Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/105/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710206590 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710206590.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. J., bytom G. č. XXX, 2/ S. N., bytom G. J., Y. XXXX/XX, 3/ R. E., bytom G. č. XXX, 4/ I. D., bytom G. č. XX, 6/ R. L., bytom X., Ul. N. XX, všetci zastúpení JUDr. K. K., advokátom, spol. s r. o., so sídlom G. J., E. XXX/X proti odporcom 1/ I. T., bytom G. č. XX a 2/ V. T., bytom G. XXX, obaja zastúpení Mgr. G. G., bytom G. J., D. XXXX/ XX-., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní navrhovateľov 1/ - 4/, 6/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.februára 2011, č. k. 4C/112/2010-74 takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti o určenie, že do dedičstva po poručiteľke X. L., rod. J., zomrelej XX.XX.XXXX patrí 54 podielov z Urbárskeho spoločenstva v Obci G., v tejto časti zamietajúcu časť návrhu z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali proti odporcom určenia, že nehnuteľnosti - parcela XXX o výmere 9513 m2 TTP v podiele 3/20-iny, parcela č. XXX o výmere 24464 m2 TTP, v podiele 3/20-iny, parcela č. XXX o výmere 31103 m2 TTP v podiele 120/400-in, parcela č. XXX o výmere 199407 m2 TTP v podiele 48/5128-in a 54 podielov Urbárskeho spoločenstva v Obci G. patria do dedičstva po X. L., rod. J., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia 1/ - 5/ sú právnymi nástupcami po neb. I. T., zomr. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po neb. I. T. sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D 134/56. Neb. I. T., zomr. XX.XX.XXXX, bol synom X. T., rod. J. - starej matky odporcu 2/. Dedičské konanie po neb. X. T., rod J., zomr. XX.XX.XXXX sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D 1007/83. Právnymi nástupcami po neb. X. T., rod. J., boli navrhovatelia 1 - 5/ ako právni nástupcovia po predzomrelom synovi I. T., zomr. XX.XX.XXXX. Ďalším právnym nástupcom po neb. I. T. bol syn B. T., ktorý vystupoval v tomto konaní pôvodne na strane navrhovateľa, avšak v priebehu konania zomrel ako slobodný a bezdetný a na jeho miesto vstúpili ako jeho právni nástupcovia terajší navrhovatelia 1/ - 5/. Ďalším z právnych nástupcov po neb. X. T., rod. J., bol V. T. - odporca 2/, P. C., I. I., S. N., O. D. a R. D.. Z pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. 3D 802/79 po poručiteľke K. L., rod. J., zomr. XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že K. L., rod. J., bola sestrou X. L., zomrela ako vdova bez zanechania závetu. X. L. bola jej jedinou dedičkou zo zákona v III. skupine. Rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 27.09.1979, sp. zn. 3D 802/79-8 Štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva po neb. K. L., sestre poručiteľky X. L., rod. J.. Dedičstvo pozostávalo zo starého dreveného domu č. XXX v G. a 1 ha poľnohospodárskych nehnuteľností v užívaní socialistickej organizácie, zapísané v pozemkovej knihe k. ú. G. v prot. č. 161 parc. č. XXX pod B/3 v 3/20-nách, v prot. č. 266 parc. č. XXX pod B 2/c v 3/20, v prot. č. 487 parc. č. XXX pod B 1/c v 60/400,v prot. č. 400 parc. č. XXX pod B 1/c v 60/400. Rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 02.01.1984, sp. zn. 2D 1007/83-14, ktoré prejednávalo dedičstvo po neb. X. L., rod. J. /predtým T./, bol vydaný nepatrný majetok pozostávajúci z 227 m2 poľnohospodárskej pôdy v k.