Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307204133 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1307204133.9 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: H.. J. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. Z. XX, Bratislava, zast. JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o zaplatenie funkčného platu vo výške 20.597,70 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. septembra 2014 č.k. 28C 49/2007-666 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. septembra 2014 č.k. 28C 49/2007-674 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. septembra 2014 č.k. 28C 49/2007-674 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.320,98 eur predstavujúcej úrok z omeškania: 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do 13.02.2013, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do 13.02.2013, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do 13.02.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do 13.02.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do 13.02.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do 13.02.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do 13.02.2013, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do 13.02.2013, 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do 13.02.2013, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dokladmi: Rozhodnutím žalovaného č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 o vymenovaní žalobcu do dočasnej štátnej služby dňom 01.04.2003, Rozhodnutím žalovaného č. VSÚ/588/2003 zo dňa 05.05.2003 o vymenovaní žalobcu za predstaveného vrchného riaditeľa pre legislatívu a právo dňom 15.05.2003, Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č.j. UŚS-31608/2003 zo dňa 03.02.2004 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXXX/XXXX-A. zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť žalobcu dňom 31.12.2003, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 10/2004-230 zo dňa 18.11.2005, Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, Oznámením Úradu vlády SR k č. sť. 9/2009/VSÚ zo dňa 15.12.2006, Oznámením Ministerstva zdravotníctva SR o výške a zložení funkčného platu č. XXXXX-X/XXXX-K. zo dňa 14.02.2007, Výzvou Ministerstva zdravotníctva SR č. 09518-1/2007-OÚ zo dňa 12-02-2007 o dostavení sa žalobcu k vedúcemu služobného úradu dňa 15.02.2007, Rozhodnutím žalovaného č. 09686-1/2007 zo dňa 15.02.2007 o zaradení odvolaného predstaveného - žalobcu s účinnosťou od 16.02.2007 na výkon štátnej služby, Rozhodnutím žalovaného č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.09.2007 o odvolaní žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru dňom 10.09.2007, Oznámením žalovaného zo dňa 12.03.2013 o poukázaní funkčného platu žalobcovi za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2007, ako i obsahom celého spisu. 3. Konštatoval, že rozsudkom č.k. 28C/49/2007-129 zo dňa 05.02.2008 bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 481.251 Sk /15.974,60 eur s úrokom z omeškania 16.105 Sk /534,58 eur počítaného z jednotlivých funkčných platov od 26.05.2006 do 15.02.2007 a s 9,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny počítaný od 15.02.2007 do zaplatenia, zamietnutá z dôvodu, že nemal preukázanú skutočnosť, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný majúc za to, že právny vzťah pri vykonávaní štátnej služby je daný medzi Slovenskou republikou a fyzickými osobami - štátnymi zamestnancami, je len služobným úradom, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v príslušnom odbore štátnej služby /§ 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe/. 4. Na odvolanie žalobcu bol tento rozsudok rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Co/247/2008-190 zo dňa 29.01.2010 ako odvolacieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že z dôvodu, že žalobca sa svojou žalobou domáha zaplatenia mzdových nárokov vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, z § 5 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. vyplýva, že štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej správy a podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č.312/2001 Z.z. je služobným úradom na účely tohto zákona ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy. Preto žalovaný je v spore pasívne legitimovaný, keďže sa jedná o mzdový nárok medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom, pričom žalobcovi vznikol štátnozamestnanecký pomer na základe rozhodnutia žalovaného ako služobného úradu. 