Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/227/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305204784 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1305204784.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Galéria mesta Bratislavy, Františkánske nám. 11, Bratislava, IČO: 179 752, zast. JUDr. Štefan Detvai, advokát, Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanému G.. Y. Š. - VIN - ex, Družstevná 1367/18, Bernolákovo, IČO: 17 462 789, zast. Krechňák & Associates, s.r.o., Ulica sv. Vincenta 2, Bratislava, pre zaplatenie 6.638,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/616/2005-274 zo dňa 1.4.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/616/2005-274 zo dňa 1.4.2016 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 16.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 15.1.2005 do zaplatenia zo sumy 1.659,69 Eur od 10.2.2005 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.638,78 Eur s príslušenstvom. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 3.428,99 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného vedený vo Q., Y..X.., Č.. Ú.S. (G.) X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2005 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi za prenájom nebytových priestorov za obdobie november - december 2004, január - február 2005 sumu 200.000,- Sk a úroky z omeškania 0,05 % denne zo sumy 50.000,- Sk od 16.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- Sk od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 150.000,- Sk od 16.4.2005 do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 11.2.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako správca objektu, ktorého vlastníkom je Hlavné mesto SR Bratislava, uzavrel dňa 27.10.2003 so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom časti suterénu P. F., nachádzajúceho sa na C. A. Č.. XX, Č.. F. XX, E.. Č. XX, X. Č.. D. G..XXX, za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti - Q. Q. C.A.. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 50.000,- Sk mesačne s tým, že žalovaný zaplatí nájomné na účet žalobcu mesačne dopredu v termíne do 25. dňa príslušného mesiaca na mesiac budúci na základe faktúry vystavenej žalobcom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.10.2004. Žalovaný po skončení nájmu prenajaté nebytové priestory neuvoľnil a naďalej ich užíval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepodal v lehote 30 dní od uplynutia doby nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súd, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. na dobu 1 roka aj bez uzavretia ďalšej písomnej zmluvy. Na základe toho žalobca vystavoval faktúry za prenájom nebytových priestorov počnúc novembrom 2004. Žalovaný nezaplatil nájomné za obdobie november - december 2004 a január - február 2005, na základe čoho si žalobca svoj nárok uplatňuje touto žalobou spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril písomne dňa 11.5.2005 a návrh ako nedôvodný žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že nebytové priestory, ktoré mali byť predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 nie sú súčasťou budovy „. F., nachádzajúcej sa na pozemku, parc. č. XX, N. na D. Č.. XXXX pre O. Ú. X. P.. Predmetné nebytové priestory nie sú vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava a žalovaný nevykonáva k predmetným nebytovým priestorom právo správy. Predmetné nebytové priestory sú súčasťou budovy „. C., X.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku, parc. č. XX, N. na D. Č.. XXXX pre katastrálne územie X. P., ktorá susedí s budovou „. F. a ktorej vlastníkom je žalovaný. Predmetná časť suterénu nie je evidovaná v katastri nehnuteľností ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. Predmetná časť suterénu je súčasťou podzemných priestorov budovy „. C. a je funkčne spojená s podzemnými priestormi tejto budovy a nie je ako súčasť budovy „. F. ani nie je prístupná z budovy „. F.. Z uvedených dôvodov je zmluva o nájme nebytových priestorov neplatná. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 mali byť nebytové priestory prenechané žalovanému do užívania na účel - prevádzkovanie F. Č. - Q. v rozsahu jeho podnikateľskej činnosti, prevádzkovanie F. Č. je poskytovaním služieb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb mohli byť prenajaté len po predchádzajúcom súhlase obce. Žalovaný predkladá potvrdenie Miestneho úradu mestskej časti W. - X. P. zo dňa 14.3.2005 o tom, že mestskej časti W. - X. P. nebola v rokoch 2002 až 2003 na nebytový priestor nachádzajúci sa v suteréne P. F. - C. A.. XX, W. podaná žiadosť podľa zákona č. 116/1990 Zb. a následne ani nebol udelený súhlas k prenájmu nebytových priestorov. Z uvedených dôvodov je zmluva neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 je neplatný právny úkon, nemohlo podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. dôjsť k obnoveniu nájomného vzťahu a žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného za obdobie november 2004 až február 2005. