Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/251/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307204133 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1307204133.27 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: H.. J. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. Z. XX, U., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o zaplatenie funkčného platu vo výške 17.650,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. júla 2018 č.k. 28C 49/2007-869 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške: 8% ročne zo sumy 2.015 eur brutto od 11.07.2006 do13.03.2013, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur brutto od 11.08.2006 do 13.03.2013, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur brutto od 11.09.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur brutto od 11.10.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur brutto od 11.11.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 brutto eur od 11.12.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur brutto od 11.01.2007 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur brutto od 11.02.2007 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur brutto od 11.03.2007 do 13.03.2013, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu z a m i e t a. V napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške: 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do 13.03.2013, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do 13.03.2013, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do 13.03.2013, 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do 13.03.2013, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zaplatenia istiny 17 630,60 eur a v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorej zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 02.05.2014, a ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17.650,60 eur predstavujúcej funkčný plat za obdobie od 01.06. 2006 do 15.02.2007 /8,5 kalendárnych mesiacov/ spolu s úrokmi z omeškania: 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do zaplatenia s akceptáciou výpočtu funkčného platu žalovaným, tým, že rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 bolo na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sž 70/2004 zo dňa 18.11.2005 zrušené rozhodnutie žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom. Citované rozhodnutie Úradu pre štátnu službu je právoplatné a vykonateľné podľa § 140 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že podľa § 44 zákona o štátnej službe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá a podľa § 57 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec má právo na uzatvorenie podmienok na riadny výkon štátnej služby a na plat. Žalovaný vo svojom oznámení č. 09684-2/2007-OÚ zo dňa 4.02.2007 priznával funkčný plat žalobcovi vo výške 1.828,65 eur /55.090 Sk/. Výzvou č. 19518-/2007-OÚ zo dňa 12.02.2007 umožnil žalovaný žalobcovi nastúpiť dnom 15.02.2007 do štátnej služby. Na základe vybavenia sťažnosti žalovaného Úradom vlády SR č. Sť9/2006/VSÚ zo dňa 15.12.2006 sa žalobca sa domáhal svojich práv a Úrad vlády SR potvrdil opodstatnenosť jeho sťažnosti. Žalobca k žalobe pripojil rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, Rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, Oznámenie Úradu vlády SR č. zo dňa 15.12.2006 o vybavení sťažnosti, Oznámenie žalovaného o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 14.02.2007. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu nie je relevantným spôsobom preukázaný. Zákonnosť správneho rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 06.05.2006 vydané v druhostupňovom konaní bola žalovaným napadnutá a postúpená na preskúmanie Najvyššiemu súdu SR. Konanie bolo uznesením NS SR č. 4Sž 43/2006 zo dňa 28.08.2006 postúpené na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave, ktoré je vedené pod č. 1S 385/06. Od rozhodnutia súdu vo veci zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia závisí aj hmotnoprávne postavenie žalobcu a jeho peňažné nároky zo štátnozamestnaneckého pomeru. Ku dňu 31.12.2003 bol štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného na základe jeho žiadosti riadne ukončený. 4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/49/2007-129 zo dňa 05.02.2008 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu neexistencie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, pričom z dôvodu odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 12Co/247/2008-190 zo dňa 29.01.2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný z dôvodu, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia mzdových nárokov vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, keď z § 5 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z. vyplýva, že štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej správy a podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zák. č. 312/2001 Z.z. je služobným úradom na účely tohto zákona ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy. Keďže sa jedná o mzdový nárok medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom, pričom žalobcovi vznikol štátnozamestnanecký pomer na základe rozhodnutia žalovaného ako služobného úradu a teda žalobca je v štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným, vyslovil, že žalovaný je vecne pasívne legitimovaný. 