5. Rozsudkom č.k. 28C/49/2007-463 zo dňa 10.12.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 28C/49/2007-510 zo dňa 03.02.2011 bola žaloba žalobcu zamietnutá pri predbežnom posúdení, že súd nemá právomoc rozhodnúť o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, keď o tomto rozhoduje služobný úrad v osobitnom konaní podľa § 125 ods. 1,2 zák. č. 312/2001 Z.z. Ku dňu rozhodnutia súdu mal za preukázané, že neexistuje rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorého spôsoby skončenia ku dňu 18.12.2003 boli uvedené v § 39 ods. 1,3 Zák. č. 132/2001 Z.z. a štátnozamestnanecký pomer mohol byť skončený aj na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca s predpokladom v § 41 Zák. č. 312/2001 Z.z. 6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 4Co 105/2011-560 zo dňa 17.10.2012 napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje od žalovaného nárok na vyplatenie funkčného platu za obdobie od 26.05.2006 do 15.02.2007 v zmysle § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe z dôvodu, že jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil, keďže rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru bolo zrušené. Žalovaný dňa 15.12.2003 vydal rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-K. o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, ktoré rozhodnutie bolo zrušené právoplatným rozhodnutím príslušného štátneho orgánu Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 vydaným na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, ktorého preskúmania sa žalovaný domáhal žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžo 192/2008 zo dňa 21.04.2009 zamietnutá. Z dôvodu, že uvedené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného neskončil a trval ďalej. Z tohto dôvodu uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom žalobcu na vyplatenie funkčného platu za ním požadované obdobie. 7. Konštatoval, že podaním zo dňa 06.05.2010, ktorého zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 02.05.2014, žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby v tom smere, že akceptoval vypočítanú výšku funkčného platu žalovaným a domáhal sa od neho zaplatenia sumy 17.650,60 eur predstavujúcej funkčný plat za mesiace 01.06.2006 až 15.02.2007 /8,5 kalendárnych mesiacov spolu s úrokmi z omeškania 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do zaplatenia. 8. Z Oznámenia žalovaného zo dňa 12.03.2013 zistil, že žalobcovi bol žalovaným poukázaný na účet funkčný plat prináležiaci podľa § 44 zák. č. 312/2001 Z.z. za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. Funkčný plat podľa § 78 ods. 2 zákona je vypočítaný za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2013 spolu v sume 73.436,10 eur a po vykonaní zákonných zrážok v zmysle § 151 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 312/2001 Z.z. bola žalobcovi poukázaná suma 54.854,12 eur. 9. Z výpočtu čistej náhrady príjmu žalobcu zistil, že za dobu od 01.01.2004 do 31.05.2006 hrubý príjem žalobcu činil 55.785,50 eur a za obdobie od 01.06.2006 do 14.02.2013 jeho hrubý príjem činil 17.650,60 eur, pričom s odpočítaním 4% ZP, 1,40% SP-NP, 4% SP-SD, 3% SP-IP, 1% SP-PvN celková čistá mzda s 19% preddavkom na daň predstavuje 54.854,12 eur, ktorá bola žalobcovi vyplatená dňa 12.03.2013. Z výpočtu náhrady funkčného platu žalobcu za dobu od 01.06.2006 do 14.02.2007 zistil, že výška funkčného platu predstavuje 17.650,60 eur. 10. Uviedol, že neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 24C/34/2007-399 zo dňa 15.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 24C/34/2007-417 zo dňa 09.12.2013 súd v konaní o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 52.726,18 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26.05.2006 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5.392,78 eur počítaný z jednotlivých funkčných platov za obdobie od 01.01.2004 do 26.05.2006, t.j. v celkovej sume 58.118,96 eur, ako i 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 52.726,18 eur od 27.05, resp. 01.06.2006 do zaplatenia, rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 43.082,87 eur od 01.06.2006 do 13.13.2013; z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu vznesenej námietky premlčania v časti 8.955,85 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania za deň 26.05.2006 súd konanie zastavil a vo zvyšku, a to v sume 3.059,32 eur žalobu zamietol. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný zaplatil podľa výpočtu žalobcovi funkčný plat za obdobie od 01.01.2004 do 31.05.2006 vyčíslený sumou 55.785,50 eur brutto, teda vo vyššej sume, ako si žalobca uplatňoval vo výške 52.726,18 eur, pričom túto sumu zaplatil žalobcovi v netto príjme 43.082,87 eur dňa 13.03.2013. 11. Z výpovede žalobcu zistil, že tento si riadne vyčíslil funkčný plat s príslušenstvom, pričom poukázal na § 151 zák. č. 312/2001 Z.z., v ktorom sú rozlíšené pojmy funkčný plat a čistý funkčný plat. Pod pojmom náhrada mzdy sa rozumie funkčný plat v zmysle Zák. č. 312/2001 Z.z. Žalovaný vydal dňa 18.12.2003 rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, voči ktorému sa tento odvolal a bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu nečinnosti štátneho orgánu podľa § 41 ods. 3 Zák. č. 312/2001 Z.z. nemohlo podľa neho dôjsť, pretože služobný orgán rozhodnutie vydal. Nepoprel, že mu žalovaný zaslal na účet dňa 12.03.2013 celkovú čiastku 54.854,12 eur. Vyčíslenie funkčného platu rešpektoval, avšak sumu, ktorá mu bola poukázaná na účet považuje za zaplatenie istiny v rámci konania č.k. 24C 34/2007 za dobu od 01.01.2004 do 26.05.2006, ktorá suma mu bola vyplatená v brutto mzde bez príslušenstva. Je toho názoru, že podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. má nárok na funkčný plat, a nie na čistý funkčný plat počas obdobia neplatnosti jeho štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného do jeho opätovného zaradenia do štátnej služby, za ktorú dobu žalovaný za neho neplatil odvody a poistné. Poukázal na definíciu funkčného platu štátneho zamestnanca v § 78 ods. 2 Zák. č. 312/2001 Z.z., pričom sa nejedná o plat, ktorý by štátny zamestnanec mohol dosahovať, kedy nedošlo k nezákonnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Mal za to, že mu vzniklo právo na opätovné zaradenie do štátnej služby doručením rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil a až na základe opatrenia Úradu vlády SR o prešetrení sťažnosti uznal trvanie jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ale opätovne skončil s ním štátnozamestnanecký pomer bez vyplatenia funkčného platu. 12. Z vyjadrenia zástupcu žalovaného zistil, že oba peňažné nároky žalobcu, či už v konaní č.k. 24C 34/2007, ako aj v konaní č.k. 28C 49/2007 sa opierajú o druhostupňové rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Nakoľko žalobca od 01.01.2004 do 14.02.2007 nevykonával aktívnu činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade žalovaného, ani v inom služobnom úrade, pri výpočte funkčného platu /náhrady/ u žalobcu postupoval tak, že základ /tarifný plat/ stanovil podľa platového zaradenia PT-10 vedúceho štátneho zamestnanca zaradeného od 01.01.2004 do funkcii, ktorú žalobca zastával v služobnom úrade žalovaného do 31.12.2003, pričom všetky príplatky k tarifnému platu do 31.12.2003 vrátane valorizácie mu ponechal. 13. Po právnej stránke vychádzal z ust. § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Konštatoval, že podľa § 149 Zák. č. 312/2001 Z.z., na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Poukázal na ust. § 131 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátenie príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Podľa § 132 Zák. práce, ustanovenia § 129 až § 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok. Poukázal tiež na ust. § 134 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého priemerný zárobok na pracovnoprávne účely /ďalej len „priemerný zárobok“/ zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období. 14. Vychádzal z ust. § 142 ods. 3 Zák. práce, podľa ktorého ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ako aj z ust. § 151 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z., podľa ktorého ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. 15. Poukázal na citáciu ust. § 151 ods. 2 Zák. č. 312/2001 Z.z., podľa ktorého ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje a) u štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje, b) u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje. 16. Konštatoval tiež, že štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. 17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Rozhodnutím ministra zdravotníctva SR o vymenovaní do dočasnej štátnej služby č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 bol žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby s funkciou štátneho zamestnanca štátny radca na odbor štátnej služby legislatíva s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 01.04.2003 so služobným úradom Ministerstvo zdravotníctva SR. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR o vymenovaní za predstaveného č. VSÚ/588-2003 vydaného dňa 05.05.2003 bol žalobca s účinnosťou od 15.05.2003 vymenovaný za predstaveného vrchného riaditeľa pre legislatívu a právo s funkciou štátneho zamestnanca štátny radca na odbor štátnej služby legislatíva druh štátnej služby stála štátna služba, vykonával práce ako štátny zamestnanec podľa zákonom uložených povinností štátnemu zamestnancovi. V dočasnej štátnej službe vykonával práce od februára 2003, v trvalej štátnej službe vykonával práce od mája 2003, práce vykonával dovtedy, kým mu to žalovaný umožnil t.j. do 31.12.2003. Rozhodnutím o plate žalobcu č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 14.02.2007 zistil, že žalobca s účinnosťou od 15.02.2007 bol zaradený v 10. platovej triede ako hlavný štátny radca a bol mu priznaný funkčný plat vo výške 55.090 Sk. 18. Z listu žalobcu zo dňa 16.12.2003 adresovaného služobnému úradu MZ SR v spojení s výpoveďami svedkýň vykonanými v konaní č.k. 24C 34/2007 Z.. P. H., H.. U. J. G. J. F. a v spojení so zápisom o ústnom pojednávaní na Úrad pre štátnu službu zo dňa 10.03.2006 a zápisnicou o výsluchu svedkyne J. F. zo dňa 07.04.2006 mal za preukázané, že žalobca požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.12.2003 bez udania dôvodu. Rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX-K.Š. zo dňa 18.12.2003 bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. I. - XXXXX/XXXX z 03.02.2004 bolo potvrdené rozhodnutie služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.12.2003. Rozsudkom NS SR č.k. 3Sž/70/2007-30 zo dňa 18.11.2005 bolo na návrh H.. J. W. zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. I. - XXXXX/XXXX z 03.02.2004 a vec bola Úradu vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 z 26.05.2006 bolo zrušené rozhodnutie služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 vo veci štátnozamestnaneckého pomeru H.. J. W.. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo podpísané neoprávnenou osobou, keďže Z.. H. nebola riadne v zmysle zákona vymenovaná na zastupovanie vedúceho úradu, rozhodnutie o skončení pomeru bolo vydané v rozpore so zákonom neoprávnenou osobou, z toho dôvodu je neplatné. 19. Uviedol, že z rozhodnutia ministra zdravotníctva SR o vymenovaní do dočasnej štátnej služby č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 a rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o vymenovaní za predstaveného č. VSÚ/588-2003 vydaného dňa 05.05.2003 nebola medzi účastníkmi konania sporná existencia štátnozamestnaneckého pomeru, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené a vyhodnotené aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 105/2011-560 zo dňa 17.10.2012, ktorý vyslovil právny názor vo veci tak, že nakoľko rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, je potrebné posudzovať tak, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného za čas posudzovania mzdových nárokov /funkčného platu/ neskončil, ale trval aj naďalej. Konštatoval, že riadiac sa preto právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne nevyhodnocoval trvanie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného za obdobie od 01.06.2006 do 14.02.2007, ale v zmysle citovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa zameral vyhodnocovaním nároku žalobcu na vyplatenie funkčného platu za požadované obdobie. 20. Súd prvej inštancie vyvodil, že v prípade posudzovania mzdových nárokov žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené tieto treba posudzovať nie podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z., ako si to uplatňuje žalobca, nakoľko uplatnenie tohto ustanovenia by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by existovalo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného. Ak však takéto rozhodnutie neexistuje, je potrebné podľa neho nárok žalobcu na zaplatenie funkčného platu posudzovať podľa § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z. a jeho nárok ako náhradu mzdy s prihliadnutím na § 134 Zák. práce. Bol toho názoru, že v zmysle § 151 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z.z. pre výpočet náhrady mzdy je možné použiť čistý funkčný plat, ktorý žalovaný už žalobcovi dňa 12.03.2013 vo výške 11.771,25 eur netto (17.650,60 eur brutto) vyplatil ako funkčný plat znížený po odpočítaní nezdaniteľných častí, platieb poistného a alikvotnej časti dane zo mzdy. Uviedol, že žalobca v konaní výšku vypočítanej istiny žalovaným 17.650,60 eur brutto ani nesporoval, len popieral, že takáto suma v brutto mzde mu žalovaným bola vyplatená v konaní č.k. 24C 34/2007, čo žalovaný popieral. Mal za nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy s poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia, preto aj na základe vyjadrenia žalovaného a ním založených listinných dokladov mal za preukázané, že žalovaný skutočne dňa 12.03.2013 zaplatil žalobcovi funkčný plat za dobu od 01.06.2006 do 14.02.2007 vo výške požadovanej, avšak v netto mzde. Z tohto dôvodu nárok žalobcu, s poukazom na to, že súd rozhoduje v aktuálnom čase vyhlásenia rozsudku /§ 154 ods. 1 O.s.p./, žalobu žalobcu v časti uplatňovanej istiny 17.650,60 eur zamietol (aj keď slovo „zamietol“ v odôvodnení rozsudku absentuje). 21. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania z jednotlivých mesačných platov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že istinu požadovaného funkčného platu za dobu od 01.06.2006 do 15.02.2007 vo výške 17.650,60 eur brutto (11.771,25 eur netto) vyplatil žalovaný žalobcovi na účet dňa 13.02.2013. Mal za nepochybné, že nárok žalobcu na vyplatenie čistej mzdy predstavujúcej funkčný plat vznikol dňom doručenia mu rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, a to dňom 01.06.2006. Od tejto doby sa v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a svoju povinnosť si splnil až 13.02.2013. Uviedol, že zákon č. 312/2001 Z.z. priamo neodkazuje na § 1 ods. 2 Zák. práce, odkazuje v § 149 na § 129 až § 132 Zák. práce, ktoré ustanovenia upravujú splatnosť mzdy, náhrady mzdy. Z dôvodu, že osobitný zákon o plate alebo iný pracovnoprávny predpis priamo nezakotvujú výšku úrokov z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, konštatoval, že je potrebné postupovať podľa ustanovení Obč. zák., konkrétne § 517 ods. 1,2 Obč. zák. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi úroky z omeškania vypočítané podľa Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. z mesačných súm funkčného platu za obdobie od 01.06.2006 do 13.02.2013 odo dňa splatnosti každej mesačnej mzdy, t.j. 11. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na výplatu funkčného platu /mzdy/ do dňa úhrady istiny funkčného platu 13.02.2014. Celkovú výšku príslušenstva tak priznal žalobcovi 10.320,98 eur, pričom v časti príslušenstva prevyšujúcej /„do zaplatenia“/ žalobu ako nedôvodnú zamietol. 22. O trovách konania rozhodol súd prevej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že s prihliadnutím na pomerný úspech oboch účastníkov vo veci a žiadnemu nepriznal ich náhradu s odôvodnením, že aj napriek skutočnosti, že nárok žalobcu bol dôvodný, tento po uhradení sumy 17.650,60 eur brutto, nevzal žalobu späť, preto vyhodnotil procesne jeho návrh ako procesný neúspech v tejto časti. 23. Opravným uznesením zo dňa 5. septembra 2014 č.k. 28C 49/2007-674 opravil napadnutý rozsudok zo dňa 5.9.2014 č.k. 28C 49/2007-666 v dátume platby úrokov z omeškania tak, že namiesto dátumu do 13.2.2013 má znieť: 13.3.2013 s tým, že v ostatných častiach zostal rozsudok nezmenený. 24. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 17 650,60 eur spolu s požadovanými úrokmi z omeškania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že na posudzovanie jeho nároku nie je možné uplatniť ust. § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. s tým, že neexistuje právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, a to v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenému v jeho rozhodnutí, ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne postupoval, keď vykonával dokazovanie ohľadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že pokiaľ žalovaný nerozhodol platne do 30 dní od doručenia jeho žiadosti o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 3128/2001 Z.z. 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca v zmysle § 41 ods. 3 zák. č. 312/001 Z.z. dňom 14.2.2004 a nevykonal tak potrebné dokazovanie a nezaoberal sa jeho nárokom na vyplatenie funkčného platu za ním požadované obdobie. Nestotožnil sa s jeho záverom, ktorému podľa neho nezodpovedajú ani výsledky vykonaného dokazovania, a to že na jeho nárok sa cez § 149 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, pričom aj sám žalovaný vo svojom oznámení zo dňa 12.3.2013 stanovil jeho funkčný plat a jeho výšku za predmetné obdobie podľa § 78 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a uviedol, že vychádzal z § 44 zák. č. 312/2001 Z.z. Konštatoval, že jeho štátnozamestnanecký pomer bol skončený dňom 31.12.2003 rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 18.12.2003, a od tohto neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného jeho zaradenia do štátnej služby je jeho nárok na funkčný plat, ktorého výška vyplýva z ust. § 78 ods. 2 zákona o štátnej službe, nie ako čistý funkčný plat. Súd prvej inštancie tak jeho nárok neposúdil, keď dospel k nesprávnemu záveru, že neexistuje právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, z ktorého neposudzoval jeho nárok podľa § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval tiež za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keď tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že mu vznikol nárok na náhradu mzdy a že žalovaný skutočne dňa 12.3.2013 mu zaplatil funkčný plat za dobu od 1.6.2006 do 14.2.2007 v požadovanej výške, avšak v netto mzde a z tohto dôvodu jeho nárok, keď rozhodoval v aktuálnom čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), a žalovaný mu vyplazil sumu 11 771,25 eur, bolo podľa neho potrebné jeho žalobu v časti uplatňovanej istiny 17 650,60 eur zrejme chcel použiť slovo „zamietnuť“, čo absentuje. Pritom úroky z omeškania vypočítal zo sumy 17 650,60 eur Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádza viac nesúvisiacich viet, preklepov, chýbajú slová, predmet konania je označený ako žaloba po zaplatenie funkčného platu vo výške 20 597,70 eur s príslušenstvom, pričom uvedená výška jeho nároku už nezodpovedala, keďže bola návrhom na zmenu petitu žaloby dňa 13.12.2010 pripustená zmena uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 2.5.2014 na sumu 17 650,60 eur s príslušenstvom. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie o nepriznaní mu náhrady trov konania poukazujúc na to, že bol nútený si uplatňovať svoj nárok na súde z dôvodu dlhodobého odmietania jeho nároku žalovaným, ku ktorému čiastkovému plneniu pristúpil až v marci 2013 pod tlakom vyvíjajúcej sa judikatúry a najmä Náletu Ústavného súdu SR č. II.ÚS 349/09-36 zo dňa 20.1.2010. 25. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 27. Žalobca sa svojou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy 17 650,60 eur s príslušenstvom z dôvodu, že rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.5.2006 vydaného na základe rozsudku NS SR č.k. 3Sž 70/2004-30 z 18.11.2005 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný vyzval žalobcu na nástup do štátnej služby 15.2.2007. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.2.2007 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru bol žalobca od 15.2.2007 trvalo preložený na štátnozamestnanecké miesto predstaveného gen. riaditeľa sekcie legislatívno-právnej vo funkcii hlavný štátny radca v odbore štátnej služby legislatívy. Uvedené rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX- K. zo dňa 18.12.2003 o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru bolo zrušené ako neplatné z dôvodu, že nebola splnená povinnosť služobného úradu ustanovená v § 118 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrh rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a toto rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo podpísané neoprávnenou osobou, teda bolo vydané v rozpore so zákonom, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26. mája 2006, ktorým bolo rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu z dôvodov v ňom uvedených zrušené. 28. Na základe uvedeného bolo preto potrebné nárok žalobcu na zaplatenie funkčného platu posudzovať podľa § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. 29. Ústavný súd SR vo svojom Náleze č. II.ÚS 349/09-36 v obdobnej veci skonštatoval, že pokiaľ bolo Najvyšším súdom SR zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu o skončení štátnozamestnaneckého pomer podľa § 250j O.s.p., bolo povinnosťou súdu z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzať (§ 135 ods. 2 O.s.p.) a nebol oprávnený robiť si vlastný úsudok o rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto už vo svojom uznesení zo dňa 17.10.2012 č.k. 4Co 105/2011-560, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v predchádzajúcom svojom konaní vykonával dokazovanie ohľadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, ktorá otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že pokiaľ žalovaný nerozhodol platne do 30 dní od doručenia žiadosti žalobcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z. v lehote nie dlhšej ako 30 dní (§ 41 ods. 2), skončil sa štátnozamestnanecký pomer žalobcu 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca v zmysle § 41 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. dňom 14.2.2004. 