky súd prvej inštancie posúdil ako nevybočujúce z medzí sledovaného cieľa, ktorým bolo poukázanie na to, ako sa nakladá s majetkom úpadcu pri jeho speňažovaní, keď na základe aj jeho podnetov v rámci konkurzu dal konkurzný sudca podnet orgánom činným v trestnom konaní a žalobca ako SKP podal trestné oznámenie a žalobu o náhradu škody voči bývalému SKP M.. P. z dôvodu porušenia povinností správcu konkurznej podstaty. 48. Poukázal na dokazovaním zistenú skutočnosť, že žalovaný 2/ ako jeden z konkurzných veriteľov nebol jediný, kto kritizoval priebeh predmetného konkurzného konania, ktoré skutočnosti vyplývajú jednak z predmetného článku (citácia Š. C. „G.Í. Z. X. Z. A. X. S. I. D. M. A.“) ako aj z konkurzného spisu úpadcu 3K 238/98- č.l. 1535-1569. 49. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (nález č. II.ÚS 152/08), podľa ktorej treba zvážiť v každom konkrétnom prípade, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým použitím princípu proporcionality, t.j. vyvažovaním jednotlivých chránených práv, pričom neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je daná vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, že to nemožno tolerovať v demokratickej spoločnosti, skúmal - 1/ kto je kritizovaný 2/ čo je kritizované 3/ kde a za akých okolností a 4/ akým spôsobom boli tvrdenia zverejnené. 50.Súd prvej inštancie dospel k týmto záverom: 1/ Kto je kritizovaný - predmetom kritiky žalovaného 2/ je fyzická osoba - správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie súdom na základe zákona zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, kde má vymedzené svoje práva a povinnosti a zodpovednosť. Mal za to, že u žalobcu ako správcu konkurznej podstaty je hranica prípustnej kritiky značne širšia oproti ostatným fyzickým osobám. 2/ Čo je kritizované - žalovaný 2/ v predmetnom článku z 29.10.2004 kritizuje postup v rámci konkrétneho konkurzu pri speňažovaní majetku úpadcu, čo súd prvej inštancie označil za v tom čase tému všeobecného záujmu. Vychádzal z európskej judikatúry, podľa ktorej právo na slobodný prejav je konštruktívnym znakom demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace úsudky. V tomto smere mal za to, že téma zneužitých konkurzov bola v čase, keď žalovaný 2/ poskytol informácie k článku žalovanému 1/ legitímna a považoval ju za vec verejnú, ku ktorej sa možno vyjadrovať a zaujímať k nej stanoviská. 3/ Výroky žalovaného 2/, ktoré sú predmetom článku z 29.10.2004, boli uverejnené v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou umiestnenom v spravodajskej časti denníka ako jedno z hodnotení v rámci konkurzného konania spoločnosti Elektrosvit. Svoju kritiku žalovaný 2/ poskytol na šírenie žalovanému 1/ v čase, keď téma zneužitých konkurzov rezonovala vo verejnosti po zverejnení oficiálneho materiálu MS SR. 4/ V rámci hodnotiaceho úsudku (kritiky) žalovaný použil preháňanie, zveličenie (poslúžil Elektrosvit spriazneným osobám na lacný výpredaj majetku v konkurze), avšak súd prvej inštancie sa oprel o európsku judikatúru, v zmysle ktorej k prebudeniu verejnosti z letargie je niekedy nutné použiť aj ostrejšie výrazy, ktoré by za iných okolností mohli byť považované za urážlivé (Ligens v. Rakúsko, Prager a Oberschlick v. Rakúsko), keď požiadavka, aby každá kritika mala umiernenú podobu, by zbavovala (na škodu veci) kritiku určitého emocionálneho náboja, ktorý má často svoje opodstatnenie. 51. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa ďalej domáhal určenia, že časť článku uverejnená v denníku A. dňa 29.10.2004 s názvom "A.H. Z. A. V. A. I." - "I. A. W. F. R. G. S. S. D. H. Z.C. proti D. A. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.", je nepravdivá. 52. V tomto smere mal za preukázané z výsluchov svedkov a správ vyšetrovateľov, že konkurzné konanie úpadcu Elektrosvit Nové Zámky a.s. bolo sprevádzané civilnými súdnymi spormi týkajúcimi sa započítania pohľadávok, náhrady škody voči bývalému SKP M.. P. a vyšetrovaniami policajnými orgánmi. V článku spomínané trestné stíhanie v Nitre sa týkalo podvodov pri privatizácii Elektrosvitu, teda nie konkurzu tohto úpadcu, preto išlo o nepresnú informáciu, zo širšieho pohľadu však podľa súdu prvej inštancie nie o nepravdivú. Označil za bežné, že periodická tlač, ktorá je určená pre informovanie najširšej verejnosti, sa môže v určitom rozsahu dopustiť aj zjednodušenia, či skreslenia, pričom je dôležité, aby celkové vyznenie podávanej informácie zodpovedalo pravde. V tomto smere vykonané dokazovanie podľa súdu prvej inštancie potvrdilo, že skutočnosti bezprostredne súvisiace s konkurzom Elektrosvitu Nové Zámky a.s. boli predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní pred aj počas konkurzu. 53. Pokiaľ žalobca poukazoval na motív uverejnenia predmetných článkov v súvislosti s konkurzným konaním, ktoré viedol sudca A. vo veci Plastika a.s. Nitra, súd prvej inštancie na tieto skutočnosti dokazovanie nevykonával (navrhnutými svedkami na pojednávaní dňa 18.04.2016 - L.. L. O., M.. M. B., M.. M. N., ktorí mali skutočnosti týkajúce sa konkurzného konania Plastika, a.s., ktoré podľa názoru navrhovateľa súvisí so sériou článkov, ktoré boli publikované v denníku A. a ktoré sa týkajú sudcu M.. A.), majúc za to, že sa netýkali žalobcu, ale ako sám žalobca uviedol, týkali sa konkurzného sudcu I. A., ktorý sa svojich práv domáhal v inom konaní. 54. Na základe pokynu odvolacieho súdu doplnil súd prvej inštancie dokazovanie vykonaním dôkazu - odborným posudkom vypracovaným expertom na žurnalistickú etiku V. Š. z 31.01.2007 (doplneným 21.02.2007), pričom však tento dôkaz nepovažoval po právnej stránke za relevantný vo vzťahu k posúdeniu existencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, keďže bol zameraný na posúdenie profesionality a etiky novinárskej práce v článkoch denníku A. v období od 22.10.2004 do 05.11.2004. Vyhodnotil, že aj v prípade, že by predmetné články nespĺňali etické kritériá novinárskej etiky, neznamenalo by to automaticky porušenie práv žalobcu z hľadiska občianskoprávnej ochrany osobnosti, keď posúdenie článkov z hľadiska občianskoprávnej ochrany osobnostných práv prináleží súdu. Z tohto dôvodu preto nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom W.. Š. k otázke porušeniu novinárskej etiky. 55. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ nie je dôvodná pre nedostatok právneho základu uplatnených nárokov, nakoľko v tomto prípade je potrebné uprednostniť právo na slobodu prejavu pred právom žalobcu na ochranu dobrej povesti. Vzhľadom na to, že mal za nepreukázaný neoprávnený zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv na ochranu dobrej povesti žalobcu, žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že v konaní mal za nepreukázaný neoprávnený zásah zverejnením informácií predmetnými článkami objektívne spôsobilý privodiť ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv žalobcu, posúdením výšky žiadanej nemajetkovej ujmy sa nezaoberal. 56. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). V konaní úspešnému žalovanému 1/ priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a úspešnému žalovanému 2/ ich náhradu nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnil. 57. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP titulom svedočného zaplateného zo štátnych prostriedkov. 58. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas v celosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žaloba a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a s tým spojené odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedol, že ťažiskovou témou oboch relevantných článkov bola téma tzv. konkurznej mafie a je potrebné na ne pozerať optikou času, kedy boli zverejnené. Mal za to, že nerešpektovali prezumpciu neviny, keď žalovaný 1/ podľa neho nepostupoval citlivo, ale účelovo sa sústredil na sudcu A. a jeho konkurzné konania. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej je potrebné skúmať okrem obsahu aj formu písomného prejavu, keď v prípade informovania médiami o trestnej činnosti je potrebné mať na zreteli spomínanú prezumpciu neviny. Tvrdil, že v článku „A. Z. A. V. A. I.“ bolo uverejnených viac nepravdivých faktov, z ktorých sa vyvodilo viac neprimeraných hodnotiacich úsudkov objektívne spôsobilých zasiahnuť do jeho osobnostných práv pokiaľ ide o jeho vážnosť a povesť v spoločnosti. Namietal, že s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, keď sa jeho osobnosti dotklo to, že bol priradený k aktérom tunelovania, korupcie, podozrivých aktivít a pod. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nebol predmetom záujmu tohto článku, keď mu vytkol i to, že sa nevysporiadal s pravdivosťou alebo nepravdivosťou faktov v ňom uverejnených. Pri riešení konfliktu práva na informácie s právom na ochranu osobnosti postupoval podľa neho arbitrárne, nezohľadnil, že v relevantných článkoch išlo o kritiku súdnej moci a otázky „kto, čo, ako, kde, za akých okolností a ako skúmal len vo vzťahu k výrokom žalovaného 2/. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto označil za nepreskúmateľné, keď odpovede na tieto otázky vo vzťahu k žalovaným článkom publikovaným žalovaným 1/ absentujú. Vytkol súdu prvej inštancie, že medzi otázkami selektoval a neodpovedal na otázku „kto“ kritizuje. V súvislosti s objektom kritiky poukázal na judikatúru týkajúcu sa kritiky súdnej moci ako celku, ktorá má širšie medze, a kritiky jednotlivých sudcov, kde sú hranice menšie, keď sudcovia vyšších súdov musia zniesť kritiku ostrejšiu než sudcovia nižších súdov. Odôvodnenie rozhodnutia mal za vnútorne rozporné, keď súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že u žalobcu ako správcu konkurznej podstaty je hranica prípustnej kritiky širšia, na strane druhej však uviedol, že žiaden z článkov nie je zameraný na jeho osobu a ich témou boli zneužité konkurzy a činnosť sudcu A.. Vyjadril názor, že žalobcu je potrebné považovať za predstaviteľa justície, nakoľko je osobou zapojenou do činnosti justície, keď súd prvej inštancie podľa neho neprípustne nerozlíšil medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym hľadiskom pri odpovedi na otázku „kto“ je kritizovaný. V súvislosti s odpoveďou a otázku „čo“ je kritizované poukázal na odbornú literatúru, ktorá rozlišuje medzi kritikou rozhodnutia a kritikou osoby pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, keď súdu prvej inštancie vytkol, že nerozlíšil, či predmetom kritiky žalovaného 2/ bol postup žalobcu ako správcu konkurznej podstaty alebo jeho osoba. Zaujal názor, že v článku išlo o kritiku jeho osoby spôsobilú ohroziť jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. V súvislosti s miestom kritiky súdu prvej inštancie vytkol, že nezohľadnil, že išlo o kritiku v médiu s celoštátnou pôsobnosťou, pri ktorej akceptovateľným miestom kritiky mali byť podľa neho súdy, resp. iné orgány verejnej moci, kde mohol žalovaný 2/ kritiku uplatniť ako účastník konkurzného konania, keď v danom prípade je potrebné brať zreteľ na dosah kritiky odvysielanej celoštátnym médiom. Súd prvej inštancie podľa neho len lakonicky skonštatoval, že kritika prebehla v médiu s celoštátnou pôsobnosťou, avšak nevysvetlil tým, ako toto skutkové zistenie ovplyvnilo jeho rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie nepochopil význam odpovedí na otázky v zmysle judikatúry ESĽP, keď navyše neodpovedal ani na otázku „kedy“ bola kritika realizovaná. Pri odpovedi na otázku „ako“ bolo kritizované, súdu prvej inštancie vytkol, že nezohľadnil, že išlo o kritiku súdneho konania, z ktorého dôvodu by mala byť kritika uvážlivejšia, keď mal za to, že použité prostriedky neboli proporcionálne k sledovanému cieľu. Pokiaľ ide o konštatáciu súdu prvej inštancie, že „prevažná časť uverejnených informácií“ bola pravdivá, vytkol súdu prvej inštancie nepresnosť a neurčitosť v tom, že nevymedzil, ktoré fakty považoval za pravdivé na základe akých dôkazov a ktoré nie. Pokiaľ mal za pravdivú informáciu o odvolaní M.. P. z funkcie SKP, namietal, že neuviedol, z akých dôkazných prostriedkov vychádzal, keď právna úprava podľa vyhl. MS SR č. 493/1991 Z.z. odvolanie z funkcie pre odbornú nespôsobilosť neumožňovala. Ak súd prvej