Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/326/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226034 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514226034.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 4, XXX XX D., zastúpená JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava, a otec S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16.03.2018, č.k. 17P/379/2014-302, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.03.2018 č.k. 17P/379/2014-302, vo výroku I. návrh matky zamietol, vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/11/2013-156, zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 20CoP/18/2014-187, zo dňa 12.03.2014 v časti frekvencie striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú C. J., nar. XX.XX.XXXX, sa bude realizovať počas bežného školského roka v týždňových intervaloch, pričom osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku od 17.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa v roku do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 16.08. do 17.00 hod. a otec od pondelka párneho kalendárneho týždňa v roku od 17.00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa v roku do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 17.00 hod. do 01.08. do 09.00 hod. a od 16.08. od 17.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. Určil, že počas vianočných sviatkov má ten z rodičov, ktorý nemá maloletú v osobnej starostlivosti dňa 24.12. právo stretnúť sa s maloletou dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod., pričom si v čase začatia styku maloletú prevezme v mieste bydliska druhého rodiča, kde ju v čase ukončenia styku tomuto rodičovi odovzdá, s tým, že ostatné časti citovaného rozhodnutia ostávajú týmto rozsudkom nedotknuté, vo výroku III. návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti zamietol, vo výroku IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, vo výroku V. priznal štátu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v pomere 50% zo vzniknutých trov voči každému z rodičov. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 26, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na zmenu osobnej starostlivosti, resp. prezverenia maloletej do výlučnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že realizovaná striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, zodpovedá záverom znaleckého dokazovania a odporúčaniu kolízneho opatrovníka aj vôli samotnej maloletej. Mal za to, že v danom prípade budú striedavou osobnou starostlivosťou naďalej najlepšie zaistené potreby maloletej, a to tak materiálne, ako aj emocionálne z hľadiska naďalej zachovaného rovnomerného podielu starostlivosti zo strany každého z rodičov, na čo má dieťa prvoradé právo. Vzhľadom na plynutie času od zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v intervaloch dlhého a krátkeho týždňa, ktoré zodpovedali útlemu veku maloletej, súd prvej inštancie aj s poukazom na návrh otca a predovšetkým odporúčanie znalca reagoval na zmenu potrieb maloletej v tom, že pristúpil k zmene intervalov striedavej starostlivosti a to v zásade podľa neodkladnej úpravy, ku ktorej z úradnej povinnosti pristúpil v priebehu konania. Konštatoval, že z opätovného pohovoru s maloletou jednoznačne vyplynulo, že nariadené zmenené intervaly v rozsahu celého kalendárneho týždňa sa osvedčili a zodpovedajú potrebám maloletej a aj jej najlepšiemu záujmu. K výhradám matky voči striedavej osobnej starostlivosti, vo vzťahu k problémovej komunikácii rodičov súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 1206/09, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad pretrvávajúcimi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa za preukázania minimálnej miery ochoty a ústretovosti zo strany každého z rodičov javia ako subjektívne a prekonateľné. Čo sa týka poukazovania na odlišnosť bydlísk rodičov súd prvej inštancie uviedol, že odsťahovanie sa otca do rodinného domu v obci J., ktorá je od D. vzdialená iba cca 20 km, kde má maloletá vytvorené veľmi dobré podmienky pre jej všestranný rozvoj nie potrebné považovať za dôvod, ktorý