Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/381/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220963 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1512220963.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: L.É. G. J., L. X, L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. F., X.. XX. X. XXXX, L. J. X, L., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného (akt. Intervenientky): B. M., K.. F., X.. XX.X.XXXX, bytom Pifflova 3, Bratislava, právne zast. advokátom Mgr. Miroslavom Gašparíkom, Podzámska 66, Sereď, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného a vedľajšej účastníčky (akt. intervenientky) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 6C/122/2012-192 zo dňa 20. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať 3-izbový družstevný byt Č.. XX na X. J. na J. N.. Č.. X Y. L. bez nároku na bytovú náhradu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného a intervenienta zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 99,50 eur. 2/ Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že žalovaný bol spolu s manželkou A.. H. F. nájomcom trojizbového družstevného bytu nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu Y. L. na J. N. Č.. X, č. bytu XX, a to na základe Rozhodnutia Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV - Petržalka o pridelení družstevného bytu členské Č.. XXXXX zo dňa 11.2.1987 ako bytu stabilizačného pri spoločnom členstve manželov. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola uzavretá dňa 11.2.1987. Manželka žalovaného A.. H. F. zomrela dňa XX.X.XXXX. Po smrti manželky si žalovaný neplnil povinnosti spojené s nájmom družstevného bytu, najmä neplatil mesačný zálohový predpis a preto mu prenajímateľ (žalobca) dňa 2.3.2012 z dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. vypovedal nájom bytu. Z obsahu výpovede z nájmu vyplýva, že žalovaný dlhuje družstvu za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 16.9.2011 do 29.2.2012 sumu 735,04 eur. Žalovaný prevzal výpoveď z nájmu dňa 3.4.2012 (č.l. 5 súdneho spisu), žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu však nepodal. Trojmesačná výpovedná lehota začala žalovanému plynúť dňa 1.5.2012 a uplynula dňom 31.7.2012. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/675/2008, Dnot 87/2008 zo dňa 22.8.2013 súd prvej inštancie ďalej zistil, že dcéra žalovaného zdedila po nebohej matke A.. H. F. zostatkovú hodnotu 3- izbového družstevného bytu na J. N. Č.. X v Bratislave v hodnote 99.580 eur v 1/2, druhú polovica patrí žalovanému. Žalovaný bol rozhodnutím Predstavenstva L. G.Ž. J. zo dňa 23. 8. 2012 podľa čl. 10 bod 5 písmena a/ R. L. J. a § 231 Obch. zák. vylúčený z členstva v L. J.. Dôvodom vylúčenia bolo neuhrádzanie stanovených mesačných zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Žalovaný nepodal voči rozhodnutiu predstavenstva opravný prostriedok. 3/ Z tohto skutkového stavu odkazujúc na § 707 ods. 1, 2, § 710 ods. 1, 3, § 711 ods. 1 písm. d/, § 712 a ods. 3, § 126 ods. 1 a § 3 Obč. zák. súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že sporný družstevný byt bol pridelený žalovanému a jeho manželke pri spoločnom členstve v družstve za trvania manželstva, smrťou manželky zaniklo právo spoločného nájmu a členom družstva zostal žalovaný ako pozostalý manžel a jemu patrí aj členský podiel (§ 707 ods. 2 Obč. zák.). Ide o zákonné dôsledky smrti spoločného člena družstva a nájomcu družstevného bytu a súd (notár) prejednávajúci dedičstvo musí túto skutočnosť rešpektovať a to aj vtedy, ak pozostalý manžel nie je dedičom. V prejednávanom prípade sa žalovaný ako pozostalý manžel bez ďalšieho stal jediným nájomcom družstevného bytu. Pokiaľ by aj manželka