Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410214593 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1410214593.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu : O. Š., nar. X. X. XXXX, bytom F. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Kocianom, advokátom, Bratislava, Miletičova 7, proti žalovanej : L. A., nar. X. XX. XXXX, bytom N., Š. G. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s.r.o., Šaľa, Hlavná 6, o zaplatenie 86.304,19 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zodňa 23. 2. 2017 č.k. 23C/155/2011 - 770, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 86.304,19 € s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mala žalovaná získať tým, že jej bola zaplatená na základe neplatnej kúpnej zmluvy kúpna cena za byt, ktorého nebola vlastníkom. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca dňa 14. 5. 2007 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod trojizbového bytu č. XX na 1.poschodí bytového domu v N., na S. X.. XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. A.. Zmluvné strany v predmetnej kúpnej zmluve dohodli okrem iného kúpnu cenu vo výške 86.304,19 € (v tom čase 2.600.000,- Sk); žalovaná čestným prehlásením zo dňa 20. 5. 2007 potvrdila, že od žalobcu kúpnu cenu v dohodnutej výške v hotovosti aj prevzala. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 7C 343/09-44 zo dňa 25. 5. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 7. 2010 určil, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu, je M. G., rodená M., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sa žalobou domáhala určenia vlastníctva na príslušnom súde. V uvedenom konaní Okresný súd Bratislava V zistil, že v priebehu rokov 2007 bol označený byt predmetom šiestich kúpnych zmlúv, okrem iného aj zmluvy uzatvorenej dňa 14. 5. 2007 medzi žalobcom a žalovanou a že už prvá zmluva uzavretá ešte dňa 14. 2. 2007 bola neplatná, z dôvodu, že túto neuzatvorila s kupujúcim vlastníčka žijúca v cudzine, ktorá vlastníctvo bytu nadobudla dedením a ktorá sa následne dozvedela, že byt bo, predmetom trestnej činnosti. Konajúci súd ustálil, že s poukazom na uvedené sú všetky kúpne zmluvy, ktorých predmetom bola označená nehnuteľnosť, neplatné. 2/ Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné, otázne bolo, či došlo k vyplateniu kúpnej ceny, a teda či žalobcovi, ktorý tvrdil, že kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk odovzdal žalovanej v A. na T. X.. v 5.000,- korunových bankovkách, za prítomnosti svedka M. N., vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná sa v konaní bránila tým, že na stretnutí peniaze neprevzala, čestné prehlásenie o prevzatí peňazí podpisovala neuvážene a že prítomní boli okrem žalobcu aj M. W., O. V. a syn žalovanej Š. Š.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež vypočutím svedkov, a to : svedok M. N. vypovedal, že bol prítomný, keď žalobca nejakej žene odovzdával peniaze, od žalovaného mal vedomosť, že sa jednalo o peniaze za kúpu bytu, na predmetnom stretnutí iné osoby prítomné neboli. Svedok O. F.. V., t.č. S. vypovedal, že pri odovzdávaní peňazí vôbec nebol prítomný. Svedok M. W. rod. A. vypovedal, že za účelom odovzdania peňazí sa stretnutie žalobcu so žalovanou neuskutočnilo, peniaze neboli nikdy vyplatené. Z. F. R. vypovedal, že v A. na T. X.. bol prítomný pri odovzdávaní peňazí žalovanej, kto bol ešte prítomný okrem žalobcu svedok uviesť nevedel. Svedok Š.H. A. vypovedal, že na predmetnom stretnutí na parkovisku v A. za prítomnosti žalobcu a M. W. žalobca žalovanej žiadne peniaze neodovzdal, žalovaná podpisovala len nejaké papiere. Zo zápisníc z výsluchov M. W., O. V., F. R., ako aj žalobcu na bývalom Úrade boja proti organizovanej kriminalite v trestnej veci vedenej pod č. ČVS : PPZ-68/BOK-CA-210 súd zistil, že okrem iných aj byt na S. X.. XX S. N. bol predmetom trestnej činnosti, organizovanou skupinou boli byty dávané do zábezpeky, prípadne prevádzané do vlastníctva ľuďom, ktorí mali