by vylučoval ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti, keď maloletá má zachovanú totožnú školu i lekársku starostlivosť a komplikovanejšie ranné dochádzanie počas periódy starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje jej odvoz do školy a zo školy jej nespôsobuje žiadne problémy či už z hľadiska školskej dochádzky, alebo jej kondície (škola nezaznamenala u maloletej žiadne zmeny). Uviedol, že voči tomu nevzniesla žiadne výhrady ani samotná maloletá pri opakovanom pohovore, z ktorého jednoznačne vyplýva jej spokojnosť s režimom nastaveným neodkladnou úpravu, ktorý súd prvej inštancie fakticky prebral do rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie súčasne odlišne upravil režim starostlivosti počas letných prázdnin a to v dvojtýždňových intervaloch, aby mal každý z rodičov možnosť zabezpečiť maloletej súvislý prázdninový program, resp. dovolenku v dostatočnej dobe potrebnej na jej regeneráciu a tiež styk rodiča, ktorý práve nemá maloletú v osobnej starostlivosti s dieťaťom počas Vianočných sviatkov. Návrhu otca na neurčenie výživného súd prvej inštancie nevyhovel napriek skutočnosti, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a matke naopak odbudla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére a navyše sa zamestnala, a to s poukazom na prirodzený rast životných nákladov maloletej od poslednej úpravy, od ktorej uplynulo 5 rokov, pričom medzičasom maloletá, ktorá bola v čase ostatného rozhodovania v útlom veku a navštevovala materskú školu iba pol dňa, začala navštevovať plnú predškolskú prípravu a od septembra 2015 základnú školu. Na strane otca zohľadnil nárast jeho príjmu, ktorý mu okrem zabezpečenia plnej výživy maloletej dcéry I. za trvania rodičovskej dovolenky partnerky, jednoznačne naďalej umožňuje dorovnávať životnú úroveň maloletej. Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, a preto nevyhovel návrhu matky na jeho doplnenie o výsluchy staršej dcéry matky, starých rodičov zo strany matky za účelom preukázania výchovného prostredia na strane matky. Takéto dokazovanie považoval za nehospodárne predovšetkým vzhľadom na jeho nadbytočnosť, keď rodičovské kompetencie matky neboli zo strany otca, napriek výhradám maloletej, žiadnym spôsobom spochybňované. Uviedol, že v danom prípade otec trval výlučne na zachovaní striedavej osobnej starostlivosti, t.j. na vlastnej možnosti podieľať sa plnohodnotne v rovnakom rozsahu ako matka na výchove maloletej, pričom z hľadiska argumentácie matky, ktorá spochybňovala vhodnosť striedavej starostlivosti práve s poukazom na dôvody na strane otca, bolo pre rozhodnutie relevantné zamerať sa na dokazovanie v tomto smere. S poukazom na § 49 ods. 1, 3 CMP za použitia § 262 ods. 1 CSP, rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania (znaleckého dokazovania), ktoré neboli kryté zo zložených preddavkov, na ktoré boli rodičia v priebehu konania zaviazaní a to podľa pomeru ich účastníctva na veci, t.j. každý v pomere 50 % z celkovo vzniknutých trov. Uviedol, že o výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Dôvodil, že v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada a súd je povinný zistiť skutočný stav veci, za ktorým účelom je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci nenavrhli (§ 35 CMP v spojení s čl. 6 Základných princípov CMP) je i súdnou praxou jednoznačne ustálené, že dôkaz znaleckým posudkom za účelom posúdenia vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom a zistenia, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre jeho výchovu, resp. či prichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, je nariadený vždy v záujme všetkých účastníkov konania bez ohľadu na ich subjektívny postoj k takémuto dokazovaniu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., a V. navrhla zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vykazuje podľa jej názoru vo všetkých smeroch zásadné nedostatky, keď súd prvej inštancie nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok z hľadiska § 220 ods. 2 CSP považovala za nepresvedčivý z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, a svoje