žalovaného zanechala závet a v ňom výslovne uviedla, že členský podiel v bytovom družstve po jej smrti nadobudne dcéra, je takýto závet neplatný, pretože v závete označený majetok patrí (od okamihu smrti poručiteľa) zo zákona pozostalému manželovi a nie je spôsobilým predmetom dedenia. Ani v prípade, že by za iných predpokladov nadobudla dcéra žalovaného (vedľajšia účastníčka, akt. intervenientka) zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, neprichádza do úvahy spoločné členstvo v družstve, ani spoločný nájom družstevného bytu so žalovaným, pretože tomu bránia kogentné ustanovenia Obč. zák. (§ 700 ods. 3 a § 706 a § 707 Obč. zák.). Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že vedľajšia účastníčka (akt. intervenientka) nemá k spornému bytu žiadne zákonné práva. Nájomný pomer k bytu nemohla zdediť a tento na ňu nemohol prejsť ani iným zákonným spôsobom. V byte mohla bývať ako plnoletá dcéra iba so súhlasom jeho nájomcov. Za bezvýznamnú vyhodnotil aj prípadnú dohodu vedľajšej účastníčky so žalovaným ohľadom platenia za služby spojené s nájmom bytu, pretože povinnosť platiť služby voči družstvu mal výlučne žalovaný. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že žalovaný si neplnil povinnosti nájomcu, pretože riadne neplatil za služby spojené s nájmom bytu za čas dlhší ako tri mesiace, z ktorého dôvodu vyhodnotil výpoveď ako dôvodnú. Uplynutím výpovednej lehoty (t.j. od 1.8.2012) žalovaný býva v byte bez právneho dôvodu a preto je povinný ho vypratať. Žalovaný sa nijako voči výpovedi nebránil, hoci mu bola doručená do vlastných rúk. Vo vzťahu k námietke vedľajšej účastníčky o neprimeranosti sankcie spočívajúcej vo výpovedi z nájmu uviedol, že žalobca svojim postupom proti žalovanému využil svoje zákonné právo vzniknuté za situácie, keď si žalovaný neplnil povinnosti nájomcu a vykazoval dlh na službách za čas dlhší ako tri mesiace v sume 735,04 eur. Žalovaný sa po prevzatí výpovede nedomáhal jej neplatnosti a nezaplatil vzniknuté podlžnosti. Súd prvej inštancie dodal, že výkon práva žalobcu (výpoveď a vypratanie) vyplýva zo zákona a preto sa nemôže priečiť dobrým mravom. Skutočnosť, že žalovaný nikdy v minulosti nebol neplatičom, je bezpredmetná. Svoj nezáujem o predmetný družstevný byt žalovaný preukázal aj tým, že sa počas 4 rokov ani raz nedostavil na súdne pojednávanie a naďalej vykazoval dlhy za služby. Otázka členských práv žalovaného v družstve je v súvislosti s právom žalobcu domáhať sa vypratania bytu po tom, čo žalovanému zanikol nájom bytu, bez právneho významu. Žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že spĺňal zákonné podmienky pre bytovú náhradu (hmotnú núdzu, dôvody hodné osobitného zreteľa). Nepreukázal ani to, že sa stará o maloleté dieťa alebo bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, kedy by mal právo na náhradný byt za predpokladu, ak by to bolo v možnostiach prenajímateľa. Svedok K. F. (syn žalovaného) nepotvrdil, že by so žalovaným v byte malo bývať maloleté dieťa, a že by sa žalovaný oň aj staral. Dôkazné bremeno preukázať nárok na bytovú náhradu zaťažuje výlučne žalovaného, pričom tento bol v konaní na svoju škodu nečinný. Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní bytu žalovaným bez poskytnutia bytovej náhrady. 4/ Protinávrh vedľajšej účastníčky, ktorým sa domáhala proti žalobcovi určenia povinnosti vyplatiť jej podiel vo veľkosti 1/2 zostatkovej hodnoty členského podielu na predmetnom trojizbovom L. Č.. XX (č.l. 149a), súd prvej inštancie posúdil ako novú žalobu, pretože vzhľadom na navrhovaný rozsudočný petit v ňom vedľajšia účastníčka vystupuje v procesnom postavení žalobkyne. Dodal, že vedľajší účastník nemôže podávať vzájomný návrh bez súhlasu sporovej strany, popri ktorej sa zúčastňuje na konaní a nemôže sa domáhať plnenia vo svoj prospech. Predmetný protinávrh bol na súde prvej inštancie zapísaný ako nová žaloba a je vedený pod sp. zn. 43C/6/2015. 