Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/75/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218960 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317218960.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. H., F.. X.XX.XXXX I. Q. H.Č., F.. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, ul. Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - H.. L. H., S.. R., F.. XX.X.XXXX, Q. T.: S. XX, T., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou, so sídlom: Radvanská 1, Bratislava a otec - O.. H. H., F.. XX.X.XXXX, Q. T. S. XX, T., P. I.: E. X, T., štátny občan SR, o návrhu starých rodičov: stará matka - R. H., S.. G., F.. X.X.XXXX, Q. T.: P. XXX/XX, J. D., štátna občianka SR, a starý otec - D. H., F.. X.X.XXXX, Q. T.: P. XXX/XX, J. D., štátny občan SR, obaja zastúpení Mgr. Martin Majerčík, advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov- starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10. januára 2019, č. k. 39P/280/2017-331, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. januára 2019, č. k. 39P/280/2017-331 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 10. januára 2019, č. k. 39P/280/2017-331 zamietol návrh starých rodičov maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd upravil styk starých rodičov s maloletými deťmi tak, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi vždy druhý týždeň v kalendárnom mesiaci od piatku od 14.00 hod do nedele do 19.00 hod, každý kalendárny rok vo veľkonočný piatok od 9.00 hod do 19.00 hod a každý kalendárny rok v čase polročných prázdnin vždy v prvý deň prázdnin od 9.00 hod od 19.00 hod a to bez prítomnosti matky s tým, že starí rodičia si maloletých prevezmú v mieste bydliska matky, kde ich po ukončení styku matke odovzdajú. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 20.12.2018 žiadali obaja starí rodičia o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali o dočasnú úpravu styku s maloletými, nakoľko im je matkou v styku bránené a styk sa vôbec nerealizuje. V návrhu poukázali na to, že v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/244/2018, ktorým bol zamietnutý predchádzajúci návrh na nariadenie neodkladnej úpravy styku starých rodičov s maloletými deťmi, odvolací súd vychádzal z predpokladu, že maloletí sa môžu stretávať so starými rodičmi v rámci realizácie styku otca s maloletými, predbežne upraveným v rámci nariadeného neodkladného opatrenia sp. zn. 37P/339/2017 zo dňa 5.1.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/51/2018. Skutočný stav je však taký, že matka napriek tomuto uzneseniu bezdôvodne naďalej zabraňuje otcovi v styku s maloletými deťmi, v dôsledku čoho nemôžu realizovať styk ani starí rodičia. S maloletými deťmi sa stretli naposledy v dňoch 25.2.2018, 17.3.2018 a 24.3.2018 v rozsahu maximálne 1,5-2 hodiny, viac maloletých nevideli. Matka im neumožnila, aby strávili čas s maloletými deťmi, napriek tomu, že sa o nich odmalička starali. V návrhu sa odvolávajú na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Poukázali na záver posudku, kde znalkyňa konštatovala, že: „U maloletých detí neboli zistené symptómy sexuálneho zneužívania. Nepriateľstvo začínajú šíriť na celú pôvodnú rodinu otca, narušil sa vzťah so starými rodičmi, rozhodnutím matky sa kontakt otca s deťmi prerušil úplne. Deti prevzali jej postoj k otcovi, že im ubližoval svojím správaním. Želali by si kontakt s otcom, mali by ho radi, keby nemal tú „sektu“. Pre zdravý vývoj maloletých detí je dôležité, aby sa do ich života otec vrátil." Ďalej uviedli, že z diagnostických prostriedkov, ktoré znalkyňa použila, vyplýva, že je zjavné, že otec deťom chýba. Výchovný vplyv matky na maloleté deti je alarmujúci, zo správania matky vyplýva silná manipulácia maloletých detí, ktorá má nesporne dopad aj na styk starých rodičov s maloletými deťmi. Je podľa navrhovateľov nesporné, že je narušená stabilita výchovného prostredia, v ktorom sa maloleté deti nachádzajú, je vážne ohrozená ich výchova a psychické zdravie. Matka zakázala maloletým deťom vziať si od starých rodičov aj darčeky. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode pod sp. zn. 37P/70/2017, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 37P/339/2017-77 zo dňa 5.1.2018 súd prvej inštancie zistil, že bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Po podaní odvolania matkou, rozhodoval vo veci uznesením Krajský súd Bratislava pod č.k. 20CoP/51/2018-227 zo dňa 30.4.2018, ktorý potvrdil napadnuté prvoinštančné uznesenie. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 39P/280/2017-25 zo dňa 8.1.2018 v spojení s opravným uznesením pod č.k. 39P/280/ 2017-39 zo dňa 31.1.2018 vyplýva, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk starých rodičov s obomi maloletými vnukmi. Po podaní odvolania matkou, odvolací súd uznesením pod č.k. 11/CoP 244/2018-241 zo dňa 28.6.2018, právoplatným dňa 30.7.2018, zmenil napadnuté prvoinštančné uznesenie a návrh zamietol, dôvodiac tým, že je potrebné zohľadniť celkovú rodinnú situáciu maloletých detí, závažný rodičovský konflikt a doposiaľ neukončené trestné stíhanie, tiež upravený styk otca s maloletými deťmi uznesením súdu, počas ktorého majú zabezpečený styk aj starí rodičia a styk so starými rodičmi posúdiť v kontexte so záujmami maloletých detí, len po riadnom vykonanom dokazovaní a zvážení všetkých skutočností. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností, aj s prihliadnutím na znalecké dokazovanie v prebiehajúcom trestnom konaní, ale najmä na závery vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu Bratislava, dospel k záveru, že návrh starých rodičov nie je dôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu. Súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v kontexte so záujmami maloletých detí. V zmysle právnych záverov odvolacieho súdu, kedy súd prvej inštancie má pristúpiť k rozhodovaniu o úprave styku starých rodičov s maloletými len po riadnom vykonanom dokazovaní a zvážení všetkých skutočností, považoval opätovný návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dal do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných záverov odvolacieho súdu, je potrebné vziať do úvahy aj upravený styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením a toto uznesenie je právoplatné a vykonateľné, v dôsledku čoho majú starí rodičia zabezpečený styk s maloletými. 3. Navrhovatelia - starí rodičia maloletých detí podali voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. januára 2019, č. k. 39P/280/2017-331 odvolanie, v ktorom uvádzajú, že pri posudzovaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie odvoláva na právne závery a odporúčania odvolacieho súdu, ktorý dňa 28.06.2018 rozhodol uznesením pod sp.zn. 11CoP/244/2018, a ktorým návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku s maloletými zamietol. Odvolací súd však pri vyššie uvedenom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že sa deti môžu stýkať so starými rodičmi v rámci realizácie styku otca, predbežne upraveným v rámci nariadeného neodkladného opatrenia, vydaného Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 37P/339/2017 zo dňa 05.01.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 20CoP/51/2018. Navrhovatelia poukázali v odvolaní na to, že matka napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu svojvoľne, beztrestne a bez akýchkoľvek ospravedlniteľných dôvodov neustále zabraňuje otcovi v styku s jeho maloletými deťmi a túto skutočnosť súd prvej inštancie nijako nezohľadnil. Súd prvej inštancie ani neuviedol, že prebieha konanie o návrhu otca na výkon predmetného neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými, pričom súd prvej inštancie zatiaľ zaslal matke výzvu na dobrovoľné plnenie vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktorá však zostala bez akejkoľvek odozvy. K ďalším úkonom súd prvej inštancie doposiaľ nepristúpil. