Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/189/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204081 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319204081.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. V., B. J. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t.č. bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok - pracovisko Senec, so sídlom: Krátka ul. č. 1, Senec, dieťa rodičov - otca: J. V., B. J. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom: T., Ľ.. K. Č.. XXXX/X2 a matky: W. V., B. J. XX.XX.XXXX, Š.. L.. U., O. X.: B. J., V. D.. Č.. XXX/XXX, o návrhoch rodičov na vydanie neodkladného opatrenia, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B., na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28.augusta 2019, č. k. 8P/190/2019-42, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 28.augusta 2019, č. k. 8P/190/2019-42 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením 28.08.2019, č. k. 8P/190/2019-42 rozhodol tak, že maloletú B. V.H.Z., B. J. XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/190/2019 resp. na čas do právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov v konaní o rozvod manželstva rodičov a úpravu pomerov rodičov k maloletej B. na čas po rozvode manželstva rodičov vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/177/2019 zveril do osobnej starostlivosti otca. Druhým výrokom súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.07.2019 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B., pričom žiadala o zverenie maloletej do svojej starostlivosti s tým, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca žiadala zaviazať platením výživného vo výške 350,- € mesačne a navrhla upraviť stretávanie sa otca s maloletou, každý párny týždeň od piatku od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod., vo Veľkonočný pondelok od 09,00 hod. do 16,00 hod., počas letných prázdnin od 01. júla od 09,00 hod. do 15. júla do 18,00 hod. a od 01. augusta od 09,00 hod. do 15. augusta do 18,00 hod., cez vianočné a novoročné sviatky dňa 25. decembra od 10,00 hod. do 17,00 hod. a od 01. januára od 10,00 hod. do 02. januára do 17,00 hod. 3. Ako dôvod svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom maloletej sú manželia, ona sa aj s maloletou B. dňa 22.07.2019 bez súhlasu otca maloletej odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pretože sa chce dať rozviesť, maloletú B. prehlásila na trvalé bydlisko k jej rodičom, kde v súčasnosti bývajú. Podľa jej názoru je manželstvo s otcom maloletej B. nefunkčné, už v minulosti - v roku 2013 sa od otca maloletej odsťahovala, pretože manžel - otec maloletej ju ponižoval, bol majetnícky, bezdôvodne ju kritizoval, nadmerne požíval alkohol. Po jeho sľube, že sa zmení sa do spoločnej domácnosti vrátila. Otec maloletej dodržal sľub, čo sa týka pitia alkoholu a fajčenia a starostlivosti o maloletú, naďalej však neprispieval na výdavky v domácnosti a na potreby maloletej. V dôsledku týchto nezhôd sa s otcom maloletej odcudzili, od februára 2019 intímne spolu nežijú. Podľa jej názoru je rozhodnutie odsťahovať sa v záujme maloletej, ktorá od narodenia vyrastá v disharmonickom prostredí, čo negatívne vplýva na duševné a fyzické zdravie maloletej. Otec maloletej si je už vedomý toho, že ich manželstvo je v rozpade, avšak je to iba jeho vina, matku zastrašuje, že keď odíde od neho, zavolá na ňu „kukláčov“ a obviní ju z únosu dieťaťa. 4. Dňa 31.07.2019 podal na súd prvej inštancie aj otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal dočasne zveriť maloletú B. do jeho osobnej starostlivosti. Konanie sa začalo viesť pod sp.zn. 8P/192/2019. Ako dôvod svojho návrhu uviedol skutočnosť, že problémy v ich manželstve začali už v roku 2010 po uzavretí manželstva (v spoločnej domácnosti žili od roku 2007), manželka - matka maloletej s ním prestala viesť intímny život, začala mať záchvaty zlosti a hystérie, dôvod zmeny správanie nevie uviesť, môžu súvisieť so zdravotným stavom matky maloletej a užívaním liekov - antiepileptík. V roku 2013 matka maloletej takisto počas obdobia, keď bol v práci zbalila svoje a dcérine veci a bez jeho vedomia sa odsťahovala k svojim rodičom. Ich vzťahy sa upravili a začali opätovne viesť spoločný život, avšak aj po tomto matka maloletej viedla svoj život ako predtým, odmietala jeho návrh na návštevu manželskej poradne. Podľa jeho názoru je matka maloletej náladová, podľa toho sa aj správa k maloletej. To, že matka odišla zo spoločnej domácnosti aj s maloletou, zistil po návrate z práce. On sám maloletú miluje, má vytvorené všetky podmienky na starostlivosť o ňu, maloletá chodí do školy v Malackách, navštevuje aj základnú umeleckú školu v Malackách, má veľmi dobrý vzťah aj k jeho matke - svojej starej matke. Má obavu o zdravý vývoj maloletej pre neovládateľné výbuchy hnevu matky dieťaťa. Má obavu, že matka bude chcieť maloletú prihlásiť do školy v Novej Dedinke, čo bude pre maloletú po odchode z jej doterajšieho prostredia ďalší stres. 5. Uznesením zo dňa 07.08.2019 súd prvej inštancie spojil obe konania na konanie spoločné. 