Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/160/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209431 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu STATELY INVESTMENTS LLC, 2701 Centerville Rd, New Castle County, Wilmington, Delaware, USA, č. reg. 5747963, práv. zast. JUDr. Mariánom Košutom, advokátom, Ševčenkova 13, Bratislava a JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému 1/ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939 a žalovanému 2/ Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921, obaja zastúpení Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, Vajnorská 47, Bratislava, o zaplatenie 51.751.875,50 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/49/2010-4073 zo dňa 16.4.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/49/2010-4073 zo dňa 16.4.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že základnou otázkou v konaní bolo, aký právny vzťah vznikol medzi právnymi predchodcami strán sporu, a ktorý právny predpis sa naň vzťahuje. Žalobcom uplatňovaný žalobný nárok je odvodený od zmluvnej základne založenej medzi právnymi predchodcami strán sporu. Účastníci týchto zmluvných vzťahov, teda právni predchodcovia strán sporu, do nich vstupovali ako vzájomne si rovné subjekty súkromného práva. Súd mal z predložených listinných dôkazov a zároveň v tejto otázke aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu za jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Martinská mechatronická, a.s. uzavrel so spoločnosťou Železnice Slovenskej republiky, Bratislava (ďalej len „ŽSR“) ako právnym predchodcom žalovaných 1/ a 2/ dňa 9.11.1995 Zmluvu o stavbe prototypu rušňa r. 755 v znení dodatku č. 1 k Zmluve o stavbe prototypu rušňa 755 zo dňa 8.5.1996 a v znení dodatku č. 2 k Zmluve o stavbe prototypu rušňa 755 zo dňa 14.10.1997, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu realizovať prototyp rušňa R 755 a záväzok právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/ financovať všetky práce súvisiace s vyhotovením prototypu rušňa R 755 a za predpokladu vyhovujúcich prototypových skúšok odobrať od budúceho výrobcu pre vlastnú potrebu 98 kusov predmetných rušňov. Uvedená Zmluva o stavbe prototypu rušňa r. 755 zo dňa 9.11.1995 určila charakter právneho vzťahu medzi právnymi predchodcami strán sporu. Z uvedenej Zmluvy o stavbe prototypu rušňa r. 755 zo dňa 9.11.1995 v znení jej dodatkov č. 1 a 2 súd ustálil, že právny vzťah právnych predchodcov strán sporu mal charakter záväzkového vzťahu, založeného uvedenou zmluvou, ktorú súd posúdil ako obchodnoprávnu vzhľadom na postavenie strán sporu, pričom uvedenú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo podľa ust. § 536 ods. 1, a nasl. Obchodného zákonníka. Právni predchodcovia strán sporu (teda spoločnosť Martinská mechatronická, a.s. ako právny predchodca žalobcu a spoločnosť ŽSR ako právnym predchodca žalovaných 1/ a 2/) boli v čase uzavretia predmetnej zmluvy podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2, písm. a/ Obchodného zákonníka, pričom pri vzniku vyššie uvedeného záväzkového vzťahu (teda pri uzavretí Zmluvy o stavbe prototypu rušňa r. 755 zo dňa 9.11.1995 v znení jej dodatkov č. 1 a 2) bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa v uvedenej zmluve dohodnuté záväzkové vzťahy týkali podnikateľskej činnosti právnych predchodcov strán sporu, takže sa v zmysle ust. § 261 ods. 1, Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy právnych predchodcov strán sporu a následne aj strán sporu, ako ich právnych nástupcov vzťahujú ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1, Obchodného zákonníka. 3. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III sa v konaní vyjadrila tak, že sa stotožnila s vyjadreniami žalovaných v 1/ a 2/ rade a v súlade s nimi považovala žalobný nárok za premlčaný. 4. Súd dňa 18. 09. 2013 vydal vo veci samej rozsudok č.k. 20Cb 49/2010-3101, ktorým konanie v časti 31 023 717,- EUR zastavil a žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51 751 875,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51 751 875,50 eur od 02. 08. 2010 až do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. 5. Proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 podal právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu odvolanie dňa 6. 12. 2013. 6. Proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 podal dňa 6. 