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci podľa navrhovateľov vyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné prihliadať na možnosť starých rodičov stýkať sa s maloletými počas realizácie styku otca s maloletými deťmi. Navrhovatelia v odvolaní ďalej uvádzajú, že zo psychologického hľadiska je pre dieťa vždy veľká trauma, keď sa má postaviť proti niektorému z rodičov. Z obsahu súdneho spisu pod sp. zn. 37P/170/2017 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podľa navrhovateľov vyplýva, že matka použila maloleté deti, ako nástroj svojej pomsty za to, že ju manžel opustil. Túto situáciu využila aj jej matka, ktorá v záujme presadenia svojich predstáv o výchove vnúčat neváhala obviniť otca zo sexuálneho zneužívania jeho vlastných detí. Dňa 16.02.2018 bola do trestného konania, vedeného pred KR PZ SR pod sp. zn. ČVS: KRP-254/1-VYS-BA-2017 pribratá súdna znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, Mgr. Z. Q., ktorá dňa 26.07.2018 vypracovala na základe oboznámenia sa so spisovým materiálom, vyšetrenia maloletých detí, ako aj na základe vykonanej znaleckej analýzy znalecký posudok č. 31/2018. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že v čase, kedy odvolací súd zamietol návrh starých rodičov na vydanie prvého neodkladného opatrenia nemal k dispozícii závery súdnej znalkyne. Uvádzajú, že súdna znalkyňa zistila, že v dôsledku manipulácie zo strany matky a jej matky došlo u maloletých detí k rozvinutiu syndrómu zavrhnutého rodiča, nakoľko došlo k vypestovaniu nekompromisne kladného vzťahu detí k jednému, tomu dobrému, milovanému rodičovi, čo by mala byť matka a súčasne k nekompromisnému zavrhnutiu druhého rodiča, toho zlého, nenávideného, ktorým by mal byť otec. Súdna znalkyňa jednoznačne skonštatovala, že: „U maloletých detí nie sú prítomné symptómy sexuálneho zneužívania.“ Ďalej navrhovatelia v odvolaní citujú zo znaleckého posudku a to konkrétne časť, v ktorej sa uvádza, že: „Po rozchode rodičov sa maloleté deti stretávali s otcom sporadicky a veľmi krátku dobu. Až sa rozhodnutím matky kontakt úplne prerušil. Deti prevzali jej postoj k otcovi, že im svojim správaním ubližoval. Želali by si kontakt s ním, mali by ho radi, keby nemal tú „sektu“. Na základe toho, že kontakt je prerušený, sa vzťah s otcom nerozvíja, ale stagnuje. Pre ich harmonický vývin je veľmi dôležité, aby sa do ich života vrátil.“ Starí rodičia sa preto nestotožňujú s tvrdením súdu prvej inštancie, že tento prihliadol na znalecké dokazovanie v prebiehajúcom trestnom konaní. Ak by totiž tomu tak skutočne bolo, musel by súd prihliadnuť na alarmujúce zistenia súdnej znalkyne, že deti trpia rozvinutým syndrómom zavrhnutého rodiča, a že si želajú sa stretávať so starými rodičmi. V súvislosti so záujmami maloletých detí poukázali navrhovatelia na závery súdnej znalkyne, ktorá uvádza, že: „Maloleté deti H. nepriateľstvo začínajú šíriť na celú pôvodnú rodinu zavrhnutého rodiča - otca. Narušil sa vzťah so starými rodičmi / rodičmi otca/. Napriek rozhodnutiu súdu, sú stretnutia len sporadické. Obaja prejavili záujem sa s nimi stretávať. Maloletý Q. hovorí o tom, ako záujem starých rodičov má byť len návnadou, aby si ich mohli nechať navždy a aby mohol prísť za nimi otec. Názor prebral od matky, ktorá deťom zakázala tiež zobrať si darčeky - hračky od starých rodičov. Aj keď on by si to želal. Chcel by si ich zobrať. Do rozchodu rodičov sa stará matka H. o svojich vnukov počas pracovných dní starala. Citová väzba, ktorá sa medzi nimi vytvorila, bola prerušená.