inštancie označil za pravdivú informáciu, že sa majetok úpadcu dostal do spoločnosti s účasťou žalobcovho zástupcu, namietal, že neuviedol, či považoval za pravdivý v článku uverejnený fakt, že malo ísť o prednostný predaj majetku za výrazne podhodnotené ceny. 59. Žalobca v rámci podaného odvolania ďalej namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že autor článkov vynaložil primerané úsilie o overenie si informácií, čo sa mu však nepodarilo, keď nevysvetlil, na základe akých úvah k tomuto záveru dospel. Pripomenul obsah svedeckej výpovede autora článku, že sa o spojenie s ním len pokúsil, avšak nekontaktoval sa na jeho mail ani mobil, keď sa pokúšal kontaktovať len na pevnú telefonickú linku. Žiaden novinár ho však neoslovil. Mal za to, že pokus autora článku o kontaktovanie sa s ním preukázaný nebol, keď samotná informácia v článku, že „nedostihnuteľný je aj konkurzný správca v Elektrosvite“ priamo vyvracia údajné skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že autor mu poskytol priestor na vyjadrenie, keď danú svedeckú výpoveď súd prvej inštancie nevyhodnotil v spojení s ostanými dôkazmi, konkrétne s výpoveďou žalobcu, ktorý pokus o skontaktovanie sa s ním poprel. Namietaný záver súdu prvej inštancie označil za neodôvodnený, keď snaha autorov o overenie si uverejnených informácií označil v zmysle ústavnej judikatúry za podstatnú. Uviedol, že autor vychádzal len z neoverených informácií poskytnutých žalovaným 2/. Kontakt s autorom článku poprela i Krajská prokuratúra v Nitre, rovnako svedkovia A. a O. Š.. Ak súd prvej inštancie uvedenú podstatnú okolnosť, či žalobca bol alebo nebol autorom článku kontaktovaný, neuviedol do zisteného skutkového stavu, konanie podľa neho zaťažil procesnou vadou s následkom nesprávnosti jeho rozhodnutia. 60. Pripomenul, že pokiaľ ide o určenie nepravdivosti tvrdenia, že „I. A. W. F. R. G. S. S. D. H. Z.C. proti D. A. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.“, žiadal v konaní pred súdom prvej inštancie vypočuť svedkov spôsobilých vyjadriť sa k tomu, že séria článkov o sudcovi A. súvisela s konkurzným konaním vedeným proti Plastika Nitra, a.s. personálne prepojenej s vydavateľstvom denníka A., ktoré dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal majúc za to, že články sa ho netýkali. Uvedené vysporiadanie sa s jeho námietkou súdom prvej inštancie považoval za nedostatočné, keď nezohľadnil jeho argumentáciu, že žalovaný 1/ ako predstaviteľ tlače podrobil medializácii konkurzného sudcu A. v čase rozhodovania o konkurze Plastika Nitra, a.s. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania v súlade s pokynom odvolacieho súdu znaleckým posudkom W.. Š. o nedodržaní zásad žurnalistickej etiky namietal, že znalca nevypočul, čím neúplne zistil skutkový stav a pokyn odvolacieho súdu nerešpektoval. Tiež poukázal na nerešpektovanie pokynu odvolacieho súdu v tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so žalobným petitom, nakoľko podľa jeho názoru neujasnil, o akú z alternatívnych žalôb na ochranu osobnosti v danom konaní ide. Namietal nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie spočívajúceho v nedodržaní postupu podľa ust. § 118 ods. 2 OSP, podľa ktorého je súd povinný vykonať skutkové hodnotenie. V súlade s uvedeným súd prvej inštancie potom neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa neho žiaden zistený skutkový stav, čím došlo k porušeniu ust. § 157 os. 2 OSP o náležitostiach odôvodnenia rozsudku. Napadnutý rozsudok označil za vecne nesprávny, nezákonný, čím neprispieva k zvyšovaniu dôvery občanov k práci justície. 61. Žalovaný 1/ sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.07.2016, ktorým žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca v odvolaní vytrhuje časti odôvodnenia napadnutého rozsudku z kontextu a sám si odporuje, ak namieta neúplne zistený skutkový stav a pritom žiada rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Vyjadril názor, že konanie pred súdom prvej inštancie nie je poznačené žiadnou z vytýkaných procesných vád, keď zamietnuté dokazovanie výsluchom svedkov by bolo nadbytočné, odôvodnenie rozhodnutia považoval za zodpovedajúce zákonu a súd prvej inštancie sa v ňom podľa jeho názoru vysporiadal s celou argumentáciou oboch strán sporu. Ohľadom posudku W.. Š. uviedol, že nejde o znalecký posudok a o osobu znalca, keď v iných obdobných súdnych konaniach nebol zohľadnený. Mal za to, že súd prvej inštancie zistil riadne skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Poukázal na to, že v žiadnej časti niektorého z článkov nebolo uvedené ako nezákonné alebo trestné akékoľvek konanie žalobcu, ktorý nebol spájaný s trestnou činnosťou, len sa v článku uvádzala možnosť personálneho prepojenia. Článok sa týkal profesie žalobcu a nie jeho súkromia, keď sa mohol domáhať ochrany len v súvislosti s týmito informáciami a nie v súvislosti s informáciami o M.. A.. Podľa neho sa v článkoch nejednalo o kritiku súdnej moci. Skutkové tvrdenia mal za preukázané a kritiku za primeranú. Pokiaľ ide o výsluch svedka M. uviedol, že nie je úlohou konajúceho súdu svedeckú výpoveď spochybniť, keď bol svedok poučený o následkoch krivej výpovede. Pravdivosť obsahu jeho svedeckej výpovede naopak žalobca nevyvrátil. Poukázal na to, že v odvolaní žalobca spochybňuje správnosť záverov jednotlivých častí rôznych viet, resp. slov, pričom predmetom žaloby bol celý obsah článkov, ktorých témou bola v tom čase exponovaná téma zneužitých konkurzných konaní. Konštatoval, že súd nemôže odôvodnenie rozhodnutia koncipovať podľa predstáv žalobcu. Poukázal na výsledky súdnej praxe v konaniach o ochranu osobnosti o úlohe médií ako strážneho psa demokracie, o zvýšenej ochrane šírenia informácií vo veciach verejného záujmu, o väčšej miere kritiky u osôb verejne známych a verejne činných, o publikovaní informácií na základe dostupného skutkového stavu, o zvýšenej ochrane tvrdení urobených v dobrej viere a o práve médií na ospravedlniteľný omyl, o predvídateľnosti a primeranosti sankcie za poškodenie dobrej povesti a o možnosti zásahu do práva na slobodu prejavu len v