6. Matka dňa 13.08.2019 doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie k návrhu otca, pričom vo svojom vyjadrení namietala všetky tvrdenia otca, nesúhlasila s dočasným zverením maloletej do starostlivosti otca. Uviedla, že manželstvo chcela ukončiť už pred šiestimi rokmi, pretože otec maloletej vyžadoval, aby všetko fungovalo iba podľa jeho predstáv, neakceptoval ju ako partnerku, preto sa stalo že občas „vybuchla“. Otec maloletej nebral ohľad na jej zdravotný stav, neuľahčoval jej ho, ona sa má z neho pre jeho arogantné správanie strach, stalo sa, že sa jej vyhrážal udretím, strach z neho má aj maloletá B.. Je pravda, že úmyselne oklamala otca, že súhlasí s kúpou druhého bytu v Malackách, urobila to preto, aby mohla maloletá v kľude dokončiť školský rok v Malackách a ona sa potom mohla následne presťahovať k rodičom tak, aby to otec nevedel, bála sa zastrašovania z jeho strany. Vo svojom vyjadrení zároveň navrhla, aby súd zamietol návrh otca na neodkladné opatrenie, naopak, zveril maloletú Nelu neodkladným opatrením do jej starostlivosti a zaviazal otca platením primeraného výživného. Zároveň navrhla, aby súd s poukazom na § 35 Zákona o rodine rozhodol aj o tom, že maloletá bude navštevovať základnú školu v Novej Dedinke. 7. S maloletou B. bol vykonaný pohovor, ako na Úrade práce v Malackách, tak aj v Pezinku (na požiadanie súdu tak, aby maloletá B. prišla na pohovor s každým z rodičov, t.j. z prostredia každého z rodičov). Aj keď v čase pobytu u otca prezentovala často názory prebraté od otca, v podstate pri oboch pohovoroch uviedla, že by chcela bývať ako s jedným, tak aj s druhým z rodičov, najradšej by bola, keby rodičia zostali žiť spolu. Pokiaľ bola u otca, uviedla, že by chcela zostať v škole v Malackách, pokiaľ bola v starostlivosti u matky uviedla, že by si vedela predstaviť školu na „pol-ceste“ medzi Malackami a Sencom, vedela by si predstaviť aj školu v Novej Dedinke, našla by si tam priateľov. V prostredí u otca má priateľov, v jej škole sa jej páči, rada chodí na výtvarnú, aj otec maľuje. Vyjadrila sa, že má rada oboch rodičov, obaja sa s ňou učia do školy (vždy ten, kto je doma), z prejavu Nely nebolo badať, že by mala strach z otca, o oboch rodičoch sa vyjadrovala s láskou, nechce im ublížiť. 8. Súd prvej inštancie svoje uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods.1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 CSP a § 366 CMP a vecne tým, že vzhľadom k tomu, že každý z rodičov uvádzal iné príčiny rozpadu vzťahu, že každý uvádzal na adresu druhého z rodičov skutočnosti, ktoré by tohto rodiča diskvalifikovali zo starostlivosti o dieťa, súd prvej inštancie požiadal príslušné sociálne úrady o vypočutie maloletej B., pričom maloletá B. opakovane potvrdila, že obaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o ňu, obaja sa s ňou učili, k obom má rovnaký láskyplný vzťah, neprejavil sa strach B. z otca alebo z matky, B. v podstate by chcela zostať v mieste pôvodného bydliska, nechce však ublížiť matke, ktorá sa s ňou odsťahovala a nepovedala jej o tom, že zostanú trvalo v novom bydlisku, sama prípadne navrhla kompromisné riešenie - bývanie a školu niekde medzi... 9. V danom prípade bol súd prvej inštancie toho názoru, že to bola matka, ktorá narušila doterajšie zaužívanie zázemie maloletej, kde bola maloletá spokojná, súd prvej inštancie nezistil dôvod (ohrozenie maloletej, bezpečnosti maloletej, zdravého psychického vývoja maloletej tak, ako uvádzala matka), pre ktorý by maloletá musela opustiť doterajšie bydlisko, a nezistil ani dôvod, pre ktorý by nemohla zostať v starostlivosti otca a naďalej tak navštevovať pôvodnú školu, a opustiť doterajšie známe prostredie. Preto po preskúmaní dôvodov návrhov oboch rodičov dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné upraviť dočasne pomery maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené zveril maloletú dočasne do starostlivosti otca, kde maloletá zostane v pôvodnom, jej známom a zaužívanom prostredí, a návrh matky zamietol, keď skonštatoval, že dôvody matky, ktoré vo svojich podaniach udávala, neobstoja (vyvrátila ich samotná maloletá). 10. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že toto rozhodnutie nie je konečné, a v konaní bude (ako o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, tak aj v konaní o rozvod) pokračovať. Zároveň upozornil rodičov, že ich partnerské nezhody nie je možné riešiť na úkor ich spoločného maloletého dieťaťa - svoje maloleté dieťa postavili do neriešiteľnej situácie, kedy si má vybrať medzi dvomi rodičmi - mali by to byť rodičia, ktorí svoje želania podriadia záujmu dieťaťa. Pokiaľ matka nechce žiť s otcom dieťaťa, môže to riešiť pôvodne navrhnutým spôsobom - odsťahovaním sa do iného bytu v okolí miesta pôvodného bydliska tak, aby nenarušila doterajšie zázemie maloletej, v ktorom maloletá bola doteraz spokojná, a vyčkať na rozhodnutie súdu vo veci, ktorý rozhodne po vykonanom dokazovaní. 11. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení a v rámci toho o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a je rozhodnutím dočasným - konečná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bude vykonaná v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a to po dôkladne vykonanom dokazovaní. 12. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, pričom v rámci odvolania uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že porušil jej právo na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza tiež z nesprávneho posúdenia veci. V rámci odvolania matka uviedla, že je nesporné, že vec si vyžadovala zásah súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia, nakoľko ako rodičia sa na výkone rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva nevedeli dohodnúť, dôkazom čoho sú aj ich návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, ktorými sa obaja rodičia domáhali dočasného zverenia ich maloletej dcéry, každý do svojej osobnej starostlivosti. Matka však má za to, že ak súd prvej inštancie jej návrh plne rešpektujúci najlepšie záujmy maloletej dcéry (s ohľadom na matkou uvádzané relevantné dôvody a tiež skutočné dôvody rozpadu ich manželstva spočívajúce na strane otca maloletej), ktorým sa domáhala nielen zverenia dcéry do jej osobnej starostlivosti, ale aj výživného na ňu, úpravy styku otca s maloletou a tiež rozhodnutia, že dcéra bude navštevovať základnú škodu v Novej Dedinke, zamietol a naopak, rozhodol v súlade s návrhom otca, ktorý sa domáhal iba zverenia maloletej dcéry do jeho osobnej starostlivosti, tak rozhodol nezákonne, arbitrárne, až okato neobjektívne a zaujato, v rozpore s elementárnymi zásadami spravodlivého súdneho konania, preferujúc egoistické a necitlivé záujmy otca, na úkor práv ich maloletej dcéry, ako aj jej rodičovských práv matky. Takéto neodkladné opatrenie, aj keby bolo iba krátkodobé, nezaručuje žiadnu dočasnú stabilitu pomerov pri výkone rodičovských práv a povinností, naopak túto stabilitu ešte viac, než pred jeho vydaním, prehlbuje, prispieva k svojvoľnému výkladu výkonu rodičovských práv a povinností zo strany otca maloletej, ktorému sú ona aj maloletá dcéra vystavené napospas v práve ich dcéry aj na jej osobnú výchovu a starostlivosť z jej strany ako matky a teda i jej práva podieľať sa osobne na jej výchove a starostlivosti. Súd prvej inštancie takýmto rozhodnutím vytvoril podľa matky podmienky pre to, aby sa maloletá od nej, ako od matky citovo odcudzila a aby tak mohol otec neskôr argumentovať potrebou zverenia ich dcéry do jeho osobnej trvalej starostlivosti, t.j. na čas do rozvodu i po rozvode manželstva. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že otec maloletej si v bežnom živote presadzuje iba svoje záujmy, nehľadiac prioritne na záujmy ich maloletej dcéry, ani na záujmy jej, ako matky dieťaťa, že u neho je dohoda možná len vtedy, keď súhlasí s tým, čo chce on, iná dohoda u neho neexistuje. Vydané neodkladné opatrenie tieto jeho egoistické záujmy, škodiace záujmom ich dcéry, priam umocňuje. Ich dieťa, ani ona, nie sú chránené pred touto jeho svojvôľou neodkladným opatrením, ktoré súd prvej inštancie nariadil. Obe sú odkázané na jeho rozhodnutie, kedy a v akom čase, odkedy a dokedy môžu byť spolu, kto má dieťa od druhého rodiča zobrať a kto odovzdať, a teda byť pasívne zúčastnené aj na všetkých ostatných jeho rozhodnutiach v starostlivosti o ich dieťa. Z výkonu rodičovských práv a povinností bola ako matka neodkladným opatrením súdu v reálnom živote úplne vylúčená a vystavená absolútnej svojvôli otca maloletej. Nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie teda spočíva nielen v tom, že podcenil vážnosť možných dôsledkov svojho rozhodnutia, ktoré negatívne doľahnú na ich maloletú dcéru, dôkazom čoho sú už aj jej prvé skúsenosti, ale i v tom, že s ohľadom na dôvody, ktorými svoje rozhodnutie odôvodnil, je podľa matky výrazom neobjektívneho a zaujatého rozhodnutia. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie matke nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že porušil jej právo na spravodlivý proces, uviedla, že tento dôvod je daný predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o tom, aby bol vykonaný pohovor na úrade práce v Malackách, v iba sprievode otca a na Úrade práce v Senci iba v jej sprievode. Je presvedčená, že keby bola dcéra vypočutá pred oboma úradmi pri doprevádzaní oboch rodičov, že by nebola natoľko ovplyvnená názormi otca, ako keď bola vypočutá na Okresnom úrade v Malackách, iba v doprovode otca a keď ju vypočúvali dokonca z neznámych dôvodov súčasne dve pracovníčky. V otcovej prítomnosti, resp. v jeho blízkosti je dcéra zdržanlivá, v obavách, aby nevyvolala nesúhlas alebo hnev svojho otca, naoko prisviedča jeho názorom, alebo jeho názory preberá, ale v jej prítomnosti cíti slobodu pri vyjadrovaní sa a prezentuje svoje vlastné, nikým neovplyvnené názory. Súd prvej inštancie napokon existenciu takéhoto správania sa maloletej skonštatoval aj v uznesení, že v čase pobytu u otca prezentovala často názory prebraté od otca. V tejto súvislosti dala matka osobitne súdu do pozornosti, že otec na maloletú od leta, odkedy ho opustila, cielene nevhodne pôsobí, manipuluje s ňou a jej citmi vo vzťahu k jej osobe, ako matke a núti ju k zdržanlivosti už aj pri prejavovaní citov k nej, čo je neakceptovateľné. Voľbou súdu teda „rozdielneho metra“ pri zadovažovaní dôkazov súd prvej inštancie volil nesprávny procesný postup, ktorým odňal jej procesné práva prispieť k objektívnemu zisteniu skutočného stavu, čím nepochybne porušil i jej právo na spravodlivý proces (popri ostatných namietaných dôvodoch), keď na základe výsledku takéhoto procesného postupu sa nesprávne priklonil k návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia. Matka v rámci odvolania poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie mohol mať zo všetkých jej podaní za dostatočne preukázané, že odporcove dôvody na vydanie neodkladného opatrenia sú neakceptovateľné a naopak, že jej návrh na neodkladné opatrenie najlepšie zabezpečí dočasnú úpravu pomerov tak, aby uvedené čo najmenej doľahlo na ich maloletú dcéru, a zároveň bola primerane zabezpečená jej výchova a starostlivosť oboma rodičmi. Týmito kritériami sa však súd prvej inštancie neriadil, nehovoriac o tom, že matku svojím rozhodnutím reálne aj vylúčil z výkonu rodičovských práv a ponechal ma napospas svojvôli otca maloletej. Matka v súvislosti s tým, prečo dal súd prvej inštancie prednosť otcovi pred matkou uviedla, že zistenia súdu prvej inštancie nekorešpondujú vykonaným dôkazom, resp. vykonané dôkazy súd hodnotil arbitrárne. Súd v prvom rade na účely vydania neodkladného opatrenia nehodnotil príčiny rozpadu manželstva objektívne