“ Ďalej poukazujú v odvolaní na to, že starí rodičia sa stretli s maloletými iba v dňoch 25.02.2018, 17.03.2018 a 24.03.2018 v rozsahu 0,5 hod. až 2 hod. iba za prítomnosti matky, v byte rodičov detí, matka deti však nenechala voľne sa so starými rodičmi rozprávať, hrať, zakázala im zobrať si od nich hračky, styk bol kŕčovitý, na maloletých deťoch boli zjavne viditeľné známky strachu, keď pred akoukoľvek odpoveďou (nesúvisiacou s rodinným konfliktom) pohľadom zisťovali u matky, čo majú robiť, ako majú odpovedať. Podľa navrhovateľov z uvedeného správania sa maloletých detí bez akýchkoľvek pochybností vyplýva silná manipulácia maloletých detí matkou, čo napokon potvrdila aj odborne erudovaná osoba vykonaným znaleckým skúmaním maloletých. Poukázali aj na to, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov, avšak toto právo je v dôsledku protiprávneho konania matky maloletých detí ohrozené v maximálne možnej miere a hrozí tu taká deformácia rodinných vzťahov, ktorá sa bude dať len ťažko napraviť. Starí rodičia sa stotožňujú s názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, aby maloleté deti neboli zaťažované konfliktom lojality, aby rodičia a rodina nevolili neférové postupy a snažili sa spoločne dospieť k zmierlivému riešeniu rodičovského sporu. Práve s poukazom na úprimný záujem o maloleté deti sa navrhovatelia snažia hľadať pomoc aj mimo súdnu moc a oslovili neziskovú spoločnosť Radu pre práva dieťaťa (ďalej iba „RPPD“), so sídlom Spartakovská 3, 917 01 Trnava, prevádzka Župné nám. 7, 815 68 Bratislava, ktorá ponúkla pomoc a súčinnosť, ako otcovi, tak aj starým rodičom v procese obnovenia a rozvíjania vzťahu starých rodičov a ich dvoch vnukov. Vo svojej správe zo dňa 15.01.2019 RPPD uvádza: „Vzhľadom na závažnosť situácie, aká okolo detí je, na to, ako dlho trvá obdobie, kedy deti rozhodnutím matky a rodiny zo strany matky nemôžu žiť detstvo, aké im právom patrí, a aké zažívajú zdravé a šťastné deti, dohodli sa s p. Ing. PZ. na tom, že pomôžeme všetkými možnými spôsobmi tomu, aby vzťah detí a otca bol čo najskôr obnovený...RPPD zabezpečí svoje najskúsenejšie členky pri odovzdávaní a pri preberaní chlapcov medzi starými rodičmi a matkou, resp. pri odovzdávaní matke starými rodičmi... “ Na odporúčanie kolízneho opatrovníka súd prvej inštancie v rámci pojednávania, konaného dňa 22.01.2019 stanovil, aby sa vyskúšal styk starých rodičov s maloletými deťmi za asistencie a v priestoroch RPPD v Bratislave a to každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v piatok od 14:00 hod. do 16:00 hod a to do najbližšieho termínu pojednávania. Matka sa s maloletými deťmi v určenom čase na adresu RPPD nedostavila ani dňa 25.01.2019, ako ani dňa 08.02.2019 a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Podľa navrhovateľov s poukazom na znalecké závery súdnej znalkyne, dĺžku konania pred súdom prvej inštancie, ako aj jednoznačne negatívny postoj matky hrozí, že dôjde k úplnému a ťažko obnoviteľnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb medzi starými rodičmi a ich vnukmi. 4. K odvolaniu podala matka dňa 28.05.2019 vyjadrenie, v ktorom uvádza, že otec sexuálne zneužíval vlastné deti a umožnil aj iným ľuďom, aby ich sexuálne zneužívali. Závažnosť celej situácie odzrkadľuje aj dĺžka vyšetrovania trestného stíhania, ktoré trvá už od 1.12.2017 a je vedené na odbore Kriminálnej polície pod sp.zn. ČVS: KRP-254/1-VYS-BA-2017. Ďalej uviedla, že otec maloletých je psychiatrickým pacientom, čo náhodou zistila z jeho vlastných poznámok pri upratovaní bytu. Na pojednávaní o rozvode sp.zn. 37P/170/2017 zo dňa 16.4.2019 sudkyňa nariadila vyžiadanie zdravotnej dokumentácie otca maloletých zo zdravotnej poisťovni a znalecké dokazovanie. V rodine otca bol psychiatricky liečený starý otec D. H., otec detí H. H. a aj jeho sestra R. H.. Matka