Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/160/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215545 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1408215545.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F.. H. E., J.. XX.XX.XXXX, G. N.J. XXX/XX, G., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, so sídlom Exekútorského úradu Letná 5, Bratislava, pod sp. zn. EX 596/08, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.614,68 eura (48.644,- Sk) a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3972/2008-126 zo dňa 26.4.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave, odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/3972/2008-126 zo dňa 26.4.2019, v časti výroku II odmieta. II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným sudcom výrokom I exekúciu zastavil, výrokom II určil povinnosť povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 118,73 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a výrokom III rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania a to s odkazom na ustanovenia § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 147 ods. 3, § 148 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k výroku I, t.j. vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) EP, nakoľko mal preukázané, že došlo k zániku vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, keďže v priebehu exekučného konania došlo ku strate účinnosti exekučného titulu - k uplynutiu prekluzívnej lehoty, po ktorej nie je možné exekúciu vykonať. Vo vzťahu k výroku II, t.j. vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na úhradu trov exekúcie bol v zmysle § 197 ods. 1 EP zaviazaný povinný, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie bolo prekludovanie uplatneného práva až v priebehu exekučného konania, z čoho je zrejmé, že oprávnený si uplatnil svoje právo riadne a včas a z procesného hľadiska nezavinil zastavenie exekúcie. Súčasne súd prvej inštancie v odôvodnení podrobne rozpísal jednotlivé položky, z ktorých priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva. Vo vzťahu k výroku III, t.j. rozhodnutie o trovách konania účastníkov exekučného konania súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov konania, nakoľko exekúcia bola zastavená rozhodnutím súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) EP a súd prvej inštancie má za to, že žiadny z účastníkov konania nezavinil zastavenie exekúcie a preto žiadnemu z nich súd prvej inštancie neuložil povinnosť náhrady trov exekučného konania. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný odvolanie v rozsahu výroku II, t.j. odvolanie podané proti výroku obsahujúcemu rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách exekúcie a to z dôvodov uvádzaných v odvolaní s tým, že podaným odvolaním sa povinný domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti napadnutého výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie a aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie povinného je potrebné odmietnuť. 4. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 11.11.2008, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekútorovi, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 26.4.2019, proti ktorému povinný podal odvolanie osobne na súd prvej inštancie dňa 28.6.2019, teda po účinnosti zmeny procedurálneho prostredia nastolenou prijatím Civilného sporového poriadku. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z., účinnou dňom 1.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie. 5. Podľa § 9a ods. 1, ods. 3, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 9b ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa § 58 ods. 6 EP (v znení účinnom do 31.10.2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1, ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 243b ods. 1, ods. 3 EP, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z. účinnej dňom 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 6. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 7. V režime zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebol účastník exekučného konania vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko toto obmedzenie priamo vyplývalo z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP. 8. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP (ide o tento prípad), Exekučný poriadok predpokladal, pred jeho novelou vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251 ods. 4 OSP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale spomínanou novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 1.novembrom 2013 a odvolateľ odvolanie pred 1. novembrom 2013 podá. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP rozhodol po 1.novembri 2013, alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné. 9. V súčasnosti, Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2), rovnako nedáva účastníkovi konania oprávnenie na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho poriadku odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne, alebo konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods. 2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, atď.). 10. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2016 Z.z.“), šlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. 12. Zákonom č. 125/2016 Z.z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.7.2016, keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho plynie, že od 1.7.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje. Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. 13. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní. 14. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú identifikované ako odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie upravuje samostatná vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a súdom pri zastavení exekúcie (§ 203). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie v tom ktorom štádiu konania platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru pre použitie CSP. 15. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 EP predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie § 251 CSP, ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a z toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia CSP. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s § 355 ods. 2 CSP). 17. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z.), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, ktoré z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016 vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku vykonanej novelou pod č. 2/2017 Z.z. odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa. 18. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť. 19. Nad rámec odvolania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie majú vlastnú definíciu obsiahnutú v Exekučnom poriadku, ako bolo uvedené vyššie a preto niet priestoru pre to, aby exekučný súd rozhodoval osobitne o nároku a osobitne o výške týchto trov, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora. 20. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie. 21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní oprávnenému, ako úspešnému účastníkovi konania, žiadne trovy nevznikli. 22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).