prípade nevyhnutnosti. Zhrnul, že inkriminovaný článok písal novinár s privilegovaným postavením a s právom na šírenie informácií, obsahoval informácie o osobe verejne činnej, týkal sa nakladania s majetkom úpadcov a tým výkonu verejnej funkcie, pri ktorej je možné kritiku považovať za neprimeranú len vtedy, ak nevychádza z vecného základu. Tiež poukázal na súdnu judikatúru, podľa ktorej v niektorých prípadoch musí byť sloboda prejavu uprednostnená i v prípade, ak prejav má určité nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Upriamil pozornosť na povinnosť tlače šíriť informácie a myšlienky verejného záujmu v spojení s právom verejnosti na prijímanie týchto informácií, keď novinárska sloboda zahŕňa možné uchýlenie sa k určitému stupňu nadsázky alebo provokácie. Pokiaľ ide o výklad čl. 10 ods. 2 Dohovoru, poukázal na európsku judikatúru, podľa ktorej prídavné meno „nevyhnutný“ implikuje existenciu tlaku spoločenskej potreby, ako aj na právo novinára spoľahnúť sa na pravdivosť poskytnutých informácií z určitých zdrojov, taktiež na možnosť tlače uchyľovať sa k určitým zjednodušeniam, keď celkové vyznenie informácie zodpovedá pravde. Podľa nálezov Ústavného súdu ČR IV.ÚS 146/04 a I.ÚS 156/99 každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Čl. 10 Dohovoru totiž i podľa judikatúry ESĽP nezakazuje diskusiu alebo šírenie prijatých informácií, aj keď u nich existujú silné pochybnosti o ich pravdivosti, nakoľko v opačnom prípade by boli ľudia pozbavení práva vyjadriť názory na výroky zverejnené v médiách. Mal za potrebné prihliadnuť na to, že autor článkov vychádzal z informácií poskytnutých mu príslušnými orgánmi alebo fyzickými osobami. 62. Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaný 1/ argumentoval, že nebola v konaní preukázaná značná miera zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu a ani príčinná súvislosť medzi článkom a údajnými následkami v osobnostnej sfére žalobcu, keď priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu by v danom prípade podľa neho nezodpovedalo žiadnemu z dôkazov v konaní vykonaných. 63. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť. Mal za to, že žalobca sa opakovane opiera o nepravdivé a ním vykonštruované formulácie a ignoruje dôkazy a skutkové zistenia. Inkriminovaný článok podľa neho nemohol postihnúť celú šírku nehorázneho vyplienenia majetku spoločnosti Elektrosvit v prospech spoločnosti Š. ako splnomocneného zástupcu žalobcu a schránkovej spoločnosti VINACO HOLDING LIMITED. Zisk mala podľa neho i spoločnosť právneho zástupcu žalobcu. Uviedol citáciu z uznesenia NS SR 2Obo7/2009, podľa ktorého konkurz spoločnosti Elektrosvit bol podvodný. Dospel preto k presvedčeniu, že pri konkurze tejto spoločnosti išlo o organizovaný postup úzkej skupiny osôb jasne identifikovateľných, smerujúcich k vlastnému obohateniu na úkor veriteľov, ktorému pokušeniu málokto odolá, ako uviedol analytik D.. Poukázal na fotodokumentáciu založenú v spise o stykoch so sudcom A.. Priebeh konkurzného konania označil za zmanipulovaný na úkor veriteľov, ktorých pohľadávky neboli v konkurze uspokojené vo výške 550 mil. Sk, keď títo sú na rozdiel od žalobcu a M.. A. dotknutými subjektmi. Uviedol, že i konkurzný spis obsahuje sťažnosti veriteľov, keď až po ich neakceptovaní sa obrátil na médiá. Vyjadril názor, že je správna i kritika sudcov a správcov konkurzných podstát preto, že sú hrozbou demokracie a zákonnosti. Za nehorázny označil dôkaz z obsahu konkurzného spisu, ktorým žalobca žiadal o speňaženie majetku mimo dražby a ubezpečoval, že navrhnutým spôsobom speňaženia majetku sa dosiahne čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu. Svedka M.. F. označil za tunelára majetku Elsvit, a.s. Nové Zámky, ktorej dcérskou spoločnosťou bol Elektrosvit, a.s. Žalobu voči jeho osobe mal za šikanóznu, keď v konkurze bol zatajený rozsiahly majetok, bol rozpredaný majetok úpadcu a došlo k vykázaniu obrovského mínusu imania a spoločnosť mala byť vymazaná z Obchodného registra, keď výpis z OR je v rozpore s uvedeným a v roku 2007 boli do orgánov spoločnosti zapísaní ako členovia predstavenstva samozvanci M. Š. O. Š.. Prípad uvedeného konkurzu by mala podľa neho riešiť NAKA SR. 64. Ďalšie písomné podania strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali. 65. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 66. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 67. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsudkom a dôvodmi odvolania prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci dostatočne skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu na ochranu osobnosti proti žalovaným 1/, 2/ v súvislosti s relevantnými článkami uverejnenými v denníku A.. 68. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 08.09.2015 č.k. 4Co 17/2013-1384, ktorým zrušil pôvodne vydaný rozsudok súdu prvej inštancie vo veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorého právnym názorom vysloveným v tomto odôvodnení odvolacieho rozhodnutia bol súd prvej inštancie podľa ust. § 226 OSP platného v čase vydania preskúmavaného rozsudku a v čase konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, viazaný, a v ktorom sa odvolací súd nestotožnil s jeho ustálením skutkového deja vo vzťahu k žalovanému 1/, že ani jeden z relevantných článkov nebol zameraný na osobu žalobcu, ale na tému zneužitých konkurzov a konkurzného sudcu A., t.j. na tému verejného záujmu, keď podľa jeho odôvodnenia sa článok zo dňa 26.10.2004 obsahovo týkal výlučne spoločnosti Nový Calex, a.s. Zlaté Moravce, v ktorom žalobca nikdy nebol správcom konkurznej podstaty. Vo vzťahu k článku uverejnenému v denníku A. dňa 26.10.2004 s názvom „A. F. V. S. G. na Y.