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2010 požiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že petit návrhu bude znieť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 Eur a 0,05 % úroky z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 16.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 15.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.659,69 Eur od 10.2.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 17.1.2011. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 29.10.2012 tak, že návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovanému na tom skutkovom základe, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá v rozpore s § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., je neplatným právnym úkonom, a preto nemohlo dôjsť ani k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. a z neplatného právneho úkonu nemohol vzniknúť a nevznikol nárok na zaplatenie nájomného za obdobie november 2004 až február 2005. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/92/2013-205 zo dňa 11.11.2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/616/2005-186 zo dňa 29.10.2012 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušovacom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 je neplatný právny úkon. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ak hlavné mesto ako zriaďovateľ žalobcu uzatvorilo nájomnú zmluvu, nepotrebovalo súhlas dotknutej mestskej časti, pretože v tomto prípade samotným prenajímateľom nebytových priestorov bola obec. V ďalšom konaní odvolací súd uložil súdu prvého stupňa posúdiť nájomnú zmluvu s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a zaoberať sa skutočnosťou, či došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, či žalovaný priestory naďalej užíval v rozhodnom období a či nárok žalobcu je z toho dôvodu oprávnený. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval v súlade s intenciami zrušovacieho rozhodnutia a doplnil dokazovanie opätovne zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003, zmluvou o nájme č. XX/X-XXXX zo dňa 24.5.2002, výsluchom svedka S. T., rozsudkom OS BA I č.k. 16C/238/2005 zo dňa 27.9.2010 v spojení s rozsudkom KS BA č.k. 5Co/468/2010 zo dňa 2.8.2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci: Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 27.10.2003 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom prenájmu podľa čl. I bod 2 bola časť suterénu P. F. o celkovej výmere podlahovej plochy XXX P.. Účel nájmu podľa čl. II bod 1 zmluvy bolo prevádzkovanie F. Č.G. - Q. v rozsahu podnikateľskej činnosti nájomcu. Doba nájmu bola dohodnutá v čl. III bod 1 na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.10.2004. Podľa čl. II bod 2 nájom nebytových priestorov skončí uplynutím dojednanej doby. Pred jej uplynutím môžu zmluvné strany zmluvu na základe dohody vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote alebo písomne vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokračovanie v nájme po uplynutí dohodnutej doby samo osebe nepredlžuje trvanie nájmu. Výšku, splatnosť a spôsob úhrady nájomného si zmluvné strany dohodli v čl. V zmluvy bod 2, 3 a 4 tak, že nájomné predstavuje sumu 50.000,- Sk mesačne, nájomca sa zaviazal splácať nájomné mesačne dopredu na základ faktúry v termíne do 25. dňa príslušného mesiaca na účet prenajímateľa s tým, že nájomné sa považuje za uhradené dňom pripísania sumy na účet prenajímateľa. V čl. V bod 5 boli dohodnuté úroky z omeškania s úhradou vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa čl. VIII bod 1 zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboch zmluvných strán a účinnosť dňom 1.7.2003. Žalobca faktúrou č. XXX/ XXXX zo dňa 5.11.2004 vyfakturoval žalovanému nájomné za november 2004 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 15.11.2004, faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 1.12.2004 nájomné za december 2004 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 10.12.2004, faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 5.1.2005 nájomné za január 2005 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 