voči členom organizovanej skupiny pohľadávky, v prospech takýchto veriteľov boli uzatvárané kúpno-predajné zmluvy, skutočným účelom však bolo iba dosiahnutie určitého majetkového vyrovnania poskytnutím nepeňažného plnenia v podobe bytu, zo strany kupujúceho nedochádzalo reálne k zaplateniu kúpnej ceny. 3/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca jednoznačne a bez pochybností nepreukázal, že kúpnu cenu žalovanej vyplatil a následkom kúpnej zmluvy mu tak vznikol nárok na vrátenie sumy 86.304,19 € ( 2.600.000,- Sk ) titulom bezdôvodného obohatenia. Svedecké výpovede navrhovaných svedkov vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepresvedčivé a rozporné s tým, že svedkovia M. N., M. W., F. R. a Š. A. vo svedeckých výpovediach uvádzali, že na parkovisku na Farského ul. v Petržalke síce osobne boli, v tom, kto ale na stretnutí okrem žalobcu a žalovanej bol, sa však ich výpovede rozchádzali a treba uviesť, že svedok O. V. - S., aj napriek tomu, že jeho svedeckú výpoveď navrhla žalovaná, ktorá tvrdila, že prítomný bol, uviedol, že na predmetnom stretnutí vôbec nebol. V konaní nebolo preukázané, kto okrem žalobcu a žalovanej vôbec bol na stretnutí, pri ktorom malo dôjsť k odovzdaniu kúpnej ceny za byt, nebolo spoľahlivo preukázané, že žalobca žalovanej, ktorá tvrdila opak, peniaze odovzdal a žalobca ďalšie prostriedky procesného útoku v uvedenom smere v konaní neuplatnil. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočností, preukázaných listinnými dôkazmi - zápisnicami o výsluchu na bývalom Úrade boja proti organizovanej kriminalite - a to, že predmetný byt na S. X.. XX S. N. bol predmetom trestnej činnosti, opakovane bol prevádzaný v krátkom časovom období od februára 2007 do 27. 7. 2007, kedy bola uzavretá posledná kúpno- predajná zmluva, ktorej predchádzal prevod bytu z predávajúceho žalobcu na základe zmluvy zo dňa 4. 6. 2007, čo súd prvej inštancie zistil z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/343/09-44 zo dňa 25. 5. 2010, po posúdení podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán a po vykonaní dokazovania skutočnosti tvrdené žalovanou považoval za vierohodnejšie, preukázané. Úspech žalobcu v konaní bol podmienený unesením bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré mohli privodiť v spore jeho úspech a bremena skutočnosti preukázať. Dôsledkom toho, že tvrdenia žalobcu neboli spoľahlivo preukázané, súd tieto nepovažoval za pravdivé, nebolo možné v konaní žalobcovi priznať úspech a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. 4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie a prizná mu tiež náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že dňa 14. 5. 2007 bola medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k trojizbovému bytu č. XX na 1.poschodí bytového domu na S. X.. XX S. N., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti 620/10.000. V čl. VI predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk, v prepočte 86.304,19 €. V čl. VII sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude uhradená v hotovosti po vydaní LV príslušným katastrálnym úradom na meno kupujúceho - žalobcu. V súlade so znením kúpnej zmluvy vyplatil žalobca žalovanej na parkovisku pri N. na T. ul. v A. dňa 20. 5. 2007 kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk, čo žalovaná potvrdila vlastnoručne napísaným a podpísaným čestným prehlásením o tom, že jej v súlade s príslušným ustanovením kúpnej zmluvy bola v hotovosti vyplatená suma 2.600.000,- Sk. Žalobca pri odôvodňovaní svojho žalobného návrhu poukazoval najmä na toto čestné prehlásenie, kde žalovaná jasne deklarovala prevzatie kúpnej ceny za danú nehnuteľnosť. Žalovaná v konaní potvrdila pravosť tohto čestného prehlásenia o úhrade kúpnej ceny. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že v daný deň sa stretla so žalobcom na parkovisku pri N. na T. ul. v A.