KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 3. 2019plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/162/2018 z 12. 3. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2019, sp. zn. 3Cob/162/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1315205068.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/162/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315205068
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315205068.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Mgr. Oľga Kajabová -
OK PRESS, s miestom podnikania Mateja Bela 2444/55, Trenčín, IČO: 37 382 136, proti žalovanému
ISKRAPRESS, s.r.o., Hattalova 12, Bratislava, IČO: 35 904 321, práv. zast. Mgr. Toni Khuri, advokátom,
Dlhé diely II/13, Bratislava, o zaplatenie 4.578,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/116/2015-162 zo dňa 6.2.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/116/2015-162 zo dňa
6.2.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
4.578,- EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: zo sumy 196,- EUR od 13.3.2012 do
zaplatenia a zo sumy 498,- EUR od 29.5.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne: zo sumy 996,- EUR od 28.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 196,- EUR od 4.9.2012 do
zaplatenia, zo sumy 896,- EUR od 9.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 498,- EUR od 30.10.2012 do
zaplatenia, zo sumy 498,- EUR od 30.11.2012 do zaplatenia a zo sumy 498,- EUR od 29.12.2012 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 24.2.2015, došlou súdu dňa
6.3.2015, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.578 EUR, spolu s úrokom z omeškania. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu
neuhradil faktúry: č. 03/2012 zo dňa 27.2.2012 na sumu 498 EUR splatnú dňa 12.3.2012, z ktorej bola
dňa 29.12.2012 uhradená len suma 302,- EUR, č. 04/2012 zo dňa 14.5.2012 na sumu 498 eur splatnú
dňa 28.5.2012, č. 05-07/2012 zo dňa 13.8.2012 na sumu 996 EUR splatnú dňa 27.8.2012, č. 08/2012
zo dňa 20.8.2012 na sumu 498 EUR splatnú dňa 3.9.2012, č. 09/2012 zo dňa 24.9.2012 na sumu 896
EUR splatnú dňa 8.102012, č. 10/2012 zo dňa 15.10.2012 na sumu 498 EUR splatnú dňa 29.10.2012, č.
11/2012 zo dňa 15.11.2012 na sumu 498 EUR splatnú dňa 29.11.2012 a č. 12/2012 zo dňa 14.12.2012
na sumu 498 EUR splatnú dňa 28.12.2012. Týmito faktúrami účtoval žalovanému poskytnuté služby
- prípravu a spracovanie článkov, jazykovú úpravu a redigovanie dopisovateľských príspevkov, úpravu
fotografií, grafickú prípravu a spracovanie novín a korektúry pred zadaním do tlače časopisu Kroky.
Prípravu časopisu vykonával žalobca pre žalovaného dlhodobo, už od roku 2007, na základe ústnej
dohody. Faktúry žalovaný neuhradil napriek tomu, že žalobca ich niekoľkokrát urgoval doporučenými
listami, aj mailom. Žalovaný považoval návrh za nedôvodný a nezodpovedajúci skutočnému stavu veci.
Nenamietal, že by žalobca nevykonal pre neho dohodnutú prácu, neuznával však výšku honoráru,



ktorý žalobca účtoval jednostranne a bez súhlasu žalovaného následne zvýšil honorár na 498 EUR. Na
základe toho navrhol žalobu zamietnuť. Rozsudkom zo dňa 20.10.2015 súd prvej inštancie žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že spolupráca so žalobcom nebola dohodnutá s
terajším a ani predošlým, konateľom žalovaného. Dohody s inými osobami v spoločnosti, ktoré nemajú
poverenie na uzavretie zmlúv, sú neplatné. Žalovaný zopakoval, že nenamietal, že by žalobca nevykonal
pre neho prácu, avšak spor je o v výšku honoráru. Obvykle bola fakturovaná suma okolo 302 eur za
mesiac, žalobca bez súhlasu žalovaného jednostranne zvýšil výšku honoráru na 498 EUR na mesiac, a
táto suma nezodpovedá poskytnutým službám. Uznesením zo dňa 14.6.2017, č. k. 3Cob/43/2016-114,
Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu
dohody medzi stranami. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom žalovaného, že nebola preukázaná
žalobcom požadovaná výška odmeny.

4. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu boli strany vyzvané na predloženie dôkazov. Žalobca
ako ďalšie dôkazy predložil faktúry za prípravu novín Kroky od čísla 8/2007 po číslo 3/2012, spolu s
bankovými výpismi o úhradách sumy 15.000 Sk za jedno číslo, resp. sumy 498 EUR od roku 2009. Za
čísla 1/2011, 5/2011, 6/2011, 7/2011 a 8/2011 žalobca fakturoval a žalovaný mu zaplatil sumu 332 EUR
za jedno číslo. Od čísla 9/2011 žalobca znovu účtoval žalovanému pôvodnú sumu 498 eur za jedno
číslo. Žalovaný odmenu v tejto pôvodnej výške žalobcovi aj platil, dňa 7.2.2012 zaplatil žalobcovi sumu
2x 498 EUR za čísla 10/2011 a 11/2011, dňa 19.7.2012 sumu 498 EUR za číslo 1/2012. Žalovaný žiadne
dôkazy nepredložil. Na pojednávaní uviedol, že nové vedenie žalovaného vedelo iba o zníženej sume a
mysleli si, že takáto odmena bola dohodnutá natrvalo.Vzťah medzi stranami súd prvej inštancie právne
posudzoval ako obchodnoprávny, uplatnený nárok ako zaplatenie ceny diela. Zistený skutkový stav súd
prvej inštancie posúdil podľa § 1, § 261 ods. 1, § 536 ods.1, § 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka , podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka , podľa
§ 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol
záväzok žalobkyne vykonať pre žalovaného dohodnutú komplexnú redakčnú činnosť pre tlač časopisu a
záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu. Žalobkyňa si splnila svoje povinnosti zhotoviteľa, vykonala
dohodnuté práce, zadala noviny do tlače, ktoré žalovaný následne dodával svojim predplatiteľom
a ostatným záujemcom. Na základe doplnených dôkazov bolo podľa súdu prvej inštancie bezpečne
preukázané, že znížená odmena bola dohodnutá na žiadosť žalovaného len na prechodnú dobu od
novembra 2010 do augusta 2011. Táto skutočnosť vyplynula jednak z výsluchu žalobcu, ako aj z
listinných dôkazov. V predložených faktúrach bolo uvedené, že sumu 498 EUR žalobca účtuje na
základe dohody. Žalovaný ani jednu faktúru nevrátil, nenamietal, že fakturovaná suma je nesprávna,
sumu 498 EUR žalovaný aj opakovane uhrádzal žalobkyni . Súd prvej inštancie preto nemal pochybnosti
o tom, že táto odmena bola medzi stranami dohodnutá a za žalovaného ju dohodla kompetentná osoba,
ktorá na to bola oprávnená. Žalovaný nepredložil, ani nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval
túto skutočnosť. Vo faktúrach žalobkyňa stanovila žalovanému na zaplatenie primeranú, 14-dňovú lehotu
splatnosti. Nezaplatením v tejto lehote sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku,
preto ho súd prvej inštancie zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej
výške. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP a ich
náhradu priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to v
súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 CSP . Žalovaný na svojom stanovisku a to,
že došlo medzi žalobcom a žalovaným k trvalej zmene dohody a nie dočasnej zmene ohľadne výšky
odmeny, trvá. Nikdy nedošlo k obnoveniu pôvodnej ústnej dohody. Má za to, že v tomto prípade ide o
nepreukázateľné tvrdenie žalobcu a nebol preukázaný opak toho, čo tvrdí žalovaný. Domnienky súdu
prvej inštancie nie sú ničím podložené. Žalovaný trvá na svojom stanovisku uvedenom v odpore a to,
že žalobca sa nikdy nedohodol ústne s terajším konateľom spoločnosti žalovaného o spolupráci, ani
s predošlým konateľom. Žalobca neuviedol, s kým uzavrel ústnu dohodu. Dohody s inými osobami v



