Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/18/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305204784 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1305204784.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice BřouškoveJ a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Galéria mesta Bratislavy, Františkánske nám. 11, 815 35 Bratislava, IČO: 00179 752, zast. JUDr. Štefan Detvai, advokát, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: G.. Y. Š., W. T. XX, XXX XX W. (podnikajúci pod obchodným menom Ing. Alojz Šutka - VIN-ex, miesto podnikania Bernoláko, Družstevná 18, IČO: 17 462 789), zast. advokátska kancelária Krechňák & Associates, s.r.o., ul. Sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 861 286, o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/616/2005-274 zo dňa 1.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/616/2005-274 zo dňa 1.4.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.638,78 Eur s príslušenstvom. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 3.428,99 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2005 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi za prenájom nebytových priestorov za obdobie november - december 2004, január - február 2005 sumu 200.000,- Sk a úroky z omeškania 0,05 % denne zo sumy 50.000,- Sk od 16.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Sk od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 150.000,- Sk od 16.4.2005 do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 11.2.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žalobu žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako správca objektu, ktorého vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava, uzavrel dňa 27.10.2003 so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom časti suterénu Mirbachovho paláca, nachádzajúceho sa na Františkánskom námestí č. 11, č. parcely XX, orient. číslo 11, súpisné č. LV G..XXX, za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti - Vinárne Veľkí Františkáni. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 50.000,- Sk mesačne s tým, že žalovaný zaplatí nájomné na účet žalobcu mesačne dopredu v termíne do 25. dňa príslušného mesiaca na mesiac budúci na základe faktúry vystavenej žalobcom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.10.2004. Žalovaný po skončení nájmu prenajaté nebytové priestory neuvoľnil a naďalej ich užíval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepodal v lehote 30 dní od uplynutia doby nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súd, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. na dobu 1 roka aj bez uzavretia ďalšej písomnej zmluvy. Na základe toho žalobca vystavoval faktúry za prenájom nebytových priestorov počnúc novembrom 2004. 3. Žalovaný návrh ako nedôvodný žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že nebytové priestory, ktoré mali byť predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 nie sú súčasťou budovy „Mirbachov palác“, nachádzajúcej sa na pozemku, parc. č. XX, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. P.. Predmetné nebytové priestory nie sú vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a žalovaný nevykonáva k predmetným nebytovým priestorom právo správy. Predmetné nebytové priestory sú súčasťou budovy „Veľkí Františkáni“, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku, parc. č. XX, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. P., ktorá susedí s budovou „Mirbachov palác“a ktorej vlastníkom je žalovaný. Predmetná časť suterénu nie je evidovaná v katastri nehnuteľností ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. Predmetná časť suterénu je súčasťou podzemných priestorov budovy „Veľkí Františkáni“ a je funkčne spojená s podzemnými priestormi tejto budovy a nie je ako súčasť budovy „Mirbachov palác“ ani nie je prístupná z budovy „Mirbachov palác“. Z uvedených dôvodov je zmluva o nájme nebytových priestorov neplatná. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 mali byť nebytové priestory prenechané žalovanému do užívania na účel - prevádzkovanie pohostinskej činnosti - vinárne v rozsahu jeho podnikateľskej činnosti, prevádzkovanie pohostinskej činnosti je poskytovaním služieb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb mohli byť prenajaté len po predchádzajúcom súhlase obce. Žalovaný predkladá potvrdenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 14.3.2005 o tom, že mestskej časti Bratislava - Staré Mesto nebola v rokoch 2002 až 2003 na nebytový priestor nachádzajúci sa v suteréne Mirbachovho paláca - Františkánske nám. 11, Bratislava podaná žiadosť podľa zákona č. 116/1990 Zb. a následne ani nebol udelený súhlas k prenájmu nebytových priestorov. Z uvedených dôvodov je zmluva neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 je neplatný právny úkon, nemohlo podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. dôjsť k obnoveniu nájomného vzťahu a žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného za obdobie november 2004 až február 2005. 4. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2010 požiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že petit návrhu bude znieť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 Eur a 0,05 % úroky z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 16.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 15.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 10.2.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 17.1.2011. 5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 29.10.2012 tak, že návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovanému na tom skutkovom základe, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá v rozpore s § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., je neplatným právnym úkonom, a preto nemohlo dôjsť ani k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. a z neplatného právneho úkonu nemohol vzniknúť a nevznikol nárok na zaplatenie nájomného za obdobie november 2004 až február 2005. 6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/92/2013-205 zo dňa 11.11.2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/616/2005-186 zo dňa 29.10.2012 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušovacom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 je neplatný právny úkon. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ak hlavné mesto ako zriaďovateľ žalobcu uzatvorilo nájomnú zmluvu, nepotrebovalo súhlas dotknutej mestskej časti, pretože v tomto prípade samotným prenajímateľom nebytových priestorov bola obec. V ďalšom konaní odvolací súd uložil súdu prvého stupňa posúdiť nájomnú zmluvu s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a zaoberať sa skutočnosťou, či došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, či žalovaný priestory naďalej užíval v rozhodnom období a či nárok žalobcu je z toho dôvodu oprávnený. 7. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie opätovne zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003, zmluvou o nájme č. 24/5-2012 zo dňa 24.5.2002, výsluchom svedka S. T., rozsudkom OS BA I č.k. 16C/238/2005 zo dňa 27.9.2010 v spojení s rozsudkom KS BA č.k. 5Co/468/2010 zo dňa 2.8.2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci: Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 27.10.2003 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom prenájmu podľa čl. I bod 2 bola časť suterénu Mirbachovho paláca o celkovej výmere podlahovej plochy 244 m2. Účel nájmu podľa čl. II bod 1 zmluvy bolo prevádzkovanie pohostinskej činnosti - vinárne v rozsahu podnikateľskej činnosti nájomcu. Doba nájmu bola dohodnutá v čl. III bod 1 na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.10.2004. Podľa čl. II bod 2 nájom nebytových priestorov skončí uplynutím dojednanej doby. Pred jej uplynutím môžu zmluvné strany zmluvu na základe dohody vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote alebo písomne vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokračovanie v nájme po uplynutí dohodnutej doby samo osebe nepredlžuje trvanie nájmu. Výšku, splatnosť a spôsob úhrady nájomného si zmluvné strany dohodli v čl. V zmluvy bod 2, 3 a 4 tak, že nájomné predstavuje sumu 50.000,- Sk mesačne, nájomca sa zaviazal splácať nájomné mesačne dopredu na základ faktúry v termíne do 25. dňa príslušného mesiaca na účet prenajímateľa s tým, že nájomné sa považuje za uhradené dňom pripísania sumy na účet prenajímateľa. V čl. V bod 5 boli dohodnuté úroky z omeškania s úhradou vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa čl. VIII bod 1 zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboch zmluvných strán a účinnosť dňom 1.7.2003. Žalobca faktúrou č. 121/2004 zo dňa 5.11.2004 vyfakturoval žalovanému nájomné za november 2004 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 15.11.2004, faktúrou č. 130/2004 zo dňa 1.12.2004 nájomné za december 2004 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 10.12.2004, faktúrou č. 07/2005 zo dňa 5.1.2005 nájomné za január 2005 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 15.1.2005 a faktúrou č. 21/2005 zo dňa 1.2.2005 nájomné za február 2005 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 10.2.2005, ktorých úhrady sa domáha týmto návrhom. Žalovaný v konaní okrem iného namietal, že medzi účastníkmi nedošlo k predĺženiu trvania predmetnej nájomnej zmluvy, a to ani konkludentne pokračovaním v nájme žalovaným, nakoľko žalovaný dotknuté priestory neužíval a konkludentné predĺženie trvania nájomného vzťahu účastníci zmluvného vzťahu vylúčili v čl. III bod 2 zmluvy. K užívaniu predmetných priestorov uviedol, že priestory boli prenechané do užívania spoločnosti INVÁZIA, s.r.o. na základe zmluvy o nájme č. 24/5-2002 z 24.5.2002. Súd k užívaniu prenajatých nebytových priestorov vypočul svedka P.. S. T., štatutárneho zástupcu spoločnosti INVÁZIA s.r.o.