“ mal za to, že súd prvej inštancie k uvedenému právnemu záveru dospel predčasne bez vykonania náležitého dokazovania a jeho právneho posúdenia, keď síce so zreteľom na právo novinárov na zjednodušovanie šírených informácií, obmedzeného však povinnosťou podávať informácie bez skresľovania tak, aby následkom skreslenej či neúplnej informácie nebola difamácia fyzickej osoby, a to i na pozícii osoby verejne činnej, nedostatočne posúdil oprávnenie žalovaného 1/ v článku v jeho časti nadpisu použiť zjednodušenie, vytýkané žalobcom, t.j. neuvedenie celého názvu relevantného úpadcu v nadpise článku. Súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal dokazovanie a nevyhodnotil preto ani jeho výsledky ohľadom skutočnosti, či nadpis ako súčasť celkového článku, je natoľko podstatná a dominantná, vzhľadom na použitý tvar a veľkosť písma v tom- ktorom prípade, že môže čitateľa nabádať k skresľovaniu vlastných hodnotiacich úsudkov, napriek skutočnosti, že v článku uverejnené výroky sú pravdivé. 69. Vo vzťahu k článku zo dňa 29.10.2004 s názvom „A. Z. A. V. A. I.“ súdu prvej inštancie vytkol, že predtým, ako zaujal názor, že prevažná časť informácií uvedených v článku bola pravdivá a mal za to, že žalobca nebol osobou jeho záujmu, keď článok pranieroval významný spoločenský jav, akým boli v tom čase zneužité konkurzy, opomenul posúdiť skutočnosť, či použité zjednodušenia v texte článku v tom zmysle, že jeho autor pri podávaní informácií nerozlišoval dôsledne medzi do úvahy prichádzajúcimi úpadcami a správcami konkurzných podstát týchto úpadcov, boli prípustné, alebo či v dôsledku skutočnosti, že vyvolávali u čitateľa možnosť vytvoriť si vlastný negatívny hodnotiaci úsudok pod vplyvom tohto zjednodušenia, nepredstavujú nelegitímny zásah do osobnej sféry žalobcu. Taktiež mu vytkol, že nedostatočne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania i vo vzťahu k požadovanému určeniu, že časť článku uverejnená v denníku A. dňa 29.10.2004 pokiaľ ide o informáciu, že „I. A. W. F. R. G. S. S. D. H. Z. proti D. A. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.“ je nepravdivá. 70. Odvolací súd dal do pozornosti potrebu prehodnotenia zamietnutia návrhu na vykonanie dokazovania odborným posudkom W.. V. Š. zo dňa 31.1.2007 doplneným dňa 21.2.2007. Prioritne mu však uložil povinnosť posúdiť žalobcom uplatnený nárok vo vzťahu k žalovanému 1/ z hľadiska nárokovateľnosti jednotlivých častí petitu žaloby, keď žalobca sa domáha vydania súdneho rozhodnutia, ktorým dôjde k určeniu, že zverejnením článkov dňa 26.10.2004 a 29.10.2004 došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Označil za potrebné, aby súd prvej inštancie najskôr uplatnený nárok proti žalovanému 1/ subsumoval pod jednotlivé nároky v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka a posúdil tak, či uplatnený nárok môže byť z hľadiska hmotnoprávneho dôvodný. Považoval za potrebné právne posúdenie otázky, či ide o žalobu na zdržanie sa zásahov do osobnostných práv žalobcu, alebo o žalobu na odstránenie dôsledkov tohto zásahu, resp. o žalobu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, a až po tomto právnom posúdení zaoberať sa otázkou, či existuje u žalobcu i nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému 1/, ktoré možno priznať len za situácie, že samotná konštatácia neoprávneného zásahu do osobnostných práv nie je postačujúca. 71. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolaciemu súdu sa odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto častí javilo ako nepreskúmateľné pre jeho protirečivosť v tom smere, že na jednej strane v odôvodnení tejto časti rozhodnutia posudzuje hodnotiace výroky žalovaného 2/ uverejnené v článku zo dňa 29.10.2004 z hľadiska vecnosti kritiky žalovaného 2/, keď v ďalšej časti odôvodnenia uvádza, že podľa jeho názoru cieľom autora článku a žalovaných nebolo diskriminovať, kritizovať a škandalizovať osobu žalobcu, ale informovať o spoločenskom probléme. Mal za to, že autor článkov vynaložil primerané úsilie na zistenie faktov a poskytol žalobcovi primeraný priestor na vyjadrenie. Odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že nerozlišoval dôsledne medzi zodpovednosťou žalovaného 1/ a zodpovednosťou žalovaného 2/ a neposudzoval uplatnený nárok z hľadiska pasívnej legitimácie v konaní, nezaoberal sa posúdením, či zásah do osobnostných práv tvrdený žalobcom vyvolal alebo nevyvolal žalovaný 2/ tým, že žalobcu kritizoval, alebo žalovaný 1/ tým, že výroky žalovaného 2/ šíril, keď práve posúdenie pasívnej legitimácie v spore označil pre spôsob vykonávania dokazovania vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku za prioritné, pretože posúdenie vecnosti a primeranosti kritiky produkovanej a šírenej periodickou tlačou a kritiky produkovanej fyzickou osobou nie sú identické, keď intenzita zásahu spôsobeného masovokomunikačnými prostriedkami je rozsiahlejšia a spôsobuje výraznejší zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, avšak zároveň je potrebné mať na zreteli ústavou garantované právo i povinnosť získavania a šírenia informácií, rovnako i právo verejnosti na sprostredkovanie informácií prostredníctvom tlače, čo v prípade kritiky produkovanej fyzickou osobou absentuje a v jej prípade je potrebné mať na zreteli jedine právo na slobodu prejavu. Vyhodnotil za dôvodnú vtedajšiu odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal vo vzťahu k tejto kritike test proporcionality v zmysle platnej a ustálenej judikatúry. 72. V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť riadiť sa všetkými vyššie uvedenými právnymi argumentmi a so zreteľom na ne doplniť dokazovanie, resp. už vykonané dokazovanie posúdiť v širších vyššie uvádzaných súvislostiach. 73. Po opätovnom predložení veci súdom prvej inštancie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti preskúmavanému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie taktiež žalobu vo vzťahu k obom žalovaným v celosti zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa jeho intenciami vyslovenými v zrušujúcom uznesení zo dňa 08.09.2015 č.k. 4Co17/2013-1384 v novom konaní dôsledne riadil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne i správne právne posúdil. 