5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur. 6/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodil, že výpoveď o vylúčení členstva v bytovom družstve, ktorú mal prevziať dňa 22.9.2012, neprevzal, a nebola mu doručená ani predmetná žaloba o vypratanie z družstevného bytu. O vzniknutých dlhoch v bytovom družstve nevedel, mal za to, že nájom platí dcéra. Konanie žalobcu považuje za unáhlené, pretože ku dňu výpovede z bytu bola istina pohľadávky cca. 780 eur. V ostatnom čase bol viackrát vážne chorý, čo kolidovalo zo súdnymi pojednávaniami, pričom dôvody neprítomnosti chcel predložiť súdu. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 7.3.2016 ospravedlnil, na čo bolo pojednávanie odročené na 20.4.2016. Tohto pojednávania sa nezúčastnil, pretože pri jeho návrate z Maďarska boli v rámci bezpečnostných opatrení polície dôsledne kontrolované doklady, pričom bol varovaný, že je v pátraní, a bude políciou zadržaný. Vo veci nevyzdvihovania zásielok má relevantné dôkazy, že mu poštu vyberala dcéra, aby ho poškodzovala. Je pripravený dosiahnuť dohodu so žalobcom a svoje záväzky z titulu užívania družstevného bytu v hotovosti uhradiť. 7/ Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie aj vedľajšia účastníčka (akt. intervenientka) a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že žaloba, ktorou sa žalovaný domáhal na Okresnom súde Bratislava V určenia neplatnosti závetu neb. manželky A.. H. F. bola v konaní sp. zn. 12C 135/2010 zamietnutá. Poukázala tiež na Osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Bratislava V č.k. 1D/675/2008-80, Dnot 87/2008, podľa ktorého nadobudla majetkové právo na náhradu 1/2 zostatkovej hodnoty členských práv k predmetnému bytu na J. N.. Č.. X Y. L. a to v zmysle zaužívanej judikatúry v trhovej hodnote zodpovedajúcej príslušnému podielu. Namietla záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vedľajší účastník nemôže podať vzájomný návrh bez súhlasu strany sporu. Uviedla, že ako vedľajšej účastníčke jej prislúchajú rovnaké procesné práva ako účastníkovi konania (§ 93 ods. 3, 4 O.s.p.) a keďže v prejednávanom prípade vzájomným návrhom sleduje svoje záujmy neodporujúce záujmom žalovaného, je vzájomná žaloba prípustná. Je podľa nej nesprávny záver súdu prvej inštancie, že zostatková hodnota predmetného družstevného bytu nemohla byť predmetom dedičského konania. Nespochybňuje následky predpokladané § 707 ods. 2 Obč. zák.; v prípade smrti jedného z manželov sa právo spoločného nájmu bytu mení na výlučné právo nájmu pozostalého manžela a na členstve druhého manžela v bytovom družstve sa teda nemení nič. V konaní o dedičstve po zosnulom manželovi sa prihliada na zostatkovú hodnotu členského podielu, kde sa musí vykonať vyporiadanie medzi dedičmi a pozostalým manželom podľa zásad uvedených v § 149 a § 150 Obč. zák. K odvolacím dôvodom na strane žalovaného argumentovala neprimeranosťou postupu žalobcu voči žalovanému. Stratou nájomného a členského vzťahu v družstve stratí žalovaný a členovia jeho domácnosti právo na odkúpenie bytu za zvýhodnených podmienok. Dôvod vypratania je v hrubom nepomere pohľadávky žalobcu voči žalovanému a hodnoty predmetu sporu (100.000 eur), preto ide o neplatné právne úkony, na ktorú skutočnosť má súd prihliadať ex offo. 8/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanému doručená dňa 3.4.2012, o čom svedčí kópia doručenky. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote nepodal na súd žalobu na určenie neplatnosti výpovede, ani nepreukázal stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Márnym uplynutím výpovednej lehoty zanikol nájomný vzťah žalovaného k bytu ku dňu 31.7.2012. V nadväznosti na uvedené bol žalovaný v súlade s čl. 10 bod 5 písm. a/ Stanov L. J. v spojení s § 231 ods. 3 Obch. Zák. vylúčený z členstva v L. J.. Členstvo žalovanému zaniklo dňa 22.9.2012 doručením oznámenia rozhodnutia o vylúčení. Z oboch doručeniek, ktoré sa žalobcovi vrátili, vyplýva riadne prevzatie oboch zásielok žalovaným osobne, o čom svedčí nielen samotný podpis prevzatia zásielky, ale aj spôsob a typ písanie všetkých písmen (vr. slova „osobne“). Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, na pojednávania sa ani raz nedostavil a zostal nečinný počas celej doby trvania prvoinštančného konania s výnimkou podania odvolania proti rozsudku pre zmeškanie zo dňa 28.11.2012. Dodal, že aktuálne (ku dňu spísania vyjadrenia) dlh žalovaného na poplatkoch spojených s užívaním bytu činí 7.803,99 eur. K odvolacej argumentácii vedľajšej účastníčky žalobca dodal, že vypratania bytu sa nedomáha proti vedľajšej účastníčke, ale proti žalovanému a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď jej vzájomný návrh zapísal ako novú žalobu. 9/ Vedľajšia účastníčka (akt. intervenientka) v odvolacej replike argumentovala tým, že popretie prevzatia výpovede z nájmu bytu žalovaným je potrebné považovať za novú skutočnosť, ktorá doposiaľ nebola súdu známa. Z uvedeného dôvodu je potrebné k tejto skutočnosti po prípadnom vrátení veci na súd prvej inštancie vypočuť žalovaného, prípadne zvážiť nariadenie súdnoznaleckého dokazovania písmoznaleckým posudkom. 10/ Žalobca v odvolacej duplike akcentoval, že žalovaný bol počas celého prvoinštančného konania nečinný, a doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa v čase doručovania výpovede v mieste bydliska nezdržiaval. Naviac, dlh žalovaného na zálohových platbách narastá a ku dňu podania predmetného vyjadrenia (12.9.2016) činí 8.123,89 eur. 11/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom dôvodmi oboch odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 12/ Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody vedľajšej účastníčky a žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o družstevný byt, ku ktorému smrťou jedného z manželov zaniklo právo spoločného nájmu bytu, ust. § 707 ods. 2 Obč. zák. rozlišuje právne dôsledky v závislosti od toho: a/ či sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, b/ či zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalovaný a jeho neb. manželka A.. H. F. nadobudli právo na družstevný byt č. XX na J. N.. Č.. X Y. L. (vr. spoločného členstva v L. G. J. ) za trvania manželstva. Okamihom smrti manželky žalovaného H. F. ( 17.7.2008 ) členstvo v bytovom družstve a členský podiel v bytovom družstve patril zo zákona (§ 707 ods. 2 Obč. zák.) žalovanému, ktorý sa po smrti manželky stal výlučným nájomcom sporného bytu. Členský podiel sa preto nestal spôsobilým predmetom dedenia a to ani v prípade, že žalovaný ako pozostalý manžel v dôsledku závetu neb. manželky nebol povolaným dedičom. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ notár ako súdny komisár osvedčil vedľajšej účastníčke ako dedičke po neb. H. F. aj 1/2 zostatkovej hodnoty 3 - izbového družstevného bytu na J. N.. Č.. X v hodnote 49.709 eur (viď č.l. 49), osvedčil neexistujúcu skutočnosť. Zostatková hodnota členského podielu predmetného družstevného bytu je totiž zo zákona výlučným vlastníctvom žalobcu a preto nemohla byť predmetom dedičstva po neb. H. F.. V prípade družstevného bytu v spoločnom užívaní (v súčasnosti v spoločnom nájme) manželov nedochádza po smrti jedného z manželov ani k prechodu nájmu bytu (s výnimkou druhého manžela) na dieťa