ú. G. v užívaní socialistickej organizácie totožnej so 6/108-inami pkn. parc. XXX v hodnote 90,80 Kčs, vnukovi poručiteľky V. T. - odporcovi 2/, u ktorého poručiteľka žila a ktorý sa postaral aj o jej pohreb, a konanie bolo zastavené. Notárskom zápisnicou napísanou dňa 09.06.2006 v notárskej kancelárii JUDr. O. v Púchove, sp. zn. N 139/06, Nz 22779/06 požiadal Ing. W. T. na základe plnej moci od V. T. - odporcu 2/ o spísanie osvedčenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku, s tým, že v mene zastupovaného prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. G. a to v podiele 48/5128-ín, parc. č. KN E č.XXX TTP o výmere 190407 m2, v podiele 120/400-ín parc. KN E č. XXX orná pôda o výmere 31104 m2, v podiele 6/20-ín parc. č. KN E č. XXX TTP o výmere 9513 m2, v podiele 3/20-ín a parc. KN E č. XXX TTP o výmere 24464 m2, a v podiele 20/240-ín parc. KN C č. XXX/X orná pôda o výmere 2000 m2. Splnomocnený zástupca odporcu 2/ uviedol, že osvedčované spoluvlastnícke podiely sú zapísané vo vl. č. 488, 487, 161, 266 a 1 a časť právnych vzťahov, ktoré nie sú predmetom tohto osvedčenia, je zapísaných aj na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Predmetom osvedčenia sú spoluvlastnícke podiely zapísané pôvodne v pozemkovej knihe na K. L., rod. J. a X. L., rod. J.. Navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti titulom daru od svojej starej matky X. L., rod. J., v roku 1980, a to za to, že starú matku, ktorá u neho žila, opatroval. X. L. darovala navrhovateľovi okrem svojich spoluvlastníckych podielov aj podiely, ktoré zdedila po sestre K. L. v dedičskom konaní D 802/79. X. L. zomrela v roku 1983, v dedičskom konaní po nej dedil ako jediný dedič navrhovateľ. Skutočnosť, že v písomnom vyhotovení dedičského rozhodnutia neboli uvedené všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnila, nepovažoval v tej dobe za nedostatok, nakoľko bol presvedčený, že ho má vyporiadaný titulom daru. Zákonom stanovená lehota nadobudnutia vlastníctva uplynula najneskôr k 01.01.1991. Vlastníctvo navrhovateľa je nesporné a nikto ho nespochybňuje. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že v pkn. vl. č. 161 k.ú. G. je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 3/20-iny parcele č. XXX roľa a lúka Trstenná o výmere 9513 m2 X. J., t.j. stará matka navrhovateľa a K. J. , sestra X. J.. V pkn. vložke č. 487 k. ú. G. sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky v podiele 60/400-ín pkn. parcely č. XXX roľa a pastva E. o výmere 31104 m2 X. J. a K. J.. V pkn. vložke č. 488 k. ú. G. sú zapísané ako spoluvlastníčky v podiele 60/400-ín pkn. parcely č. XXX pastva G. o výmere 190407 m2 X. J. a K. J. a vo vl. 266 k. ú. G. je zapísaná ako spoluvlastníčka pkn. parcely č. XXX roľa, pasienok X. harkú K. J. v podiele 3/20-iny. Darovacou zmluvou zo dňa 13.06.2006, uzatvorenou medzi darcom V. T. - odporcom 2/ a obdarovaným I. T. - odporcom 1/, previedol darca na obdarovaného podiely nehnuteľností v k. ú. G., okrem iného aj podiel 48/5128-ín na parc. KN E č. XXX TTP o výmere 190407 m2, podiel 120/400-ín na parc. KN E č. XXX orná pôda o výmere 301104 m2 , podiel 6/20-ín na parc. KN E č. XXX TTP o výmere 9513 m2, a podiel 3/20-iny na parc. KN E č. XXX TTP o výmere 24464 m2. Vklad zhora uvedenej zmluvy bol povolený Správou katastra v Považskej Bystrici dňa 01.08.2006 pod č. V 1253/2006. V súčasnej dobe je teda odporca 1/ zapísaný na LV č. XXX k. ú. G. ako vlastník podielu 3/20-iny parc. KN E č. XXX TTP o výmere 24464 m2, na LV č. XXX k. ú. G. ako vlastník podielu 120/400- ín parc. KN E č. XXX TTP o výmere 31104 m2, na LV č. XXX k. ú. G. ako vlastník podielu 48/5128-ín parc. KN E č. XXX TTP o výmere 190407 m2 a na LV č. XXX k. ú. G. ako vlastník podielu 6/20-ín parc. KN E č. XXX TTP o výmere 9513 m2. Z výsluchu svedka Ing. W. T. mal súd za preukázané, že asi v roku 2006 prišiel za ním odporca 2/ s tým, že si mieni vysporiadať nehnuteľnosti po starých rodičoch, resp. iných predkoch, nakoľko v tom čase v Obci G. neprebiehal ešte ROEP. Svedok uviedol, že podklady, ktoré mal k dispozícii, boli ešte výpisy z pozemkovej knihy písané v maďarčine. V rámci zisťovania si zabezpečil dedičské rozhodnutia po starej matke odporcu 2/ X. L. a jej sestre K. L.. Musel sa vyporiadať s otázkou, prečo je majetok vedený ešte na stále pôvodných vlastníkov, ale odporca 2/ tvrdil, že je to jeho majetok. V tejto súvislosti si spomínal, že odporca 2/ bol u neho aj so svojou manželkou, ktorá pochádza z ČR. Do týchto súvislostí zapadala aj informácia, že odporca 2/ doopatroval svoju starú matku a tá mu za života mala darovať majetok za opateru a starostlivosť o jej majetok, nakoľko bola taká doba, že sa určoval roľníckemu podniku nejaký hospodár, nakoľko o ten majetok sa musel niekto starať. Odporca 2/ aj dedil po svojej matke po jej smrti a bol jediným nadobúdateľom majetku. Mal rozpracovaný celý rodokmeň právnych nástupcov po X. L., avšak po konzultácii s notárkou dospeli k záveru, že jediným dedičom po X. L. je jedine odporca 2/, t.j. jediným dotknutým dedičom. Nepovažoval preto za potrebné osloviť ostatných dedičov po X. L.. Z výsluchu svedkyne C. T. mal súd za preukázané, že táto je manželkou odporcu 2/ a starou matkou odporcu 1/. Uviedla, že v roku 1959 sa spolu s manželom vrátili z ČR na Slovensko, pretože starí rodičia jej manžela boli chorí, potrebovali pomoc. Bývali síce v spoločnej domácnosti s bratom jej manžela, C., ktorý mal však zdravotné problémy po úraze. Ten sa nemohol o nich starať, potreboval skôr pomoc ešte sám. Na Slovensku začali bývať v tzv. obecnej pastierni do roku 1961, kedy mali už postavený svoj vlastný dom, do ktorého sa presťahovali. Dom bol postavený vo dvore, kde mala X. L. postavenú svoju drevenicu. Niekedy v 80-tych rokoch X. L. povedala jej manželovi, ktorého volala „Feruňa“, že keď ju doopatruje, aby si zobral nehnuteľnosti, ktoré mala a ktoré boli v tom čase v užívaní družstva. X. L. mu aj ukázala, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná. Na tieto pozemky chodil jej manžel, neskôr aj ich deti a vnuk. Tie, ktoré sa dali obhospodarovať, ich obhospodarovali tak, že ich poorali, zasadili zemiaky, kosili, zbierali seno, taktiež oberali ovocie zo stromov. Navrhovateľov nikdy nevidela na darovaných nehnuteľnostiach. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Navrhovatelia 1/ - 5/ majú naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., keďže sú právnymi nástupcami, rovnako ako odporca 2/, po neb. X. L. a vlastnícke právo v súčasnej dobe k nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníčkou bola X. L., je zapísané na listoch vlastníctva v prospech odporcu 1/. Odporca 2/ tvrdil, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktorých určenia do dedičstva sa navrhovatelia domáhajú, nadobudol vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd svoje dokazovanie zameral predovšetkým na zistenie, či boli splnené základné podmienky vydržania. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom musí ísť len o držbu oprávnenú. Držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný /dobromyseľnosť chýba, ak dôvodom držania veci je zrejmé, že právny titul, na základe ktorého je zrejmé, že nejde o držbu, ale len o detenciu/. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu, potrebnú na vydržanie. V prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú vieru stratí, napr. tým, že zistí, že mu podľa všetkého vec právom nepatrí, dôjde k prerušeniu vydržacej doby. Konštitutívny právny účinok pre vznik vlastníckeho práva držiteľa veci má plynutie kvalifikovanej vydržacej doby, ktorá v prípade nehnuteľnosti je 10 rokov. Vydržaním sa nadobúda vlastníctvo bez ďalšieho samotným uplynutím vydržacej doby bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte ďalší právny úkon, či rozhodnutie. Na vydržanie prihliada súd aj bez návrhu. V danom prípade odporca 2/ tvrdil, že v roku 1980 mu jeho stará matka X. L. darovala nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely, ktorých bola už spoluvlastníčkou a ktoré zdedila po svojej sestre K. L.. Tvrdil, že tak urobila neformálnou ústnou darovacou zmluvou. Skutočnosť, že k darovaniu starou matkou odporcu 2/ spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré boli zapísané v pkn. vl. 488, 487, 161 a 266, a ktoré sú v súčasnej dobe zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX v prospech odporcu 1/, považoval súd za preukázané jednak z výpovedí odporcov 1/, 2/, svedkyne C. T., ako aj z okolností predchádzajúcich úkonu darovania, kedy je zrejmé, že odporca 2/ ako vnuk X. L. sa o ňu dlhodobo staral a v posledných rokoch jej života žil s ňou v spoločnej domácnosti. V konečnom dôsledku ani navrhovatelia 1/ - 5/ darovanie spoluvlastníckych podielov nespochybnili, poukázali len na to, že aj ich otcovi X. L. sľúbila za svojho života, že mu nejaké nehnuteľnosti dá, v konečnom dôsledku však k tomu nedošlo. Rovnako navrhovatelia nespochybňujú ani výlučnú starostlivosť odporcu 2/ o X. L.. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd za počiatok oprávnenej držby považoval ústnym spôsobom uzavretú darovaciu zmluvu medzi odporcom 2/ a pôvodnou pkn. spoluvlastníčkou X. L. v roku 1980. Faktom je, že táto zmluva bola uzavretá len ústnou formou, avšak tak, ako súd už uviedol zhora, z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že X. L. skutočne spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré už vlastnila v zmysle zápisov v pozemkovej knihe, ako aj tie, ktoré zdedila po svojej sestre Dorote, odporcovi 2/ darovala. Z uvedeného dôvodu potom tieto neboli ani premetom dedičského konania po X. L. v konaní vedenom na býv. Štátnom notárstve pod sp. zn. 2D 1007/83. Tvrdenie držiteľa, že mu veci patrí a že s ňou nakladá ako so svojou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Pokiaľ sa teda odporca 2/ chopil na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva držby, bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je spoluvlastníkom na sporných parceliach. Dobromyseľnosť odporcu 2/ podporuje v danom prípade i tá skutočnosť, že navrhovatelia sa o užívanie sporných nehnuteľností začali zaujímať až po tom, ako v roku v rámci ROEP zistili, že tieto sú vo vlastníctve odporcu 1/. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že spoluvlastnícke podiely, ktoré X. L. odporcovi 2/ darovala v roku 1980, boli v časti združené v JRD, časti, ktoré JRD neužívalo, užíval odporca 2/ spolu so svojou rodinou tak, že na nich sadili zemiaky, kosili, oberali ovocie zo stromov. Akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami a teda ani darovanie spoluvlastníckych podielov však nemajú vplyv na družstevné užívanie a z tohto hľadiska nemalo družstevné užívanie čo i len v časti vplyv na plynutie vydržacej doby. Darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom 2/ a X. L. v roku 1980, ktorá nikdy nenadobudla účinnosť, svedčí o dobromyseľnosti odporcu 2/ pri vstupe do oprávnenej držby a jej nepretržitosti a nerušeniu. Oprávnená držba odporcu 2/ trvala od roku 1980 a uplynula najneskôr k 01.01.1991, kedy nadobudol účinnosť Zákon č.509/1991 Zb., ktorý zaviedol od 01.01.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Súd bol teda toho názoru, že v danej veci boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka odporcom 2/. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca 2/ ako vlastník podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX,XXX,XXX a XXX, k. ú G. mohol s predmetom svojho vlastníckeho práva nakladať a teda legálnym spôsobom previesť nehnuteľnosti na inú osobu, čo aj urobil darovacou zmluvou v prospech odporcu 1/. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, keďže k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom, ktoré sú predmetom tohto sporu na nehnuteľnostiach v k. ú. G., došlo najneskôr dňom 01.01.1990 vydržaním zo strany odporcu 2/ v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, súd považuje návrh navrhovateľov na nedôvodný a tento v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa týka časti návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že do dedičstva po X. L. patrí 54 podielov Urbárskeho spoločenstva v Obci, súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že v tejto časti považuje súd návrh navrhovateľov za nejasný a neurčitý. Navrhovatelia síce v priebehu konania predložili výpis z LV č. XXXX, k. ú. G. s tým, že odporca 2/ je spoluvlastníkom podielu 54/4768 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G., avšak návrh vo veci samej neupravili. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia 1/, 2/ mali v konaní plný úspech preto im vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže odporcom 1/, 2/ žiadne trovy konania nevznikli, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 4/ a 6/. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil a ich návrhu vyhovel, okrem určenia 54 podielov Urbárskeho spoločenstva v obci G., keď v tejto časti berú návrh späť v rámci odvolacieho konania. Namietali, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Poukazovali na skutočnosť, že keby neb. X. L. bola darovala celý svoj majetok, vrátane majetku, ktorý nadobudla od sestry K., nebol by odporca 2/ V. T. dedil podiel 6/108-ín v parc. č. XXX k. ú. G., pretože by bol v dedičskom konaní po X. L., sp. zn. 2D 1007/83, bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici uviedol, že toto nemožno radiť do dedičstva, lebo už to má darované. Výpoveď odporcu 2/ považovali za účelovú a nepravdivú. Ďalej namietali, že súd sa dostatočne nevyporiadal ani s výpoveďami svedkov Ing. W. T. a C. T. a ani nijako nekonkretizoval z hľadiska časového a miestneho, ktorý deň, mesiac a rok malo dôjsť k darovacej zmluve, čo bolo jej obsahom. Súd len ustálil, že išlo o neformálnu, ústnu darovaciu zmluvu, pričom tvrdenie odporcu 2/ nemal nijako preukázané svedecky, čo svedkyňa C. T. vyvracia svojím tvrdením, že keď ju doopatruje, aby si zobral všetky nehnuteľnosti, ktoré v tom čase boli v užívaní družstva. Jednalo sa akoby o poslednú vôľu tejto poručiteľky. Preto C. T. nemohla potvrdiť darovanie, ako to mylne ustálil súd prvého stupňa. Mali za to, že k darovaniu zo strany X. L. nikdy nedošlo. K darovaniu sa vyžadovalo, aby bol určený bez akýchkoľvek pochybností darca a obdarovaný, predmet daru a v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetky zmluvy o prevode nehnuteľností museli mať zo zákona písomnú formu, a ak išlo o zmluvu o prevode nehnuteľností, museli byť prejavy účastníkov na tej istej listine, pričom § 47 Občianskeho zákonníka vyžadoval aj registráciu zmluvy štátnym notárstvom. Z uvedeného je potom nesporné, že zmluva o prevode nehnuteľnosti vyžadovala pre svoju platnosť písomnú formu, a ak úkon nebol urobený v takejto forme, bol neplatný. Prejavy účastníkov neboli na tej istej listine, zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom a preto nemohlo prejsť vlastníctvo na odporcu 2/. V tom čase v roku 1980 sa vyžadovalo v zmysle § 490 Občianskeho zákonníka, že veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, teda poľnohospodárske a lesné pozemky, bol potrebný aj súhlas ONV. Súd ustálil v rozpore so skutočnosťou, že darovacia zmluva z roku 1980 nenadobudla účinnosť, pretože by išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takýto úkon by odporoval vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, a preto s takýmto právnym úkonom nemohli byť spájané žiadne právne účinky. Mali za to, že odporca 2/ nikdy predmet daru nedržal a nebol dobromyseľný, že mu tieto spoluvlastnícke podiely patria. Preto ustálenie súdu, že na danú vec aplikuje § 134 Občianskeho zákonníka, nie je správny. Nesprávnosť tohto odôvodnenia vyvodzovali aj z ustálenej súdnej praxe, ktorá akceptuje žaloby, kde sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Teda v týchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci, teda či X. L. vlastnila dňa 04.07.1983 označené spoluvlastnícke podiely a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 154/2010. Z týchto hľadísk považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, pretože ku dňu smrti poručiteľky žiadne vydržanie nemohlo nastať z absolútne neplatných právnych úkonov bez objektívnej 10-ročnej vydržacej lehoty. Žiadali preto zmeniť rozsudok okresného súdu a priznať im trovy právneho zastúpenia vo výške 459,28 eur. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasili s odvolaním navrhovateľov a žiadali, aby odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol nárok na náhradu trov. Poukázali na to, že navrhovatelia v odvolaní neuvádzajú, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do socialistického vlastníctva od roku 1990 a až do roku 2009, kedy v obci G. začalo tzv. ROEP, nemali o pozemky nijaký záujem. Táto skutočnosť len dokazuje ich nezáujem a neznalosť právneho ani faktického stavu, ktorá vyplýva už z nezáujmu pri starostlivosti o poručiteľku X. L., ktorú doopatroval V. T.. Navrhovatelia tiež vo svojom odvolaní úmyselne a účelovo neuvádzajú listinné dôkazy - potvrdenie obce G., vyjadrenie Ing. W. T., ani Notársku zápisnicu JUDr. R. O. N 139/06, ktoré jasne preukázali splnenie podmienok vydržania zo strany V. T.. Za účelové považovali aj tvrdenie navrhovateľov, že sa súd nevyporiadal s výpoveďami svedka Ing. W. T. a C. T.. K argumentácii, že darovacia zmluva nespĺňa zákonom požadovanú písomnú formu a ďalšie náležitosti potrebné na platnosť darovacej zmluvy, uviedli, že odporca 2/ nezakladá svoje vlastnícke právo na darovaní, ale na vydržaní predmetných nehnuteľností, pričom otázka darovania je dôležitá len z hľadiska časového posúdenia, od kedy mal odporca 2/ nehnuteľnosti v dobromyseľnej držbe. Za nepravdivé považovali tvrdenie navrhovateľov, že by pozemky neboli presne špecifikované v teréne, a že ich obhospodárenie nie je ničím preukázané, keď nepredložili žiaden dôkaz o opaku. K tvrdeniu, že aplikácia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 509/1991 Zb. z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy nie je relevantná, uviedli, že nakoľko hypotéza právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desiatich rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii nestanovuje, ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo 80/01. V odvolaní videli viaceré nepresnosti, ktoré skresľujú obraz priebehu prvostupňového súdu, kde navrhovatelia tvrdia, že odporca 2/ tvrdil, že mu poručiteľka zanechala celý majetok, pričom takéto tvrdenie sa viaže na celý majetok po K. L., do ktorého parc. č. XXX nepatrí. Mali za to, že navrhovatelia v v odvolaní nepredložili nijaké nové dôkazy, ani neuvádzajú nové skutočnosti. Žiadali preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 1 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa založil svoj zamietajúci rozsudok na tom, že odporca 2/ predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním a preto nepatria do dedičstva po neb. X. L.. Vyslovil ten právny názor, že darovacia zmluva uzatvorenú medzi odporcom 2/ a X. L. v roku 1980, ktorá nikdy nenadobudla účinnosť, svedčí o dobromyseľnosti odporcu 2/ pri vstupe do oprávnenej držby a jej nepretržitosti a nerušeniu, a keď oprávnená držba odporcu 2/ trvala od roku 1980 a uplynula najneskôr k 01.01.1991, kedy nadobudol účinnosť zákon č.509/1991 Zb., ktorý zaviedol od 01.01.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Mal za to, že v danej veci boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka odporcom 2/, ktorý ako vlastník podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX,XXX,XXX a XXX, k. ú G. mohol s predmetom svojho vlastníckeho práva potom nakladať, a teda legálnym spôsobom previesť nehnuteľnosti na inú osobu, čo aj urobil darovacou zmluvou v prospech odporcu 1/. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje, hoci zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, avšak na základe iného právneho posúdenia veci. Na odvolacom pojednávaní dňa 23.02.2012 odvolací súd vyzval účastníkov, aby sa v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyjadrili „k možnosti odlišného právneho posúdenia veci vyplývajúceho z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. a § 460 Občianskeho zákonníka“, keď vzhľadom na uvedený druh žaloby v konaní musí vystupovať celý okruh dedičov po neb. X. L., ktorí sú nerozlučnými spoločníkmi. Účastníci proti prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci odvolací súdom nevyjadrili žiadne výhrady. Zamietnutie návrhu o určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. L., podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné oprieť o iný právny záver súvisiaci s vecnou legitimáciou účastníkov tohto konania. Súd prvého stupňa sa mal v prvom rade zaoberať tým, či navrhovatelia označili ako účastníkov konania všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov po neb. X. L.. Odvolací súd vychádza z toho, že návrh na určenie predmetu dedičstva podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je návrhom, ktorého procesné dôsledky sa týkajú všetkých žijúcich dedičov /v danej veci po neb. X. L./, a ktorý právny názor je v plnom súlade s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov v danej otázke. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú: a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič. Z ustanovenia § 91 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, každý koná z nich sám za seba. Z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrh, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu zaväzné / § 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p./ a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. V zmysle uvedeného odvolací súd uvádza, že určovací návrh spočívajúci v tom, že hnuteľná alebo nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu smrti, môže uplatňovať len ten /vecne legitimovaný/, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa, nakoľko právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstvo začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdov /§ 175p, § 175q, § 175 zca O.s.p./, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. To platí aj v prípade, že poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou, ako dedičom, vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy /nebol predmetom dedičstva/ a nebol v konaní prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu spisu a vyjadrenia navrhovateľky 1/ na odvolacom pojednávaní v danej veci vyplýva, že dedičmi po poručiteľke X. L. neboli len navrhovatelia 1/ až 4/ , 6/ a odporca 2/, ale aj ďalší dedičia / potomkovia po deťoch poručiteľky I. T. a C. T./: P. C., I. I., S. N., O. D., R. D., C. T. a C. D.. Táto skutočnosť vyplýva aj zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sp. zn. 2D 1007/83, ktoré prejednalo ako dedičstvo po poručiteľke X. L. len podiel 6/108-ín pkn. parc. č. XXX, k. ú. G.. Okolnosť, že štátne notárstvo pri prejednaní tohto dedičstva nesprávne konalo len s jedným dedičom V. T. - odporcom 2/, nič nemení na tom, že dedičmi po poručiteľke X. L. boli aj ďalší hore uvedení dedičia. Z tohto dôvodu, keď účastníkmi tohto sporového konania boli len niektorí dedičia - navrhovatelia 1/ až 4/, 6/ a odporca 2/ po poručiteľke X. L. a nie všetci jej dedičia hore označení, nebolo možné návrhu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke X. L., vyhovieť. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľov poučiť v zmysle § 5 O.s.p., nakoľko sa jedná o vecnú legitimáciu, t. j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania a nie o poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Napokon navrhovateľom nič nebráni podať novú žalobu, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke X. L. a to tak, že účastníkmi konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľke. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa najskôr v dôsledku späťvzatia návrhu v časti o určenie, že do dedičstva po poručiteľke patrí aj 54 podielov z Urbárskeho spoločenstva v Obci G. podľa § 211 ods. 2, § 222 ods. 2 a § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu /za súhlasu odporcov/, v tejto zamietajúcej časti napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil a z hore uvedených dôvodov vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právneho záveru vysloveného súdom prvého stupňa k otázke vydržania sporných nehnuteľností v prospech odporcu 2/. Úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporcovia si náhradu týchto trov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.