74. Pri preskúmavaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku je potrebné vychádzať z petitu žaloby, ktorým žalobca v občianskom súdnom konaní ovládanom dispozičnou zásadou ako „dominus litis“ určuje predmet konania, keď konajúci súd je viazaný petitom žaloby, nesmie stranám sporu priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, než aké sú navrhované a svojím rozhodnutím musí žalobný petit úplne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov v ust. § 153 ods. 2 OSP platného do 30.06.2016. Podľa uvedenej zásady potom platí, že i dôvodnosť nároku uplatneného žalobou sa posudzuje podľa požadovaného petitu. 75. Vychádzajúc z petitu žaloby ustáleného uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 09.03.2010 č.k. 20C 17/2005-910, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2010, predmetom preskúmavaného konania bol nárok žalobcu na ochranu jeho osobnosti odvodzujúc ho z dvoch článkov uverejnených v denníku A., ktorého vydavateľom je žalovaný 1/, a to článok zo dňa 26.10.2004 s názvom „A. F. V. S. G. na Y.“ a článok zo dňa 29.10.2004 s názvom „A. Z. A. V. A. „.I.“. 76. Vo vzťahu k prvému uvedenému článku žalobca žiadal vo vzťahu k žalovanému 1/ určiť, že jeho zverejnením došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a od žalovaného 1/ žiadal zaplatiť sumu 165.969,59 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k tomuto článku súd prvej inštancie pôvodne žalobu zamietol majúc za to, že sa článok obsahovo týkal výlučne spoločnosti Nový Calex, a.s. Zlaté Moravce, v ktorom žalobca nikdy nebol správcom konkurznej podstaty. Vo vzťahu k článku uverejnenému v denníku A. dňa 26.10.2004 s názvom „A. F. V. S. G. na Y.“ mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie k uvedenému právnemu záveru dospel predčasne bez vykonania náležitého dokazovania a jeho právneho posúdenia, či zjednodušením označenia úpadcu v nadpise článku nedošlo k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti žalobcu a či cieľom tohto zjednodušenia nebola jeho difamácia. Taktiež mu uložil povinnosť žalobou uplatnený nárok na určenie prioritne subsumovať pod niektorý z nárokov podľa ust. § 13 OZ. 77. Súd prvej inštancie po zopakovaní a doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu a po opätovnom právnom posúdení veci vo vzťahu k článku zo dňa 26.10.2004 dospel k záveru, že žalobcom požadované určenie je možné subsumovať pod dovolené a možné prostriedky ochrany osobnosti v zmysle ust. § 13 ods. 1 OZ, a to vychádzajúc z dikcie tohto ustanovenia, kde sú tieto prostriedky vymedzené demonštratívne slovom najmä, preto okrem žalôb na zdržanie sa zásahov a na ich odstránenie sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany, keď takouto formou podľa súdu prvej inštancie môže byť práve určenie, že určitým spôsobom (zverejnením) sa zasiahlo do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Súd prvej inštancie skúmal obsah článku a jeho celkové vyznenie a vzal do úvahy, že téma zneužitých konkurzov bola v danom čase vysoko aktuálna, autor vychádzal z oficiálneho materiálu Ministerstva spravodlivosti SR verejne dostupného pod názvom Zneužité konkurzy. Vyhodnotil, že článok nebol zameraný na osobu žalobcu a obsahovo sa týkal výlučne spoločnosti Nový Calex, a.s. Zlaté Moravce, v ktorom žalobca nikdy nebol správcom konkurznej podstaty. Zistil, že jeho meno v článku nie je uvedené, keď sa v ňom opakovane uvádza iba meno sudcu A. a rozoberá sa jeho činnosť. Mal za nenáležité spájanie žalobcu s článkom výlučne z dôvodu, že bol správcom konkurznej podstaty úpadcu Calex Zlaté Moravce, a.s., nakoľko podľa súdu prvej inštancie žalobcom uvádzané dojmy, že ako správca konkurznej podstaty čelí trestnému stíhaniu, z článku nevyplývajú. Po opätovnom posúdení obsahovej a aj grafickej stránky nadpisu dospel k záveru, že nedošlo k neprípustnému zjednodušeniu zo strany vydavateľa pokiaľ ide o neuvedenie celého názvu úpadcu do nadpisu článku, keď prihliadol na skutočnosť, že v samotnom texte článku sa trikrát uvádza celý názov úpadcu „Nový Calex“. Mal za to, že ani priemerného čitateľa nemohlo toto zjednodušenie nabádať k skresľovaniu vlastných hodnotiacich úsudkov, keď autor článku v nadpise veľkým tučným písomnom oboznámil čitateľa s hlavnou témou článku (činnosť konkurzného sudcu A. a zneužité konkurzy). Vzhľadom na to, že žalobca sa volá A. A. právne uzavrel, že nadpisom článku nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. 78. S uvedeným vyhodnotením zisteného skutkového stavu a jeho právnym posúdením vo vzťahu k článku zo dňa 26.10.2004 sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na určenie, že zverejnením článku došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, takýto nárok je z hľadiska hmotného práva prípustný jednak demonštratívnym výpočtom nárokov vyplývajúcich z práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 13 ods. 1 OZ, rovnako tiež z dôvodu, že takýto určujúci výrok súdneho rozhodnutia môže byť pre fyzickú osobu aj formou morálneho zadosťučinenia, ak práve takéto zadosťučinenie považuje za významné a konvalidujúce porušenie jeho práva na ochranu osobnosti. 79. Posúdením obsahu a osobitne názvu relevantného článku odvolací súd dospel k totožným skutkovým a právnym zisteniam ako súd prvej inštancie, že zjednodušenie názvu úpadcu v nadpise článku vzhľadom na následný text článku nebolo ani objektívne spôsobilé zásahu do integrity osobnosti žalobcu, keď vykonaným dokazovaním žalobca nepreukázal, že zjednodušením mohlo dôjsť k jeho difamácii. Nadpis článku vzhľadom na použitý typ písma a krátkosť splnil svoju úlohu upútať pozornosť čitateľa, ktorý následne po prečítaní článku si mohol vytvoriť vlastný hodnotiaci úsudok, pričom osoba žalobcu predmetom takéhoto hodnotiaceho úsudku každého jednotlivého čitateľa rozhodne nemohla byť. Podľa odvolacieho súdu skrátenie názvu úpadcu v nadpise článku bolo adekvátne priestorovým možnostiam čo sa týka počtu písmen vzhľadom na ich veľkosť. 80. Vo vzťahu k článku s názvom „A. Z. A. V. po I.“ uverejnenému denníkom A. dňa 29.10.2004 sa žalobca proti žalovanému 1/ domáhal určenia, že jeho zverejnením došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, zaplatenia sumy 165.969,59 eur (spoločne aj vo vzťahu k článku zo dňa 26.10.2004) a určenia, že časť tohto článku s výrokom, že „I. A. W. F. R. G. S. S. D. H.É. Z. proti D. A. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.“, je nepravdivá. 81. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, pokiaľ ide o nárok fyzickej osoby na určenie, že zverejnením článku došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, ktorého sa v zmysle žalobného petitu dožaduje aj žalobca, hmotné právo uvedené morálne zadosťučinenie pripúšťa. Žalobca k tomuto určovaciemu petitu tvrdil, že článok bol objektívne spôsobilý privodiť zníženie jeho vážnosti a dobrej povesti v spoločnosti, keď bol vykreslený ako správca konkurznej podstaty pokračujúci v podozrivých aktivitách a podieľa sa na lacnom výpredaji v konkurze spriazneným osobám. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s pocitmi žalobcu majúc za to, že nebol osobou záujmu článku, nakoľko celkové vyznenie článku pranieruje v tom čase významný spoločenský jav zneužívania konkurzov, s tým, že použité výrazové prostriedky podľa súdu prvej inštancie nevybočujú z hraníc slušnosti a vecnosti a nie sú vo vzťahu k žalobcovi objektívne spôsobilé privodiť mu ujmu na jeho osobnostných právach. V zmysle intencií zrušujúceho unesenia odvolacieho súdu sa zaoberal otázkou a právnym posúdením zjednodušenia textu článku pokiaľ ide o nedôsledné rozlišovanie úpadcov a osôb správcov konkurznej podstaty úpadcu Elektorsvit. Posudzoval tak, či toto nedostatočné rozlišovanie môže u čitateľov vyvolať si vlastný negatívny hodnotiaci úsudok o žalobcovi, a to aj s ohľadom na podtitul článku s názvom „V. V. A. I.“, kde autor uviedol podľa rokov sled udalostí, čím poskytol čitateľom prehľad na utriedenie informácií v článku uvedených. Pripustil, že článok obsahuje určité zjednodušenia, ktoré však nevyhodnotil za spôsobilé zásahu do osobnostných práv žalobcu, keď cieľom autora bolo informovať o spoločenskom probléme, ktorým sa zaoberalo Ministerstvo spravodlivosti SR. S uvedeným hodnotením vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožňuje, keď takémuto hodnoteniu dôkazov nemožno vytknúť nelogickosť a tým prípadnú nezákonnosť ako jediné kritérium hodnotenia dôkazov konajúcim súdom v zmysle ust. § 132 OSP platného v čase prvoinštančného konania. Ak žalobca tvrdil, že sa žalovaný 1/ prostredníctvom autora článku nesnažil poskytované informácie overiť u žalobcu, je opätovne potrebné vziať do úvahy, že autor článku vychádzal z verejne dostupného dokumentu Ministerstva spravodlivosti SR. Súd prvej inštancie uveril, že autor článku vynaložil snahu o spojenie so žalobcom s negatívnym výsledkom, ktorú skutočnosť uviedol autor článku v rámci svojej svedeckej výpovede a ktorá bola uvedená i v samotnom článku, ktoré hodnotenie dôkazu konajúcim súdom je taktiež prípustné a žalobca naopak nepredložil dôkaz o svojom tvrdení, že žalovaný prostredníctvom autora článku dostatočnú snahu o overenie si informácií nevynaložil. 82. Vo vzťahu k žalovanému 1/ sa potom žalobca domáha určenia, že výrok uvedený v článku „I. A. W. F. R. G. S. D. H. Z. proti D. A. pre A. R. H. V. A., G. Z. G. S. I.“, je nepravdivý. V tomto smere mal za preukázané, že konkurzné konanie úpadcu Elektrosvit sprevádzalo viac súdnych a trestnoprávnych konaní viažucich sa k privatizácii Elektrosvitu. Ustálil, že daný výrok teda obsahuje nepresnú informáciu, avšak zo širšieho pohľadu nie nepravdivú. Zaujal názor o možnosti zjednodušovania informácií periodickou tlačou a skresľovania, keď mal za dôležité, aby celkové vyznenie informácie zodpovedalo pravde. Zohľadnil, že skutočnosti súvisiace s konkurzom Elektrosvvitu boli predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. 83. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že relevantný výrok nebol hodnotiacim úsudkom, ale skutkovým tvrdením, preto ho nebolo potrebné podrobiť prieskumu proporcionality zodpovedaním otázok „kto, čo, kedy, ako a kde“ kritizuje, nakoľko uvedený test proporcionality sa realizuje len vo vzťahu ku kritike obsiahnutej v tlači. Vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu je potrebné vykonanie dokazovania za účelom vyvrátenia pravdivosti skutkového tvrdenia. Odvolacia námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie opomenul vykonať test proporcionality i vo vzťahu k žalovanému 1/, je preto neopodstatnená, keď v zmysle petitu žaloby ostatné preskúmavané výroky uverejnené v článku zo dňa 29.10.2004 boli výrokmi žalovaného 2/. V posudzovanom konaní na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchom samotného autora článku, neostalo medzi stranami sporu sporným, že relevantná časť článku nie je celkom presná a teda je čiastočne nepravdivá, keď spomenuté konania konkurz Elektrosvitu nesprevádzali, ale mu predchádzali, avšak vo veci je potrebné vyhodnotiť, či táto čiastková nepravdivosť v kontexte celého článku bola alebo nebola objektívne spôsobilá zasiahnuť do osobnostnej integrity žalobcu. Predmetom preskúmavaného konania totiž nie je nárok podľa Tlačového zákona na uverejnenie opravy, v rámci ktorého konania každá tvrdená nepravdivosť je predmetom súdneho prieskumu, ale nárok na ochranu osobnosti, ktorého podstatou je posúdenie, či tlačou zverejnený článok aj vzhľadom na čiastkovú nepresnosť bol alebo nebol v kontexte s celkovým vyznením článku a s ostatnými informáciami v ňom uvedenými spôsobilý neoprávneného zásahu. Súd prvej inštancie túto časť žalobou uplatneného nároku správne právne posúdil a odvolací súd sa s týmto jeho právnym posúdením veci stotožňuje. 84. Z dôvodu, že žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k žalovanému 1/ pokiaľ ide o primerané morálne zadosťučinenie vo forme určenia, že zverejnením článkov v denníku A. v dňoch 26.10.2004 a 29.10.2004 a určenia, že časť textu článku zo dňa 29.10.2004 „I. A. W., G. Z. G. S. I.“ bol vyhodnotený za nedôvodný, správne potom súd prvej inštancie za nedôvodný vyhodnotil aj nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ na zaplatenie žalovanej sumy vo 165.969,59 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. 85. Vo vzťahu k žalovanému 2/ sa žalobca domáhal určenia, že jeho dvoma výrokmi v článku „A. Z. A. V. A. I.“ došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti ako morálneho zadosťučinenia a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 eur ako zadosťučinenia peňažného. Išlo konkrétne o výroky žalovaného 2/ „I. A. Z. P. na U. S. O. S. G.“ a „ M. D. A. M. A. A. O. Z. D. I. za S. A. Y. V. A. O. Ď. Z., S. G. N. Z. W. Z. R.“. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že vo vzťahu k týmto konkrétnym výrokom uverejneným v predmetnom článku denníkom A. je žalovaný 2/ pasívne legitimovaný, nakoľko žalovaný 2/ úmyselne inicioval konanie, ktorého cieľom bolo tento svoj názor slobodne vyjadriť a šíriť ho, keď okrem príslušných orgánov a inštitúcií kontaktoval i tlač za účelom ich zverejnenia. Taktiež súd prvej inštancie uvedené výroky správne posúdil ako hodnotiace úsudky žalovaného 2/ a preto ich podrobil testu proporcionality kritiky s právom žalobcu na ochranu osobnosti. S výsledkom tohto porovnania dvoch proti sebe stojacich práv, a to práva na slobodu prejavu a šírenie informácií a práva na ochranu osobnosti, sa odvolací súd stotožňuje, keď žalobcu nepovažuje za predstaviteľa súdnej moci, pretože ako správca konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit bol len účastníkom konkurzného konania vedeného súdom. Žalobcom vytknutý nedostatok súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že neodpovedal na otázku „kto“ kritizuje, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nepredstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces v kontexte celého správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že kritika žalovaného 2/ nevybočuje z medzí sledovaného cieľa príslušné inštitúcie a médiá upozorňovať na spoločensky negatívny jav v rozhodnom čase vysoko aktuálny, keď na tomto základe dal konkurzný sudca podnet na konanie orgánov činných v trestnom konaní. Navyše v článku použité výroky žalovaného 2/ nepranierujú konkrétne osobu žalobcu, ale konkurz Elektrosvitu, pričom zjednodušenia vo forme nerozlišovania jednotlivých správcov konkurznej podstaty tohto úpadcu sa dopustil žalovaný 1/. 86. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd uvádza, že úlohou tlače ako strážneho psa demokracie a zmyslom práva na slobodu prejavu a šírenie informácií je poskytovať verejnosti informácie aktuálne a spoločensky horúce, keď tento účel by sa zmaril čakaním na právoplatnosť rozhodnutí v súdnych konaniach, preto právo na šírenie informácií predbieha právo na zachovanie prezumpcie neviny. V relevantných článkoch neboli podľa odvolacieho súdu uvedené žiadne také výroky, ktoré by svojím obsahom kriminalizovali konkrétne žalobcu do tej miery, že by práve nimi došlo k zníženiu jeho vážnosti a dobrej povesti v spoločnosti. Napadnutý rozsudok je dostatočne preskúmateľný a odôvodnený zákonu zodpovedajúcim spôsobom podľa ust. § 157 ods. 2 OSP platného v čase jeho vydania, keď súd prvej inštancie v ňom podrobne uviedol prednesy oboch procesných strán, svoje skutkové zistenia a hodnotenie dôkazov a právne úvahy, na základe ktorých vec právne posúdil. Jeho rozhodnutie je zrozumiteľné pre odbornú právnickú i laickú verejnosť. Naopak je potrebné pripomenúť, že úlohou advokáta je v zmysle zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. poskytovať klientovi účinnú ochranu jeho práv a podania vo veci nezameriavať na upozornenia týkajúce sa skutočností vytrhnutých z celkového hmotnoprávneho a procesného kontextu veci a nevyužívať písomné podania na odborné teoretické školenie súdu, u ktorého sa znalosť práva, ktoré aplikuje, predpokladá. Pripustením opodstatnenosti odvolacej argumentácie žalobcu by došlo k v občianskom súdnom konaní podľa konštantnej súdnej judikatúry neprípustnému formalizmu. Žalobca v rámci podaného odvolania sám deklaruje, že relevantné články sa týkali sudcu A. a jeho vedenia konkurzných konaní. Odvolacia argumentácia, ktorou súdu prvej inštancie vytkol nedostatočné rozlíšenie, či bol žalovaným 2/ kritizovaný žalobca ako fyzická osoba alebo ako správca konkurznej podstaty úpadcu, s odvolávkou sa na kritiku justície, je neopodstatnená a nemá taký kvalitatívny vplyv na hodnotenie testu proporcionality realizovanej súdom prvej inštancie, ktorý by mal za následok jeho nesprávne vyhodnotenie a tým aj nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Podľa odvolacieho súdu je neopodstatnená aj odvolacia námietka žalobcu o tom, že miestom kritiky predstaviteľov justície (za ktorého navyše žalobcu nemožno považovať) nie je tlač, ale príslušné orgány a úrady v rámci ich konaní, nakoľko verejným miestom kritiky je práve tlač a spomínané orgány sú miestom uplatňovania právnych nárokov bez cieľa šíriť kritiku. Vo vzťahu k nevykonanému žalobcom navrhnutému dokazovaniu výsluchom svedkov za účelom zistenia súvislosti článku zo dňa 29.10.2004 s konkurzom spoločnosti Plastika Nitra, a.s., odvolací súd konštatuje, že toto navrhnuté dokazovanie by bolo vzhľadom na iné právne dôvody neúspešnosti žaloby nehospodárne, nakoľko M.. A. nie je žalobcom v preskúmavanom konaní. Súd prvej inštancie sa s dôvodom nevykonania tohto dokazovania v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal. Povinnosť vykonať dokazovanie znaleckým posudkom V. Š. nebola súdu prvej inštancie odvolacím súdom uložená, keď odvolací súd mu uložil iba povinnosť vykonanie tohto dokazovania prehodnotiť. Súd prvej inštancie tento dôkaz vykonal a vyhodnotil ho zákonným spôsobom, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Súdom prvej inštancie nedodržaný procesný postup podľa ust. § 118 ods. 2 OSP nie je spôsobilý mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci a neznamená ani porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, keď mu boli zachované všetky procesné práva potrebné pre úspešné uplatňovanie jeho hmotného práva uplatneného žalobou. 87. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celosti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 88. O nároku žalovaného 1/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní, keď o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§262 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 89. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).