a nestranne, keď bez racionálneho základu matkou uvádzané príčiny postavil na rovnakú úroveň, ako príčiny uvádzané otcom maloletej, keď ustálil, že pre rozdielne uvádzané príčiny rozpadu manželstva oboma rodičmi by boli obaja rodičia diskvalifikovaní zo starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie ignoroval fakt, že konanie matky (dvakrát opustenie otca s maloletou Nelou) nebolo tak svojvoľné, ako si ho vysvetlil a bagatelizoval, ale že spočívalo vo vážnych príčinách zavinených práve otcom maloletej, v jeho dlhodobo neakceptovateľnom správaní voči matke, ale často i voči ich dcére, keď napriek jej diskomfortu v takomto manželstve a disharmonickému prostrediu, ktoré rozhodne dcére nepridalo na jej duševnom a fyzickom zdraví, nútil zastrašujúc ju kukláčmi, zotrvávať s dcérou proti jej vôli v jeho dome. Dohoda s otcom maloletej o odchode zo spoločnej domácnosti s dcérou do Novej Dedinky, jednoducho nebola možná a jediné riešenie v zúfalstve a bezmocnosti matka videla v odsťahovaní sa v jeho neprítomnosti, bez jeho vedomia. Matka ďalej uviedla, že rozhodne nezdieľa ani ten názor súdu prvej inštancie, že by zotrvanie v takýchto pomeroch neohrozovalo ďalší psychický a fyzický vývoj ich maloletej dcéry. Ak by zotrvala s otcom maloletej, bola by to len otázka času, kedy by sa výrazne prejavili negatívne dopady na jej zdravie, na jej psychiku, ako aj správanie, či prospech v škole. Ich dcéra nie je tak psychicky silná, aby vedela dlhodobo odolávať bez ujmy na zdraví disharmonickým podmienkam, v ktorých doteraz vyrastala. Už teraz podlieha potrebe prispôsobovať sa rozdielne vo vzťahu k matke a vo vzťahu k otcovi vnímajúc nezhody v ich vzťahu. V jej prostredí, resp. v jej blízkosti, je psychicky uvoľnená, kým v prítomnosti, resp. v blízkosti otca je zdržanlivá, až bojazlivá, lebo otcovi v snahe mu neoponovať, mu pritakáva a prezentuje jeho názory ako vlastné, aj napriek vlastnému presvedčeniu, len aby sa nehneval, alebo na ňu nekričal. Ak sa teda vyjadrila pri pohovore v doprovode otca, že chce zostať v mieste pôvodného bydliska a že matka jej údajne nepovedala, že budú natrvalo bývať v Novej Dedinke, nebolo to jej pravdivé vyjadrenie, ale vyjadrenie, ktoré v snahe neoponovať otcovi odprezentovala ako vlastné. Matka uviedla, že dcére totiž začiatkom júla povedala, že už budú trvalo bývať v Novej Dedinke u jej rodičov a bola uzrozumená aj vyrovnaná s tým, že tu bude chodiť aj do základnej školy, pričom vtedy očividne s tým nemala žiaden problém, a ako matka by to musela prvá zistiť, keby opak bol pravdou. Matka v rámci svojho odvolania ďalej uviedla, že súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že ako rodičia postavili ich dcéru pred otázku, aby si vybrala medzi dvoma rodičmi. Matka má za to, že nikdy dcére nič také nepovedala a je až neuveriteľné, že práve týmto vplývali celé leto na ich dcéru jej otec s jeho matkou, keď jej doslova „vtĺkal do hlavy“, že si musí vybrať, s kým chce žiť a bývať, namiesto toho, aby ju ukľudnil a pripravil na to, že ani jedného z nich nestratí len preto, že nedokážu spolu žiť. Tým, že sa rozhodla, že bude bývať s mamou v Novej Dedinke, ju predsa nepostavila pred dilemu, že by sa medzi dvoma rodičmi mala rozhodnúť. Matka uviedla, že na rozdiel od otca, mala v nej záruku, že v styku s otcom jej rozhodne nebude brániť, keďže vie, že hoci je citovo viac naviazaná na ňu, že ich má oboch rovnako rada. Nikdy by jej neubližovala tým, aby ju stresovala nutnosťou vybrať si medzi dvoma rodičmi. Ďalej matka oponovala odôvodneniu súdu prvej inštancie v tom, že by mala ich dcéra naďalej zostať vo svojom „prirodzenom prostredí“, pretože toto nie je v jej najlepšom záujme, hoci sa dcéra mala vyjadriť, že je tam spokojná. To prirodzené prostredie totiž stratí charakter prirodzeného prostredia už tým okamihom, keď zistí, že v ňom nie je prítomná matka. Má za to, že to doterajšie prirodzené prostredie bude na ich dcéru bez jej prítomnosti pôsobiť kontraproduktívne. Matka v rámci svojho odvolania taktiež uviedla, že ak súd prvej inštancie uviedol, že mohla situáciu riešiť odsťahovaním sa do iného bytu v Malackách, aby obaja rodičia zostali v jej „prirodzenom prostredí“, toto tvrdenie matka považuje za iluzórne a nereálne. Jednak nie je ochotná bývať a pracovať ďalej v prostredí otca maloletej, lebo by stále prežívala traumy zo spolužitia s ním a rada by už žila pokojným životom bez stresov a jednak tomu bráni aj jej finančná situácia. Nemá a nebude mať príjem ako predavačka na to, aby si prenajala byt a to dokonca trojizbový, ako to direktívne chcel otec maloletej. Na jeho prísľub, že jej bude prispievať na nájom sumou 250,- €, sa nemôže spoľahnúť poznajúc jeho majetnícku povahu, keď jej nechcel prispievať ani na bežný chod ich spoločnej domácnosti po narodení dcéry a nechával ju ako chuderu bez peňazí. Tento jeho nápad považuje matka iba za zámienku, ako ju donútiť k bývaniu v jeho blízkosti. Nereálny by však bol nájom aj za podmienky, že by jej naň otec maloletej prispieval, pretože aj v tom prípade by matka nedokázala vyžiť s dcérou zo zostatku jej príjmu po odpočítaní zvyšnej časti nájomného. Ak ale má otec maloletej naozaj takéto finančné možnosti, nič mu nebráni v tom, aby si on našiel bývanie v blízkosti jej terajšieho trvalého bydliska. Odchod k jej rodičom, u ktorých má bývanie zaručené bez takýchto finančných rizík, bol pre ňu jediným možným riešením. Matka má za to, že je v jej najlepšom záujme je, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti aj za cenu zmeny jej terajšieho prostredia, ktoré je v porovnaní s potrebou zotrvať v jej