5. Ďalším rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 28C/49/2007-463 zo dňa 10.12.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 28C/49/2007-510 zo dňa 03.02.2011 bola žaloba opätovne zamietnutá pri predbežnom posúdení, že súd nemá právomoc rozhodnúť o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, keď o tomto rozhoduje služobný úrad v osobitnom konaní podľa § 125 ods. 1,2 Zák. č. 312/2001 Z.z. Ku dňu rozhodnutia mal preukázané, že neexistuje rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorého spôsoby skončenia ku dňu 18.12.2003 boli uvedené v § 39 ods. 1,3 zák. č. 132/2001 Z.z. a štátnozamestnanecký pomer mohol byť skončený aj na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca s predpokladom v § 41 zák. č. 312/2001 Z.z. Z dôvodu odvolania podaného žalobcom Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 4Co 105/2011-560 zo dňa 17.10.2012 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje od žalovaného nárok na vyplatenie funkčného platu v zmysle § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe z dôvodu, že jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil, keďže rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru bolo zrušené. Žalovaný dňa 15.12.2003 vydal rozhodnutie č. 42016/2003-OŠVS o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, ktoré rozhodnutie bolo zrušené právoplatným rozhodnutím príslušného štátneho orgánu Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 vydaným na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, ktorého preskúmania sa žalovaný domáhal žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžo 192/2008 zo dňa 21.04.2009 zamietnutá. Uviedol, že z dôvodu, že uvedené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného neskončil a trval ďalej. Z tohto dôvodu preto zostalo súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom žalobcu na vyplatenie funkčného platu za ním požadované obdobie. 6. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 28C/49/2007-666 zo dňa 05.09.2014 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.320,98 eur predstavujúcej vyčíslenie príslušenstva istiny 17.650,60 eur a v časti zaplatenia istiny 17.650,60 eur žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný dňa 12.03.2013 vyplatil žalobcovi túto istinu predstavujúcu funkčný plat vo výške netto platu 11.771,25 eur. Z dôvodu opätovne podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/91/2016-703 zo dňa 31.05.2017 napadnutý rozsudok prvej inštancie opätovne zrušil z dôvodu nesprávneho právneho názoru súdu prvej inštancie, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, pretože takýmto rozhodnutím, ktorým bol neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného č. 42016-2003-OŠVS zo dňa 18.12.2001, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č.j. UŠS-31608-2003 z 03.02.2004 a toto bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, na základe ktorého Úrad pre štátnu službu rozhodnutím č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 rozhodnutie služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 42016/2003-OŠVVS zo dňa 18.12.2003 vo veci neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zrušil. Odvolací súd ďalej vyslovil, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vyplatenie funkčného platu treba postupovať podľa § 44 zákona o štátnej službe, podľa ktorého ustanovenia postupoval i žalovaný, keď podľa jeho oznámenia zo dňa 12.03.2013 žalobcovi vyplatil funkčný plat po vykonaní zákonných zrážok. 7. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s listinnými dokladmi: Rozhodnutím žalovaného č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 o vymenovaní žalobcu do dočasnej štátnej služby dňom 01.04.2003, Rozhodnutím žalovaného č. VSÚ/588/2003 zo dňa 05.05.2003 o vymenovaní žalobcu za predstaveného vrchného riaditeľa pre legislatívu a právo dňom 15.05.2003, Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č.j. UŚS-31608/2003 zo dňa 03.02.2004 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 42016/2003-FOŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť žalobcu dňom 31.12.2003, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 10/2004-230 zo dňa 18.11.2005, Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, Oznámením Úradu vlády SR k č. sť. 9/2009/VSÚ zo dňa 15.12.2006, Oznámením Ministerstva zdravotníctva SR o výške a zložení funkčného platu č. 09684-2/2007-OÚ zo dňa 14.02.2007, Výzvou Ministerstva zdravotníctva SR č. 09518-1/2007-OÚ zo dňa 12-02-2007 o dostavení sa žalobcu k vedúcemu služobného úradu dňa 15.02.2007, Rozhodnutím žalovaného č. 09686-1/2007 zo dňa 15.02.2007 o zaradení odvolaného predstaveného -žalobcu s účinnosťou od 16.02.2007 na výkon štátnej služby, Rozhodnutím žalovaného č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.09.2007 o odvolaní žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru dňom 10.09.2007, Oznámením žalovaného zo dňa 12.03.2013 o poukázaní funkčného platu žalobcovi za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2007, Tabuľkou č. 1 o výpočte výšky náhrady funkčného platu žalobcu od 01.01.20004 - 31.01.2006, Tabuľkou č. 2 o výpočte výšky náhrady funkčného platu žalobcu od 01.06.2006 - 14.02.2007, Tabuľkou č. 3 o výpočte čistej náhrady príjmu žalobcu za obdobie od 01.01.2004 - 14.02.2007, Rekapituláciou odvodov Úradu verejného zdravotníctva SR za zamestnanca -žalobcu zo dňa 27.05.2014, Potvrdením žalovaného o zdaniteľných príjmoch žalobcu zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse za rok 2013 zo dňa 29.01.2014 s listom žalovaného doručeného žalobcovi dňa 03.02.2014 s oznámením o zaslaní mu Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2013, právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24C/34/2007-399 zo dňa 15.