15.1.2005 a faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 1.2.2005 nájomné za február 2005 vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti 10.2.2005, ktorých úhrady sa domáha týmto návrhom. Žalovaný v konaní okrem iného namietal, že medzi účastníkmi nedošlo k predĺženiu trvania predmetnej nájomnej zmluvy, a to ani konkludentne pokračovaním v nájme žalovaným, nakoľko žalovaný dotknuté priestory neužíval a konkludentné predĺženie trvania nájomného vzťahu účastníci zmluvného vzťahu vylúčili v čl. III bod 2 zmluvy. K užívaniu predmetných priestorov uviedol, že priestory boli prenechané do užívania spoločnosti INVÁZIA, s.r.o. na základe zmluvy o nájme č. XX/X-XXXX z 24.5.2002. Súd k užívaniu prenajatých nebytových priestorov vypočul svedka P.. S. T., štatutárneho zástupcu spoločnosti INVÁZIA s.r.o.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej v roku 2002 medzi p. Š. a spoločnosťou INVÁZIA s.r.o., ktorej bol konateľom, sa spoločnosť INVÁZIA s.r.o. stala výlučným užívateľom priestorov na C. A. Č.. XX. Súčasťou budovy na C. A. Č.. XX je aj suterén a tieto priestory boli neoddeliteľnou súčasťou, a to technicky, budovy Q. C., nakoľko všetky zariadenia, vrátene meračov, elektromerov, zabezpečenia vzduchu sa nachádzali v týchto suterénnych priestoroch na C. A. XX. Na otázky súdu a právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že spoločnosť INVÁZIA s.r.o. užívala suterénne priestory pod P. F. až po F. ulicu, t.j. aj pod C.A. A. Č.. XX, nakoľko tento suterén mal len jeden vchod a priestory boli spojené s priestormi na C. A. Č.. XX, tieto priestory spoločnosť INVÁZIA s.r.o. užívala od uzavretia nájomnej zmluvy, t.j. od 25.2.2002 až do roku 2006, p. Š. tieto priestory neprevádzkoval ani nepoužíval, súčasťou prenájmu uzavretej zmluvy boli aj suterénne priestory nachádzajúce sa pod C. A. Č.. XX a nájomné spoločnosť INVÁZIA s.r.o. platila jednou sumou za všetky prenajaté priestory, ktoré boli v zmluve určené ako C. A. XX. Súd prvej inštancie poukázal na § 676 ods. 1 Obč. zák., § 676 ods. 2 Obč. zák.. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov „Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.“ Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností mal súd v konaní za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú do 30.10.2004. Po uplynutí doby nájmu medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov na predmet nájmu za obdobie od 1.11.2004 do 28.2.2005. Žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie nájomného za obdobie november - december 2004 a január - február 2005. Súd dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie nájomného za uplatnené obdobie nie je dôvodná, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.10.2004 a nájom nebytových priestorov podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a článkom III bod 1 a 2 nájomnej zmluvy skončil uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, z ktorého dôvodu žalovanému nevznikla povinnosť platiť nájomné dohodnuté v zmluve. Účastníci zmluvného vzťahu v čl. III bod 2 nájomnej zmluvy výslovne vylúčil i pokračovanie nájmu po uplynutí dohodnutej doby. Súd má zato, že ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. sa na nájom nebytových priestorov nevzťahuje, nemohlo dôjsť k predlžovaniu nájmu a uplynutím dohodnutej doby sa nájom skončil. Čo sa týka užívania priestorov po skončení nájmu, mal súd v konaní za preukázané na základe zmluvy o nájme č. XX/X/XXXX zo dňa 24.5.2002 a výpovede svedka P.. S. T., že predmetné nebytové priestory od r. 2002 až do r. 2006 - suterénne priestory pod P. F., pod C. A. Č.. XX užívala spoločnosť INVÁZIA s.r.o., keďže sa jednalo o suterénne priestory spojené so suterénnym priestorom na C. A. Č.. XX s jediným vchodom a východom, technicky zabezpečené z jedného zdroja na C. A. Č.. XX. Na základe uvedeného mal súd zato, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný nebytových priestor skutočne fakticky aj užíval po uplynutí doby nájmu. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne rovnako, ako sú nesprávne právne názory v ňom uvedené, pretože nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch ani v právnych predpisoch. Poukázal na to, že vo vykonanom dokazovaní bolo zistené, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003. Predmetom zmluvy bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v kat. úz. W. - X. P. na C.