uviedla, že starým rodičom umožnila stretávanie s deťmi nad rámec súdom stanovených stretnutí v roku 2018. S deťmi sa stretávali na voľnom priestranstve, ihrisku, v nákupných centrách, kde ich doprevádzala. Keďže starí rodičia sa sťažovali, že deti im nedostatočne venujú pozornosť, tak nástojili na stretnutí v byte. Vychádzala im v ústrety a umožnila im stretávania v byte. Stretnutia v byte starým rodičom opäť nestačili a chceli byť s deťmi sami a chceli ich zobrať do ich bytu. Detí sa pred starými rodičmi pýtala, či chcú ísť samé s nimi. Deti to však odmietali a jasne to povedali aj starým rodičom. Starí rodičia ďalej na deti naliehali a na ňu verbálne útočili. Deti boli toho svedkom a videli, ako sa starí rodičia hrubo k nej správali. Maloletí sa od toho času nechcú stretnúť so starými rodičmi. Ďalej poukázala na to, že starí rodičia obhajujú svojho syna na úkor maloletých detí. Konanie svojho syna popierajú a tvrdia, že si to celé vymyslela matka. Atmosféra pri stretávaní bola veľmi napätá, až vyústila do celkového odmietania maloletých stretávať sa so starými rodičmi. Podľa matky je cieľom starých rodičov v prvom rade ochránenie otca maloletých pred trestným stíhaním za akúkoľvek cenu. Za týmto účelom potrebujú zastrašiť maloletých a spracovať ich, aby odvolali výpoveď. Starí rodičia obhajujú správanie otca, konanie otca popierajú a aj to, že vlastným deťom masíroval on a cudzí ľudia zo skupiny - sekty Taojoga pohlavné orgány zadok a „cikáka“. Táto organizácia sa pritom týmito sexuálnymi aktivitami vôbec netají. Knihy o sexuálnych praktikách tejto sekty sú voľne dostupné na internete a voľne dostupné sú aj inštruktážne videá ako si „naťahovať“ pohlavné orgány so závažiami a stláčať si semeníky. Matka ďalej poukázala na to, že v čase keď otec detí býval v spoločnej domácnosti si obidve deti masírovali pohlavné orgány, aj na verejnosti. Otec ich nabádal k masturbácii. Keď protestovala, tak ju vždy zahriakol, že chlapi to robia a ona sa do toho nemá starať. Jednalo sa aj o celkovú pomýlenú výchovu detí zo strany otca, nebola to len sexualita, deti podľa otca nemajú povinnosti, nesmú mať vzor, nemusia robiť nič ak nechcú, pozerajú sa tretím okom, v bruchu majú korytnačku a iné zvieratá. Stará matka obhajovala pomýlené názory svojho syna, že deti majú počúvať otca. Maloletý Filip, viac vystavený takému chorému prostrediu mal ťažkosti so správaním, bol aj agresívny, o čom matka priložila správu zo škôlky Krasňanko, ktorú si vyžiadal otec. Maloletý Tibor odmietal chodiť s otcom kdekoľvek osamote. Toho času, keď je maloletý Filip s matkou, je vyrovnaný, šikovný a hlavne spokojný, o čom predložila matka správu triednej učiteľky zo štvrtého ročníka, ktorá učí maloletého Filipa od začiatku školskej dochádzky. Matka poukázala i na to, že maloletí odmietajú stretnutia so starými rodičmi, čo opakovane povedali pred Úradom práce, soc. vecí a rodiny Bratislava, ako vyplýva z predloženého záznamu ÚPSV a R Bratislava vypracovanú Mgr. Labudom z 24.1.2019. Matka poukázala i na to, že obaja maloletí boli vypočutí u znalkyne Mgr. Tomišovej dňa 28.6.2018. Maloletí v znaleckom posudku jasne opísali, čo im otec a aj iní ľudia robili. Znalkyňa zaujala jednoznačné stanovisko a v posudku uvádza, že maloletí sú schopní správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Znalkyňa nezistila sklony ku konfabulovaniu a nadmernej fantázii. Maloletý M. bol vypočúvaný aj na policajnom oddelení v prítomnosti 4 dospelých ľudí dňa 16.11.2018. Následne musel byť tretí krát opätovne vypočúvaný u znalkyne Mgr. Tomišovej dňa 17.5.2019. Matka zdôraznila, že jej snahou je ochrániť maloletých, aby nemuseli opätovne prežívať ďalšie traumy a je pre ne stresujúce aj stretnutie so starými rodičmi, nakoľko ich odmietajú. Nikdy otca, starých rodičov ani nikoho z jeho strany nespomínajú. Keď