osobnej starostlivosti a v mieste jej trvalého bydliska menej podstatné. Je výsostne nespravodlivé, ak súd jej konanie označil, ako príčinu rozpadu ich manželstva. To manželstvo sa nerozpadlo totiž vtedy, keď matka odišla zo spoločnej domácnosti, ale dávno predtým a jej odchod bol len dôsledkom otcom zavineného neznesiteľného správania. V návrhu na rozvod manželstva, ako aj vo vyjadrení k návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia matka uviedla, že odporcova pravá egoistická a majetnícka povaha sa prejavila naplno po tom, čo sa im narodila dcéra. Nevenoval sa dcére v dostatočnej miere, ale jej výchovu stále kritizoval. K týmto nezhodám pribudli nezhody pre jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov a fajčenie, zamedzovanie matke v styku s jej rodičmi, urážanie a ponižovanie jej osoby, neprispievanie jej na riadny chod domácnosti, stále bola bez peňazí a nedovolil jej mať prehľad o jeho zárobkoch. Tieto podmienky boli už dávno v minulosti natoľko neúnosné, že otca maloletej opustila aj s maloletou prvýkrát už asi pred 6 rokmi. Na naliehanie otca maloletej, že sa zmení, sa k nemu po čase vrátila. Obmedzil síce pitie alkoholu a fajčenie, ale všetko ostatné zostalo po starom. Prirodzeným dôsledkom toho všetkého bolo, že sa jej odcudzil, čo malo dopad na ich intímnu stránku, a keďže ich dcéru chcela matka ochrániť, aby už ďalej nevyrastala v disharmonickom prostredí, rozhodla sa ho definitívne opustiť aj s maloletou bez jeho vedomia a odišla k rodičom do Novej Dedinky. Keďže ju otec zastrašoval predtým viackrát, že ak odíde, že zavolá na ňu kukláčov a obviní ju z únosu dieťaťa, nemala inú možnosť, než odísť bez jeho vedomia v čase jeho neprítomnosti. Kým otcom maloletej uvádzané príčiny rozpadu manželstva a vyčítaný odchod od neho s dcérou bez jeho vedomia, boli iba dôsledkom jeho vlastného neznesiteľného konania a správania sa, súd prvej inštancie bagatelizoval matkou uvádzané dôvody až do takej miery, že podľa jeho názoru to bola ona, ktorá narušila doterajšie zaužívané zázemie maloletej, kde bola maloletá spokojná. To zázemie predsa nebolo v súlade s najlepšími záujmami ich maloletej dcéry, i keď mohla uviesť, že je spokojná, lebo svoju skutočnú nespokojnosť v podstate prejavila tým, keď sa vyjadrila, že by bola najradšej, keby ako rodičia zostali spolu, a to aj za cenu, že z prirodzeného prostredia odíde (povedala niekde medzi tým ..), a tým teda rozhodne nemala na mysli zotrvať u otca v Malackách, chodiť do školy v Malackách, keď s ňou nebude, ako to súd prvej inštancie nesprávne pochopil. Z prešetrenia pomerov v bydliskách oboch rodičov, súd prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky. Matka uviedla, že maloletá nielen v Malackách má zariadenú izbu a vhodné prostredie na výchovu, ale aj v Novej Dedinke u jej rodičov. Aj tu má vlastnú zariadenú izbu, aj v Novej Dedinke má svojich kamarátov. Toto prostredie jej nie je neznáme, naopak, je to prostredie, do ktorého ju vodí od narodenia, o prostredie jej blízkych osôb, starých rodičov. Argument otca, že neovláda maďarský jazyk, ktorým sa v obci tiež hovorí, nie je namieste, pretože v Novej Dedinke nie je ani maďarská škola, základná škola je s vyučovacím jazykom slovenským a v obci dcéra nemá žiadny komunikačný problém so svojimi tunajšími kamarátmi. Pri odchode od otca maloletej matka vzala na zreteľ skutočnosť, aby dcéra nebola vytrhnutá zo školy počas školského roka a jej prechod do novej školy zosúladila so začiatkom ďalšieho školského roka, v čom jej však súd neodkladným opatrením zabránil. Dôsledkom toho teda, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec aj nesprávne právne posúdil, ak dočasnú úpravu pomerov nariadil podľa návrhu otca a nie jej, práve ktoré vystihuje najlepšie záujmy ich maloletého dieťaťa. Týmto je daný aj posledný odvolací dôvod. Matka taktiež v rámci svojho odvolania uviedla, že keď si dcéra uvedomila, že jej chcela povedať niečo proti vôli otca, a dokonca aj to, že ju ľúbi, radšej sa jej ospravedlnila, že to nechcela povedať, čo nelogicky zopakovala aj dvakrát. Matka má za to, že otec jej bráni v tom, aby dcéra matku informovala o čomkoľvek a dokonca, ako je zrejmé, ešte aj v tom, aby jej prejavila lásku (poznamenala, že tieto hlasové správy uchovala vo svojom mobile, súd i kolízny opatrovník sa môžu presvedčiť). Otec si dcéru od matky prevzal už 1. septembra. Keď sa matka v priebehu týždňa telefonicky chcela informovať, ako sa má dcéra, čo robí, čo bolo v škole, jej reakcie boli na nepoznanie poznačené tým, že sa dostala vplyv svojho otca a znovu žiaľ, tým najnesprávnejším smerom. Zakaždým, keď jej matka zavolala, nechcela sa s ňou rozprávať, vždy mala po ruke dáku výhovorku, pre ktorú nebol ten správny čas, aby s ňou hovorila (raz bola unavená, inokedy pozerala Simpsonovcov a pod.). Podľa toho vlastne nikdy nebol ten správny čas a matke zostalo nad slnko jasné, že má zakázané od otca s ňou hovoriť, alebo že nechce s ňou hovoriť, lebo sa obáva, že by sa to jej otcovi, poznajúc jeho názory, nepáčilo, alebo by bol na ňu nahnevaný. Dcéra si ale v jej veku neuvedomuje, že je otcom manipulovaná, a že pomaly a iste je na ceste citovo sa jej odcudziť, čo je očividne cieľom otca maloletej, aby nemusel to byť on, ktorý by musel prispievať na výživu maloletej dcéry, ale matka a pritom vinu za tento stav ešte aj zvaľoval na jej osobu. Matka poukázala v rámci odvolania na to, že keď mala byť maloletá cez víkend u matky, otec rozhodol, odkedy dokedy môže byť u matky. Vyčlenil jej v podstate čas iba jeden celý deň zo 7 dní v týždni. V piatok o 17,00 hod jej ju dovolil