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 218/2016-457 zo dňa 20.09.2017, právoplatným 08.12.2017, ako i obsahom celého spisu. 8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Rozhodnutím ministra zdravotníctva SR o vymenovaní do dočasnej štátnej služby č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 bol žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby s funkciou štátneho zamestnanca - štátny radca na odbor štátnej služby legislatíva s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 01.04.2003 so služobným úradom Ministerstvo zdravotníctva SR. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR o vymenovaní za predstaveného č. VSÚ/588-2003 vydaného dňa 05.05.2003 bol žalobca s účinnosťou od 15.05.2003 vymenovaný za predstaveného vrchného riaditeľa pre legislatívu a právo s funkciou štátneho zamestnanca štátny radca na odbor štátnej služby legislatíva druh štátnej služby stála štátna služba. Rozhodnutím o plate žalobcu č. 09684-2/2007 zo dňa 14.02.2007 zistil, že žalobca s účinnosťou od 15.02.2007 bol zaradený v 10. platovej triede ako hlavný štátny radca a bol mu priznaný funkčný plat vo výške 55.090 Sk. Rozhodnutím žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe jeho žiadosti bez udania dôvodu zo dňa 16.12.2003. Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. UŠS - 31608/2003 z 03.02.2004 bolo potvrdené rozhodnutie služobného úradu žalovaného č.42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného dňom 31.12.2003. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) č.k. 3Sž/70/2004-30 zo dňa z 18.11.2005 bolo na návrh žalobcu zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. UŠS - 31608/2003 z 03.02.2004 a vec bola Úradu vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 z 26.05.2006 bolo zrušené rozhodnutie služobného úradu žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 vo veci štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu z dôvodu, že bolo podpísané neoprávnenou osobou, a teda bolo vydané v rozpore so zákonom, z toho dôvodu je neplatné, nepreskúmateľné. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžo/192/2008 zo dňa 21.04.2009 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008, ktorým bola zamietnutá žaloba podaná žalovaným o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006. Z Oznámenia žalovaného zo dňa 12.03.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že mu bol poukázaný na účet funkčný plat prináležiaci podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. Funkčný plat podľa § 78 ods. 2 Zákona je vypočítaný za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2013 spolu v sume 73.436,10 eur a po vykonaní zákonných zrážok v zmysle § 151 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 312/2001 Z.z. bola žalobcovi poukázaná suma 54.854,12 eur. Listom žalovaného zo dňa 20.01.2014, doručeným žalobcovi dňa 04.02.2014, zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi a zároveň mu zaslal Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013 s tým, že ak v roku 2013 mal žalobca príjem zo závislej činnosti aj od viacerých zamestnávateľov, môže najneskôr do 17.02.2014 požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň svojho posledného zamestnávateľa, ak tak neurobí, má žalobca povinnosť daňové priznanie si podať sám. Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013, ktoré bolo prílohou listu žalovaného zo dňa 20.01.2014 adresovaného žalobcovi v bode 14 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti žalobcu činil 73.276,90 eur, poistné na zdravotné poistenie podľa § 5 ods. 8 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov činilo 157,20 eur, čiastkový základ dane predstavoval 73.278,80 eur a úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov činila 18.424,78 eur bez uplatnenia daňového bonusu. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 09.02.2014 ako reakciu na list žalovaného z 20.01.2014 a zaslané Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2013 zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že v roku 2013 mu žalovaným nebola vyplatená žiadna náhrada funkčného platu, preto vyjadroval počudovanie, z akého dôvodu bol vykonaný úhrn preddavkov na daň 18.424,78 eur podľa § 35 zák. o dani z príjmov. Z Rekapitulácie odvodov za zamestnanca - žalobcu vyhotoveného Úradom verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.05.2014 súd prvej inštancie zistil, že za žalobcovi bola vyplatená náhrada mzdy 84.404,10 eur, t.j náhrada funkčného platu 73.436,10 eur, náhrada funkčného platu 10.968 eur, charakterizovaná ako náhrada mzdy bez OON. Zdaniteľný základ predstavoval 10.968 eur, vymeriavací základ činil 3.930 eur, z čoho bolo vyplatené úrazové poistenie, zdravotné poistenie. Žalobcovi bola vyplatená čistá mzda 81.129,74 eur, z