Š. A. Č.. F.. XX, E. Č.. XX, X. Č.. D. G., XXX s tým, že predmetom prenájmu je časť suterénu P. F. o celkovej výmere podlahovej plochy XXX P.. Prenajímané priestory boli špecifikované v prílohách č. 1 a 2 zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 1.11.2003 do 31.10.2004. Poukázal na čl. III bod 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej nájom nebytových priestorov skončí uplynutím dojednanej doby. Pred jej uplynutím môžu zmluvné strany zmluvu na základe dohody vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote alebo písomne vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokračovanie v nájme po uplynutí dohodnutej doby samo o sebe nepredlžuje trvanie nájmu. Podľa čl. III bod 3 zmluvy po skončení nájmu nájomca protokolárne odovzdá prenajímateľovi prenajaté priestory v stave v akom ich prebral, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Poukázal na čl. III bod 4 zmluvy, podľa ktorej pokiaľ nájomca po skončení nájmu neodovzdá prenajímateľovi prenajaté priestory v lehote určenej prenajímateľom, má prenajímateľ právo vypratať tieto priestory na náklady nájomcu a na jeho náklady uložiť veci, ktorých je vlastníkom, do depozitu. Poukázal na to, že podľa čl. III bod 5 zmluvy so súhlasom oboch zmluvných strán možno dobu prenájmu predĺžiť. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že nájomca - žalovaný po uplynutí doby nájmu 31.10.2004 prenajaté priestory neuvoľnil ani ich neodovzdal prenajímateľovi - žalobcovi a ďalej ich užíval spôsobom ako počas plynutia zmluvne dohodnutého nájmu - ďalším prenajímaním podnájomníkovi. Žalovaný v rámci podnikania prenajal dňa 25.2.2002 nehnuteľnosť Q. Q. C. vrátane suterénnych priestorov P. F. do užívania spoločnosti INVÁZIA s.r.o. pre účely H. N. spojeného s poskytovaním služieb. Nakoľko žalovaný nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti Q. Q. C., mohol celú nehnuteľnosť ďalej prenajímať iba na základe toho, že časť, ktorá bola vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, mal v nájme na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú s ním žalobca uzatvoril. Zmluva o nájme, ktorú uzatvoril žalovaný so spoločnosťou INVÁZIA s.r.o. dňa 25.2.2002 je ďalším jednoznačným dôkazom, že nehnuteľnosť, ktorú mal žalovaný v užívaní na základe nájomnej zmluvy, použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti tak, že ju prenajal ďalšiemu podnikateľovi. Žalovaný ďalším prenajímaním nebytových priestorov podnájomníkovi vyvíjal podnikateľskú činnosť aj v rámci priestorov, ktoré mal prenajaté od žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že priestory naďalej užíval. Uviedol, že je irelevantná výpoveď svedka P.. T., štatutárneho zástupcu spoločnosti INVÁZIA s.r.o., že priestory užívala spoločnosť INVÁZIA s.r.o. od 25.2.2002 až do roku 2006. Spoločnosť INVÁZIA s.r.o. je osobou s odvodeným právom užívania od osoby žalovaného, ktorému suterénne priestory P. F. prenajal žalobca. Mal zato, že nebolo preukázané, že by spoločnosť žalovaného neužívala predmetné nebytové priestory. V danom prípade je nesporné, že užívanie predmetnej nehnuteľnosti prebiehalo v rovnakom režime ako počas doby nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2003, kedy žalovaný prenajal priestory spoločnosti INVÁZIA s.r.o.. Poukázal na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má zato, že predmetné ustanovenie je kongentným ustanovením Občianskeho zákonníka. Odsek 2 tvorí nevyvrátiteľnú domnienku konkludentného obnovenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú. Obnovenie nájmu vyžaduje splnenie dvoch predpokladov - užívanie predmetu nájmu nájomcom aj po skončení nájmu a absenciu žaloby na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá musí byť podaná do 30 dní od zániku nájmu. Pokiaľ sa jedná o ustanovenie čl. 3 bodu 2 zmluvy, posledná veta, týmto ustanovením sa dohodol žalobca so žalovaným, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu bude buď oprávnený nechať vypratať tieto priestory alebo ak by tak neurobil, môže sa nájomný vzťah obnoviť, v závislosti od rozhodnutia žalobcu, ktorú z týchto možností zvolí, keďže žalovaného v nájme ponechali, umožnil mu užívanie nehnuteľnosti a nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti v zákonnej lehote, žalovaný sám neprestal nebytové priestory užívať, došlo podľa názoru žalobcu ku konkludentnému obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 4. Mal zato, že aj keď v žalovanom období, t.j. období, na ktoré si uplatňuje nároky z titulu nájomného, užíva suterénne priestory spoločnosť INVÁZIA s.r.o. na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, považuje sa toto užívanie ako užívanie samotným žalovaným. 5. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie nájomného v sume 6.636,38 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 16.11.2004 do zaplatenia, 0,05 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 11.12.2004 do zaplatenia, 0,05 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 15.1.2005 do zaplatenia, 0,05 % úroku z omeškania denne zo sumy 1.659,69 Eur od 10.2.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania ako aj prvoinštančného konania. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že nájomný vzťah založený podnájomnou zmluvou zanikol v súlade s dojednaním strán podľa čl. III ods. 2, prvá veta poslednej nájomnej zmluvy, dňa 31.10.2004 ešte pred rozhodným obdobím. Poukázal tiež na znenie ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal zato, že nájomný vzťah medzi stranami nemožno podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka použiť na nájom podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov. Tento záver potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 112/2012. 8. K predĺženiu nájomného vzťahu medzi stranami podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka napokon nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že žalovaný predmetné priestory v období po zániku poslednej nájomnej zmluvy neužíval ako to predpokladá predmetné ustanovenie. Ich výlučným užívateľom bola tretia osoba. Táto okolnosť aktuálne nie je medzi sporovými stranami sporná. Má zato, že právne závery žalobcu o predĺžení nájomného vzťahu a užívaní dotknutých priestorov žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní nemajú oporu v poslednej nájomnej zmluve, v zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že užívaním priestoru treťou osobou odlišnou od nájomcu nedochádza k predĺženiu nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Mal zato, že na priznanie uplatneného nároku voči žalovanému neexistuje žiadny právny titul. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. 9. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd poukazuje na ust. § 383 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní sám. 13. Podľa ustanovenia § 384 ods. 1 C.s.p. ak má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 14. Krajský súd má zato, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a správne zistil skutkový stav veci, avšak zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v predmetnej veci nenariadil pojednávanie v predmetnej veci, keďže mal zato, že nie je potrebné doplniť dokazovanie a vykonanie ďalších dôkazov, keďže ani zo strany sporových strán nebolo navrhnuté vykonanie ďalších dôkazov. 15. Odvolací súd však má zato, že súd prvej inštancie vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávny právny záver a má zato, že nájomný vzťah medi žalobcom a žalovaným trval aj po skončení dohodnutej doby nájmu a že žalobca si dôvodne uplatnil právo na zaplatenie nájomného za obdobie november, december 2004 a január, február 2005 v sume 6.638,78 Eur spolu s príslušenstvom. Odvolací súd poukazuje a skutočnosť, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená platná nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov dňa 27.10.2003, predmetom ktorej bol prenájom časti suterénu P. F. nachádzajúceho sa na C. A. Č.. XX, Č.. F.. XX, E. Č. XX, X.F. Č.. D. G., XXX, za účelom prevádzkovania F. Č. - Q. Q. C.Á.. 16. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 50.000,- Sk mesačne s tým, že žalovaný zaplatí nájomné na účet žalobcu mesačne dopredu v termíne do 25. dňa príslušného mesiaca na mesiac budúci na základe faktúry vystavenej žalobcom. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.10.2004, avšak je nesporné, že žalovaný aj po skončení nájmu predmetné nebytové priestory neuvoľnil a naďalej ich užíval. Je zrejmé, že neužíval ich žalovaný osobne, ale že predmetné nebytové priestory boli predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou INVÁZIA s.r.o. na základe zmluvy o nájme č. XX/X-XXXX zo dňa 24.5.2002. Aj zo svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti vyplynulo, že predmetná spoločnosť užívala predmetné nebytové priestory, a teda aj priestor, ktorý bol predmetom nájmu na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným od 25.2.2002 až do roku 2006 a že tieto priestory boli prenajaté tejto spoločnosti od žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že aj keď predmetné priestory užívala spoločnosť INVÁZIA s.r.o. na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, považuje sa toto užívanie ako užívanie samotným žalovaným. 