12. 2013 odvolanie aj príslušný prokurátor, rovnako proti celému jeho rozsahu. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd dňa 14.8.2015 uznesením č.k. 3Cob/413/2013-3744 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 zrušil vo vyhovujúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania a v tejto časti vec tunajšiemu súdu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v tomto svojom uznesení č.k. 3Cob/413/2013-3744 zo dňa 14. 8. 2015 odvolanie prokurátora proti zastavujúcemu výroku rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 odmietol. 8. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č.k. 3Cob413/2013-3744 zo dňa 14. 8. 2015 podal dňa 26. 10. 2015 dovolanie právny zástupca žalobcu, ktoré však Najvyšší súd SR ako dovolací súd odmietol uznesením č.k. 5Obdo/68/2015-3854 zo dňa 11.1.2017. 9. Dňa 3.5.2017 podal právny zástupca žalobcu Ústavnému súdu SR sťažnosť vo veci porušovania základných práv a slobôd žalobcu uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/68/2015-3854 zo dňa 11. 1. 2017, pričom zároveň navrhol v tomto konaní tunajšiemu súdu prerušenie konania. Ústavný súd SR však túto sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú uznesením č. III. Š 504/2017-21 zo dňa 1.8.2017. 10. Na základe skutkových tvrdení strán sporu súd prvej inštancie riešil ako základ predmetu sporu otázku premlčania žalobného nároku žalobcu v čase podania žaloby. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorý mal jeho právnemu predchodcovi ujsť z dôvodu zmarenia možnosti naplnenia záväzku realizovať predaj 98 kusov rušňov typu r. 755, a to v dôsledku konania ŽSR, ktorý neposkytovaním súčinnosti mal zmariť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi možnosť začať s realizáciou výroby predmetných rušňov, čím mal zároveň znemožniť aj ich nasledovný predaj. Dôležitým pre posúdenie otázky premlčania žalobného nároku žalobcu bolo ustálenie okamihu vzniku škody ako prvého dňa lehoty plynutia premlčacej doby. Pre posúdenie okamihu vzniku škody, majúceho význam pre začiatok plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie vychádzal z jednoznačne preukázaného skutkového stavu, ktorý bol podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nakoľko sa žalobca domáhal žalobou náhrady škody, súd prvej inštancie ako najskôr vzniknutý prvý deň vzniku škody ustálil deň 20.10.1998, kedy právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ zaslal právnemu predchodcovi žalobcu oznámenie, že vzhľadom na platobnú neschopnosť neposkytne z uzavretých zmlúv už ďalšie plnenia. Súd pri stanovení prvého dňa vzniku škody ďalej uviedol, že takýmto dňom by mohol byť aj deň 30.11.1999, kedy mali byť prototypové skúšky predmetného rušňa najneskôr ukončené, pričom v skutočnosti sa nevykonali. Vzhľadom na ust. § 392 ods. 1, Obchodného zákonníka začala plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa mal záväzok právneho predchodcu žalovaných v 1/ a 2/ rade plniť a v ktorý bolo právnemu predchodcovi žalobcu jednoznačne zrejmé, že k takémuto plneniu nepríde, a teda, že začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie si takéhoto plnenia, teda deň 20.10.1998. Tento deň súd prvej inštancie považoval za prvý deň plynutia premlčacej doby na náhradu škody žalobcu s odkazom na ust. § 398 ods. 1, Obchodného zákonníka, pretože išlo o prvý deň, kedy sa právny predchodca žalobcu ako poškodený dozvedel o tom, že mu škoda vznikla (škodou bol žalobou uplatnený ušlý zisk, ktorý spočíval v neplnení dohodnutých zmluvných povinností žalovaných 1/ a 2/, teda spočívajúci v ich neplatení dohodnutej ceny diela) a že za ňu zodpovedá právny predchodca žalovaných 1/ a 2/. V každom prípade najneskôr nadobudol právny predchodca žalobcu, resp. žalobca podľa názoru súdu vedomosť o vzniku žalovanej škody dňa 4.7.2005, kedy právny predchodca žalobcu uzatvoril písomnú mandátnu zmluvu na vymáhanie žalovaného nároku na náhradu škody so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s., prípadne deň 26.7.2005, kedy uvedená spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. adresovala žalovaným 1/ a 2/ návrh na mimosúdne urovnanie, ktorého súčasťou malo byť aj žalobcom v tomto konaní žalovaná náhrada škody. 