toho preddavky na daň činili 2527,58 eur, daňové vyrovnanie 589,58 eur, čiastkový základ dane činil 10.810,80 eur, vyporiadanie preddavkovej dane 2527,58 eur. Z výpočtu náhrady funkčného platu žalobcu vyhotovenej žalovaným súd zistil, že za dobu od 01.01.2004 do 31.05.2006 hrubý príjem žalobcu činil 55.785,50 eur a za obdobie od 01.06.2006 do 14.02.2013 hrubý príjem žalobcu činil 17.650,60 eur, pričom s odpočítaním 4% ZP, 1,40% SP-NP, 4% SP-SD, 3% SP-IP, 1% SP-PvN celková čistá mzda s 19% preddavkom na daň predstavuje 54.854,12 eur, ktorá bola žalobcovi dňa 12.03.2013 vyplatená. Za obdobie od 01.06.2006 do 14.02.2007 pri hrubom príjme 17.650,60 eur s odpočítaním odvodov 4%ZP vo výške 49,74 eur, 1,40% SP-NP vo výške 17,41 eur, 4% SP-SD vo výške 49,73 eur, 3% SP-IP vo výške 37,30 eur, 1%SP- PvN vo výške 12,43, eur, celkovo preddavkov dane 5.712,74 eur tak čistá mzda žalobcu činila 11.771,25 eur. Za obdobie od 01.01.2004 do 31.05.2006 hrubý príjem žalobcu bol vyčíslený na 55.785,50 eur a odpočítaní preddavkov dane a odvodov 12.342,62 eur tak čistá mzda činí 43.082,87 eur. Z informácií o zmenách stavu individuálneho účtu žalobcu ako poistenca za roky 2013, 2014, 2015, 2016 vyhotoveného z informačného systému Slovenskej poisťovne, ústredie, súd zistil, že za žalobcu neboli v uvedenom období evidované žiadne údaje súvisiace s výkonom sociálneho poistenia. 9. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III súdu č.k. 24C/34/2007-399 zo dňa 15.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 24C/34/2007-417 zo dňa 09.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/218/2016-457 zo dňa 20.09.2017 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi len 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 43.082,87 eur od 01.06.2006 do 13.13.2013; z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu z dôvodu vznesenej námietky premlčania v časti 8.955,85 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania za deň 26.05.2006 súd konanie zastavil a vo zvyšku, a to v sume 3.059,32 eur návrh zamietol s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný zaplatil podľa výpočtu žalobcovi funkčný plat za obdobie od 01.01.2004 do 31.05.2006 vyčíslený sumou 55.785,50 eur brutto, teda vo vyššej sume, ako si pôvodne žalobca uplatňoval, pričom túto sumu zaplatil žalobcovi v netto príjme 43.082,87 eur dňa 13.03.2013 spoločne aj s nárokom v konaní č.k. 28C 49/2007. 10. Z výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že tento si vyčíslil funkčný plat s príslušenstvom, pričom poukázal na § 151 Zák. č. 312/2001 Z.z., v ktorom sú rozlíšené pojmy funkčný plat a čistý funkčný plat. Pod pojmom náhrada mzdy sa rozumie funkčný plat v zmysle zákona č. 312/2001 Z.z. Žalovaný vydal dňa 18.12.2003 rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, voči ktorému sa odvolal a bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. K skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu nečinnosti štátneho orgánu podľa § 41 ods. 3 zák. č. 312/2001 Z.z. nemohlo dôjsť, pretože služobný orgán rozhodnutie vydal. Žalobca nepoprel, že mu žalovaný zaslal na účet dňa 12.03.2013 celkovú čiastku 54.854,12 eur, pričom správne vyčíslenie funkčného platu žalovaným za požadované obdobie rešpektoval, avšak sumu, ktorá mu bola poukázaná na účet, považuje za zaplatenie istiny v rámci konania č.k. 24C 34/2007 za dobu od 01.01.2004 do 26.05.2006, ktorá suma mu bola vyplatená v brutto mzde bez príslušenstva. Podľa žalobcu má podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. nárok na funkčný plat, a nie na čistý funkčný plat počas obdobia neplatnosti jeho štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby, za ktorú dobu žalovaný za neho neplatil odvody a poistné a ak by aj žalovaný za neho odvody zaplatil, nie si je vedomý vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Funkčný plat štátneho zamestnanca definovaný v § 78 ods. 2 Zák. č. 312/2001 Z.z., je plat, ktorý by štátny zamestnanec mohol dosahovať, kedy nedošlo k nezákonnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobcovi vzniklo právo na opätovné zaradenie do štátnej služby doručením rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil a až na základe opatrenia Úradu vlády SR o prešetrení sťažnosti uznal trvanie jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ale opätovne skončil s ním štátnozamestnanecký pomer bez vyplatenia funkčného platu. Žalobca ďalej uviedol, že podľa výpisu z jeho individuálneho účtu vedeného Sociálnou poisťovňou vyplýva, že žalovaný za predmetné obdobie od 01.06.2006 - 14.02.2007 neodviedol za neho žiadnu daň z platu, teda nevyplatil mu funkčný plat, na ktorý má zo zákona právo, ale mu vyplatil len časť funkčného platu zníženú o daň a odvody, ktoré aj tak nevykonal. 