Ž., kde čestné prehlásenie aj vlastnoručne napísala a podpísala; na svoju obranu uviedla, že žiadne peniaze neprevzala, pričom jej vyjadrenie mali byť potvrdené navrhnutými svedkami, ktorí mali byť prítomní na stretnutí so žalobcom a to M. W. a O. V.. Následne uviedla, že na stretnutie mal prísť aj jej syn Š. A.. Žalobca zdôraznil, že pri úhrade kúpnej ceny postupoval v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, svoju argumentáciu v spore podoprel odkazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cdo 2547/2011 zo dňa 21. 6. 2012, podľa ktorého „účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť umožnené spoľahnúť sa na to, že úplne zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemôže byť vyvrátený len na základe popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinností zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založených zmluvným vzťahom).“ Potom žalovanou vlastnoručne napísané čestné prehlásenie o uhradení kúpnej ceny by malo byť dostatočným dôkazom na preukázanie dôvodnosti žalobného návrhu a to i s prihliadnutím na rozporuplné vyjadrenia svedkov navrhnutých žalovanou. S uvedeným rozhodujúcim dôkazom sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal. Svoje rozhodnutie založil len na rozpornosti svedeckých výpovedí. Žalovaná na svoju obrana v konaní uviedla, že by peňažné prostriedky za vyplatenie bytu v takejto výške nikdy nepreberala v hotovosti, ale by si ich dala poukázať na účet. Toto tvrdenie však odporuje predloženou Zmluvou o pôžičke zo dňa 30. 3. 2005, na základe ktorej poskytla žalovaná v hotovosti M. W. pôžičku vo výške 2.100.000,- Sk. svedok M. W. vo svojej výpovedi potvrdil, že mu žalovanou boli poskytnuté pôžičky v celkovej výške cca 5.000.000,- Sk, čo korešponduje s predloženou Zmluvou o pôžičke vo výške 2.100.000,- Sk a vyjadrením svedka F. R. o poskytnutí kúpnej ceny za byt vo výške 2.600.000,- Sk M. W. zo strany žalovanej vo forme pôžičky. Výpoveď svedka M. W. bola značne ovplyvnená skutočnosťou, že žalobca v konaniach, kde M. W. je obžalovanou osobou, vypovedá ako svedok, alebo ako osoba poškodená trestnou činnosťou M. W.. Osobitne k svedeckej výpovedi syna žalovanej žalobca poukazoval na to, že tento uviedol, že na stretnutí nikoho nevidel a nikto o jeho prítomnosti nevedel. Skutočnosť, že svedok Š. A. na stretnutí nebol sa podľa žalobcu preukázala pri jeho výsluchu, keď v rozpore s tvrdením žalovanej tvrdil, že žalovaná čestné prehlásenie podpisovala na okne auta, pričom táto vypovedala, že to bolo na kapote auta, pričom svedok nevedel identifikovať, o aké auto išlo. Svedok M. N. jasne potvrdil, že bol prítomný pri odovzdaní kúpnej ceny za byt žalovanej. 5/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že sa stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadom tvrdenia, že žalovanej zaplatil kúpnu cenu za byt. súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že tento byt bol predmetom organizovanej trestnej činnosti, pričom jej súčasťou boli aj dispozície s predmetným bytom, ktoré riadili páchatelia tejto trestnej činnosti a ktoré boli realizované za účelom majetkových kompenzácií či zábezpek rôznych existujúcich záväzkových vzťahov, ktorých subjektami boli osoby stojace za touto organizovanou trestnou činnosťou. Že k takýmto majetkovým kompenzáciám v prostredí tejto organizovanej skupiny dochádzalo, potvrdil nepriamo aj samotný žalobca, ako na to upozornila žalovaná aj vo svojom písomnom záverečnom vyjadrení. Žalobca za danej situácie nepreukázal dostatočne vierohodne svoje tvrdenie o tom, že žalovanej zaplatil kúpnu cenu, ktorá jej mala byť odovzdaná v hotovosti v igelitovej taške na parkovisku. Žalovaná opätovne uviedla, že žalobca nepreukázal, z akých zdrojov mala predmetná peňažná hotovosť pochádzať, ani nepredložil žiadne potvrdenie o výbere týchto prostriedkov z bankového účtu, prípadne ich získaní iným spôsobom, pričom vzhľadom na výšku uvedenej sumy (2,6 mil. Sk) je vysoko nepravdepodobné, že ide o sumu, ktorú by žalobca bežne držal doma, o to viac, že súdny poplatok za podanie predmetnej žaloby za žalobcu uhradila osoba, ktorá