11. S ohľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že prvým dňom plynutia premlčacej doby bol deň 20.10.1998, alebo v prípade samotnej náhrady škody ako najneskorší prvý deň plynutia premlčacej doby bol deň 26.7.2005, z čoho je zrejmé, že v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky, takže premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 26.7.2009, a to aj s ohľadom na ust. § 398 ods. 1, Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého: subjektívna premlčacia lehota (4 roky) začala plynúť najneskôr 26.7.2005 a uplynula 26.7.2009, objektívna premlčacia lehota (10 rokov) začala plynúť 20.10.1998 a uplynula 20.10.2008. Na základe uvedeného teda mal súd prvej inštancie za to, že k uplynutiu premlčacej lehoty prišlo pri akomkoľvek výklade skutkového stavu najneskôr dňa 26.7.2009, pretože najneskôr začala premlčacia lehota plynúť dňa 26.7.2005. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ namietali premlčanie žalobného nároku žalobcu hneď pri prvom svojom procesnom úkone (vo vyjadrení sa k žalobe) a potom prakticky v každom svojom podaní či vyjadrení, bola týmto naplnená podmienka uvedená v ust. § 388 ods. 1, Obchodného zákonníka, podľa ktorej súd nemohol priznať žalobcovi právo na plnenie povinnosti žalovaných 1/ a 2/ (teda žalovanú náhradu škody), pretože žalovaní 1/ a 2/ ako povinné osoby namietli premlčanie uvedeného nároku žalobcu po uplynutí premlčacej doby. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Súd prvej inštancie nehodnotil pri svojom rozhodovaní tie vyjadrenia strán sporu ani nevykonal tie dôkazy navrhnuté stranami sporu (podľa ust. § 185 ods. 1, C.s.p.), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka premlčania žalobného nároku žalobcu v čase podania žaloby), pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, ktorým bola skutočnosť, že žalobný nárok žalobcu bol v čase podania žaloby už premlčaný, pričom žalovaní 1/ a 2/ jeho premlčanie počas konania namietli. 12. Proti rozsudku v podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie porušenia povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla škoda. V danom prípade nemožno stotožňovať akékoľvek porušenie povinnosti súčinnosti s tým následkom, že na základe neho vznikla škoda. Zo skutkového stavu je zrejmé, že v priebehu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu dochádzalo aj k porušeniu povinnosti poskytnúť súčinnosť (a to aj v roku 1999, ako na to poukazujú žalovaní), avšak tieto porušenia nemali za následok vznik škody, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje. Okolnosťou zvlášť dôležitou je, že ide o ušlý zisk. Je preto potrebné zdôrazniť, že nárok na ušlý zisk vznikol až v momente, keď žalobca bol nútený odstúpiť od zmluvy z dôvodov na strane žalovaných. Práve tieto dôvody na strane žalovaných spôsobili vznik škody (obchod sa definitívne zmaril). Žalobca listom informoval žalovaných, že je pripravený dielo dokončiť za poskytnutia súčinnosti pri prevzatí rušňa, pričom im dal lehotu na dodatočné poskytnutie tejto súčinnosti s poukazom na to, že inak od zmluvy odstúpi. To sa nakoniec aj stalo. Žalobca v roku 2009 od zmluvy o skúškach odstúpil, nakoľko ani do tej doby mu žalovaní súčinnosť neposkytli a rušeň R-755 bol stále v ich detencii. Až týmto odstúpením od zmluvy o skúškach v roku 2009 (z dôvodov porušenia povinnosti na strane žalovaných, ktorú mali splniť v roku 2006 po výzve žalobcu) sa definitívne zmarila možnosť dosiahnuť zisk. Preto je moment odstúpenia zároveň okamihom začatia plynutia subjektívnej lehoty, ktorá tak začala plynúť dňa 20.10.2009. Čo sa týka objektívnej lehoty (ak sa má rátať ako moment začatia porušovania povinnosti), tak bolo potrebné zdôrazniť, že žiadne porušenie povinnosti z roku 1998, resp. 1999 (ako na to navádzajú žalovaní) neústilo do odstúpenia od zmluvy. Do odstúpenia od zmluvy ústilo až neposkytnutie súčinnosti v roku 2006 po nesplnení povinnosti žalovaných, ktorá vznikla žalovaným v nadväznosti na ich konanie, ktorým sa dožadovali naplnenia zmluvy po právoplatnom skončení súdneho sporu. Bolo preto zrejmé, že povinnosť súčinnosti mohla byť porušená jedine svojvoľným a absolútnym upustením od ďalšej spolupráce, ku ktorému došlo v roku 2006 tým, že žalovaní neboli schopní ani len riadne odovzdať rušeň R-755 vrátane skontrolovania jeho stavu pri odovzdaní. 13. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nebolo možné pripustiť ani variant, že objektívna lehota začala plynúť už odstúpením od zmluvy o skúškach z roku 2000, nakoľko to nemohlo a ani neviedlo k škode, pretože žalovaní následne po skončení súdneho sporu svojim konaním začali plniť zmluvu opätovne. Porušenie, ktoré nastalo v roku 2000 tým, že svojvoľne a neplatne odstúpili od zmluvy, čím dali najavo, že neposkytnú žiadnu súčinnosť, neviedlo ku vzniku žalovanej škody. Táto škoda vznikla až s porušením povinnosti poskytnúť súčinnosť pri odovzdaní rušňa v roku 2006 potom, ako sami žalovaní uznali, že zmluva je platná a vyplývajú im z nej záväzky. Žalovaní následne aktívne konali a navrhovali odovzdanie rušňa. Až z následných skutkových okolností vyplynulo, že žalovaní neboli ochotní poskytnúť dostatočnú súčinnosť v takom rozsahu, aby sa skryte nepreniesla zodpovednosť za vady na žalobcu, za ktoré nezodpovedá. Je zavádzajúce tvrdenie žalovaných, že žalobca mohol o ušlom zisku vedieť už v roku 2005. Ako žalovaní vedia, zmluva o skúškach v roku 2005 stále existovala, takže bolo objektívne možné zisk dosiahnuť, a teda nemohol ujsť. Zisk ušiel až skončením zmluvy o skúškach odstúpením žalobcu z dôvodov na strane žalovaných. Vo vzťahu k tvrdeniu, že v roku 2005 žalobca splnomocnil spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. na vymáhanie náhrady škody (z titulu ušlého zisku), bolo potrebné zdôrazniť, že žalobca aj mohol mať mylný dojem, že mu vznikla škoda, avšak ako bolo uvedené vyššie, v roku 2005 zmluva napriek odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaných naďalej existovala, ako to uzavrel v roku 2006 aj súd, a teda existovala aj povinnosť strán zmluvu plniť. To znamená, že ak by aj bolo vedené súdne konanie na základe žaloby už od roku 2005, žaloba by bola zamietnutá (škoda ešte nevznikla, t.j. žaloba by bola predčasná, titul na plnenie a tým aj na zisk by stále existoval). 14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ , podľa ktorých uplynula subjektívna premlčacia doba. Už v júli 2005 Mechatronická (právny predchodca žalobcu) požadovala listom od žalovaných náhradu presne tej istej škody, ktorá je aj predmetom tohto konania. Mechatronická teda preukázateľne vedela o škode najneskôr v júli 2005. Štvorročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula najneskôr v júli 2009 a žaloba z augusta 2010 je premlčaná. Tento fakt nedokáže žalobca nijako spochybniť ani obísť. Uplynutie subjektívnej premlčacej doby samo o sebe stačí na zamietnutie žaloby. Uplynula aj objektívna premlčacia doba. Žalobca žaluje o náhradu ušlého zisku zo sériovej výroby rušňov R755, ktorá podľa jeho tvrdení mala prebehnúť v rokoch 1999 až 2004, a ktorá sa neuskutočnila z dôvodu porušení žalovaných. Potom príčinou nerealizovania sériovej výroby a nedosiahnutia zisku logicky mohlo byť len porušenie, ktoré časovo predchádzalo sériovej výrobe - čiže porušenie, ktoré nastalo najneskôr v roku 1999 (v opačnom prípade by sériová výroba prebehla tak, ako tvrdí žalobca). Ak relevantné porušenie nastalo v roku 1999, potom desaťročná objektívna premlčacia doba uplynula najneskôr v roku 2009 a žaloba z augusta 2010 je opäť premlčaná. Aj uplynutie objektívnej premlčacej doby stačí samo o sebe na zamietnutie žaloby. Ďalej uviedli, že neobstojí žalobcova teória, že premlčanie začalo plynúť až v roku 2009, kedy Mechatronická odstúpila, od zmluvy pre porušenie povinností. Pokiaľ sériová výroba mala prebehnúť a zisk mal byť dosiahnutý v rokoch 1999 až 2004, potom relevantné porušenia zmluvy museli nastať najneskôr v roku 1999. Právo Mechatronickej odstúpiť pre tieto porušenia sa premlčalo najneskôr v roku 2003. Odstúpenie z roku 2009 je tak dávno premlčané, a preto celkom irelevantné. 15. Príčinou škody - relevantným porušením bolo (údajné) neposkytovanie súčinnosti zo strany ŽSR a neskôr žalovaných potrebnej na dokončenie skúšok (a tým aj na realizáciu sériovej výroby a dosiahnutie zisku). Príčinou škody by mohlo byť len také porušenie, ktoré nastalo najneskôr v roku 1999, a to z týchto dôvodov: Sám žalobca a aj Mechatronická tvrdí, že nebyť relevantného porušenia sériová výroba by prebehla v rokoch 1999 až 2004 (a teda aj celý zisk z nej by bol dosiahnutý najneskôr do konca roku 2004). Podmienka sériovej výroby (úspešné dokončenie prototypových skúšok) mala byť splnená v zmysle zmluvy o stavbe prototypu najneskôr v júni 1999. Žalobca tvrdí, že ŽSR prestali poskytovať súčinnosť potrebnú na vykonanie prototypových skúšok najneskôr v júli 1999 a potom ju už nikdy neposkytli (až do odstúpenia Mechatronickej v októbri 2009). Samotná Mechatronická (v odstúpení z roku 2009) tvrdila, že od jesene 1999 jej už ŽSR neposkytli vôbec žiadnu súčinnosť na dokončenie skúšok. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle žalobných tvrdení a logiky žaloby relevantné porušenie (neposkytovanie súčinnosti potrebnej na vykonanie skúšok) začalo najneskôr v jeseni 1999 a trvalo nepretržite ešte aj v roku 2009, kedy Mechatronická od zmluvy odstúpila, teda objektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr v jesení 1999 (ako uviedol aj súd v jednej zo svojich alternatív) a uplynula na jeseň 2009. Žaloba z augusta 2010 je premlčaná. Žalovaní zhrnuli, že právo Mechatronickej odstúpiť od zmluvy sa začalo premlčovať dňom prvého porušenia relevantnej povinnosti (povinnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody), čiže dňom, kedy ŽSR prestali poskytovať súčinnosť potrebnú na dokončenie skúšok rušňa R755. Relevantné porušenie začalo (resp. muselo začať) najneskôr v roku 1999. Potom právo Mechatronickej odstúpiť od zmluvy sa premlčalo najneskôr v roku 2003. Jej odstúpenie z roku 2009 je tak premlčané. Na plynutie premIčania nemá vplyv, či toto relevantné porušenie bolo porušením podstatným alebo nepodstatným, keďže začatie premlčania sa viaže na moment porušenia povinnosti. Takisto bez významu je, že porušovanie pretrvávalo prípadne až do roku 2009, keďže pre začatie premlčanie je podstatné, kedy porušenie začalo, teda kedy bola povinnosť porušená po prvýkrát. Premlčané odstúpenie (ak bolo namietnuté) je právne absolútne neúčinné - nevyvoláva žiadne účinky, čiže súd naň vôbec neprihliada. Na základe premlčaného odstúpenia teda vzhľadom na jeho absolútnu bezúčinnosť nemôžu vzniknúť žiadne nové nepremlčané nároky, teda ani nárok na náhradu škody. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaných 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že bolo v konaní potrebné sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Podľa § 420 ods. 1, Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 365 ods. 1, Obch. zák., je dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 367 Obch. zák., je veriteľ oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901> a nasl. odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva. Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 379 Obch. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa § 387 ods. 1, Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 388 ods. 1, Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 391 ods. 1, Obch. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 398 Obch., zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 19. Odvolací súd je v názorovej zhode s právnym posúdením vznesenej námietky premlčania nároku zo strany žalovaných 1/ a 2/. Ak právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ listom zo dňa 20.10.1998 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu že dňom 21.10.1998 prestáva financovať a preplácať faktúry za vykonané práce a dodávky, je zrejmé, že tým došlo zo strany ŽSR k porušeniu čl. 4 zmluvy o stavbe prototypu rušňa zo dňa 9.11.1995 v znení dodatkov. Predchodcovi žalobcu bolo jednoznačne oznámené porušenie zmluvy písomne. Od 20.10.1998 muselo byť teda žalobcovi zrejmé, že došlo porušením zmluvy ku škode a kto za ňu zodpovedá. Ak predchodca žalobcu vyčíslil výšku škody až dňa 4.7.2005, kedy právny predchodca žalobcu uzatvoril písomnú mandátnu zmluvu na vymáhanie žalovaného nároku na náhradu škody so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s., pričom výšku škody mohol vyčísliť už skôr, je nesporne preukázané, že uplatnený nárok bol v súlade § 397 Obch. zák. uplatnený na súde žalobou dňa 2.8.2010 a teda po uplynutí subjektívnej štvorročnej premlčacej dobe. K uplynutiu objektívnej premlčacej doby došlo 20.10.2008, keďže začala plynúť 20.10.1998, kedy právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ zaslal právnemu predchodcovi žalobcu oznámenie, že pre platobnú neschopnosť neposkytne z uzavretých zmlúv už ďalšie plnenia. Odvolací súd sa preto stotožnil s právne odôvodneným názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, premlčaný a v súdnom konaní takýto nárok nie je možné žalobcovi priznať. 20. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).