11. Z vyjadrenia žalovaného súd prvej inštancie zistil, že oba peňažné nároky žalobcu, či už v konaní č.k. 24C 34/2007, ako aj v konaní č.k. 28C 49/2007 sa opierajú o druhostupňové rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Nakoľko žalobca od 01.01.2004 do 14.02.2007 nevykonával aktívnu činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade žalovaného ani v inom služobnom úrade, žalovaný pri výpočte funkčného platu /náhrady/ u žalobcu postupoval tak, že základ /tarifný plat/ stanovil podľa platového zaradenia PT-10 vedúceho štátneho zamestnanca zaradeného od 01.01.2004 do funkcii, ktorú žalobca zastával v služobnom úrade žalovaného do 31.12.2003, pričom všetky príplatky k tarifnému platu žalobcovi do 31.12.2003 vrátane valorizácie ponechal. Keďže žalobcovi bol vyplatený funkčný plat v čistom, požadovaný nárok okrem úrokov z omeškania považoval žalovaný za uspokojený. Žalovaný ďalej poukázal na to, že odvody do Sociálnej poisťovne vykonal Úrad verejného zdravotníctva SR z čiastky 73.436,10 eur ako vtedajší zamestnávateľ žalobcu podľa pokynov a usmernenia Slovenskej poisťovne, čo žalovaný preukazoval Rekapituláciou odvodov za zamestnanca - žalobcu zo dňa 27.05.2014. 12. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 44, § 78 ods. 1, 2, § 151 ods. 1.§ 149 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, § 131 ods. 1, § 132, § 151 ods. 1 Zák. práce, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka. 13. Skonštatoval, že predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcu na zaplatenie mu funkčného platu vo výške 17.650,60 eur s príslušenstvom za obdobie od 01.06.2006 do 15.02.2007 titulom § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi bol na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 o vymenovaní do dočasnej štátnej služby založený dňom 01.04.2003 štátnozamestnanecký pomer so žalovaným. Rozhodnutím žalovaného č. 42016/2003-OSVS zo dňa 18.12.2003 bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, ktoré rozhodnutie bolo zrušené právoplatným rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 vydanom na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, ktorého preskúmania sa žalobca domáhal žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžo 192/2008 zo dňa 21.04.2009 zamietnutá. Z dôvodu, že predmetné rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bolo zrušené, vychádzal z názoru odvolacieho súdu, že je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že štátnozamestnanecký pomer žalobu u žalovaného neskončil a trval naďalej, preto sa v konaní zaoberal posudzovaním nároku žalobcu týkajúceho sa vyplatenia jeho funkčného platu podľa § 44 zák. č. 312/2001 Z.z., keďže bolo nesporné, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného skončil na základe neplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, v dôsledku čoho žalobcovi prináleží ako štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. 14. Vyslovil, že štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Na základe rozhodnutia o plate žalobcu č. 09684-2/2007 zo dňa 14.02.2007 žalobca s účinnosťou od 15.02.2007 bol zaradený v 10. platovej triede ako hlavný štátny radca a bol mu priznaný funkčný plat vo výške 55.090 Sk. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa v dôsledku rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.12.2003 č. 42016/2003-OŠVS neskončil a vychádzajúc z § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe i v období od 01.06.2006 do 14.03.2007 trval, t.j. za dobu, za ktorú si žalobca uplatňuje náhradu funkčného platu. Mzdový nárok žalobcu súd teda posudzoval podľa § 44 v spojení s § 151 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z. 15. Konštatoval, že žalovaný predmetný nárok žalobcu za obdobie od 01.06.2006 - 15.02.2007 vyčíslil na sumu 17. 650,60 eur a za obdobie od 01.01.2004-31.05.2006 (uplatňovaný nárok za toto obdobie v konaní č.k. 24C 34/2007) vyčíslil na sumu 55.785,50 eur s tým, že na účely náhrady funkčného platu boli žalobcovi k tarifnému platu pripočítané všetky príplatky, ktoré mu boli priznané počas činnej štátnej služby do 31.12.2003. Žalobca s výpočtom súhlasil a tento výpočet nebol medzi stranami sporu sporný. Rovnako nebolo sporné, že dňa 12.03.2013 žalovaný zaslal žalobcovi na celkovú sumu 54.854,12 eur, ktorá suma predstavovala podľa oznámenia žalovaného žalobcovi listom zo dňa 12.03.2013 (bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku), že sa jedná o výplatu funkčného platu podľa § 44, §78 ods. 2 zák. č. 312/2001Z.z. vypočítaného za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2007 spolu v sume 73.436,10 eur, ktorá suma po vykonaní zákonných zrážok v zmysle § 151 ods. 2 písm. b/ zák. č. 312/2001 Z.z. bola na účet žalobcu poukázaná vo výške 54.854,12 eur. Z výpočtu funkčného platu súd zistil, že vyčíslený mzdový nárok žalobcu v konaní č.k. 24C/34/2007 predstavuje 55.785,50 eur brutto a 43.082,87 eur netto a v konaní č.k. 28C/49/2007 predstavuje 17.650,60 eur brutto a 11.171,25 eur netto. 16. Uviedol, že žalobca spočiatku sporoval, že uvedená suma 54.854,12 eur mu žalovaným bola vyplatená v rámci konania 24C/34/2007, pričom v konečnom dôsledku už nesporoval, že vyplatená suma 54.854,12 eur mu bola vyplatená ako funkčný plat v rámci konania 24C/34/2007, ako i konania č.k. 28C/49/2007 vo výške netto mzdy, ako mu to oznamoval žalovaný, a to po zrazení zákonných zrážok, avšak namietal predovšetkým to, že mu žalovaný nevyplatil funkčný plat podľa zákona č. 312/2001 Z.z., t.j. v brutto. Na základe listinných dokladov, predovšetkým Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013 (bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré žalovaný zaslal žalobcovi dňa 04.02.2013, mal preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ v súlade so zákonom o dani z príjmov č. 295/2003 Z.z. vystavil žalobcovi ako zamestnancovi uvedené Potvrdenie, z ktorého vyplýva zúčtovaný a vyplatený príjem žalobcovi v roku 2013 vo výške 73.278,80 eur (t.j. nárok z náhrady funkčného platu uplatnený v konaniach 24C/34/2007 a 28C/49/2007), výška poistného na zdravotné poistenie činila 157,20 eur s tým, že už podľa § 35 zák. o dani z príjmov bol zrazený úhrn preddavkov na daň 18.424,78 eur. Nepriamo mal túto skutočnosť súd preukázanú aj z Rekapitulácie odvodov za zamestnanca vyhotoveného Úradom verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.05.2014 Tvrdenie žalobcu, že žalovaný určite za neho nezaplatil dane a odvody poukazujúc na informačný portál Slovenskej poisťovne, nie je podľa neho možné akceptovať vzhľadom len na informatívny charakter tohto portálu. 