zhodou okolností mala byť očitým svedkom odovzdania peňazí žalobcom žalovanej. Jediným dôkazom, ktorým žalobca preukazoval odovzdanie peňazí, bolo čestné prehlásenie žalovanej o úhrade kúpnej ceny, ktorého obsah však bol v konaní spochybnený nielen tvrdením žalovanej, že toto čestné prehlásenie vypisovala pred žalobcom, ktorý jej text čestného prehlásenia diktoval, ale aj svedeckými výpoveďami M. W. a Š. A., ktorí vypovedali, že na mieste uvedenom žalobcom k odovzdaniu žiadnych peňazí nedošlo, pričom M. W. tiež uviedol, že takéto prehlásenia sa v prípade inkriminovaných bytov vystavovali iba z dôvodu krytia a to práve preto, že reálne k vyplateniu kúpnej ceny nedochádzalo. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli vypočutí viacerí svedkovia, ktoré boli zároveň vypočúvané aj na bývalom Úrade boja proti organizovanej kriminalite v procesnom postavení obvineného, jednou z týchto osôb bol práve F. R., na ktorého svedeckú výpoveď sa žalobca odvoláva pri spochybňovaní dôveryhodnosti svedka M. W.. Dôveryhodnosť svedkov teda žalobca hodnotí účelovo a dvojitým metrom, keď trestnú minulosť pri jednom považuje za okolnosť vylučujúcu jeho dôveryhodnosť, pri druhom už nie. Žalovaná zdôraznila, že práve svedok M. W. bol tým, kto v trestnej veci spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a ktorý vypovedal rovnako v trestnom konaní tak aj v predmetnom súdnom spore. Naproti tomu svedok R. vypovedal rozporne nielen pri vzájomnom porovnaní jeho výpovedí v trestnom a civilnom konaní, ale aj v rámci samotnej výpovede v civilnom konaní. V prípade svedka Š. A., ostatní svedkovia neboli vypočúvaní k otázke, či tohto svedka na stretnutí videli (a preto z ich výpovedí nemožno vyvodiť, že ho nikto nevidel), tiež išlo o svedka, ktorý nebol prítomný priamo na stretnutí, ale stál obďaleč, kde čakal na žalovanú, pričom na miesto stretnutia mal výhľad. Žalovaná uviedla, že ona rovnako tak nevidela na mieste stretnutia svedka N., ktorý mal na stretnutie prísť so žalobcom a ďalej na neho čakať v aute. Pokiaľ ide o identifikáciu auta, na ktorom mala žalovaná vypisovať text prehlásenia, ktoré svedok Š. A. nevedel detailne popísať, je to prirodzené vzhľadom na odstup času, navyše ide o skutočnosť právne bezvýznamnú. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcom podľa žalovanej nijako nespochybňujú dôveryhodnosť svedkov M. W. a Š.H. A., ktorí potvrdili procesnú obranu žalovanej. Naopak žalovaná v konaní uviedla skutočnosti, ktoré objektívne spochybnili dôveryhodnosť svedkov M. N. (záujem na výsledku sporu) i F. R. (neustále zmeny výpovedí a rozpory v nich). Žalovaná navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. 6/ Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca písomným vyjadrením (č.l. 788, 789 spisu), v ktorom zotrval na svojom názore, že konajúci súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s podľa jeho názoru rozhodujúcim dôkazom - čestným prehlásením žalovanej o úhrade kúpnej ceny za byt. svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovanou bolo rozporuplné a navzájom si odporujúce. Svedok V. tvrdil, že sa na stretnutí nezúčastnil, hoci žalovaná tvrdila, že tam bol osobne prítomný. Svedok M. W. sa vo svojej výpovedi vyjadroval len všeobecne o „údajných praktikách“, avšak vypovedal, že na stretnutí, na ktorom žalovaná vypísala čestné prehlásenie o úhrade kúpnej ceny a kde bola vyplatená kúpna cena, sa nezúčastnil. Svedok Š. A., ktorý podľa žalovanej s ňou prišiel na stretnutie, vypovedal v rozpore s vyjadreniami žalovanej k spôsobu a miestu vypisovania čestného prehlásenia, pričom na stretnutie mal prísť až neskôr. Žalovaná nevysvetlila, prečo po skončení stretnutia nešla za svojím synom, aby spolu odišli, ale išla smerom k svojmu autu a odišla preč bez toho, aby svojho syna nejakým spôsobom kontaktovala. K svojím majetkovým pomerom žalobca uviedol, že ako on tak aj svedkovia potvrdili, že v tom čase disponoval značnou hotovosťou; majetkové pomery preukazovalo aj jeho motorové vozidlo, ktoré žalobca v tom čase vlastnil - S. H., ktorého hodnota v tom čase bola cca 2.000.000,- Sk. 7/ Na vyjadrenie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná (č.l. 792. 