17. Je nesporné, že podľa čl. III bod 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.10.2003 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným nájom nebytových priestorov skončil uplynutím dojednanej doby. Pred jej uplynutím môžu zmluvné strany zmluvu na základe dohody vypovedať v trojmesačnej výpovednej lehote alebo písomne ju vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pokračovanie v nájme po uplynutí dohodnutej doby samo o sebe nepredlžuje trvanie nájmu. 18. Podľa čl. III bod 3 zmluvy po skončení nájmu nájomca protokolárne odovzdá prenajímateľovi prenajaté priestory v stave v akom ich prebral, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 19. Podľa čl. III bod 4 zmluvy pokiaľ nájomca po skončení nájmu neodovzdá prenajímateľovi prenajaté priestory v lehote určenej prenajímateľom, má prenajímateľ právo vypratať tieto priestory na základe nájmu a na jeho náklady uložiť veci, ktorých je vlastníkom, do depozitu. 20. Podľa čl. III bod 5 zmluvy so súhlasom oboch zmluvných strán možno dobu nájmu predĺžiť. 21. Je nesporné, že žalovaný ako nájomca prenajaté priestory prenajímateľovi neodovzdal po skončení nájmu od 31.10.2004, naďalej ich užíval spôsobom, že ich prenajal ďalšiemu nájomcovi, a to spoločnosti INVÁZIA s.r.o. pre účely reštauračného zariadenia spojeného s poskytovaním služieb. Odvolací súd má zato, že zmluva o nájme, ktorú uzatvoril žalovaný so spoločnosťou INVÁZIA s.r.o. dňa 25.2.2002 a ktorá zahrňovala aj časť nebytových priestorov prenajatých mu žalobcom jednoznačne preukazuje, že predmetná nehnuteľnosť, ktorú mal žalovaný v užívaní a v nájme od prenajímateľa, t.j. od žalobcu, bola užívaná a prenajatá na podnikateľské účely ďalšiemu subjektu. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Odvolací súd má zato, že predmetné ustanovenie je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť a má zato, že z dôvodu, že bola naplnená podmienka ustanovená v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. že žalobca nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti sa nájom dohodnutý na dobu určitú predĺžil na ďalšie obdobie, a to na obdobie minimálne jedného roka. Keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný užíval, resp. dal do prenájmu predmetnú nehnuteľnosť aj po skončení tejto doby nájmu, odvolací súd má zato, že nájom riadne trval a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného za uplatnené obdobie. Súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 676 ods. 2 je ustanovením, ktoré ráta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je možná podľa odseku 1, ale o obnovu na základe konkludentných činov uvedených v zákone. Ide o dva konkludentné činy, z ktorých jeden je pozitívny, spočíva teda v určitom správaní nájomcu a druhý je negatívny, ktorý spočíva v nečinnosti, resp. opomenutí úkonu zo strany prenajímateľa. Prvou podmienkou, ktorá bola splnená je, že nájomca užíval vec aj po skončení nájmu. To znamená, že nájomca nevrátil prenajímateľovi prenajatú vec, hoci tak mal podľa zmluvy urobiť. Nezáleží pritom na tom, či prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie alebo nie. Druhou podmienkou je, že prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá pôvodne. Nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako na rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na dobu kratšiu sa obnovuje na túto dobu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, že by nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy a nájomca by naďalej predmet nájmu užíval, mal by prenajímateľ vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho úkor získal podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o vydaní bezdôvodného obohatenia. 22. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd zato, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného za uplatnené obdobie. Súd tak rozhodol bez doplnenia dokazovania, keďže skutkový stav bol zo strany súdu prvej inštancie správne zistený, avšak zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie iba nesprávny právny záver. 23. Odvolací súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu úroku z omeškania dohodnutého v nájomnej zmluve s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr zo sumy 1.659,69 Eur u faktúry č. XXX/XXXX odo dňa 16.11.2004 do zaplatenia, u faktúry č. XXX/XXXX odo dňa 11.12.2004 do zaplatenia, u faktúry č. XX/XXXX od 16.1.2005 do zaplatenia a u faktúry č. XX/XXXX odo dňa 11.2.2005 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvodom odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 25. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a ich náhradu priznal žalobcovi s tým, že o výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).