17. Konštatoval, že žalobca nesporoval, že mu žalovaný dňa 13.03.2013 vyplatil z požadovaného nároku za obdobie od 01.06.2006 - 15.02.2007 vo výške 17.650,60 eur sumu 11.771,25 eur predstavujúcu podľa vyjadrenia žalovaného náhradu funkčného platu zníženú po odpočítaní daní a odvodov, čo činí 5.879,35 eur. Nespochybnil tvrdenia žalobcu, že v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z.z. mu prináleží funkčný plat chápaný ako funkčný plat v tzv. „brutto“ v zmysle § 151 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z. Mal však za nepochybné, že žalovaný dna 13.03.2013 vyplatil žalobcovi náhradu požadovaného funkčného platu v netto po odpočítaní preddavkov na daň a odvodov 5879,35 eur, a to zo zákona pri výplate funkčného platu žalobcovi, po vykonaní zákonných zrážok. Mal za to, že ak by aj zaviazal hypoteticky žalovaného na zaplatenie žalobcovi rozdielu brutto a vyplateného netto platu v tomto štádiu konania rozsudkom, bolo by povinnosťou žalovaného opätovne vyplatiť zákonné zrážky žalobcovi z brutto náhrady funkčného platu 5.879,35 eur po opätovnom vykonaní zrážok v netto. Súd preto prihliadol na vyplatenie zákonných zrážok žalovaným ako zamestnávateľom žalobcu už pri vyplatení mu sumy 17.650,60 eur dňa 13.03.2013 v tzv. netto mzde vo výške 11.771,25 eur, z ktorého dôvodu mal preukázané, že žalovaný dňa 13.03.2013 vyplatil žalobcovi funkčný plat za obdobie od 01.06.2016 do 15.02.2007 v časti zaplatenia požadovanej istiny 17.650,60 eur. 18. Poukázal na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z dôvodu, že požadovaná istina 17.650,60 eur bola žalovaným žalobcovi dňa 13.03.2013 uhradená, nárok žalobcu voči žalovanému titulom náhrady funkčného platu bol uspokojený a teda zanikol, súd žalobu v tejto časti istiny ako nedôvodnú zamietol. 19. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania z jednotlivých mesačných platov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že istinu požadovaného funkčného platu za dobu od 01.06.2006 do 15.02.2007 vo výške 17.650,60 eur brutto (11.771,25 eur netto) vyplatil žalovaný žalobcovi na účet dňa 13.02.2013. Uviedol, že nárok žalobcu na vyplatenie funkčného platu mu vznikol dňom doručenia mu rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006. Od tejto doby sa v zmysle § 517 ods. 1 OZ žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a svoju povinnosť si splnil až 13.03.2013. Z dôvodu, že osobitný zákon o plate alebo iný pracovnoprávny predpis priamo nezakotvujú výšku úrokov z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, je potrebné podľa súdu prvej inštancie postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 517 ods. 1,2 OZ. Konštatoval, že vo všeobecnosti platí, že ak zamestnávateľ mešká s výplatou platu a plat neposkytne v dohodnutej dobe a v prípade absencie takejto dohody najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, je v omeškaní. Z dôvodu omeškania je povinný zamestnancovi uhradiť nielen plat, ale aj úroky z meškania. V pracovnoprávnych vzťahoch sa v týchto prípadoch postupuje podľa občianskoprávnych predpisov (§ 1 ods. 4 Zák. práce). Aj napriek tomu, že zákon č. 312/2001 Z.z. priamo neodkazuje na § 1 ods. 2 Zák. práce, odkazuje v § 149 na § 129 až 132 Zák. práce, ktoré ustanovenia upravujú splatnosť mzdy, náhradu mzdy. Zároveň napriek tomu, že ust. § 149 zák. č. 312/2001 Z.z. výslovne neodkazuje na ust. § 1 ods. 4 Zák. práce, nie je podľa neho dôvod, aby sa rovnako nepostupovalo v prípade omeškania zamestnávateľa s platením platu v štátnozamestnaneckom pomere. Úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody (§ 519), ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť istinu dlhu. Uvedené skutočnosti potvrdzuje i konštantná judikatúra. Vzhľadom na zistený skutkový stav preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z mesačných súm funkčného platu za obdobie od 01.06.2006 do 15.02.2007, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každého mesačného platu, t.j. od 11. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na výplatu funkčného platu (mzdy) do dňa úhrady istiny funkčného platu 13.03.2013 žalobcovi žalovaným, a to v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ Celkovú výšku príslušenstva predstavuje podľa výpočtu súdu 10.320,98 eur. 20. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si uplatnil zaplatenie príslušenstva za z každého mesačného platu do budúcnosti, časovo neobmedzene, t.j. „do zaplatenia“. Keďže však mal preukázané, že dňa 13.03.2013 žalovaný žalobcovi istinu nároku uhradil, žalovaný bol preto v omeškaní s plnením dlhu len do tohto obdobia, kedy si dlh splnil. Z tohto dôvodu žalobu v tejto časti príslušenstva ako nedôvodnú zamietol. 