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej v roku 2002 medzi p. Š. a spoločnosťou INVÁZIA s.r.o., ktorej bol konateľom, sa spoločnosť INVÁZIA s.r.o. stala výlučným užívateľom priestorov na Františkánskom námestí č. 10. Súčasťou budovy na Františkánskom námestí č. 10 je aj suterén a tieto priestory boli neoddeliteľnou súčasťou, a to technicky, budovy Veľký Františkáni, nakoľko všetky zariadenia, vrátene meračov, elektromerov, zabezpečenia vzduchu sa nachádzali v týchto suterénnych priestoroch na Františkánskom námestí 10. Na otázky súdu a právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že spoločnosť INVÁZIA s.r.o. užívala suterénne priestory pod Mirbachovým palácom až po Panskú ulicu, t.j. aj pod Františkánskym námestím č. 11, nakoľko tento suterén mal len jeden vchod a priestory boli spojené s priestormi na Františkánskom námestí č. 10, tieto priestory spoločnosť INVÁZIA s.r.o. užívala od uzavretia nájomnej zmluvy, t.j. od 25.2.2002 až do roku 2006, p. Šutka tieto priestory neprevádzkoval ani nepoužíval, súčasťou prenájmu uzavretej zmluvy boli aj suterénne priestory nachádzajúce sa pod Františkánskym námestím č. 11 a nájomné spoločnosť INVÁZIA s.r.o. platila jednou sumou za všetky prenajaté priestory, ktoré boli v zmluve určené ako Františkánske námestie 10. 8. Súd prvej inštancie poukázal na § 676 ods. 1 Obč. zák., § 676 ods. 2 Obč. zák., a § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností mal súd v konaní za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú do 30.10.2004. Po uplynutí doby nájmu medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov na predmet nájmu za obdobie od 1.11.2004 do 28.2.2005. Súd dospel k záveru, že nájom nebytových priestorov podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a článku III bod 1 a 2 nájomnej zmluvy skončil uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, z ktorého dôvodu žalovanému nevznikla povinnosť platiť nájomné dohodnuté v zmluve. Účastníci zmluvného vzťahu v čl. III bod 2 nájomnej zmluvy výslovne vylúčili pokračovanie nájmu po uplynutí dohodnutej doby. Súd má za to, že ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. sa na nájom nebytových priestorov nevzťahuje, nemohlo dôjsť k predlžovaniu nájmu a uplynutím dohodnutej doby sa nájom skončil. Čo sa týka užívania priestorov po skončení nájmu, mal súd v konaní za preukázané na základe zmluvy o nájme č. 24/5/2002 zo dňa 24.5.2002 a výpovede svedka P.. S. T., že predmetné nebytové priestory od r. 2002 až do r. 2006 - suterénne priestory pod Mirbachovým palácom, pod Františkánskym námestím č. 11 užívala spoločnosť INVÁZIA s.r.o., keďže sa jednalo o suterénne priestory spojené so suterénnym priestorom na Františkánskom námestí č. 10 s jediným vchodom a východom, technicky zabezpečené z jedného zdroja na Františkánskom námestí č. 10. Na základe uvedeného v konaní nebolo preukázané, že žalovaný nebytových priestor skutočne fakticky aj užíval po uplynutí doby nájmu. Súd preto posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 9. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na to, že vo vykonanom dokazovaní bolo zistené, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003. Predmetom zmluvy bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v kat. úz. W. - X. P. na Františkánskom námestí č. parc. XX, orientačné č. 11, súpisné č. LV G., XXX s tým, že predmetom prenájmu je časť suterénu Mirbachovho paláca o celkovej výmere podlahovej plochy 244 m2. Prenajímané priestory boli špecifikované v prílohách č. 1 a 2 zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 1.11.2003 do 31.10.2004. Poukázal na čl. III bod 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej nájom nebytových priestorov skončí uplynutím dojednanej doby. Pred jej uplynutím môžu zmluvné strany zmluvu na základe dohody vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote alebo písomne vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokračovanie v nájme po uplynutí dohodnutej doby samo o sebe nepredlžuje trvanie nájmu. Podľa čl. III bod 3 zmluvy po skončení nájmu nájomca protokolárne odovzdá prenajímateľovi prenajaté priestory v stave v akom ich prebral, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Poukázal na čl. III bod 4 zmluvy, podľa ktorej pokiaľ nájomca po skončení nájmu neodovzdá prenajímateľovi prenajaté priestory v lehote určenej