Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/92/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314210466 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314210466.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o H. I., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - K.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 1, XXX XX D., zastúpená advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, so sídlom Trenčianska 17, 821 09 Bratislava, a otec - X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom Vajnorská 47, 832 77 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zrušenie zákazu styku a na zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa a o uloženie výchovného opaatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.01.2018, č.k. 37P/191/2014-505, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje a konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia sa zastavuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 23.01.2018, č.k. 37P/191/2014-505 uložil obidvom rodičom K.. J. I., nar. XX.XX.XXXX a X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, ako aj maloletej H. I., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v trvaní 6 mesiacov, a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia obidvom rodičom a maloletej, je dôvodné. Poukázal pritom na rozsudok zo dňa 28.06.2016, č.k. 11CoP/259/2015-402, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.03.2015, č.k. 37P/191/2014-355, v časti vo výrokov o zvýšení výživného, zročnom výživnom a určení výživného na tvorbu úspor, a v časti výroku o zamietnutí návrhu otca na zrušenie zákazu styku a na zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletej a jej sestry O. I., ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zo záverov uvedeného rozsudku okrem iného zistil, že v danom prípade iba v dôsledku existujúceho oslobodzujúceho rozsudku otca nie je možné rozhodnúť o zrušení zákazu styku bez jeho konkrétnej úpravy a navodiť tak stav neobmedzeného kontaktu otca s maloletou za situácie, že táto naďalej prezentuje strach z otca. Z uvedeného dôvodu pokladal za potrebné urobiť vhodné opatrenia prostredníctvom odbornej psychologickej intervencie v rodine, za súčinnosti psychológa, rodičov a kolízneho opatrovníka, zamerané na citlivé odstránenie prezentovaných obáv maloletej smerujúce k realizácii jej hoc i dočasného asistovaného kontaktu s otcom, po vyhodnotení ktorého bude možné prijať také rozhodnutie o návrhu otca, ktoré bude zodpovedať skutočnému záujmu maloletej. Pri svojom rozhodovaní zároveň prihliadol na vyjadrenie maloletej. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o uložení výchovného opatrenia bez toho, aby vykonal dokazovanie, umožnil účastníkom sa k veci vyjadriť a zisťoval názor maloletej. Napadnuté uznesenie pokladala za arbitrárne a neodôvodnené, keď z neho nie je zrejmý účel a dôvody nariadenia výchovného opatrenia. Bola toho názoru, že o uložení výchovného opatrenia má súd rozhodovať rozsudkom a nie uznesením. Zároveň mala za to, že rozhodnutiu v predmetnej veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, tzv. res iudicata, pre ktorú je potrebné konanie zastaviť, keď Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.11.2013, č.k. 38P/12/2013 zamietol návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia vo forme odborného poradenstva, pričom súd prvej inštancie nezistil ani neskúmal prípadnú zásadnú zmenu pomerov u účastníkov, ku ktorej by došlo v čase po vydaní uvedeného rozhodnutia. Poukázala na skutočnosť, že otec opakovane ignoroval výzvy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktoré mali smerovať k riešeniu vzniknutej situácie a neprišiel na žiadny z ponúkaných termínov z dôvodu, že daný úrad na to podľa jeho názoru nie je kompetentný. Uviedla, že súd prvej inštancie nariadením psychologickej intervencie zasiahol do psychickej integrity účastníkov, čím hrubo porušil ich právo na ochranu súkromného a rodinného života. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolanie matky pokladal za nedôvodné a účelové s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej a zabrániť tak rozhodnutiu o zrušení zákazu jeho styku s maloletou. Uviedol, že s matkou sa obaja k možnosti odborného psychologického poradenstva vyjadrovali na pojednávaniach konaných dňa 07.11.2017 a dňa 23.01.2018. Vo vzťahu k názoru prezentovanému samotnou maloletou poukázal na skutočnosť, že túto nemal možnosť nijakým spôsobom kontaktovať po dobu 11 rokov a maloletá si z tohto dôvodu ako aj vzhľadom na správanie matky nemala možnosť vytvoriť na vzniknutú situáciu objektívny názor. Mal za to, že z dikcie ust. § 120 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) jednoznačne vyplýva, že o uložení výchovného opatrenia súd rozhoduje výlučne uznesením. Argument matky o existencii prekážky tzv. res iudicata označil za absurdný, účelový a bez akejkoľvek právnej relevancie k prejednávanej veci, a to s poukazom na ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine. Vyjadril presvedčenie, že ďalšie zachovávanie zákazu jeho styku s maloletou predstavuje nezákonný zásah štátneho orgánu do práva na súkromie a rodinný život nielen jeho, ale najmä samotnej maloletej, a zároveň vážne porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 5. Okresná prokuratúra Bratislava III vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Bola toho názoru, že na vydanie napadnutého rozhodnutia nebolo potrebné vykonať samostatné dokazovanie, keď v konaní o úpravu styku otca s maloletou bolo vykonané dostatočne rozsiahle dokazovanie a účastníci mali možnosť prezentovať svoje názory v prejednávanej veci. Mala za to, že súd prvej inštancie zvolil správnu formu svojho rozhodnutia, keď v súlade s ust. § 39 CMP v spojení s § 360 a nasl. CMP rozhodol uznesením. Uviedla, že zamietnutie predchádzajúceho návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci, keďže výchovné opatrenia môžu byť podľa § 37 Zákona o rodine uložené aj opakovane, resp. kombinovane. Vyjadrila sa, že napriek odmietavému postoju maloletej k osobe otca je vhodné sa formou uloženého výchovného opatrenia za pomoci odborníkov pokúsiť obnoviť ich vzájomný kontakt. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dospejúc k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia zastaviť. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 14. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 15. Odvolací súd mal za preukázané, že maloleté dieťa, ktorého sa predmetné konanie týka, dosiahlo dňa 07.05.2019 plnoletosť. Je potrebné zdôrazniť, že H. I. nadobudla plnoletosť po vyhlásení uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému matka podala odvolanie, t.j. pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 16. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. procesné podmienky. Pokiaľ počas konania vznikne nedostatok procesnej podmienky, musí súd so zreteľom na konkrétne okolnosti posúdiť, či je možné tento nedostatok odstrániť. V prípade neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky súd konanie zastaví. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa dochádza k vzniku neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, nakoľko rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu s výnimkou vyživovacej povinnosti jeho plnoletosťou zanikajú. Zároveň je z ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine zrejmé, že súd rozhoduje o uložení výchovného opatrenia podľa citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. 17. Keďže H. I. dňa XX.XX.XXXX, t.j. po vyhlásení napadnutého rozsudku, dosiahla plnoletosť a ďalšie konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia stratilo akýkoľvek význam, odvolací súd konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP v danej časti zastavil. V prípade, že súd prvej inštancie už rozhodol vo veci rozhodnutím, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť (ako je to v danej právnej veci), súd prvej inštancie nemôže svoje rozhodnutie vo veci zrušiť sám. Odvolací súd preto musí v danej situácii konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia zastaviť a uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko nadobudnutím plnoletosti dieťaťa došlo k vzniku takého nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. 18. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na ust. § 63 ods. 1 CSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).