zaznel zvonček na domových dverách, maloletí sa utekali schovať pod stôl alebo pod perinu. Toto sa teraz nedeje, maloletí sú vyrovnaní, nakoľko už nie sú vystavovaní negatívnym zážitkom. Matka taktiež poukázala na výpoveď znalca MUDr. Andrého na pojednávaní o rozvode manželstva zo dňa 16.4.2019, z ktorej je zrejmé, že sa jedná o skupinu, kde sa vykonávajú sexuálne aktivity aj za prítomnosti detí. Matka žiadala o potvrdenie rozhodnutia o zamietnutí návrhu o nariadení neodkladného opatrenia na úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi z dôvodu ochrany psychiky detí a akceptovania ich názoru. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 9. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 10. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 11. Odvolací súd posúdením návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne a právne správny. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý správne vychádzal aj z predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko nedošlo k zmene pomerov od tohto predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu starých rodičov na nariadenie totožného neodkladného opatrenia a to uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2018, č.k. 11CoP/244/2018-241, ktorým bol návrh starých rodičov na neodkladnú úpravu styku s maloletými zamietnutý. Navrhovatelia poukazujú na to, že zmena, ktorá nastala od vydania predchádzajúceho rozhodnutia je v tom, že v priebehu trestného konania bol už medzičasom vypracovaný znalecký posudok č. 31/2018 znalkyňou Mgr. Oľgou Tomišovou, z odboru psychológia, v ktorom znalkyňa v závere uviedla, že u detí nie sú prítomné symptómy sexuálneho zneužívania a je dôležité, aby sa otec do ich života vrátil. V spise sa však nachádza žiadosť matky o vylúčenie syndrómu zavrhnutého rodiča z hodnotenia znaleckého posudku. V žiadosti matka poukázala na to, že v znaleckom posudku č. 31/2018, ktorý vypracovala Mgr. Z. Q. dňa 26.6.2018 uviedla, že postupovala podľa Gardnerových kritérií a zistila u detí syndróm zavrhnutého rodiča, avšak Gardnerove kritéria pre syndróm zavrhnutého rodiča (SZR) vznikli pred 30 rokmi a už ani v krajine svojho vzniku nespĺňa SZR kritéria dôkazu pred súdom s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veciach týkajúcich sa maloletých. Odvolací súd musí dať za pravdu matke, že syndróm zavrhnutého rodiča nie je oficiálnym psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa v medicínskej - psychiatrickej syndromológii a nie je stanovený ani ako nozologická jednotka, resp. diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb. V Slovenskej republike je záväzne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH 10 (ICD-10), v tejto klasifikácii spomenutý SZR (PAS) nie je uvedený, preto nie je možné stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm. SZR nie je prítomný, ako diagnostická jednotka ani v klasifikačnom systéme používanom na americkom kontinente DSM 5. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na vyhlásenie Slovenskej komory psychológov, Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, Asociácie rodinných sudcov, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Komisárky pre deti, Verejnej ochrankyne práv, Inštitútu pre výskum práce a rodiny a Koalície pre deti Slovensko k tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, v ktorom sa okrem iného uvádza, že: „Národná rada sudcov rodinných súdov a súdov pre maloletých (NCJFCJ) uviedla, že akýkoľvek dôkaz, že účastník konania o zverenie dieťaťa trpí SZR, by mal byť vyhlásený za neprípustný. Ďalej uvádzajú: „Zdiskreditovaná „diagnóza” SZR (alebo tvrdenia o SZR), okrem vedeckej neplatnosti, nevhodne vyžaduje od súdu, aby rozhodol, že správanie dieťaťa a jeho postoj k rodičovi, ktorý o sebe tvrdí, že je „odcudzený” (zavrhnutý), nie je v skutočnosti opodstatnené. Taktiež odvádza pozornosť od správania zneužívajúceho rodiča, ktorým mohol tento rodič priamo ovplyvniť reakciu dieťaťa násilným, neúctivým, strápňujúcim, ponižujúcim alebo diskreditujúcim správaním voči dieťaťu alebo druhému rodičovi. Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým (pritom sa súd musí postarať o to, aby sa nespoľahol výlučne na nepatrné indikácie), a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch, ak je rodič páchateľom domáceho násilia. Tieto dôvody sa nestanú menej legitímne iba preto, že zneužívaný rodič ich zdieľa a obraňuje dieťa tým, že hovorí o svojich obavách.“ Vyššie uvedené spochybňuje závery znaleckého posudku, keď znalkyňa v posudku operuje s pojmom syndróm zavrhnutého rodiča, ktorý nie je možné stanovovať ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm. Navyše vypracovanie znaleckého posudku ešte neznamená aj ukončenie trestného stíhania. V trestnom konaní sa riadne pokračuje, a ako vyplýva zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 11.01.2019 na č.l. 337 spisu, bola znalkyňa požiadaná, vzhľadom na výsluch maloletého, ako aj na nové skutočnosti, ktoré boli v rámci vyšetrovania zistené, o doplnenie znaleckého posudku. Odvolací sú má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené nemožno zo znaleckého posudku č. 31/2018 robiť relevantné závery a brať tento posudok, ako dôkaz v súdnom konaní. Styk starých rodičov zo strany otca je potrebné posudzovať aj v spojitosti s úpravou styku otca maloletých, ktorý sa na základe neodkladného opatrenia môže s maloletými stýkať len za prítomnosti matky. Kým nebude riadne vykonané dokazovanie vo veci samej a nebude styk otca s maloletými upravený inak, nie je dôvodné, aby starí rodičia mali styk upravený neodkladne bez prítomnosti matky a v tak širokom rozsahu ako žiadajú. Môže dôjsť k tomu, že umožnia počas prítomnosti maloletých u nich v domácnosti styk otca s maloletými deťmi. Zo spisu ďalej vyplýva, že matka umožnila starým rodičom styk s maloletými za jej prítomnosti, či v obchodnom centre, alebo v domácnosti maloletých, čo odvolací súd vzhľadom na celkovú situáciu v rodine maloletých a vzhľadom ku prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, ktoré nie je ukončené považuje za postačujúce. Nemožno nechať bez významu ani vyjadrenia samotných maloletých detí pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako vyplýva zo správy zo dňa 10.01.2019, v ktorej sa uvádza, že: „V rozhovore s deťmi nám obe jasne deklarovali, že sa nechcú stretávať s otcom, ani so starými rodičmi." Ani z tohto dôvodu nie je toho času v záujme maloletých, aby bol ich styk so starými rodičmi upravený neodkladne a v rozsahu, ako žiadajú. Starí rodičia si musia uvedomiť, že v danej veci je v prvom rade v záujme maloletých detí, aby sa čím skôr vykonalo potrebné dokazovanie, riadne sa zistilo, z akých dôvodov deti odmietajú otca, ako aj starých rodičov zo strany otca. Až na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci bude možné posúdiť, či má byť styk maloletých so starými rodičmi upravený, a ak áno v akom rozsahu. V danej veci je významné, že sú tu vážne podozrenia z nevhodného správania sa otca voči maloletým deťom, čo je aj predmetom skúmania trestného konania. To, že súd nevidí dôvod neodkladne upravovať styk starých rodičov s maloletými neznamená, že prejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Pre neodkladné opatrenie musí byť splnená podmienka, že bez takejto úpravy hrozí nenapraviteľná ujma. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené a prezentovaný názor maloletých nevidí odvolací súd, že bez neodkladnej úpravy styku starých rodičov s maloletými, by došlo k nenapraviteľnej ujme na právach maloletých. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).