prenajímateľom, má prenajímateľ právo vypratať tieto priestory na náklady nájomcu a na jeho náklady uložiť veci, ktorých je vlastníkom, do depozitu. Podľa čl. III bod 5 zmluvy so súhlasom oboch zmluvných strán možno dobu prenájmu predĺžiť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že nájomca - žalovaný po uplynutí doby nájmu 31.10.2004 prenajaté priestory neuvoľnil ani ich neodovzdal prenajímateľovi - žalobcovi a ďalej ich užíval spôsobom ako počas plynutia zmluvne dohodnutého nájmu - ďalším prenajímaním podnájomníkovi. Žalovaný v rámci podnikania prenajal dňa 25.2.2002 nehnuteľnosť Vináreň Veľkí Františkáni vrátane suterénnych priestorov Mirbachovho paláca do užívania spoločnosti INVÁZIA s.r.o. pre účely reštauračného zariadenia spojeného s poskytovaním služieb. Nakoľko žalovaný nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti Vináreň Veľkí Františkáni, mohol celú nehnuteľnosť ďalej prenajímať iba na základe toho, že časť, ktorá bola vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, mal v nájme na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú s ním žalobca uzatvoril. Zmluva o nájme, ktorú uzatvoril žalovaný so spoločnosťou INVÁZIA s.r.o. dňa 25.2.2002 je ďalším jednoznačným dôkazom, že nehnuteľnosť, ktorú mal žalovaný v užívaní na základe nájomnej zmluvy, použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti tak, že ju prenajal ďalšiemu podnikateľovi. Žalovaný ďalším prenajímaním nebytových priestorov podnájomníkovi vyvíjal podnikateľskú činnosť aj v rámci priestorov, ktoré mal prenajaté od žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že priestory naďalej užíval. Uviedol, že je irelevantná výpoveď svedka P.. T., štatutárneho zástupcu spoločnosti INVÁZIA s.r.o., že priestory užívala spoločnosť INVÁZIA s.r.o. od 25.2.2002 až do roku 2006. Spoločnosť INVÁZIA s.r.o. je osobou s odvodeným právom užívania od osoby žalovaného, ktorému suterénne priestory Mirbachovho paláca prenajal žalobca. Mal za to, že nebolo preukázané, že by spoločnosť žalovaného neužívala predmetné nebytové priestory. V danom prípade je nesporné, že užívanie predmetnej nehnuteľnosti prebiehalo v rovnakom režime ako počas doby nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2003, kedy žalovaný prenajal priestory spoločnosti INVÁZIA s.r.o.. Poukázal na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má za to, že predmetné ustanovenie je kongentným ustanovením Občianskeho zákonníka. Odsek 2 tvorí nevyvrátiteľnú domnienku konkludentného obnovenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú. Obnovenie nájmu vyžaduje splnenie dvoch predpokladov - užívanie predmetu nájmu nájomcom aj po skončení nájmu a absenciu žaloby na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá musí byť podaná do 30 dní od zániku nájmu. Pokiaľ sa jedná o ustanovenie čl. 3 bodu 2 zmluvy, posledná veta, týmto ustanovením sa dohodol žalobca so žalovaným, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu bude buď oprávnený nechať vypratať tieto priestory alebo ak by tak neurobil, môže sa nájomný vzťah obnoviť, v závislosti od rozhodnutia žalobcu, ktorú z týchto možností zvolí, keďže žalovaného v nájme ponechali, umožnil mu užívanie nehnuteľnosti a nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti v zákonnej lehote, žalovaný sám neprestal nebytové priestory užívať, došlo podľa názoru žalobcu ku konkludentnému obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má preto za to, že aj keď v žalovanom období, t.j. období, na ktoré si uplatňuje nároky z titulu nájomného, užíva suterénne priestory spoločnosť INVÁZIA s.r.o. na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, považuje sa toto užívanie ako užívanie samotným žalovaným. 10. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie nájomného v sume 6.636,38 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 16.11.2004 do zaplatenia, 0,05 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 11.12.2004 do zaplatenia, 0,05 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 15.1.2005 do zaplatenia, 0,05 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 10.2.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania ako aj prvoinštančného konania. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že nájomný vzťah založený podnájomnou zmluvou zanikol v súlade s dojednaním strán podľa čl. III ods. 2, prvá veta poslednej nájomnej zmluvy, dňa 31.10.2004 ešte pred rozhodným obdobím. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že nájomný vzťah medzi stranami nemožno podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka použiť na nájom podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov. Tento záver potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 112/2012. K predĺženiu nájomného vzťahu medzi stranami podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka napokon nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že žalovaný predmetné priestory v období po zániku poslednej nájomnej zmluvy neužíval ako to predpokladá predmetné ustanovenie. Ich výlučným užívateľom bola tretia osoba. Táto okolnosť aktuálne nie je medzi sporovými stranami sporná. Uviedol, že užívaním priestoru treťou osobou odlišnou od nájomcu nedochádza k predĺženiu nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Na priznanie uplatneného nároku voči žalovanému neexistuje žiadny právny titul. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. 12. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/227/2016-295 zo dňa 19.9.2017 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 eur s príslušenstvom a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný ako nájomca neodovzdal prenajaté priestory prenajímateľovi po skončení nájmu a naďalej ich užíval spôsobom, že ich prenajal ďalšiemu nájomcovi, a to obchodnej spoločnosti INVÁZIA s.r.o. pre účely reštauračného zariadenia spojeného s poskytovaním služieb. Krajský súd mal za to, že zmluva o nájme uzavretá medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou INVÁZIA s.r.o. - ktorá zahrňovala aj časť nebytových priestorov prenajatých žalovanému žalobcom - jednoznačne preukazuje, že nehnuteľnosť bola užívaná a prenajatá na podnikateľské účely ďalšiemu subjektu. Odvolací súd poukázal na ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. a vyslovil právny názor, že citované zákonné ustanovenie je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti, sa nájom dohodnutý na dobu určitú predĺžil na ďalšie obdobie. Keďže podľa odvolacieho súdu bolo nesporne preukázané, že žalovaný užíval (dal do prenájmu) predmetnú nehnuteľnosť aj po skončení dohodnutej doby nájmu, dospel k záveru, že nájom trval aj po uplynutí dohodnutej doby a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného za žalované obdobie. Pri obnovení nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedochádza k obnoveniu nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán, ale ide o obnovu na základe konkludentných činov, ktoré spočívajú v určitom správaní nájomcu, t. j. v užívaní prenajatej veci aj po skončení nájmu, a v nečinnosti prenajímateľa, t. j. v nepodaní žaloby o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní od uplynutia doby nájmu. Ak sú splnené tieto predpoklady, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá pôvodne. Aj v prípade, ak by nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy a nájomca by predmet nájmu naďalej užíval, mal by prenajímateľovi vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na jeho úkor podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o vydaní bezdôvodného obohatenia. 13. Na základe dovolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/227/2016-295 zo dňa 19.9.2017 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací tak, že v uznesením č.k. 3Obdo/34/2018 zo dňa 11.12.2018 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.9.2017 č.k. 2Cob/227/2016-295 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Dovolací súd aj s poukazom na judikatúru (judikát č. R47/1999 a rozsudok sp. zn. 3Obdo/25/2013 z 29.4.2014) konštatoval, že: I. Právna úprava skončenia nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutá v ustanovení § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je komplexná, v dôsledku čoho je na skončenie nájmu vylúčená aplikácia ustanovení všeobecného predpisu (Občianskeho zákonníka) o skončení nájmu. II. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 15. Vzhľadom na uvedené, nesprávny je záver Krajského súdu, že došlo ku konkludentnému predĺženiu nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas podľa ust. § 676 ods. 2 Obč. zák., rovnako je nesprávny aj záver odvolacieho súdu o kogentnej povahe ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. Zmluvné strany si môžu aplikáciu predmetného ustanovenia dohodou vylúčiť (rozsudok NSČR z 23.1.2013 sp. zn. 26Cdo/2689/2012). 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu dôvodov odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom v zmysle § 455 CSP bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vyslovenom v uznesení sp. zn. 3Obdo/34/2018 zo dňa 11.12.2018. Vo veci postupom podľa § 219 ods. 3 verejne vyhlásil rozsudok, o ktorého termíne vyhlásenia boli strany sporu upovedomené na webovej stránke a úradnej tabuli súdu dňa 22.4.2019. 17. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 18. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. sa v danom prípade na vec nevzťahuje. 