793 spisu) tak, že sa naďalej pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, pričom zdôraznila, že časťami spisu z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, i svedeckou výpoveďou svedka M. W. bolo v konaní preukázané, že byt na S. XX v N. bol spolu s ďalšími bytmi a nehnuteľnosťami predmetom organizovanej trestnej činnosti, v rámci ktorej boli i všetky civilnoprávne dispozície s týmito nehnuteľnosťami, t.j. ich predaj aj kúpa, riadené páchateľmi uvedenej trestnej činnosti, a to za účelom rôznych majetkových kompenzácií, ku ktorým dochádzalo na základe kúpnych zmlúv, pretože tak bolo možné dosiahnuť zápis vlastníctva vo verejnom registri v prospech osoby, ktorá mala majetkovú kompenzáciu v podobe nehnuteľnosti obdržať. To znamenalo, že ak aj bola k nejakej nehnuteľnosti uzavretá kúpna zmluva, reálne na jej základe nedochádzalo k poskytnutiu žiadneho protiplnenia, teda k zaplateniu kúpnej ceny. Uvedené potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj M. W., z takto zisteného skutkového stavu vychádzal aj súd prvej inštancie a správne z neho vyvodil záver, že čestné prehlásenie, obsah ktorého žalovaná v konaní spochybňovala, nemôže byť v tejto situácii dostačujúcim dôkazom pre unesenie dôkazného bremena žalobcu o zaplatení kúpnej ceny žalovanej. Svedok M. W. potvrdil, že byt na S. XX S. N. bol práve žalobcovi poskytnutý ako kompenzácia za iný, nevydarený obchod. Svedok W. tiež vypovedal, že v prípade týchto majetkových kompenzácií bolo vystavovanie obdobných fiktívnych čestných prehlásení úplne bežné, tieto mali byť krytím pre protistranu práve z dôvodu, že v skutočnosti nedochádzalo k vyplácaniu žiadnych peňazí. Rovnako svedok Š. A. vypovedal, že žalovaná si zo stretnutia z parkoviska žiadnu igelitku ani žiadne peniaze neodnášala, čo potvrdzuje tvrdenia žalovanej. Námietky žalobcu proti výpovediam svedkov W. a A. označila žalovaná za bezpredmetné. Svedok W. bol sám ako jeden z páchateľov zapojený do trestnej činnosti súvisiacej s predmetným bytom, z tejto pozície mal vedomosť, že uvedený byt bol určený ako kompenzácia práve pre žalobcu, preto je irelevantné, že na stretnutí na parkovisku nebol. Výpoveď svedka A. spochybňuje žalobca na základe banálnych skutočností (či bolo prehlásenie vypisované na kapote alebo dverách auta, alebo či žalovaná po stretnutí išla za svedkom alebo nie). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o jeho solventnosti, práve túto skutočnosť žalobca v konaní nijako nepreukázal, navyše tvrdenie, že žalobca prišiel na stretnutie s autom S. H. nemá s tvrdením žalobcu o jeho solventnosti žiadny súvis. Väčšiu spojitosť s výškou peňažného majetku žalobcu má zistenie, že súdny poplatok za žalobu nebol žalobca schopný uhradiť a tento za neho zaplatila osoba, ktorá v konaní následne vypovedala ako svedok v prospech žalobcu. 8/ Ďalšie podania v konaní stranami sporu urobené neboli. 9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11/ V súdenej právnej veci žalobca tvrdil, že žalovanej na základe neplatnej kúpnej zmluvy odovzdal kúpnu cenu v sume 2.600.000,- Sk (v prepočte 86.304,19 €), a to v hotovosti, na parkovisku; žalovaná mu ako doklad o odovzdaní a prevzatí kúpnej ceny v tejto výške vlastnoručne napísala a aj podpísala čestné prehlásenie o úhrade kúpnej ceny. Sporové konanie (ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh v danej veci rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena (t.j. ktoré skutočnosti preukazuje žalobca, ktoré žalovaný). 12/ V predmetnej právnej veci je určujúcou hmotnoprávnou normou, ktorou sa riadi právny vzťah strán sporu, ust. § 451 ods. 1, ods. 2, tiež § 457 Obč.zák., ktoré upravujú podmienky vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu (tu kúpnej zmluvy); v danom prípade nebolo sporné, že kúpna zmluva uzavretá zmluvnými stranami, bola neplatná, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo na vrátenie kúpnej ceny. Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že žalobca jej (ako kupujúci) v skutočnosti žiadne peniaze titulom kúpnej ceny neuhradil a čestné prehlásenie, ktorým potvrdzovala zaplatenie kúpnej ceny, bolo fiktívne, slúžilo ako krytie údajného odovzdania kúpnej ceny protistrane. Podľa tvrdenia žalobcu mala byť kúpna cena žalovanej odovzdaná v hotovosti; tu je namieste poznamenať, že úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo výške 2.600.000,- Sk v hotovosti nie je obvyklým spôsobom, používaným pri platení tak vysokého obnosu, nakoľko logickým by bolo zvoliť taký spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý by neskôr nevyvolával žiadne pochybnosti a ktorý by bolo jednoduché zdokladovať. Prevod peňažných prostriedkov napr. cez bankový účet (alebo napr. do notárskej úschovy) by zásadným spôsobom uľahčil postavenie žalobcu pri preukazovaní jeho tvrdenia, že kúpnu cenu v prospech žalovanej naozaj uhradil. Je pravdou, že žalobca preukazuje vyplatenie kúpnej ceny čestným prehlásením spísaným a podpísaným samotnou žalovanou, avšak vystavenie čestného prehlásenia o zaplatení kúpnej ceny samotnou žalovanou nemožno chápať ako dôkaz takej sily, ktorý nemožno spochybniť, či vyvrátiť. Ani obranu žalovanej nemožno vykladať len ako jej účelovú obranu, motivovanú snahou vyhnúť sa plneniu. Fakt, že prvoinštančnému a rovnako tak aj odvolaciemu súdu sa obrana žalovanej nejaví ako účelová, plynie z okolností, za akých bola uzavretá predmetná kúpna zmluva, t.j. že bola súčasťou celého radu za sebou idúcich prevodov vlastníctva k označenej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom trestnej činnosti organizovanej skupiny. S ohľadom na dôkazné bremeno, ktoré zaťažovalo žalobcu na okolnosť skutočnej úhrady kúpnej ceny, bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že potrebným finančným obnosom, t.j. 2.600.000,- Sk, v čase uzavretia kúpnej zmluvy naozaj disponoval, keďže nebolo možné - vzhľadom na tvrdenie, že kúpna cena bola údajne zaplatená v hotovosti - preukázať úhradu napr. potvrdením o bankovom prevode. Vychádzať zo svedeckých výpovedí svedkov, ktoré si navzájom odporovali, nebolo možné práve s ohľadom na rozpornosť v ich výpovediach. Žalobca si sám skomplikoval dôkaznú situáciu tým, aký spôsob údajnej úhrady kúpnej ceny zmluvné strany v kúpnej zmluve zvolili, a naopak vyvoláva dojem, že úhrada kúpnej ceny vo výške 2,6 mil. Sk bola náročky zvolená v hotovosti práve preto, aby poslúžila ako krytie okolnosti, že v skutočnosti k žiadnemu odovzdaniu kúpnej ceny nedošlo. Bolo teda vecou žalobcu, aby v konaní inými dôkaznými prostriedkami preukázal svoje tvrdenie o vyplatení kúpnej ceny. Žalobca však nebol schopný produkovať také dôkazy, ktorými by preukázal, že obnosom vo výške 2.600.000,- Sk v čase uzatvárania spornej kúpnej zmluvy naozaj disponoval. Takýmto dôkazom nemohlo byť samotné tvrdenie, že uvedený obnos mal žalobca doma v trezore a že ho získal zo svojej podnikateľskej činnosti, bez toho, aby zdokladoval napr. listinnými dôkazmi príp. inými dôkazmi, takéto príjmy z jeho podnikania. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné. 13/ V prípade, že strana sporu neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak stranou tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou strany sporu za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je neúspech tejto strany v spore. V zhode so závermi prvoinštančného súdu dospel aj odvolací súd k názoru, že v súdenej veci žalobca nepreukázal, že žalovanej uhradil kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk, ako to tvrdil; v konaní teda nebolo preukázané, že sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. 14/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), včítane vecne správneho rozhodnutia vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 15/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).