rozhodnutie oprel len o vyjadrenia tretích subjektov ( súdny znalec, kolízny opatrovník ), čím nerešpektoval zásadu zakotvenú v čl. 10 ods. 2 CMP a nezistil skutočný stav veci. Nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov ( výsluch starých rodičov a sestry ) nemohol získať ucelený pohľad na pomery účastníkov, ktoré sú významné pre posúdenie merita veci, a preto jeho rozhodnutie nezohľadňuje všetky okolnosti. Uviedla, že nevyhovením jej návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku si nemohol overiť správnosť záverov Znaleckého posudku č. 21/2018 zo dňa 07.02.2017, ktoré rozporovala. Poukázala na odlišnosť vo vyjadreniach maloletej dňa 04.10.2017 a 13.12.2017, odpovede znalca na pojednávaní dňa 18.01.2018 ohľadom zmeny maloletej v postoji k otcovi považovala za neuspokojivé. Uviedla, že medzi týmito dvomi výsluchmi došlo ku konfrontácii názorov otca a maloletej, keď dňa 23.10.2017 maloletá odmietla striedanie do starostlivosti otca a po jeho príchode s ním odmietla odísť. Rešpektujúc názor maloletej, dospela k záveru, že nateraz nie je v jej záujme, aby sa striedavá osobná starostlivosť realizovala. Odmietavý postoj maloletej otec prelomil až kúpou psa a až potom sa uskutočnil ďalší výsluch maloletej dňa 13.12.2017. Poukázala na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 18.01.2018, ktorý nepovažoval kúpu psa v situácii, keď dieťa stratilo motiváciu chodiť k otcovi, za prejav manipulácie, ale môže byť dôvodom, aby sa dieťa na stretnutia s otcom väčšmi tešilo, i keď šteniatko isto nie je dôvodom prečo sa maloletá chce stretávať s otcom. Z hľadiska vyššie uvedeného je podľa nej zrejmé, že súd prvej inštancie neprihliadal k zmenám správania maloletej a ňou verbalizovaných názorov. Otcovi nepoložil žiadnu otázku za účelom objasnenia situácie, nežiadal od neho žiadne vysvetlenie, a preto si nemohol utvoriť ani vlastný uhol pohľadu na jeho správanie. Neskúmal ani čo sa stalo pred tým, než maloletá otca odmietla a dôvod, pre ktorý ho odmietla, ktoré bolo jej slobodným rozhodnutím. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s dôvodmi na zmenu zverenia, ktoré v záujme maloletej uviedla vo svojom návrhu, a to, že režim striedavej osobnej starostlivosti, podmienený nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku sa neosvedčil. Uviedla, že dokazovanie v tomto smere nevykonal žiadne, aby si sám vlastným dopytom na každého z rodičov overil, aká je ich vzájomná komunikácia a či táto nie je prekážkou striedavej starostlivosti. Mala za to, že podmienky pre realizáciu striedavej starostlivosti sú u každého z rodičov diametrálne odlišné a nie sú vyvážené, čo je dané predovšetkým tým, že otec býva mimo D. v J.. U otca tak musí maloletá vstávať ráno veľmi skoro, pretože ju čaká náročné cestovanie z J. do D., čo sa negatívne odzrkadľuje na jej školskom prospechu a výkonnosti. Maloletá preferuje u otca benevolentnejší prístup pokiaľ ide o nároky na školskú prípravu, čo u nej môže považovať za nevýhodu a môže tento stav využívať vo svoj prospech. Mala za to, že otec sa nevie postarať o maloletú, jeho rodičovské zručnosti v tomto smere podstatným spôsobom zaostávajú, keď jej maloletú odovzdáva v deravých teniskách a neprimerane oblečenú, nedodržiava, ani nerieši termíny maloletej u lekárov a jej zdravotný stav bagatelizuje. Uviedla, že výrok V. časti rozsudku je kontraproduktívny z hľadiska II. výrokovej časti. Na jednej strane súd ponechal vyživovaciu povinnosť otca bez zmeny, t.j. rozsudkom stanovené výživné XX eur mesačne s tým, že je v možnostiach otca dorovnávať životnú úroveň maloletej a na druhej strane matke, ktorá dosahuje podstatne nižší príjem ako otec, určil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 50 %. Uviedla, že je aktuálne od 01.04.2018 nezamestnaná, čo má vplyv na jej schopnosť hradiť trovy znaleckého dokazovania. Ponechanie tejto povinnosti by malo negatívny dopad na jej rodinný rozpočet a životnú úroveň celej rodiny vrátane maloletej, preto navrhla, aby súd rozhodol tak, že na ich náhradu zaviaže otca v plnej výške. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolanie matky považoval za tendenčné a účelové a skutočnosti v ňom uvádzané za vytrhnuté z kontextu, sčasti nepravdivé, skreslené a zavádzajúce. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie, na základe ktorého riadne zistil skutočný stav. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo niektoré z dôkazov navrhnutých matkou nevykonal. Zdôraznil, že matka podala návrh na zmenu zverenia dňa 14.11.2014, teda v čase, keď bola maloletá vo veku 5 rokov, pričom súd prvej inštancie rozhodol dňa 16.03.2018, teda v čase, keď maloletá dosiahla takmer 9 rokov a končí 3. ročník základnej školy. V súčasnosti realizovaná striedavá osobná starostlivosť (v prípade otca v rodinnom dome v obci J. nemá žiadny negatívny vplyv na prospech maloletej v škole a na jej výkonnosť. Dôvody pre ktoré matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou sú čisto subjektívneho charakteru a vyjadrujú len postoj matky, ktorá striedavú osobnú starostlivosť nechce akceptovať za žiadnych okolností a trvalo ju odmieta. Pravdou však je, že absentujúca vôľa ku komunikácii medzi rodičmi je primárne na strane matky, čo však súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zmenu striedavej osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky. Uviedol, že matka po vyčerpaní materskej a rodičovskej dovolenky (maloletá sa narodila 09.06.2009) začala pracovať až 07.08.2017 a vydržala pracovať do 31.03.2018. Skutočnosť, že matka je aktuálne nezamestnaná nemá žiadny vplyv na jej schopnosť hradiť trovy znaleckého dokazovania ňou navrhnutého dôkazu. 5. Kolízny opatrovník zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, považujúc striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, ktorá sa aj aktuálne v zmenenom režime realizuje v prospech maloletej a najlepším riešením rodičovskej starostlivosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za súladné so záujmom maloletej a v súlade aj s prejavenou vôľou maloletej a odporúčaniami súdneho znalca. 6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní. Nesúhlasila s vyjadreniami otca, ktoré len potvrdzujú, že komunikácia otca vedie ku zbytočným konfrontáciám medzi nimi. Zopakovala, že súd prvej inštancie uprednostnil informácie od tretích subjektov (znalca a kolízneho opatrovníka) namiesto toho, aby dal príležitosť sa vyjadriť k výchovnému prostrediu starým rodičom maloletej, ktorí s ňou trávia viac času. Súdny znalec preto podľa jej názoru nemal ani dostatok podkladov na to, aby svoje závery mohol optimalizovať, pretože sa opieral len o vyjadrenia rodičov a maloletej. Súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci aj preto, že neodstránil rozpory vo výpovediach maloletej a otca, ktoré vyvolávajú pochybnosti o zmene názorov maloletej. Reakciu otca na jej pracovné aktivity považovala za nenáležitú, lebo nezohľadňuje okolnosti, ktoré vyplývajú z obsahu súdneho spisu. Fakt, že ukončila pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou, je iba jedným z faktorov, ktorý má význam pre rozhodnutie o znalečnom, pričom situácia sa aktuálne zmenila, našla si nové zamestnanie. Uviedla, že podstatným pre posúdenie uloženej povinnosti náhrady trov štátu je z hľadiska významu a funkcie vyživovacej povinnosti otca rozdiel v príjme oboch rodičov, pričom treba prihliadať aj na to, že od narodenia maloletej mala celé roky zvýšené výdavky, na ktorých sa otec podieľal v minimálnej miere. 7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej, vrátane zisťovania názoru maloletej a posúdenia odbornej otázky prostredníctvom znaleckého dokazovania, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Procesným postupom neodňal matke možnosť uskutočňovať jej patriace procesné práva a procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. V nadväznosti na námietky matky, ktorá za vadu označila nepresvedčivosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nevykonania ňou navrhnutých dôkazov (výsluch jej plnoletej dcéry a jej rodičov), odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podrobne uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci, stanoviská účastníkov konania k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Pokiaľ teda matka namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a svoj postup nedostatočne vysvetlil, odvolací súd udáva, že túto námietky matku nemožno považovať za dôvodnú. Pokiaľ matka nesúhlasila so závermi znaleckého posudku č. 21/2018 zo dňa 07.02.2017, alebo stanoviskom znalca vyjadrenom na pojednávaní, odvolací súd ani tieto námietky nemohol považovať za dôvodné. Odvolací súd po oboznámení sa so znaleckým posudkom v kontexte s celým vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie, nenašiel dôvody pre spochybňovanie správnosti postupov znalca a jeho záverov. Odvolací súd udáva, že súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz, pritom skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Hodnotenie tohto dôkazu súdom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie aj pri vyhodnotení tohto dôkazu, ako aj s rozhodnutím nepristúpiť na návrh matky na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie výstižne a zrozumiteľne vysvetlil všetky svoje úvahy, prečo znalecký posudok a výsluch znalca na pojednávaní poskytuje dostatočný podklad pre rozhodnutie, prečo súd prvej inštancie vzal správne do úvahy názor maloletej, ako došlo k zmene pomerov na strane účastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý matkou navrhované doplnenie dokazovania nevykonal a v tomto smere sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedeného v bode 43. jeho rozhodnutia, na ktorú poukazuje. Vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanými závermi súdu prvej inštancie. 9. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa z obsahom celého spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky, dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami znalca a kolízneho opatrovníka, že ďalšia realizácia nariadenej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú, a to aj v zmenenom rozsahu je v jej záujme. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, ktorá bude mať takto možnosť naďalej úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, a to bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletá by si na tento model starostlivosti nevedela zvyknúť, a tento by nebol v jej prospech. Odvolací súd vyhodnocujúc jednotlivé dôvody odvolania matky vzhľadom na rodinnú situáciu maloletej, dĺžku konania a jej vzťahy k obidvom rodičom, súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody svedčiace v prospech striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vysoko prevažovali nad problémami komunikácie rodičov, ktoré sa javia ako subjektívne dané a sú prekonateľné. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia ( pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletej ) a i maloletá ideálne predpoklady pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, počas ktorej bude v týždenných intervaloch v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia bývajú v prijateľnej vzdialenosti, majú materiálne a aj ľudské podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o maloletú potrebné na jej výchovu a zdravý vývoj. Maloletá je spokojné a vyrovnané dieťa, má rada obidvoch rodičov a v starostlivosti obidvoch rodičov sa dnes cíti dobre a bezpečne, skutočnosť ktorú by mala matka rešpektovať a prijať ju. Z okolností prípadu i s prihliadnutím k námietkam matky prezentovanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že ponechanie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme a v prospech maloletej. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie dostatočne nezisťoval dôvody pre ktoré maloletá podala odlišné vyjadrenia súdu dňa 04.10.2017 a dňa 13.12.2017, odvolací súd poukazuje na správny postup a závery súdu prvej inštancie aj v tejto otázke, keď vyjadrenie maloletej vyhodnotil po jej reálnom zažití si striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, realizovanej na základe uznesenia súdu č.k. 22P 189/2017-6 zo dňa 24.11.2017. Správne pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal aj z krátko realizovanej striedavej osobnej starostlivosti v upravenom režime a z vyjadreného názoru maloletej, ktorý mohla vysloviť práve na základe svojich vlastných skúseností a poznania režimu striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch a aj dochádzku do školy z J. do D.. Tu však odvolací súd nemohol bez povšimnutia ponechať vyjadrenie maloletej k osobe matky a preto upriamuje jej pozornosť na tieto vyjadrenia maloletej práve vo vzťahu k jej osobe, vo vzťahu k osobe jej priateľa, ich správaniu a domácemu prostrediu, ktoré by matka v záujme maloletej mala vyhodnotiť a zrejme prijať aj osobné rozhodnutie. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade vzhľadom na preukázaný prospech maloletej v rámci už viac ako 4 ročného reálneho výkonu striedavej osobnej starostlivosti a po úprave jej rozsahu vyššie uvedeným uznesením a vyhodnotením jej realizácie aj za prítomnosti znalca pri výsluchu maloletej, nemôže byť dôvodom zverenia maloletej iba do výlučnej osobnej starostlivosti matke, len absencia dostatočnej komunikácie medzi rodičmi, či matkou tvrdené a ničím nepodložené skutočnosti o nedostatočnej starostlivosti otca o maloletú ( dieťa odovzdáva nevhodne oblečené, nezabezpečuje jej dostatočnú prípravu na vyučovanie ). Argumenty matky v neprospech striedavej osobnej starostlivosti nie je možné považovať za dôvodné ani vzhľadom na bývanie otca v obci J., vzdialenej od D. cca 20 km, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti, pre ktoré by mala byť uvedená vzdialenosť bydlísk rodičov dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti o maloletú. Maloletá má zo strany otca, ktorý jej v novom bydlisku v samostatnej izbe vytvoril všetky vhodné podmienky, zachovanú a zabezpečenú riadnu dochádzku do pôvodnej školy aj lekársku starostlivosť, dochádzanie do D. maloletej nespôsobuje zásadné komplikácie, skutočnosti, ktoré mal súd prvej inštancie dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním, vyjadrením maloletej ale aj stanoviskom školy. 10. Rodičia sú povinní v záujme zdravého vývoja maloletej urobiť všetko pre to, aby posilňovali svoje rodičovské kompetencie, ozdravili svoju vzájomnú komunikáciu a v pozícii rodičov sa vzájomne rešpektovali. Základným princípom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je záujem maloletých detí, pričom v danom prípade vhodnosť ponechania zverenia maloletej v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázaná bola. Pri zohľadnení zisteného názoru maloletej, jej blízkeho vzťahu k obidvom rodičom a potrebe si tento vzťah upevňovať a budovať, odvolací súd vyslovuje presvedčenie o osobnostnej zrelosti oboch rodičov, ktorí by mali záujem maloletej byť s oboma rodičmi rovnomerne, plne akceptovať a vytvoriť jej podmienky na to, aby realizácia striedavej osobnej starostlivosti nebola z dôvodu nevyriešených vzájomných vzťahov rodičov pre maloletú stresujúca a u maloletej vytvárala konflikt lojality. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie podrobne uvedenými v písomnom vyhotovení rozhodnutia vzťahujúcimi k tejto časti rozhodnutia a konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol po rozsiahlom dokazovaní, vrátane výsluchu maloletej. Názoru maloletej venoval osobitnú pozornosť, zohľadňoval ho v kontexte záverov nariadeného znaleckého dokazovania a i podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol plne v záujme maloletého dieťaťa, ktoré prevyšuje i nad záujmami a želaniami oboch rodičov. 11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, ktorými argumentovala, že ponechanie vyživovacej povinnosť otca na maloletú vo výške XX eur mesačne, a súčasne jej nižší prijem (či dokonca aktuálna jej nezamestnanosť ), majú byť bez ďalšieho dôvodom, aby súd v celom rozsahu zaviazal otca na úhradu trov konania štátu, sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v danej časti správne a dostatočne odôvodnil, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a na ktoré poukazuje. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým návrh matky na zmenu zverenia maloletej zamietol, výroku II., ktorým zmenil rozsah striedavej osobnej starostlivosti a vo výroku V., ktorým priznal štátu nárok na náhradu trov konania, ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).