Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoSr/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316219916 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316219916.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Q. O. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom W., H. č. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. novembra 2018, č.k. 14 Csr 2/2016-101, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. novembra 2018, č.k. 14 Csr 2/2016-101, vo výroku III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 26.11.2018, č.k. 14 Csr 2/2016-101, I. zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp.zn. RK-PC-523/16-EK vydaný dňa 29.9.2016; II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudkom vo výroku III. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok zo žaloby v sume 331,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí tretí výrok rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 4 ods. 2 písm. u/, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch majúc za to, že žalobca ako spotrebiteľ v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia je oslobodený od súdnych poplatkov, v konaní bol úspešný, a tak žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému poplatkovú povinnosť, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Mal za to, že súd postupoval v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. Podľa položky č. 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberá poplatok v konaní o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom v sume 331,50 €. Predmetom konania nebolo rozhodcovské rozhodnutie vydané rozhodcom, rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd; pre takýto prípad zákon nestanovuje súdny poplatok v sume 331,50 €. Postup súdu nemožno odôvodniť analógiou legis, pretože tá je podľa súdnej praxe vo vzťahu k zákonu č. 71/1992 Zb. vylúčená. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007, čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon o rozhodcovskom konaní jednoznačne rozlišuje medzi prípadom, kedy koná a rozhoduje rozhodca a prípadom, kedy koná a rozhoduje stály rozhodcovský súd. Toto rozlišovanie má potom význam aj pre stanovenie súdneho poplatku a jeho výšky. Pre prípad, v ktorom rozhodoval stály rozhodcovský súd, zákon č. 71/1992 Zb. neurčuje súdny poplatok v sume 331,50 €. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť. Žiadal náhradu trov spojenú s odvolaním. 3. Súd prvej inštancie odvolaniu žalovaného nemienil vyhovieť postupom podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že poplatková povinnosť bola žalovanému uložená správne (§ 4 ods. 2 písm. u/, § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., položka č. 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov) v sume 331,50 €. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného v tom, že zákon o rozhodcovskom konaní rozlišuje medzi prípadom, kedy koná a rozhoduje rozhodca a prípadom, kedy koná a rozhoduje rozhodcovský senát. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom sa rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia, pričom platí, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov a ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Z jazykového výkladu zákona o rozhodcovskom konaní je možné vyvodiť, že v prípade vydania rozhodcovského rozhodnutia ide o rozhodnutie rozhodcovského súdu, zákon rozlišuje len zloženie rozhodcovského súdu z jedného alebo z viacerých rozhodcov. Zákon o rozhodcovskom konaní pritom vždy používa pojem rozhodca (alebo viacerí rozhodcovia pre rozlíšenie zloženia rozhodcovského súdu). 4. Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie), súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. l C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil ako vecne a právne správny, a keďže sa pridržiava dôvodov rozsudku ako správnych, odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie vecnej a právnej správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5.1. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje a/ rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b/ uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike (§ 1 ods. l). Rozhodcovským súdom sa na účely zákona o rozhodcovskom konaní rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov; ich počet však musí byť nepárny. Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia (§ 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3). 5.2. Osobitnú časť rozhodcovského konania, a síce rozhodcovské konanie týkajúce sa spotrebiteľov, upravuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na tento zákon odkazuje aj rozhodcovský rozsudok zrušený súdom prvej inštancie v predmetnej právnej veci. Citovaný zákon upravuje (o.i.) spotrebiteľské rozhodcovské konanie, postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (§ l ods. l písm. a/, písm. b/ zákona). Osobitný právny predpis (zákon č. 244/2002 Z.z.) možno v daných konaniach aplikovať v prípade, len ak to tento zákon výslovne ustanovuje (§ l ods. 4 zákona). Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom a súčasne je zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spor rozhodnúť. Funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej jej výkon nepripúšťa osobitný predpis (§ 4 ods. l, ods. 2 zákona). Na účely spotrebiteľského rozhodcovského konania sa stálym rozhodcovským súdom rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Ak štatút alebo rokovací poriadok neustanovuje inak, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhoduje jeden rozhodca (§ 23 ods. l, ods. 2 zákona). 5.3. Zákonodarca v zákonoch č. 244/2002 Z.z., č. 335/2014 Z.z., nedáva oprávnenie rozhodcovi, rozhodcom, rozhodnúť, vydať rozhodcovský rozsudok, svojím menom. Ako je uvedené vyššie toto je zverené len rozhodcovským súdom v obsadení jedným rozhodcom, resp. viacerými rozhodcami. 6. V predmetnej právnej veci rozsudok presne označený vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie vydal stály rozhodcovský súd obsadený jedným rozhodcom. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že je irelevantné, či stály rozhodcovský súd bol obsadený jedným alebo viacerými rozhodcami. Procesný postup rozhodcovských súdov v spotrebiteľských veciach upravuje a aj v rozhodnom období upravoval procesný právny predpis (zákon č. 335/2014 Z.z.), a len podľa neho mohol stály rozhodcovský súd konať a rozhodnúť vrátane jeho obsadenia (jedným alebo viacerými rozhodcami) v tej-ktorej spotrebiteľskej veci. Odvolateľ nenamietal, žeby stály rozhodcovský súd bol obsadený nesprávne. Odvolateľ nenamietal ani to, žeby súd prvej inštancie nesprávne určil výšku jeho poplatkovej povinnosti, žeby žalobca nepožíval osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 1 ods. 1, § 2 ods. l písm. a/, ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u/, § 5 ods. l písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). 7. Žalobcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).