21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v konaní pomerne úspešnému žalovanému v podiele 2/3-iny voči žalobcovi pomerne úspešnému v podiele 1/3- iny, nepriznal ich náhradu, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli. 22. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a uložiť mu povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne od 1.6.2006 do 13.3.2013 zo sumy 11 771.25 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobca uplatňoval svoje nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dvoch konania, a to v konaní sp. zn. 24C 34/2007 zaplatenie funkčného platu za obdobie od 1.1.2004 do 31.5.2006 a úroky z omeškania a v konaní sp. zn. 28C49/2007 zaplatenie funkčného platu za obdobie od 1.6.2006 do 14.2.2007 a úroky z omeškania. Istiny požadované žalobcom boli v oboch konaniach súdmi zamietnuté z dôvodu, že ich uznal a dňa 13.3.2013 zaslal na účet žalobcovi sumu predstavujúcu funkčný plat za obdobie od 1.1.2004 do 14.2.2007, ktorý bol vypočítaný v zmysle platných právnych predpisov za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby v celkovej sume 73 436,10 Eur a po vykonaní zákonných zrážok (daň, sociálne odvody, zdravotné odvody), ktoré je platiteľ mzdy (platu) v postavení zamestnávateľa povinný zamestnancovi zraziť podľa osobitných právnych predpisov, žalobcovi dňa 13.3.2013 poukázal na účet sumu 54 854,12 Eur, pričom z toho za obdobie od 1.1.2004 do 31.5.2006 išlo o hrubý príjem žalobcu vo výške 55 785,50 Eur a po odpočítaní dane a odvodov čistá náhrada príjmu predstavuje sumu 11 711,25 Eur (súdne konanie sp. zn. 24C 34/2007), za obdobie od 1.6.2006 do 14.2.2007 išlo o hrubý príjem žalobcu vo výške 17 650, 60 Eur a po odpočítaní dane a odvodov čistá náhrada príjmu predstavuje sumu 11 771,25 Eur (súdne konanie sp. zn. 28C 49/2007). Poukázal na to, že v konaní sp. zn. 24C 34/2007 bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania vo výške 8% ročne od 1.6.2004 do 13.3.2013 zo sumy 43 082,87 Eur, pričom v danom konaní sp. zn. 28C 49/2007 bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania v rôznej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania za jednotlivé mesačné platy v hrubom, t.j. bez ohľadu na vykonané odvody a odvedenú daň. Súd prvej inštancie vychádzal z hrubých mesačných platov a celkovo priznal žalobcovi úroky zo sumy 17 650,56 Eur, čo predstavuje plat bez odpočítania zákonných odvodov do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a odvedenej dane za obdobie od 1.6.2006 do 14.2.2007. Bol toho názoru, že podľa § 1 ods. 3 v spojení s § 149 zákona o štátnej službe pre daný záväzkový vzťah v konkrétnom prípade nebolo možné aplikovať úpravu Zákonníka práce. Poukázal na princíp právnej istoty a na kontinuitu právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí a bol toho názoru, že v konaní Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 24C 34/2007 rozhodol v obdobnej veci na rovnakom skutkovom základe (úroky z omeškania z neskoro zaplatenej istiny, ktorú predstavoval finančný plat žalobcu), keď v rozhodnutí č.k. 24C 34/2007-399 zo dňa 15.10.2013 v znení opravného uznesenia zo dňa 9.12.2013 určil úrok z omeškania vo výške 8% ročne od 1.6.2006 do 13.3.2013, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.9.2017 č.k. 2Co 218/2016-457. Ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.12.2017.Rozdiel medzi konaniami sp. zn. 24C 34/2007a sp. zn. 28C 34/2007 je iba v sume, z ktorej výšku úrokov z omeškania určoval, a to v konaní sp. zn. 24C 34/2007 to bola suma 43 082,87 eur, keď konajúci súd vychádzal z netto funkčného platu, t.j. platu po odpočítaní zákonných odvodov a daní a v konaní sp. zn. 28C 49/2007 je to suma 17 650,56 eur, v ktorom konajúci súd vychádzal z brutto funkčného platu. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že Okresný súd Bratislava III sa vo svojom rozhodnutí odklonil od rozhodovacej činnosti v uvedenej obdobnej veci a nerešpektoval ani rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojim rozhodnutím zo dňa 20.9.2017 č.k. 2Co 218/2016-457 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.10.2013 č.k. 24C 34/2017. 23. Žalobca podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 17 650,60 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do zaplatenia 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do zaplatenia. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď konštatoval, že z dôvodu, že požadovaná istina 17 650,60 eur mu bola žalovaným dňa 13.3.2013 uhradená, jeho nárok voči žalovanému titulom náhrady funkčného platu bol uspokojený a teda zanikol a z toho dôvodu v tejto časti jeho žalobu zamietol. Žalovaný mu však preukázateľne uhradil titulom náhrady funkčného platu za obdobie nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru od 26.5.2006 len sumu vo výške 11 771,25 eur a vyplatenie tejto sumy žalovaný a aj súd prvej inštancie odôvodnili vyplatením netto mzdy. Takéto zníženie jeho práva na náhradu funkčného platu považoval za nezákonné a konštatovanie súdu prvej inštancie o uhradení sumy 17 650,60 eur za nesprávne a nepodložené. Zákonník práce ako aj zákon o štátnej službe rozlišujú náhradu čistej mzdy, resp. čistého platu a náhradu priemernej mzdy ako i funkčný plat a je v nich uvedené rovnítko medzi priemernou mzdou a funkčným platom. Žalovaný preto podľa neho nebol oprávnený znižovať jeho nárok na čistú mzdu, resp. čistý funkčný plat. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania z uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. 24. Žalobca a žalovaný sa k odvolaniam podaným protistranou nevyjadrili. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 26. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na vyplatenie funkčného platu z neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru na základe druhostupňového rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.5.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie služobného úradu MS SR č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od 1.6.2006 do 13.2.2007 a za obdobie od 1.1.2004 do 31.5.2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24C 34/2007. 27. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vyplatenie funkčného platu tak bolo potrebné postupovať podľa § 44 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého následne postupoval aj žalovaný po tom, ako bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.5.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.6.2008 č.k. 1S 385/06-99 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 21,4.2009 sp. zn. 1Sžo 192/2008. Žalovaný vo svojom oznámení žalobcovi zo dňa 12.3.2013 uviedol, že zaslal sumu 54 854,12 eur po vykonaní zo zákonných zrážok zo sumy 73 436,10 Eur, ktorá suma mu mala patriť podľa ust. § 44 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. 28. Podľa § 44 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. 29. Zákon o štátnej službe v § 149 ods. 1 taxatívne uvádza ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnozamestnanecký pomer. Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. 30. V súlade s ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý je aplikovateľný aj na štátnozamestnanecký vzťah, ktorý je predmetom tohto konania (§ 149 zákona č. 312/2001 Z.z.) mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. 31. Podľa § 131 ods. 1 Zák. práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátenie príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. 32. Podľa § 132 Zák. práce, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok. 33. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. 34. Podľa § 78 ods. 2 Zák. č. 312/2001 Z.z., funkčný plat na účely tohto zákona (2) Funkčný plat na účely tohto zákona je a) súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až d) a h) až k), b) plat podľa § 159 ods. 3. 35. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcov nárok na vyplatenie funkčného platu z neplatne zrušeného jeho štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od 01.06.2006 do 15.02.2007 vyčíslený žalobcom aj žalovaným sumou 17.650,60 eur brutto bol už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaným uhradený, a to v sume 11.171,25 eur netto po odpočítaní odvodov a dane v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce vzťahujúcimi sa aj na štátnozamestnanecký pomer. Jedná sa o výplatu funkčného platu podľa § 44, § 78 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z.z., po vykonaní zákonných zrážok v zmysle § 151 ods. 2 písm. b/ zák. č. 312/2001 Z.z. a poukázaný na účet žalobcu v sume 11.171,25 eur netto. Preto súd prvej inštancie správne vychádzajúc z tejto skutočnosti a zo stavu v čase jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) nárok žalobcu na ním uplatnenú istinu zamietol. Odvolacia námietka žalobcu a jeho odvolací petit na zaplatenie mu istiny vo výške 17 650,60 eur neboli dôvodné, nakoľko mu z tejto požadovanej sumy bola žalovaným dňa 13.3.2013 uhradená suma 11.171,25 eur a táto predstavuje vyplatenie žalobcovi zodpovedajúci funkčný plat ako náhradu z titulu neplatne zrušeného štátnozamestnaneckého pomeru, pričom však z tejto sumy 17 650,60 eur bolo potrebné žalovaným odpočítať odpočítateľné položky (odvody, dane). Taktiež nebol dôvodný odvolací návrh v časti vyplatenia úrokov z omeškania za jednotlivé mesiace do zaplatenia a súd prevej inštancie správne úroky z omeškania z uvedených súm za jednotlivé mesiace do 13.3.2013, kedy už zaplatením istiny prestal byť žalovaný v omeškaní. Nedôvodná tak bola odvolacia námietka žalobcu aj v časti týkajúcej sa trov konania. 36. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď tento priznal úroky z omeškania za jednotlivé mesiace, za ktoré nevyplatením funkčného platu vo výplatných termínoch sa dostal žalovaný s plnením do omeškania, avšak čiastočne bolo odvolanie žalovaného v časti priznaných úrokov z omeškania dôvodné, a to z dôvodu, že tieto úroky z omeškania mali byť priznané žalobcovi z mesačných funkčných platov s uvedením brutto, teda vyplatené po odpočítaní odpočítateľných položiek (odvody, dane), pretože žalovaný sa dostal za každý mesiac do omeškania s vyplatením funkčných platov v netto, t.j. po odpočítaní odpočítateľných položiek (odvody, dane). 37. Odvolací súd tak u vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania podľa § 389 CSP zmenil a vo zvyšnej prevyšujúcej časti príslušenstva zamietol a v časti týkajúcej sa zamietajúcej časti, ako aj v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný neúspech žalobcu a žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).