zobrať a v nedeľu už o 11,00 hod. ju vzal s tým, že idú do Čiech (a odišiel s ňou aj bez pasu !), pričom ešte chcel, aby maloletú matka aj doviezla späť, čo už odmietla. Rozhodol dokonca ešte aj o tom, ktoré oblečenie kde bude dcéra mať, len aby jej nemusel žiadne oblečenie dokúpiť. Pri tomto víkendovom pobyte dcéry u matky, bolo zjavné, že to dcére dosť dlho trvalo, kým sa rozhodla hovoriť s matkou bez obáv, že ju otec sleduje, čo hovorí. Keď sa sama rozhovorila, povedala, že otec jej tvrdí, že matka vraj tá zlá, že sa rozpadlo ich manželstvo, a že matka naopak tvrdí, že on je ten zlý (takto teda štve jej malú dušičku proti matke). Matka uviedla, že ona nikdy nič také nepovedala a už vôbec nie vlastnej maloletej dcére. Aj z tohto je vidno, akým nevhodným spôsobom otec s maloletou komunikuje, a ako sa snaží ju od matky vedome odcuziť. Matka poukázala na to, že kým boli spolu, otec nevenoval dcére dostatočný čas, čo bol aj jeden z dôvodov ich hádok a tiež, že rešpekt a poslušnosť si vynucoval kričaním na ňu. Teraz zrazu pred matkou na maloletú nekričí, zrazu ju začal voziť na výlety a kupovať si ju prísľubmi, že čo všetko jej kúpi (napr. psa, ktorého jej mimochodom sľubuje už roky). Jeho nevhodné výchovné metódy sa prejavujú aj v tom, čo matka uviedla, že aj keď sa s dcérou učí, nemá dostatok trpezlivosti. Dcéra sa matke posťažovala, že otec jej povedal, že už aj opicu by naučil angličtinu za ten čas, čo ju on učí, čím znižuje jej sebavedomie a vyvoláva v nej nezdravý pocit viny. Maloletá predsa nemôže za to, že angličtina jej ide ťažšie. Taktiež to dokazuje tvrdenie matky, že otec maloletej nemá dosť trpezlivosti náležite sa venovať ich dcére. Matka poukázala aj na to, že od otca maloletej nemá ani informácie o tom, čo je s dcérou, keď je s ním, ako sa má, či je v poriadku, či je zdravá, ako jej ide škola, čo sa učia v škole. Hoci aj informačná povinnosť jedného rodiča voči druhému je daná zákonom o rodine, otcovi ani porušenie tejto povinnosti nerobí žiaden problém. A toto všetko sa deje pod záštitou súdneho rozhodnutia, ktorým bola ako matka úplne vylúčená z jej rodičovských práv a povinností. Nezostáva jej nič iné, než čakať na ďalšie súdne rozhodnutia a prihliadať na to, ako sa jej dcéra pod negatívnym vplyvom otca začína odcudzovať zo strachu z neho. Pri takejto dočasnej úprave pomerov má matka veľmi vážne obavy, že do času kým súd vo veci samej rozhodne, že otec maloletej docieli svoj zámer, aby sa jej dieťa odcudzilo, aby mohol operovať s tým, že je potrebné vzhľadom na tento stav zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Jeho motív je majetnícky a egoistický, lebo chce, aby matka platila jemu na výživné na ich dieťa a z pohodlnosti nemusel meniť svoj doterajší život a režim a nemusel za dieťaťom cestovať. Má zdravotné problémy, ktoré pred matkou tají, pracovať chodí maximálne 1-2 x do týždňa, aj to len spravidla na 2 hodiny (montuje kuchynské linky), a podľa jeho vlastného vyjadrenia pred kolíznymi opatrovníčkami, chcel by robiť menej namáhavú prácu, lebo doterajšiu už nevládze robiť. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody matka považuje napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení za nezákonné, hrubo porušujúce práva maloletej dcéry B., ako aj jej rodičovské práva. Dcéru B. bezvýhradne a nadovšetko miluje a očakáva, že odvolací súd zjedná nápravu nezákonného stavu tak, aby neodkladné opatrenie bolo súlade so zákonom o rodine a medzinárodnými normami o právach dieťaťa. Navrhuje teda, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca zamietne a nariadi neodkladné opatrenie v súlade s jej návrhom a maloletú B. zverí do jej osobnej starostlivosti, zaviaže otca k plateniu primeraného výživného 200,- € mesačne (nie 350,- € ako matka pôvodne uvádzala), upraví styk otca s maloletou dcérou v rozsahu uvedenom v jej návrhu a určí, že dcéra bude navštevovať základnú školu v Novej Dedinke. 13. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že maloletá B. V.W., B. J. XX.X.XXXX, trvalým bydliskom T., Ľ.O. K. XXXX/XX sa prevažnú časť doby zdržuje v mieste bydliska, kde navštevuje Základnú školu na Štúrovej ulici 142/A. Popritom navštevuje ZUŠ Malacky, odbor výtvarný. Otec uviedol, že školu a ZUŠ má veľmi rada, má tu svoje zázemie a kamarátov. V Malackách sa cíti doma a je tu veľmi rada. S dcérou si vychádzajú s otcom excelentne a v domácnosti vládne absolutný kľud a pohoda. Dcére sa snaží vytvoriť tie najlepšie podmienky na štúdium a celkový intelektuálny a citový rozvoj. S matkou sa stretáva podľa svojej vôle, čo najčastejšie a nijakým spôsobom ju neobmedzuje v kontakte s ňou, či už fyzicky, telefonicky, alebo cez sociálne siete. Otec uviedol, že odvolanie matky musí dementovať, nakoľko je skonštruované zo lží a tendenčných poloprávd (navyše vytrhnutých z kontextu), s úmyslom zavádzať súd a očierniť otca, jeho rodinu, a v konečnom dôsledku uškodiť maloletej dcére. Otec uviedol, že žiadnym spôsobom nebráni dcére v kontakte s matkou. Maloletá trávi u matky v podstate každý víkend. Ak je treba odvezie alebo dovezie ju tam. Tvrdenie matky, že svojvoľne až direktívne riadi, ako a kedy budú spolu je absolútne klamstvo. Otec uviedol, že manželke maximálne vychádza v ústrety a podriaďuje sa jej požiadavkám. Ako príklad zavádzania uviedol manželkine vyjadrenie že dňa 20.9.2019 v piatok, jej dovolil zobrať zobrať dcéru o 17:00, a vrátiť sa musela v nedeľu 22.9.2019 o 11:00, s tým že cestujú do Čiech (a odišli bez pasu). To všetko je pravda. Išli do Lanžhota, na Morave, na oslavu narodenín dcérinej sesternice, o čom manželka vedela dva týždne vopred (táto oslava sa koná každý rok) a to, že manželka zabudla pribaliť dcére pas, o ktorý ju žiadal, bohužiaľ zistil otec až na mieste. Ale nakoľko na mieste bolo cca 20 svedkov, ktorí by dosvedčili totožnosť maloletej a otca, nepovažoval to za taký závažný problém. Tak isto prípad s oslavou narodenín dcéry. Manželka usporiadala oslavu dňa 28.9.2019. Dcéru, aj s jej kamarátkou otec odviezol v sobotu 28.9. ráno do Novej Dedinky, a v nedeľu 29.9.2019 večer ich obidve priviezol naspäť do Malaciek ( otec uviedol, že manželka bola celý víkend v práci, takže s dcérou sa videli len večer). Otec predpokladal, že aj jemu bude umožnené usporiadať oslavu pre ich dcéru. Nakoniec to dopadlo tak, že oslava v Malackách sa konala v nedeľu dňa 6.10.2019, a dcéra bola s matkou v Novej Dedinke od piatka od 4.10.2019, do nedele rána 6.10.2019. Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa chce veľmi ostro vyhradiť voči tvrdeniu manželky, že jeho matka má nejakú známu na Úrade práce a sociálnych vecí. Toto je absolútny výmysel, ktorý si vykonštruovala s cieľom napadnúť šetrenie, ktoré na tomto úrade prebehlo. Otec prehlásil, že kolíznu opatrovníčku, v tej dobe určenú Okresným súdom Malacky, on nikdy predtým nevidel, a jeho matka nemá žiadnych známych na Okresnom úrade práce v Malackách. Celý tento jej výrok má za cieľ zavádzať súd a predostrieť možný konflikt záujmov a skreslenie výsledkov šetrenia kolíznej opatrovníčky. Posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti jeho manželky, za tento jej nepravdivý výrok, nechá v kompetencii súdu. Otec taktiež uviedol, že na dcéru ani on ani jeho matka nikdy netlačili, aby si vybrala medzi rodičmi, naopak stále ju utvrdzujú v tom, že akýkoľvek styk, s ktorýmkoľvek rodičom bude pre ňu absolútne neobmedzený. Tvrdenia manželky, že sa otca dcéra bojí, sú úplne zvrátené a nezakladajú sa na pravde. Dcéra je v jeho prítomnosti celkom uvoľnená a majú vyrovnaný otvorený vzťah. Nemá vedomosti o výsledkoch šetrení kolíznych opatrovníčok, či už v Senci, alebo v Malackách, ale z útržkov informácií z rozhodnutí Okresného súdu Malacky vychádza, že tieto tvrdenia jeho sú pravdivé a objektívne. Čo sa týka vyjadrení jeho manželky o jeho majetníckom vzťahu k dcére, k tomu otec uviedol, že manželka sa odsťahovala z ich spoločnej domácnosti a so sebou si zobrala úplne všetky svoje a dcérine veci. Dňa 1.septembra otec priviezol dcéru do Malaciek, aby mohla dňa 2.9.2019 nastúpiť do základnej školy. Poukázal na to, že dcére nakúpil kompletne novú garderóbu (od ponožiek a spodného prádla, až po topánky a zimné bundy). Samozrejme aj všetky školské potreby. Zaplatil jej všetky poplatky žiadané školou. Všetko môže vykázať dokladmi o zaplatení. Dcére dokonca zakazuje, brať si jej hračky a knihy do Malaciek. Jej tvrdenie, že otec chce dcéru, aby nemusel platiť výživné, je iracionálne. Poukázal na to, že komunikácii dcéry s manželkou nijako nebráni. Všetku komunikáciu s matkou necháva na rozhodnutí dcéry a nijako do nej nezasahuje. Bohužiaľ manželka si vyberá veľmi exponované časy na telefonovanie, napríklad neskoro večer, keď sa dcéra sprchuje, alebo pozerá nejaký film. O zlozvyku, až miernej nevychovanosti ich dcéry, (povie, že teraz nemôže telefonovať a kľudne, často aj bez pozdravu, komukoľvek zloží telefón) manželka veľmi dobre vie, preto nerozumie, prečo to prezentuje ako jeho ovplyvňovanie, ba priamo zákaz komunikácie. Argument, že dňa 12.8.2019 otec „zahriakol“ dcéru pri jej komunikácii cez messenger, že sa nemá vyjadrovať o návšteve pracovníčky z Úradu práce a sociálnych vecí Malacky, k tomuto otec uviedol, že považoval za opodstatnené upozorniť dcéru (slušne a v kľude, žiadne „zahriaknutie“), aby sa nevyjadrovala k prebiehajúcemu šetreniu kolíznej opatrovníčky. Mohlo by to byť vyhodnotené, ako ovplyvňovanie s dôsledkom skreslenia získaných údajov. Komunikácia v tomto „programe“ je nespoľahlivá a správy prichádzajú v rozličných časových sledoch a frekvenciách ( určite to pozná každý používateľ tohto programu ), takže v konečnom dôsledku mohol pri komunikácii vzniknúť takýto „nezmysel“. Zmiešanie správ manželka prezentuje ako dôkaz, že otec bráni ich dcére prejavovať jej lásku. Pri tejto komunikácii bol otec zhodou okolností prítomný (z dôvodu, že boli s dcérou v jednej miestnosti, kvôli sile wifi signálu), a presne si pamätá, ako doslova „bojovala“ s neschopnosťou tohto programu spracovať internetové pripojenie. Námietka manželky, že nie je informovaná o výsledkoch dcéry v škole je v skutočnosti taká, že manželka má takisto prístup k rodičovskému kontu maloletej dcéry na internete. Dcéra ju ešte „za horúca“ o všetkom informuje, nakoľko spolu komunikujú každý deň. Všetky relevantné informácie o škole má aj z podania otca. Takže tvrdenie, že údajná spokojnosť dcéry so školou je relatívna, že triedna učiteľka na ňu kričí a v triede má nanajvýš 2-3 kamarátky, lebo ostatní sa od nej dištancujú, alebo spolužiačka Sára jej bráva desiatu sú absolútne nezmysly. Dôvody, prečo otec chce, aby manželka zostala v Malackách sú úplne iné, ako ich prezentuje matka. Jej osobný život otca už vôbec nezaujíma, iba má záujem, aby sa dcéra s ňou kedykoľvek mohla stretávať a mohla sa podieľať na jej výchove, bez zbytočných negatívnych zásahov manželkinej rodiny. Manželka to nikdy neprizná, ale jej rodina vo veľkej miere spôsobila rozvrat ich manželstva a veľmi negatívne vplýva na ich dcéru. Pravdou je, že manželkina rodina sa maximálne snaží zbaviť otca možnosti vychovávať ich dcéru, ktorú berú ako svoj „osobný“ majetok. Nezvratným dôkazom je aj návrh na rozvod, ktorý podala manželka aj so všetkými podmienkami, ktoré v ňom uviedla. Dôvod, prečo chce zostať u svojich rodičov, a nechce si nájsť bývanie v Malackách, je čisto len v pohodlnosti (nič nemusí platiť, o nič sa starať), a tomuto dôvodu chce podriadiť aj život ich dcéry. Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že ich dcéru tak isto veľmi miluje, je ochotný podriadiť jej celý život. Veľmi mu záleží na jej zdravom vývoji. Je si plne vedomý, že momentálne je vo veku, keď až nekriticky miluje svoju matku, ale s ohľadom na jej budúcnosť je presvedčený, že aj otec jej dokáže zabezpečiť lepšie podmienky na výchovu a štúdium, ako jej matka. Otec zároveň čestne prehlásil, že je úplne zdravý, mentálne aj fyzicky a vo výbornej kondícii. Dôkaz môže poskytnúť aj jeho obvodná lekárka Mudr. Savinová. Je ochotný sa podrobiť akémukoľvek vyšetreniu nariadenému súdom, ktorý potvrdí jeho schopnosť sa adekvátne postarať o maloletú dcéru. Desať rokov nebol PN a je vo výbornej kondícii. Jeho živnostenská činnosť mu ide veľmi uspokojivo a nemá problém uživiť seba, ani ich dcéru. Príjmy nemá na takej úrovni, aby uspokojil nároky jeho manželky, ale na kvalitný život a materiálne zabezpečenie maloletej dcéry bohato stačia. 14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 15. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 16. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 19. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 20. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 21. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 22. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 25. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 26. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 27. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 28. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 29. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 30. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie 31. Nariadiť neodkladné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže nariadiť odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho určí, ak zistí, že je tu existencia potreby dočasnej úpravy. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva, ktorého úprava obsahuje provizórnosť, ako pojmový znak neodkladných opatrení, preto zverenie maloletých detí do starostlivosti druhého z rodičov je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne neovplyvňuje otázku budúcej výchovy. 32. V danej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a maloletú Nelu dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že maloletá B. sa toho času reálne nachádza v osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje všetky jej potreby, pričom navštevuje Základnú školu na Štúrovej ulici 142/A v Malackách, a súčasne Základnú umeleckú školu v Malackách. Matka momentálne žije v Novej Dedinke. Otec matke umožňuje pravidelný kontakt s maloletou t.j. matka sa s maloletou stretávajú každý víkend, respektíve, kedykoľvek sa na tom rodičia vzájomne dohodnú. Uvedený skutočný stav odvolací súd vyhodnotil v prospech maloletej. Odvolací súd má za to, že účelom neodkladného opatrenia nie je vyhovieť rodičovi (ktorémukoľvek), ale účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť vzťahy medzi rodičmi, ktoré budú vzájomne rešpektovať a súčasne táto úprava zabezpečí stabilitu pre maloletú, a rovnako zastabilizuje dočasne aj pomery medzi rodičmi. Odvolací súd nespochybňuje, že matka dokáže maloletej B. poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť, avšak momentálny stav t.j. stav, kedy sa rodičia o dočasnom zverení maloletej nevedia dohodnúť je taký, že súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd musel zvoliť také dočasné riešenie, ktoré bude pre maloletú, čo najmenej komplikované a to aj z hľadiska jej momentálne navštevovanej školy a taktiež mimoškolských aktivít. V danom prípade má odvolací súd za to, že žiadne riešenie t.j., či už dočasné zverenie maloletej matke, alebo dočasné zverenie maloletej otcovi nie je takpovediac dobré, nakoľko ideálne pre maloletú by bolo, ak by boli obaja rodičia spolu, čo je však asi v danom prípade pre rodičov neprijateľné. A preto voľba medzi rodičmi nie je jednoduchá ani pre súd, nakoľko v tomto prípade má odvolací súd za to, že obaja rodičia dokážu maloletej zabezpečiť plnohodnotnú a zodpovednú starostlivosť. Momentálne pre konanie vo veci samej nie je smerodajné, či je maloletá zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky, alebo otca, nakoľko súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej bude u oboch rodičov zisťovať všetky predpoklady pre zverenie maloletej, respektíve aj možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Argumenty matky uvedené v odvolaní bude musieť súd prvej inštancie vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej, nakoľko v tomto konaní je potrebné, dočasne, bez realizácie dokazovania upraviť pomery vo vzťahu k maloletej B.. Preto tvrdenia oboch rodičov, ktoré sa svojím spôsobom rozchádzajú budú predmetom dokazovania vo veci samej, v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie. V danom prípade odvolací súd aj vzhľadom k tomu, že momentálna zmena školy v strede školského roka nie je pre maloletú B. nutná (a prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia ani opodstatnená), a súčasne vzhľadom na zastabilizovanú a rodičmi rešpektovanú situáciu ustálil, že predmetné nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie bolo dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 C.s.p). 33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).