spoločnosti, ktoré nemajú poverenie na uzavretie zmlúv sú neplatné. Vzhľadom na uvedené požiadal
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému právo
na náhradu trov celého konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila.
Uviedla, že v decembri 2006 uzatvorila ústnu dohodu na redakčnú činnosť ako podnikateľka na základe
živnostenského oprávnenia s pánom E. C., ktorý bol štatutárnym orgánom v spoločnosti ISKAPRESS
s. r. o. od 21.10. 2004 do 27.7.2009 a ktorý bol súčasne aj tajomníkom Komunistickej strany Slovenska.
Pán C. poveril od januára 2007 pána J. Š. ako predsedu redakčnej rady na realizáciu redakčnej činnosti,
dohodli si obsahovú náplň novín, autori jej posielali podklady, a takto to išlo až do roku 2012. Nový
konateľ pán E. R., ktorý nastúpil do funkcie 16.8.2012, prevzal právne nástupníctvo jej zmluvy o dielo
od svojho predchodcu štatutára E. C.. S predsedom redakčnej rady J. R. sa zišli 30.12.2012, a oznámil
jej, že ich spolupráca sa dňom 31.12.2012 končí, s čím súhlasila. Zároveň ju poprosil, či jej môžu dlh
splácať postupne, s čím tiež súhlasila. Súdu prvej inštancie predložila faktúry za zmluvu o dielo ústne
uzatvorenú, pričom uhradené faktúry zo strany ISKRAPRESS potvrdzujú existenciu tohto zmluvného
vzťahu v zmysle obchodného zákonníka hlavne za roky 2011 a 2012. Hneď pri začatí konania na
okresnom súde predložila súdu prvej inštancie tabuľky fakturácie z účtovníckeho programu Kros,
vrátane výkazu a zoznamu pohľadávok. Preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nepredložila žiadne
dôkazy. Opätovne predkladá Krajskému súdu fakturáciu za rok 2011 a za rok 2012, vrátane vysvetlenia,
ktoré je vo výške pohľadávky presne také, ako rozhodol Okresný súd . S objednávateľom ISKRAPRESS
a redakčnou radou sa dohodla, že za OBDOBIE od 1.1.2011 až 30. 6.2011, teda za prvých 6 mesiacov
v roku 2011 bude účtovať - fakturovať za redakčnú činnosť / alebo za jednotlivé čísla, niekde bolo
dvojčíslie/ mesačne 332 EUR. Teda žaIovaný mal zaplatiť a aj zaplatil v mesiacoch 1,2,3,4,5,6/2011
po 332 EUR. Od 7/2011 mal žalovaný platiť už 498 EUR, ale s predsedom redakčnej rady žalobkyňa
dohodla, že im odpustí na základe ústnej dohody dvakrát po 166 EUR. Teda za dvojčíslo 7-8 zaplatil:
664 EUR, čiže z čísla 7,8/2011 zaplatil 332 EUR, mal zaplatiť 498 EUR, ale odpustila mu po 166 EUR.
Tak, ako sa dohodli od 9. mesiaca 2011 už platil žalovaný mesačne 498 EUR, teda vrátili sa k pôvodnej
dohodnutej cene a v mesiacoch 9,10,11,12/2011 ako i v mesiacoch 1,2 /2012 zaplatil po 498 EUR. V
mesiacoch 3-11 /2012 nezaplatil 498 EUR a v mesiaci 12/2012 nezaplatil 498 EUR, ale poslal jej na
účet 302 EUR. Keď spočíta dlžné sumy za rok 2012 od 3. mesiaca 2012 až po 12. mesiac roku 2012,
vznikol žalovanému dlh presne tak ako ho vyčíslil súd prvej inštancie t.j. istinu vo výške 4578 EUR. To,
že žalovaný tvrdí, že mali dohodnuté od 9. mesiaca 2011 až po 12. mesiac 2012 mesačne len 332 EUR
nie je pravdou, dokazuje to, že od 9. mesiaca 2011 až po 2. mesiac 2012 skutočne zaplatil 498 EUR, a
teda žalovaný svojou platbou uznal účtovanú výšku sumy za jedno číslo mesačníka Kroky.

9. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s §
384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v
súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu



odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne
preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. Za
nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu dohody medzi
účastníkmi, nakoľko sa žalobca nedohodol s terajším ani s predchádzajúcim konateľom spoločnosti. Z
ust. § 20 Obč. zák. vyplýva, že právne úkony právnickej osoby robia nielen štatutárne orgány ale za
právnickú osobu ich môžu robiť aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných
predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Podľa § 20 ods. 2 veta druhá Obč. zák., ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a
povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

13. Odvolací súd je toho názoru, že ak by aj Ing. Pavol Suško ako predseda redakčnej rady prekročil
svoje oprávnenie žalobkyňa vzhľadom na okolnosti nemohla o tom vedieť, išlo o dlhodobú spoluprácu,
časopis bol vydávaný mesačne a žalovaný za služby platil o čom svedčí žalobkyňou predložený výpis
z účtu, z ktorého vyplýva, že sám súčasný konateľ žalovaného uložil na účet žalobkyne 29.12.2012
finančné prostriedky za časopis Kroky. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že i samotný žalovaný v
odvolaní uvádza, že nikdy nedošlo k obnoveniu pôvodnej ústnej dohody, aby vzápätí uviedol, že žalobca
sa nikdy nedohodol ústne s terajším konateľom spoločnosti žalovaného o spolupráci, ani s predošlým
konateľom.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že bola v konaní preukázaná žalobcom
požadovaná výška odmeny. Žalobkyňa tvrdila, že za prípravu jedného čísla časopisu bola dohodnutá
odmena 15.000 SK po prepočte 498 EUR, a že žalovaný takúto odmenu aj platil. Na základe doplnených
dôkazov bolo preukázané, že znížená odmena bola dohodnutá len na prechodnú dobu od novembra
2010 do augusta 2011. Táto skutočnosť vyplynula jednak z výsluchu žalobcu, ako aj z listinných dôkazov.
V predložených faktúrach bolo uvedené, že sumu 498 EUR žalobca účtuje na základe dohody. Žalovaný
ani jednu faktúru nevrátil, nenamietal, že fakturovaná suma je nesprávna, sumu 498 EUR žalovaný aj
opakovane uhrádzal žalobkyni, (čo bolo preukázané výpismi z bankového účtu), a to i po auguste 2011,
keď túto sumu platil ešte v mesiacoch 9,10,11,12/2011 a 1,2/2012. Súd prvej inštancie a ani odvolací
súd preto nemali pochybnosti o tom, že táto odmena bola medzi stranami dohodnutá a za žalovaného
ju dohodla kompetentná osoba, ktorá na to bola oprávnená. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel
k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobkyni právo na plnenie priznal.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania , pretože si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1315205068