19. Je nepochybné, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003, ktorej predmetom bol prenájom časti suterénu Mirbachovho paláca, nachádzajúceho sa na Františkánskom nám. č. 11, č. parcely XX, súpisné č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. P., bola uzavretá na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.10.2004. Účelom nájmu podľa čl. II. bod 1 zmluvy bolo prevádzkovanie pohostinskej činnosti - vinárne v rozsahu podnikateľskej činnosti nájomcu. Rovnako je nesporné, že podľa čl. III. bod 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 (ďalej len zmluva), nájom nebytových priestorov skončí uplynutím dojednanej doby. Pred jej uplynutím môžu zmluvné strany zmluvu na základe dohody vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote, alebo písomne vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokračovanie v nájme po uplynutí dohodnutej doby samo o sebe nepredlžuje trvanie nájmu. 20. Súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že po uplynutí doby nájmu medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov za obdobie od 1.11.2004 do 28.2.2015, za ktoré obdobie si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nájomného vo výške 6.638,78 eur s príslušenstvom. Rovnako súd prvej inštancie správne ustálil, že v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nároky z titulu nájomného, užívala nebytové priestory spoločnosť Invázia s.r.o. na základe zmluvy o nájme č. 24/5-2002 z 24.5.2002 uzavretej so žalovaným, keďže sa jednalo o suterénne priestory spojené so suterénnym priestorom na Františkánskom nám. č. 10. 21. Keďže nájomná zmluva zo dňa 27.10.2003 bola uzavretá na dobu určitú do 30.10.2004 a nájom nebytového priestoru skončil v súlade s § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. a článkom III. bod 1,2 nájomnej zmluvy uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba na zaplatenie nájomného za obdobie po skončení nájmu je nedôvodná. 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď na vec aplikoval zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj so záverom, že ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. sa na nájom nebytových priestorov nevzťahuje a preto nemohlo dôjsť k predĺženiu nájmu. 23. V súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava skončenia nájmu nebytového priestoru dohodnutého na dobu určitú obsiahnutá v § 9 zák. č. 116/1990 Zb. ako špeciálneho predpisu (lex specialis) je komplexná, čo vylučuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu (lex generalis) o skončení nájmu. Ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. o obnovení nájmu nemožno použiť na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb., podľa ktorého ustanovenia „nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.“ 24. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/34/2018 zo dňa 11.12.2018 uviedol, že pri posúdení možnosti aplikácie ustanovenia § 676 ods. 2 Obč. zák. (upravujúceho konkludentné predĺženie nájmu) na predĺženie (resp. obnovenie) nájmu nebytového priestoru skončeného uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý (§ 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb.), je potrebné poukázať na to, že predmetom nájmu podľa zákona o nájme 'nebytových priestorov sú priestory určené na podnikateľskú činnosť a nájomná zmluva musí byť na rozdiel od Občianskeho zákonníka (§ 663) písomná a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera (§ 3 ods. 3 zákona o nájme nebytových priestorov), pričom zákon absenciu niektorej z uvedených náležitostí sankcionuje absolútnou neplatnosťou nájomnej zmluvy (§ 3 ods. 4 zákona o nájme nebytových priestorov). Vychádzajúc zo zákonom stanovených obligatórnych náležitostí nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nebytový priestor, je zrejmé, že na uzavretie nájomnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma, a v prípade, ak je uzavretá na dobu určitú, musí byť v nej uvedený aj čas, na ktorý sa uzaviera. Táto skutočnosť [okrem už vyššie skonštatovanej komplexnosti úpravy skončenia nájmu v zákone o nájme nebytových priestorov má za následok, že nájom nebytového priestoru uzavretý na určitý čas sa nemôže predĺžiť (resp. obnoviť) konkludentným spôsobom podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 25. Právny záver súdu prvej inštancie, že ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. sa na nájom nebytových priestorov nevzťahuje a preto nemohlo dôjsť k predĺženiu nájmu, je preto správny a v súlade so zákonom. 26. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, a dôvody odvolania sú vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie veci v celom rozsahu právne irelevantné, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, tak, že v odvolacom a dovolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).