31. Súd prvej inštancie tak v rozpore s názorom odvolacieho súdu, ktorým sa neriadil v zmysle v tom čase platného ust. § 226 O.s.p. (teraz § 391 C.s.p.) vyvodil, že v prípade posudzovania mzdových nárokov žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené tieto treba posudzovať nie podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z., ako si to uplatňuje žalobca, nakoľko uplatnenie tohto ustanovenia by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by existovalo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného. Ak však takéto rozhodnutie neexistuje, je potrebné nárok žalobcu na zaplatenie funkčného platu posudzovať podľa § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z. a jeho nárok ako náhradu mzdy s prihliadnutím na § 134 Zák. práce. 32. Ide o nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, pretože takýmto rozhodnutím, ktorým bol neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/ XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. j. I.-XXXXX/XXXX z 3.2.2004 a toto bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2005 č.k. 3Sž 70/2004-30 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, na základe ktorého Úrad pre štátnu službu rozhodnutím č. 6602/2006 zo dňa 26.5.2006 rozhodnutie služobného úradu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 vo veci neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zrušil. 33. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vyplatenie funkčného platu tak mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 44 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého následne postupoval aj žalovaný po tom, ako bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.5.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.6.2008 č.k. 1S 385/06-99 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 21,4.2009 sp.zn. 1Sžo 192/2008. Žalovaný vo svojom oznámení žalobcovi zo dňa 12.3.2013 uviedol, že zaslal sumu 54 854,12 eur po vykonaní zo zákonných zrážok zo sumy 73 436,10 Eur, ktorá suma mu mala patriť podľa ust. § 44 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. 34. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na vyplatenie funkčného platu z neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru na základe druhostupňového rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.5.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie služobného úradu MS SR č. XXXXX/ XXXX-K. zo dňa 18.12.2003 o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od 1.6.2006 do 13.2.2007 a za obdobie od 1.1.2004 do 31.5.2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 24C 34/2007. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mu mal vyplatiť z ním požadovaných nárokov celkovo sumu 54 854,12 eur, z ktorého dôvodu je potrebné zistiť, či v tejto sume je zahrnutý aj funkčný plat uplatňovaný žalobcom v tomto konaní za obdobie za obdobie od 1.6.2006 do 13.2.2007. 35. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu na pojednávaní dňa 2.5.2014 uznesením pripustil zmenu petitu žaloby na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17 650,60 eur s príslušenstvom, napriek tomu v úvodnej časti rozsudku uviedol ako predmet konania zaplatenie funkčného platu vo výške 20 597,70 eur s prísl., čo je v rozpore s odôvodnením tohto rozsudku, kde a s ohľadom na výrok napadnutého rozsudku nie je potom zrejmé, v akej časti bola žaloba zamietnutá, čo bránilo riadnemu preskúmaniu jeho rozhodnutia o nároku žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je tiež nie dostatočne zrozumiteľné a tým aj preskúmateľné. 36. Rozhodnutie, ktoré nekorešponduje so zásadami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.6.2016 (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.), je nepreskúmateľné. Taktiež výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, čo sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody musia byť jasné presvedčivé. Nedostatok tohto obsahu alebo neúplnosť a rozpornosť sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, keď nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. N. W. c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdiu SR (Nález sp.zn. I ÚS 226/2003 z 12.5.2004, ako i Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn. 4Cdo 171/2006) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, porušením tohto práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a v zmysle ním uvedených intencií odstráni vytknuté nedostatky. 38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. v novom rozhodnutí o veci. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.