zomrelého manžela (viď napr. 2 Cz 36/1987 R 28/1989 - NS ČR). Z uvedených dôvodov vedľajšia účastníčka smrťou matky nenadobudla žiadne majetkové, ani užívacie práva k predmetnému družstevnému bytu. Pokiaľ sa domnieva, že jej proti žalobcovi prináleží právo na náhradu zostatkovej hodnoty členského podielu, ide o právo, ktoré má voči žalovanému ako pozostalému manželovi, nie voči žalobcovi. Odvolaciu argumentácia vedľajšej účastníčky o neprimeranosti sankcie (výpovede z nájmu bytu) z dôvodu neplatenia úhrad považuje aj odvolací súd za bezpredmetnú. Žalovaný sa nedomáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zák. a preto márnym uplynutím 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie príslušnej určovacej žaloby sa platnosť výpovede z nájmu prezumuje. Neplatenie nájmu alebo úhrad za služby spojené s užívaním bytu nájomcom po dobu dlhšiu ako tri mesiace je zákonom definované ako hrubé porušenie povinnosti nájomcu bytu, ktoré zakladá dôvod výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. (viď napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 514/2001). Výpoveď žalovaného z nájmu bytu z tohto skutkového dôvodu preto nemožno považovať za neprimeranú sankciu. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s dôvodmi neprípustnosti vzájomného návrhu vedľajšej účastníčky uvedenými v napadnutom rozsudku a dodáva, že z definície procesného postavenia vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 1 O.s.p.) je zrejmé, že vedľajší účastník sa zúčastňuje už začatého konania popri sporovej strane, ktorej záujmy v konaní háji. Podanie protinávrhu je z procesného hľadiska začatím nového konania, na čo vedľajší účastník nie je oprávnený. Z gramatického a najmä logického výkladu § 93 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že vedľajší účastník nemôže spor sám iniciovať a naviac domáhať sa ním plnenia vo svoj prospech, pretože ide o procesné oprávnenie patriace výlučne žalujúcej strane. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vzájomný návrh vedľajšej účastníčky (vedľajšia účastníčka sa ním domáha voči žalobcovi určenia povinnosti vyplatiť jej zostatkovú hodnotu členského podielu) posúdil ako novú žalobu. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že súd prvej inštancie o tejto žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 43C 6/2015-102 zo dňa 23.6.2016 a odvolacie konanie je vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 8Co/63/2017. Ako účelovú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou poprel prevzatie Oznámenia o jeho vylúčení z bytového družstva a žaloby o vypratanie (žalovaný nenamietal doručenie výpovede z nájmu bytu, pozn. odvolacieho súdu). Ide totiž o ničím nepreukázané tvrdenie odporujúce obsahu súdneho spisu (viď doručenky na č.l. 13 a 82). Pokiaľ žalovaný spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že vyššie označené zásielky neprevzal), bol povinný o tom súdu predložiť dôkaz a týmto preukázať svoje tvrdenie (pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 240/2010). Z pohľadu odvolacieho dôvodu ide tiež o neprípustnú novotu, ktorú nemožno použiť v odvolacom konaní ( § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., akt. § 366 písm. d/ C.s.p.), keďže ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný mohol uplatniť/označiť minimálne na jednom z ôsmich súdom prvej inštancie nariadených pojednávaní. Žalovaný však bol počas celého prvoinštančného konania nečinný, o spor sa nezaujímal, bez relevantného a preukázateľného dôvodu sa nedostavoval na nariadené súdne pojednávania, neprodukoval na svoju obranu žiadne dôkazy, čo bolo sankcionované jeho procesným neúspechom v konaní. 13/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).